Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. D. XXX/X, Z. H., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov otca L.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z. H., pr. zast. Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom AK so sídlom Námestie sv. Egídia 78, 058 01 Poprad a matky O.. O. G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. D. XXX/X, Z. H., pr. zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom AK so sídlom Ing. Kožucha 8, 052 01 Spišská Nová Ves v konaní o návrhu na zmenu výkonu rodičovských opráv a povinností takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -260 zo dňa 25.06.2014 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -270 zo dňa 30.07.2014 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -361 zo dňa 12.11.2014 v časti týkajúcej sa úpravy styku rodičov s mal. dieťaťom počas letných prázdnin v mesiaci júl každoročne tak, že matka je oprávnená sa stýkať s maloletou súvisle v čase od 01.07. od 16,00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou súvisle v čase od 15.07. od 16.00 hod. do 31.07. do 16.00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci august každoročne bude prebiehať styk otca s maloletou v zmysle úpravy rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -260 zo dňa 25.06.2014 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -270 zo dňa 30.07.2014 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -361 zo dňa 12.11.2014.

II. Súd návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou zamieta.

III. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 12. 2014 sa navrhovateľka domáha zmeny rozsudku tunajšieho súdu č.k.4P/111/2013-260 zo dňa 25. 6. 2014 v časti upravujúcej styk otca s maloletou O. (ďalej len „maloletá“) tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stýkať každý nepárny piatok v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod a každú párnu nedeľu v mesiaci od 13.30. hod do 17. 30 hod.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 8. 12. 2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného sudu Stará Ľubovňa, sp. zn. zo dňa 25. 6. 2014 doručením rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 12. 11. 2014. Týmto rozsudkom súd okrem iného upravil výkon rodičovským práv a povinností otca k maloletej tak, že ten je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend od 9.00 hod. do nedele 16.00 hod, každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 hod do 17.30 hod.; každý rok od 26.12. od 18.00 do 28.12. do 18.00 hod;,

počas letných prázdnin každý rok od 15.7 od 18.00 hod. do 28.7 do 18.00 hod a počas jarných prázdnin od stredy od 18.00 do soboty do 18.00 hod.

Po doručení vyššie uvedeného rozsudku KS v Prešove vo veci výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode matka informovala maloletú o súdom nariadenej zmene výkonu rodičovských práv a povinností v intenciách rozsudku. Maloletá sa po oznámení rozplakala a oznámila matke, že nesúhlasí s takouto častou frekvenciou návštev. Následne matka spolu s maloletou navštívila ÚPSVaR v Starej Ľubovni, kde tá bez prítomnosti matky z vlastného podnetu oznámila pracovníčke úradu, že nesúhlasí s takýmto rozsahom stretávania, pretože jej to pre ňu často. Zároveň oznámila, že nechce nocovať u svojho otca. Z tohto jej oznámenia bol spísaný záznam, ktorý maloletá podpísala. Vo svojom návrhu navrhovateľka ďalej uvádza, že návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností podávala z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletej a predovšetkým na strane maloletej. Navrhovateľka vo svojich podaniach opakovane upozorňovala súd na skutočnosť, že maloletá v súčasnosti nie je pripravená na kontakt s otcom v rozsahu, ktorý je bežný pri iných rozvedených rodinách. Taktiež poukázala na skutočnosť, že dňa 31. 10. 2014 bola podaná obžaloba na otca maloletej za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Podľa prokuratúry sa týchto činov mal dopustiť otec voči matke dieťaťa, pričom navrhovateľka zdôraznila, že sa tak dialo počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti s maloletou.

.

Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej konštatuje, že súd nedostatočne sledoval prioritný záujem maloletej pri rozhodovaní. Naopak, zameral sa na záujem otca stretávať sa s maloletou v rozsahu aký požadoval. Výsledkom tohto rozhodnutia súdu je, že maloletá odmieta chodiť k otcovi, čim je ohrozený výkon rozhodnutia súdu. Ak nedochádza k riadnemu výkonu rozhodnutia súdu, alebo jeho výkon je ohrozený, dochádza k automaticky k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania.

