Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-252-2004.pdf
PDF · 67.27 KB
Case nature
Subarea
4Er/252/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove proti povinnému I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX/XX, G. o vymoženie 132,77 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov.
odôvodnenie:
Oprávnený (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave) podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 132,77 eur (4 000,- Sk) s prísl. na základe právoplatného a rozhodnutia č. ORP-222/DI-2003 zo dňa 13.8.2003, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo PZ, ODI v Starej Ľubovni. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 14.12.2004 pod číslom 5710 007710.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa 06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra, ktoré na konanie vo veci splnomocnilo riaditeľa KR PZ v Prešove.
V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákon o priestupkoch obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia, v rámci ktorej mal do 31.8.2008 obsiahnutú aj úpravu lehoty, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (teda aj exekúciu) vykonať. Zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“, čiže v prípade úpravy určitej otázky v tomto zákone má táto úprava prednosť pred úpravou v správnom poriadku. Súd preto na daný prípad aplikoval právnu úpravu zákona o priestupkoch. V citovanom § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bola upravená lehota na vykonanie exekúcie, teda lehota, v ktorej bolo potrebné exekúcie nielen začať, ale aj vykonať, čiže skončiť. Ak táto nebola skončená v určenej lehote, došlo k zániku práva na jej vymáhanie, keďže uvedená lehota mala prekluzívny charakter.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.
V danom prípade bolo rozhodnutie, ktoré je v danej veci exekučným titulom, vykonateľné dňa 28.8.2003. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 28.8.2006. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už pred prijatím novely v roku 2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. tak, že ich exekútorovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).