Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/24/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci obžalovaného B. Y. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 4. februára 2016 pred samosudcom Štefanom Nagyom takto

rozhodol:

Obžalovaný

B. Y., narodený X. H. XXXX v K., S. P. republika, trvale bytom Z., L. pod F. číslo XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v H.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čade od 10. júla 2014 do 25. mája 2015 v obci Z. na ulici L. S. číslo XX sa opakovane, približne v piatich prípadoch slovne, vulgárnym spôsobom vyhrážal svojej manželke Z.. H. B. N. Y., narodenej X. Z. XXXX, ako aj svokre T. L., narodenej XX. oE.XXX slovami „keď si ešte raz otvoríte tie vyjebané ústa, tak zlikvidujem celú Vašu rodinu“, pričom uvedené vyhrážky smeroval na poškodené vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol odsúdený 10. júla 2014 rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. -210 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý skutok taktiež spáchal voči poškodenej Z.. H. B. N. Y., rodenej L. a týmto konaním u poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky budú uskutočnené,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom, na chránenej osobe - na blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu ho súd zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného B. Y. na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov Z.. H. Y., T. L., T. L., znalca - psychológa S.. Q. Z., S.. a prečítal obsah listinných dôkazov.

Obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel. V podstate tvrdil, že síce v rodine dochádzalo k hádkam, ale pri týchto a ani inokedy sa nevyhrážal smrťou svojej manželke a ani svokre.

Podľa názoru súdu obrana obžalovaného bola vykonaným dokazovaním dostatočne vyvrátená a spáchanie skutku mu bolo preukázané. Z výpovedí svedkov T. L. a T. L. vyplývalo, že obžalovaný v období po prepustení z väzby v júli 2014 do času keď bol vzatý do väzby dňa 25.5.2015 sa opakovane vyhrážal svojej manželke a svokre smrťou spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Tieto výpovede súd považoval za presvedčivé a vierohodné aj napriek určitým rozporom na ktoré poukázala obhajoba. Jednoznačne z nich totiž vyplývalo, že v danom období obžalovaný opakovane predniesol vyhrážky smrťou na adresu poškodených. Tieto vyhrážky nielenže mohli vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, ale aj reálne takúto obavu vzbudili prinajmenšom pokiaľ ide o poškodenú T. L.. Rozpory vo výpovediach poškodených pokiaľ ide o presný dátum prednesenia jednotlivých vyhrážok súd považuje za nepodstatné z hľadiska hodnotenia týchto výpovedí čo do ich podstaty. V tejto súvislosti poukazuje aj na záver psychologického znaleckého posudku ohľadom poškodenej T. L., z ktorého vyplýva, že jej výpovede z psychologického hľadiska majú znaky vierohodných výpovedí. Vo vzťahu k výpovedi svedka T. L. súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola spontánna a presvedčivá. O obžalovanom uviedol, že ho má stále rád a jemu trápne vypovedať v jeho trestnej veci, pričom mu vyšli slzy. Uviedol tiež, že sám sa obžalovaného nebál, ale bál sa o manželku a dcéru.

Poškodená Z.. H. Y. vypovedala v prípravnom konaní dňa 25.5.2015 v čase keď u obvineného ešte nebol daný dôvod nutnej obhajoby. V tejto výpovedi potvrdila opakované vyhrážky zo strany obžalovaného na jej osobu a uviedla, že vyhrážky na adresu rodičov nepočula. Pokiaľ jej výpoveď bola v tomto smere rozdielna od výpovedi jej rodičov, podľa názoru súdu je to vysvetliteľné jej protirečovým vzťahom ku svojim rodičom na jednej strane, a ku svojmu manželovi na druhej strane. Z toho vyplýva aj skutočnosť, že v ďalšom štádiu konania využila svoje zákonné právo nevypovedať. Pretože podľa názoru súdu boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 263 ods. 4 Tr. por., súd jej výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol aj skutočnosť, že znalec - psychológ u jeho manželky nezistil syndróm týranej osoby. Táto skutočnosť však z hľadiska zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je bezvýznamná.

Obžalovaný tiež navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne dr. A.. T. L., sestry Z.. H. Y.. Tomuto návrhu súd nevyhovel, pretože dr. A.. T. L. nebola svedkom vyhrážok obžalovaného a ako splnomocnenkyňa poškodených bola prítomná pri viacerých úkonoch trestného konania v prípravnom konaní.

Súd v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nepripustil otázky, ktoré boli v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Tr. por.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd považuje spáchanie skutku obžalovaným za preukázané. Obžaloba konanie obžalovaného právne posúdila ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Takéto právne posúdenia konania obžalovaného je aj podľa názoru súdu správne a

zákonné. Vyhrážky obžalovaného smrťou na adresu poškodených boli nepochybne spôsobilé vzbudiť u nich dôvodnú obavu, a prinajmenšom u poškodenej T. L. takúto obavu aj vzbudili. Obžalovaný sa pritom tohto konania dopustil na chránených osobách, za ktoré podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa považuje blízka osoba. Manželka obžalovaného a matka jeho manželky nepochybne sú blízkou osobou podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. Preto súd uznal obžalovaného vinným pre žalovaný prečin, pričom mal za to, že závažnosť jeho konania je vyššia ako nepatrná.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť, a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný poškodených sa vyhrážal opakovane a po dlhší čas. Pri hodnotení jeho osobu vychádzal zo záverov psychologického znaleckého posudku, podľa ktorých k verbálnym agresívnym prejavom dochádza u neho najmä v prípade frustrácie jeho potrieb. Konanie, ktoré je predmetom obžaloby, má podľa znalca sklon zľahčovať a bagatelizovať, čo priamo súvisí s jeho stotožnenosťou s postavením moslima vo vzťahu k opačnému pohlaviu.

Obžalovanému priťažovalo, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 10.7.2014, sp. zn. bol uznaný vinným pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 roky. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.7.2014 z čoho vyplýva, že obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení. Poľahčujúcu okolnosť súd nezistil.

Hodnotiac tieto okolnosti dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na skutočnosť, že súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť a nezistil poľahčujúcu okolnosť, v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd potom mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou 16 mesiacov a hornou hranicou 3 roky. Za primerané a postačujúce považoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Pretože obžalovaný ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dnešného dňa cestou tohto súdu na Krajský súd v Nitre.