Uznesením č.k. -47 zo dňa 19.12.2014 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnej práce a rodiny Stará Ľubovňa.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi maloletej a kolíznemu opatrovníkovi doručil rovnopis návrhu na začatie konania na vyjadrenie s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili v lehote určenej súdom.

K návrhu matky sa vyjadril otec vo svojom podaní doručenom súdu dňa 7. 1. 2015. Návrh matky otec žiadal v celom rozsahu zamietnuť, pretože z jeho pohľadu k žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo a nie je dôvod na novú úpravu. Ohľadom tvrdení matky uvedených v návrhu otec poznamenal, že maloletá sa mu v priebehu mesiaca december 2014 priznala, že ju matka zaviedla na ÚPSVaR v Starej Ľubovni, kde musela podpísať, že nechce byť s otcom. Taktiež mu povedala, že s tým nesúhlasila, ale chcela mať už aspoň chvíľu pokoj. Otec sa domnieva, že ak sa maloletá skutočne na ÚPSVaR v Starej Ľubovni do zápisnice vyjadrila, že nechce u otca spávať a nechce sa sním tak často stretávať, potom je to v úplnom rozpore s tým, ako sa maloletá vyjadrila u všetkých znalcov v minulosti, resp. čo povedala sama otcovi a ako sa správa a teší, keď je u otca. Otec si vie predstaviť, že vyjadrenie maloletej do zápisnice je jej snahou vyhovieť matke a starým rodičom a tak uniknúť sústavnému tlaku. To, že matka nebola fyzicky prítomná počas spisovania vyjadrenia na ÚPSVaR v miestnosti je úplne nepodstatné, pretože maloletá prišla na úrad údajne práve v jej doprovode. Vo svojom vyjadrení ďalej otec uviedol, že je presvedčený o tom, že stretnutia maloletej s ním v zmysle platného rozhodnutia súdu a v ich rámci stretnutia s jeho sestrou a jej deťmi, s jeho rodičmi, s jeho priateľmi a ich deťmi sú pre maloletú prospešné, obohacujúce a sú v jej záujme.

Otec je presvedčený, že pokiaľ dôjde skutočne k podstatnej zmene pomerov, potom je odôvodnená aj zmena stretávania sa. Názor maloletej vyjadrený do zápisnice na ÚPSVaR, vníma ako vyústenie snahy matky a jej rodiny o dosiahnutie vylúčenia otca zo starostlivosti o maloletú.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť. Poukázal na to, že pri prešetrovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov bola vykonaná návšteva v domácnosti otca, kde

.bola zastihnutá aj maloletá. Tá v domácnosti otca pôsobila veselo, bezprostredne a spontánne. Maloletá chcela, aby s ňou bol vykonaný pohovor, pričom otec s týmto pohovorom súhlasil. Maloletá bez prítomnosti otca uviedla, že pri pohovore na ÚPSVaR v Starej Ľubovni povedala to, čo od nej požadovala jej matka, teda že sa nechce stretávať s otcom. Maloletá pracovníčke ÚPSVaR v Starej Ľubovni ďalej uviedla, že naďalej sa chce stretávať s otcom tak, ako doposiaľ, v žiadnom prípade nie menej. Otca sa nebojí, prespáva u neho v pohode, ak musí od neho odísť, tak je smutná. Má rada oboch rodičov a obidvom chce aj vyhovieť. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k návrhu taktiež poukázal na znalecké posudky vypracované znalcami v predchádzajúcich konaniach, týkajúcich sa týchto účastníkov konania, z ktorých okrem iného vyplýva, že má rada oboch rodičov a želá si byť v prítomnosti obidvoch.

