Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-150-2015.pdf
PDF · 119.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/150/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., IČO: 31 353 746, Lamačská 22, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Nechala & Co. s.r.o., Továrenská 10, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Pavel Nechala, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti: Q.. S. B. (predtým Bc. S. Q.), B. 5, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18275-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 18275-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 705-0205106414-GC09/2014 zo dňa 26.08.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 537,62 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
I.
Konanie na správnom orgáne
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia rozhodnutie č. 705-0205106414-GC09/2014 zo dňa 26.08.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu, Q.. S. B. (ďalej aj len „pribratá účastníčka“), vzniklo od 01.06.2013 povinné dôchodkové poistenie.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že pribratá účastníčka bola evidovaná ako zamestnankyňa na dohodu o brigádnickej práci študentov súčasne u zamestnávateľa P. v období od 01.02.2013 do 31.08.2013 a u žalobcu v období od 01.06.2013 do 31.08.2013. Dňa 31.01.2013 podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení k dohode o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom P. pričom rovnaké oznámenie a čestné vyhlásenie podpísala dňa 29.05.2013 so žalobcom. Žalobca tiež namietal, že pribratá účastníčka mu predložila čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje v tom istom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.
Žalovaný rozhodnutím č. 18275-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že zamestnávateľ, ktorému zamestnanec predloží oznámenie o uplatnení práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a čestné vyhlásenie, že si výnimku neuplatňuje inde, je povinný neprihlásiť daného zamestnanca na dôchodkové poistenie, resp. prihlásiť ho s uplatnenou výnimkou. V prípade uplatnenia zákonnej výnimky nemôže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca - študenta brigádnika na dôchodkové poistenie.
Po uplatnení práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení pribratou účastníčkou bol žalobca povinný riadiť sa predloženým oznámením a čestným vyhlásením, nakoľko by porušil jej práva. Zákon o sociálnom poistení porušila pribratá účastníčka tým, že si v tom istom mesiaci uplatnila zákonnú výnimku z platenia odvodov na dôchodkové poistenie u dvoch rôznych zamestnávateľov. Študent si môže v jednom mesiaci určiť iba jednu takúto dohodu o brigádnickej práci.
V rámci pracovnoprávneho vzťahu voči pribratej účastníčke ako aj v rámci plnenia svojich povinností voči žalovanému postupoval žalobca v dobrej viere a v súlade so zákonom. Napriek tomu, že nesprávne uplatnenie práva pribratou účastníčkou nevedel ovplyvniť a vzniknutý stav nezavinil, je resp. bude zo strany žalovaného postihovaný. Žalobca vyjadril názor, že je neprípustné, aby znášal negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany pribratej účastníčky.
Žalobca nemal vedomosť o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky pribratou účastníčkou. Túto informáciu nemohol žiadnym spôsobom získať a ani si nemohol overiť správnosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky, nakoľko ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovaného. Ani systém žalovaného pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi nesignalizuje duplicitné prihlásenie zamestnanca s výnimkou platenia odvodov na dôchodkové poistenie. Žalovaný v súčasnosti neposkytuje zamestnávateľom informácie o tom, či si študent - brigádnik už zákonnú výnimku uplatnil alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca mohol iba spoliehať na pravdivosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky.
Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu ďalších mesiacov obdržal niekoľko oznámení o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky z platenia dôchodkového poistenia svojimi zamestnancami, pokúsil sa hľadať riešenie. Na jeho telefonické dopyty žalovaný odmietol reagovať a na písomnú žiadosť mu neposkytol žiadne stanovisko. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy zúčastnil stretnutia v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava, dňa 10.06.2015, kde mu bolo oznámené, že poskytovanie informácií z informačného systému žalovaného nie je možné bez písomného súhlasu zamestnanca.
Žalovaný posudzoval uplatnenie výnimky z pohľadu času podpísania oznámenia a čestného vyhlásenia pribratou účastníčkou a na neskôr podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie neprihliadol. Nakoľko zákon o sociálnom poistení nerieši duplicitne uplatnené výnimky, bol podľa názoru žalobcu takýto výklad nad rámec zákona.
Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nekonal v súlade so zásadou proporcionality, keďže mohol zvoliť iný postup, napr. vo forme uloženia sankcie pribratej účastníčke. Taktiež konal v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže napadnuté rozhodnutia mu môžu spôsobiť neprimerané náklady a ďalšie negatívne dôsledky. Na záver upozornil na to, že s uvedeným problémom sa stretáva opakovane. V čase podania žaloby žalobca pripravoval ďalšie tri identické žaloby a približne ďalšiu desiatku prípadov rieši prvostupňový správny orgán. Žalobca je stále vystavovaný riziku opakovania sa takýchto prípadov, pričom ich vzniku nemôže nijako zabrániť.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.
Citoval § 4 ods. 2 veta druhá písm. a), § 4 ods. 5 veta prvá, § 227a ods. 1 až 3 veta prvá, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a § 20 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení. Z citovaných ustanovení podľa názoru žalovaného vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca. Zákon o sociálnom poistení dáva študentovi možnosť určiť si jednu dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho príjem nepresiahne zákonom ustanovenú sumu.