Súd vo veci nariadil na deň 13.01.2016 pojednávanie a dňa 12.01.2016 bolo súdu doručené podanie otca maloletej, ktorým navrhol zmeniť doterajšiu úpravu styku s maloletou tak, aby sa s ňou mohol stýkať každý utorok v párnom aj nepárnom týždni v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.30 hod.; každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka v čase od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.; každý štvrtok v nepárnom týždni v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.30 hod.; počas letných prázdnin od 15.07. od 16.00 hod. do 28.07. do 16.00 hod.; počas vianočných sviatkov v párnom roku odo dňa 23.12. v čase od 8.00 hod. do 26.12. a v nepárnom roku od 31.12. od 8.00 hod. a Nový rok; počas veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin, ak tie pripadnú na párny týždeň a v čase jesenných prázdnin, ak tie pripadnú na párny týždeň a v čase jubilejných rodinných sviatkov a rodinných svadieb, a to v rozsahu od 8.00 hod. dňa, kedy sa táto rodinná udalosť koná do 10.00 hod. nasledujúceho dňa. Tento svoj návrh na zmenu úpravy styku odôvodnil tým, že od poslednej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorému terajšia práca umožňuje stretávať sa s maloletou vo väčšom rozsahu. Zároveň došlo aj k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá má od poslednej úpravy vyšší vek a je samostatnejšia, pričom jej vzťah k otcovi je pozitívny, čo vyplýva aj zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 13.01.2016 matka v plnom rozsahu trvala na podanom návrhu. Vo svojom rozsiahlom prednese poukázala na psychické a fyzické násilie voči jej osobe zo strany otca maloletej počas trvania manželstva. Maloletá si podľa jej vyjadrení po oboznámení sa s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove uvedomila častosť stretnutí, nevyhnutnosť byť s otcom sama v byte, čo odmieta, pretože má z neho strach. Nechce k otcovi chodiť, je z toho nešťastná, bojí sa s ním stráviť noc v byte. Pred akýmkoľvek stretnutím, keď má k nemu ísť, je nešťastná, smutná, túli sa k matke, má strach ísť k otcovi, avšak núti sa, aby nebolo matke ublížené, aby neprišla nejaká výzva zo súdu, aby nebola jej mama nejakým spôsobom poškodená. Zároveň sa podľa matky maloletá vyjadrila, .že sa s otcom nechce stretávať vôbec. Maloletú vedie k tomu, aby vedela vyjadriť svoj vlastný názor, rešpektuje jej názor a vôľu, neovplyvňuje ju.

Ohľadom návrhu otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou matka uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí, vníma tento návrh ako pokračovanie násilia z jeho strany, ide o šikanu dieťaťa a nie o konanie milujúceho otca.

Právny zástupca matky na pojednávaní trval na podanom návrhu a žiadal upraviť styk otca s maloletou tak, ako je v tomto návrhu špecifikované. Podľa právneho zástupcu matky maloletá vie samostatne formulovať svoj názor, preto nech je jej styk s otcom upravený presne v záujme maloletej, teda tak, ako sama chce. Právny zástupca matky zároveň poukázal na to, že v pôvodnom rozsudku upravujúcom styk otca s maloletou nie je dostatočné vyriešené trávenie letných prázdnin matky s maloletou. Podľa tohto rozsudku otec s maloletou má tráviť súvisle dva týždne, avšak matka takto upravené súvislé obdobie nemá. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd matke umožnil tráviť s maloletou rovnako súvisle dlhý čas počas letných prázdnin, ako je to upravené pri jej styku s otcom.

Otec maloletej na pojednávaní ku svojmu podanému návrhu na rozšírenie styku uviedol, že si dokázal usporiadať svoj časový režim tak, aby si vedel nájsť viac času pre maloletú dcéru. Taktiež poukázal na to, že boli zastavené všetky trestné stíhania voči jeho osobe vo vzťahu k maloletej. Túžbou maloletej je byť s ním častejšie, ak je pri ňom tak je spokojná, teší sa na stretnutia s ním, pri odchode mu dáva väčšinou slovne najavo, ako jej spoločne strávený čas rýchlo ubehol a bola by radšej, ak by s ním mohla byť dlhšie. Majú spoločné záujmy, ktoré však vyžadujú viac času. Radi spolu chodia na výlety, pečú spolu.

K návrhu matky na zmenu /skrátenie/ úpravy styku otec na pojednávaní uviedol, že s týmto návrhom naďalej nesúhlasí.

Právny zástupca otca na pojednávaní poukázal ohľadom ich podaného návrhu na úpravu styku na to, že ide v podstate o ich reakciu na skutočnosť, že maloletá sa vyjadrila, že chce byť s otcom častejšie. Uviedol, že ak sa nejedná o prázdniny, tak otec má maloletú cez víkend od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Otec tak nemá mimo prázdnin možnosť absolvovať nejaký väčší výlet, či už za rodinnými príbuznými, alebo na nejaký poznávací výlet, pretože mu to doterajšia úprava neumožňuje. Od poslednej úpravy styku došlo k zmene pomerov v tom, že maloletá je samostatnejšia, staršia a vyjadrila sa, že chce s otcom tráviť viac času.

S návrhom matky na zmenu úpravu styku nesúhlasia, s poukazom na uvedené dôvody žiadajú styk otca s maloletou rozšíriť, pretože terajšia úprava styku je obmedzujúca.

.

Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení, aby súd návrh matky na úpravu styku otca s maloletou zamietol. Kolízny opatrovník vo svojom prednese poukázal na to, že vyjadrenia maloletej sa líšia v závislosti od toho, v akej situácii sa nachádza. V prítomnosti matky maloletá vypovedala, že sa s otcom nechce vôbec stretávať, že má z neho strach, pretože mamku bil. Bojí sa s ním byť v noci, aby ju nezbil alebo inak neublížil. Doposiaľ keď sa s ním stretávala, nikdy sa nestalo aby ju zbil, ale má obavy ,,čo keď“. Avšak počas pohovoru s maloletou, vykonaného v domácnosti otca bez jeho prítomnosti uviedla, že stretávanie s otcom beží podľa rozhodnutia súdu, zvykla si na neho, spočiatku mala obavy, že to bude často, teraz tieto obavy nemá. K otcovi nechodí z donútenia, je jej tam celkom dobre. Pri ďalšom pohovore maloletá opätovne zopakovala, že sa chce aj naďalej stretávať s otcom tak ako doposiaľ, v žiadnom prípade nie menej, otca sa nebojí, nocuje uňho v pohode. Taktiež maloletá uviedla, že má rada oboch rodičov a obidvom chce vyhovieť. Kolízny opatrovník taktiež poukázal na kontrolný znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom, ktorý potvrdzuje, že u maloletej dochádza k procesu disociácie, čiže štiepenia, v dôsledku čoho zaujíma v prítomnosti každého z rodičov iný názor a želá si byť v prítomnosti oboch. Taktiež poukázala aj na mailovú komunikáciu, ktorú kolízny opatrovník viedol s maloletou, ktorá taktiež okrem pohovorov potvrdzuje to, že maloletá vzápätí nato, čo povedala na úrade, že sa nechce stretávať s otcom, v jeho domácnosti svoj názor úplne zmenila, vyjadrila sa v tom zmysle, že stretávať sa s otcom chce.