Pribratá účastníčka bola podľa registra zamestnancov a sporiteľov dôchodkového poistenia evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa P. v období od 01.02.2013 do 31.08.2013 a u žalobcu v období od 01.06.2013 do 31.08.2013. Skutočnosť, že si pribratá účastníčka uplatnila výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch zamestnávateľov, zistil prvostupňový správny orgán pri bežnej kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu. Pribratá účastníčka sa na výzvu správneho orgánu vyjadrila k tejto skutočnosti listom zo dňa 12.06.2014, v ktorom uviedla, že si neuvedomila, že v čase podpisu dohody so žalobcom mala ešte platne uzatvorenú zmluvu so zamestnávateľom P. Z dôvodu, že si pribratá účastníčka uplatnila právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u iného zamestnávateľa skôr ako u žalobcu, mal žalovaný za to, že jej od 01.06.2013 vzniklo povinné dôchodkové poistenie.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia, žalovaný uviedol, že pri určení právnych účinkov uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, postupuje podľa § 227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2013. Právne účinky uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastali u pribratej účastníčky u zamestnávateľa P.. dňom 01.02.2013, pretože u neho popísala oznámenie a čestné vyhlásenie skôr a to 31.01.2013 a u žalobcu ich podpísala dňa 29.05.2013. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca mal po tom, ako zistil tento stav veci, podať na pribratú účastníčku správne vyplnenú prihlášku na povinné dôchodkové poistenie.
Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže pri vykonávaní sociálneho poistenia prihliadať na individuálne okolnosti konkrétnych prípadov, ale je povinný striktne postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Tento zákon nepripúšťa pri vykonávaní sociálneho poistenia skúmať mieru zavinenia platiteľov, resp. odvádzateľov poistného na sociálne poistenie pri plnení ich zákonných povinností. Čo sa týka zásady hospodárnosti, táto v konaní vo veciach sociálneho poistenia nepredstavuje nutnosť v čo najmenšej miere zaťažovať účastníkov konania, ale spočíva v tom, aby konanie prebiehalo hospodárne a efektívne.
Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal konať priamo voči pribratej účastníčke bez toho, aby negatívne postihol žalobcu, považoval žalovaný za irelevantné z dôvodu, že takýto postup zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Predmetom tohto konania nie je konanie vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie žalobcovi, ale konanie vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia pribratej účastníčky. V prípade vzniku škody v dôsledku uvedeného protiprávneho konania je žalobca oprávnený uplatniť si jej náhradu voči pribratej účastníčke v občianskoprávnom konaní.
Na záver žalovaný dodal, že na stretnutí dňa 10.06.2015 bolo so žalobcom dohodnuté, že mu prvostupňový správny orgán bude mesačne poskytovať údaje o registrácii poistencov, s ktorými v predchádzajúcom mesiaci uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov. K poskytnutiu týchto údajov doposiaľ došlo v dňoch 17.06.2015, 01.07.2015 a 04.08.2015.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
Žalobca vo vyjadrení namietal nesprávne posúdenie skutkového stavu žalovaným. Podľa vyjadrení pribratej účastníčky ku dňu podpisu dohody o brigádnickej práci študentov so žalobcom už v spoločnosti P., s.r.o. niekoľko mesiacov nepracovala. Keďže spoločnosť P., s.r.o. za ňu v rozhodujúcom období, t. j.
od 01.06.2013 do 31.08.2013, neodvádzala žiadne odvody, nedošlo k duplicitnému uplatneniu výnimky z platenia odvodov na dôchodkové poistenie študenta. V tomto čase odvádzal žalovanému odvody za pribratú účastníčku iba žalobca.
Ďalej poukázal na účel zákona o sociálnom poistení a v nadväznosti na to uviedol, že pribratá účastníčka dostávala v rozhodujúcom období odmenu iba od žalobcu. Účel sledovaný zákonom o sociálnom poistení, ktorým je oslobodenie študenta od poistného na dôchodkové poistenie, nastal iba v jednom prípade. K zanedbaniu formálnej požiadavky došlo iba zo strany pribratej účastníčky.
Bolo by neprimerané a v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení, ak by sa neúmyselné nedodržanie formálneho postupu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ nevie ovplyvniť, vykladalo striktne. V tomto prípade by podľa názoru žalobcu mal byť prípustný výklad „contra legem“, t. j. výklad proti doslovnému jazykovému zneniu zákona. Na podporu svojho tvrdenia žalobca citoval právny názor Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle ktorého súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona a v prípade, keď si to vyžaduje účel zákona, sa od neho môže odchýliť.
V.
Posúdenie veci
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Podľa § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/461/20130101>, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20130101> z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5.
Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> a ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20130101> z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.
Podľa § 227a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná
a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
Podľa § 227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení, právne účinky
a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101> na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20130101> nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20130101>.
Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Takémuto študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Aj napriek tomu, že študent môže uzatvoriť viacero dohôd o brigádnickej práci študentov súčasne, výnimku z odvodovej povinnosti ustanovenú v § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže uplatniť iba na jednu dohodu a to najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Na základe takto určenej dohody o brigádnickej práci študentov nebude študent povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem (ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný) nepresiahne stanovenú sumu. Povinnosťou študenta uplatňujúceho si túto výnimku je predložiť zamestnávateľovi písomné oznámenie a čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje v tom istom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.
Súd z administratívneho spisu zistil, že pribratá účastníčka si odvodovú výnimku uplatnila v rovnakom období súčasne u žalobcu aj u iného zamestnávateľa. V období od 01.02.2013 do 31.08.2013 bola evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa P. s.r.o. a u žalobcu bola evidovaná v období od 01.06.2013 do 31.08.2013.
Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a či takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona o sociálnom poistení nie je absolútne nespravodlivá a či nie je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku.
Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009).
V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť veci povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi.
Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov SR príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (IV. ÚS 115/07). Základné právo vyjadrené v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 233/04). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00).
V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01).
Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy).“
Aj napriek tomu, že správne orgány oboch stupňov postupovali pri posudzovaní splnenia podmienky na uplatnenie výnimky v prípade žalobcu v súlade so zákonom o sociálnom poistení a nemožno im vyčítať nezákonnosť, súdu sa postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie javí ako zjavne nespravodlivé. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je právny štát, v ktorom je veľmi dôležitá spravodlivosť, správne orgány sa síce môžu opierať o zákony alebo poriadky, ktoré sa navonok javia ako perfektné, ale pokým sú zjavne nespravodlivé, nemali by ich aplikovať.
V súvislosti s duplicitným uplatnením výnimky z odvodovej povinnosti v prípade dohody o brigádnickej práci študentov je potrebné poukázať na to, že zákon o sociálnom poistení vzniknutú situáciu nerieši. Súdu sa postup správnych orgánov aplikovaný pri hodnotení duplicitného uplatnenia na základe „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia študenta javí ako príliš formalistické. Pokiaľ si zamestnávateľ nemôže skontrolovať, či si študent neuplatnil výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, bolo by nespravodlivé, aby niesol za takúto situáciu zodpovednosť a bol zo strany žalovaného postihovaný. Napadnuté rozhodnutie vyvoláva otázku, ako by žalovaný postupoval v prípade duplicitného uplatnenia odvodovej výnimky pri oznámeniach a čestných vyhláseniach podpísaných v ten istý deň, prípadne ak by v oznámení a čestnom vyhlásení nebol uvedený žiadny dátum.
Žalobca ani napriek najlepšej vôli nemal zákonnú možnosť objektívne ovplyvniť vzniknutú situáciu a overiť si pravdivosť oznámenia a čestného vyhlásenia pribratej účastníčky. Napokon aj neskôr mu žalovaný na telefonické dopyty ako aj na písomné žiadosti odmietol poskytnúť informácie o zamestnancoch z informačného systému. Vzhľadom na to, že žalobca ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovaného, v ktorom sú evidované uplatnené výnimky v zmysle § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ani systém žalovaného pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi neupozorní na duplicitné prihlásenie študenta, žalobca nemal inú možnosť ako sa spoliehať na čestnosť pribratej účastníčky spočívajúcu v pravdivosti jej oznámenia a čestného vyhlásenia o neuplatňovaní si výnimky u iného zamestnávateľa.
Jediným, kto porušil zákon o sociálnom poistení a nepostupoval v súlade s ním, bola pribratá účastníčka, ktorá uviedla žalobcu do omylu a zneužila inštitút odvodového zvýhodnenia, ktorého cieľom je zlepšenie finančného postavenia žiakov stredných škôl a študentov dennej formy vysokoškolského štúdia. Je
neprípustné, aby negatívne dôsledky jej nečestného konania znášal žalobca, ktorému zákon o sociálnom poistení na jednej strane neposkytuje žiadny prostriedok, prostredníctvom ktorého by mohol predísť vzniku takejto situácie, na druhej strane mu za neodvedenie poistného na sociálne poistenie hrozí penále aj napriek tomu, že konal v dobrej viere v pravdivosť oznámenia a čestného vyhlásenia pribratej účastníčky.
Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb): 2x 139,83 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba zo dňa 06.07.2015) a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x 8,39 eur, 143,- eur - účasť na pojednávaní dňa 03.02.2016 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 8,58 eur a k tomu 20 % DPH. Spolu trovy konania predstavujú sumu 537,62 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon označený ako „Vyjadrenie žalobcu v konaní“ zo dňa 28.01.2016, nakoľko nešlo o náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Týmto podaním žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré mu súd zaslal na vedomie, pričom nebolo potrebné sa k nemu vyjadrovať aj s ohľadom na koncentračnú zásadu platnú v správnom súdnictve. V zmysle tejto zásady môže žalobca rozširovať žalobné dôvody len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti napadnutému rozhodnutiu. Tento úkon súd nepovažoval za účelný aj z dôvodu, že žalobca v ňom uviedol takmer totožné námietky ako v podanej žalobe, pričom za tento úkon právnej služby mu bola priznaná náhrada.
Žalovanému ani pribratej účastníčke podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.