Vzhľadom na výhrady matky a otca týkajúce sa úpravy styku počas letných prázdnin navrhol právny zástupca matky na pojednávaní, aby matka bola s maloletou súvisle od 1.7. do 15.7. do 16.00 hod., od 16.7. do posledného dňa v mesiaci bude maloletá súvisle u otca s tým, že v auguste bude prebiehať bežný režim párnych a nepárnych dní. S takto navrhovanou úpravou počas letných prázdnin vyjadrila súhlas aj matka, otec, jeho právny zástupca a kolízny opatrovník.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej a jej právneho zástupcu, otca maloletej a jeho právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohami, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá O. je dcérou L.. F. G. a O.. O. G.. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -260 zo dňa 25.06.2014 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 170,- eur mesačne na maloletú. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletou tak, že ten je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať každý párny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 16.00 hod, každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 hod do 17.30 hod.; každý rok od 26.12. od 18.00 do 28.12. do 18.00 hod; počas letných prázdnin každý rok od 15.7. od 18.00 hod. do .28.7. do 18.00 hod a počas jarných prázdnin od stredy od 18.00 do soboty do 18.00 hod. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o výživnom a úprave styku otca s maloletou podala matka maloletej, proti výroku o úprave styku aj kolízny opatrovník odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. zo dňa 12.11.2014 zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom, vo výroku o úprave styku rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014. Dňa 01.12.2014 sa maloletá spolu s matkou

dostavila na ÚPSVaR v Starej Ľubovni, kde do záznamu uviedla, že bola matkou oboznámená s vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, pričom s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pretože je to príliš často. Ďalej uviedla, že utorky a štvrtky si chce robiť úlohy doma pri matke, lebo si na to už zvykla. Cez vianočné sviatky nechce nocovať v otcovom byte, taktiež úprava letných a jarných prázdnin sa jej zdá príliš dlho, pretože by bola dlho bez matky. Následne po tomto vyjadrení maloletej, podala matka dňa 17.12.2014 na tunajší súd návrh na úpravu zmeny styku otca s maloletou, teda po deviatich dňoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorý pôvodne upravoval styk otca s maloletou. Tento svoj návrh odôvodňovala zmenou pomerov, konkrétne vyššie uvedeného vyjadrenia maloletej po oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu v Prešove. Spolu s návrhom vo veci samej podala matka maloletej aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci od 13.30 hod. do 17.30 hod.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -195 zo dňa 17.02.2015 bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, pretože po preskúmaní podaného návrhu dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod a potreba dočasnej úpravy pomerov maloletej. Proti tomuto rozhodnutiu bolo zo strany matky podané odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -219 zo dňa 28.04.2015 tak, že potvrdil uznesenie prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Prešove okrem iného uviedol, že „zo správy kolízneho opatrovníka ani znaleckých posudkov nevyplýva negatívny ani odmietavý postoj maloletej k otcovi, preto má odvolací súd za to, že bude pre dieťa prospešné, ak strávi s otcom aspoň čas určený právoplatným rozhodnutím súdu. Vyjadrenie maloletej ohľadne obmedzenia styku s otcom, ktoré urobila pred kolíznym opatrovníkom dňa 01.12.2014, považoval odvolací súd len za prechodný postoj ovplyvnený matkou a konfliktnou rodinnou situáciou.“ Na základe odporúčaní znalca ustanoveného v konaní o rozvode manželstva PhDr. Dezidera Koľaja mali rodičia maloletej absolvovať odborné poradenstvo na referáte príslušného ÚPSVaR v Starej Ľubovni. Obaja rodičia sa v stanovený termín na úrad dostavili, avšak matka vopred pripraveným písomným vyjadrením oznámila, že necíti potrebu zúčastňovať sa podobných stretnutí, pretože ju to zbytočne vyčerpáva a k ničomu to nevedie. Dňa 15.01.2015 bol kolíznym opatrovníkom vykonaný pohovor s maloletou v domácnosti otca, počas ktorého maloletá bez prítomnosti otca uviedla, že chodí k otcovi tak, .ako rozhodol súd, nechodí k nemu z donútenia, je jej uňho celkom dobre. Ďalej maloletá uviedla, že sa jej nezdá, aby bola u otca dlho, stretávanie beží podľa rozhodnutia súdu, zvykla si naň, zo začiatku mala obavu, že to bude často, teraz už tieto obavy nemá. Dňa 21.08.2015 maloletá za prítomnosti matky do záznamu spísaného kolíznym opatrovníkom okrem iného uviedla, že by sa s otcom nechcela vôbec stretávať, pretože má z neho strach, lebo ju aj jej matku bil. Ďalej uviedla, že doposiaľ sa s otcom stretávala, nestalo sa, aby ju zbil, má však obavy „čo keď“, bojí sa byť s ním sama v noci, aby ju nezbil, alebo inak neublížil. Ak by súd rozhodol, že sa má s otcom stretávať, tak sa s ním stretávať bude, hoci z donútenia. Dňa 25.08.2015 počas sociálneho šetrenia v domácnosti otca maloletá kolíznemu opatrovníkovi bez prítomnosti otca oznámila, že pred vykonaním pohovoru na ÚPSVaR v Starej Ľubovni dňa 21.08.2015 jej matka povedala čo má na úrade hovoriť, konkrétne že sa s otcom nechce stretávať a podobne a že má chcieť, aby pri pohovore bola prítomná aj jej matka. Maloletá uviedla, že matke proti svojej vôli vyhovela, pretože jej to sľúbila, preto pred úradom povedala to, čo chcela jej matka. Čo sa týka výkonu styku s otcom, maloletá uviedla, že sa s otcom chce naďalej stretávať, tak ako doposiaľ, určite nie menej. Má rada oboch rodičov a obidvom chce vyhovieť. Počas pohovoru konaného dňa 03.12.2015 maloletá pred kolíznym opatrovníkom opätovne potvrdila, že má otca rada, má k nemu dobrý vzťah, rada ho navštevuje, chce ho aj naďalej navštevovať tak ako doteraz. V rámci šetrenia a zisťovania pomerov v rodine kolízny opatrovník tunajšiemu súdu oznámil, že stretávanie otca s maloletou prebieha podľa úpravy uvedenej v rozsudku tunajšieho súdu č. k. -260 zo dňa 25.06.2014, pričom kolízny opatrovník nemá vedomosť, že by pri tomto styku dochádzalo k nejakým výrazným problémom, resp. k jeho nedodržiavaniu tak z jednej, ako aj z druhej strany.

Dňa 31.10.2014 bola na otca maloletej podaná na Okresný súd Stará Ľubovňa obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Tr. zák. V predmetnej veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. . Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s obsahom listín a po výsluchu účastníkov konania a kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou /zúženie/ je nedôvodný. Podaným návrhom sa matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zmenil úpravu stretávania sa otca s maloletou z dôvodov, ktoré špecifikovala v návrhu, t.j. že maloletá nesúhlasí s rozsahom úpravy styku, pretože je to pre ňu často a že u otca nechce nocovať. Ako už súd citoval vyššie, naposledy bolo rozhodované o úprave styku otca s maloletou rozsudkom č. k. -260 zo dňa 25.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -361 zo dňa 12.11.2014 dňom 08.12.2014. Matka sa teda po uplynutí veľmi krátkej doby (deväť dní) opätovne domáha zmeny úpravy styku otca s maloletou. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného nazvanou „clausula rebus sic stantibus“. Táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky (napríklad o výžive alebo výchove mal. dieťaťa) aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov oproti času, kedy súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Je teda potrebné, aby došlo k zmene a táto zmena musí byť podstatná oproti pôvodným okolnostiam, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie súdu. To, že zmena musí byť závažná, vyplýva aj z toho dôvodu, že jedným z výrazných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa, je stabilita jeho pomerov vrátane stability výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v uvedenej veci nenastala, ani ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, taká podstatná zmena pomerov, ktorá by mala za následok, že by súd musel pristúpiť k revidovaniu svojho posledného rozhodnutia o úprave stretávania sa otca s maloletou a tento styk a jeho intervaly obmedziť - zúžiť. V konaní síce bolo preukázané, že maloletá sa dňa 01.12.2014 vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom, že .nesúhlasí s takým rozsahom úpravy styku, ako je uvedený v pôvodnom rozsudku, avšak nebolo preukázané, že tento prejav maloletej bol v súlade s tým, čo si maloletá aj skutočne želá, keďže následne sa dieťa vyjadrilo presne naopak. K takémuto záveru dospel tiež Krajský súd v Prešove, ktorý vo svojom uznesení -219 zo dňa 28.04.2015, ktorým rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia ako už bolo spomínané vyššie uviedol, že „vyjadrenie maloletej ohľadne obmedzenia styku s otcom, ktoré urobila pred kolíznym opatrovníkom dňa 01.12.2014, považoval odvolací súd len za prechodný postoj ovplyvnený matkou a konfliktnou rodinnou situáciou.“

Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, na čo v konaní viackrát poukázal aj kolízny opatrovník, že maloletá sa k úprave styku s otcom vyjadrovala v závislosti od toho, či pred vykonaním pohovoru bola v prítomnosti otca, alebo v prítomnosti matky. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckých posudkov,

ktoré boli vypracované v pôvodnom konaní o rozvode manželstva a o úprave styku rodičovských práv a povinností vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , ako aj zo zistení kolízneho opatrovníka. Samotná maloletá sa totiž pred kolíznym opatrovníkom viackrát vyjadrila, že má rada oboch rodičov a chcela by vyhovieť najradšej obom. Avšak za tejto špecifickej situácie, keď sú postoje rodičov ohľadom styku otca s maloletou v úplnom protiklade, nevyhnutne dochádzalo aj ku protikladným vyjadreniam maloletej ohľadom styku s otcom, keď v prítomnosti matky odmietala takto upravený styk, avšak v prítomnosti otca s takouto úpravou styku nemala žiaden problém, dokonca ho žiadala rozšíriť (vyjadrenie na č. l. 245 spisu). Táto roztrieštenosť postojov mal. dieťaťa vyplýva aj z posledného záznamu z vyjadrenia dieťaťa, predloženého súdu do spisu dňa 29.1.2016, kde maloletá uviedla, že sa chce s otcom stretávať a že „ ocka mam rada, nebojím sa, všetko je v poriadku a že mamka rozpráva všade že je to opak, ale nie je to pravda. Mamka možno v budúcnosti ju dovedie na úrad a bude musieť rozprávať to, čo tvrdí ona, ale nebudem s tým súhlasiť a neuverte tomu tvrdeniu...“ Z návrhu, ktorý bol súdu predložený kolíznym opatrovníkom a ktorý bol vypracovaný dieťaťom, vôbec nie je jasné k akej zmene v úprave styku s otcom by malo dôjsť. To tiež nasvedčuje určitej chaotickosti a aj tomu, že dieťa sa tentokrát /28.1.2016/ dostavilo na úrad v sprievode otca a jeho výpoveď je teda jednoznačne v prospech otca. Keď sa dostavilo na úrad v sprievode matky, jeho výpoveď bola v prospech matky.

Podľa názoru súdu je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku znalca PhDr. Dezidera Koľaja, ktorý v pôvodnom konaní dospel k poznaniu, že obaja rodičia manipulovali názory dieťaťa, prípadne negatívne ovplyvňovali postoj maloletej k druhému rodičovi.

.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k podobnému záveru ako Krajský súd v Prešove vo vyššie uvedenom rozhodnutí, že vyjadrenie maloletej ohľadom úpravy styku s otcom uvedené pred kolíznym opatrovníkom dňa 01.12.2014, ako aj dňa 21.08.2015 nevyjadruje skutočnú vôľu maloletej. Navyše úprava styku tak, ako to navrhovala matka, podstatným spôsobom zužuje a obmedzuje styk otca s dcérou, pričom súd má za to, že takáto zmena nie je ani v súlade so záujmami maloletej. Matka v konaní teda nepreukázala, že by nastala taká podstatná zmena, aby súd musel pristúpiť k zmene úpravy styku otca s maloletou tak, že by bolo potrebné tento styk zúžiť v zmysle jej návrhu. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou zamietol.

Čo sa týka návrhu právneho zástupcu matky na doplnenie dokazovania výsluchom maloletej, súd tento návrh zamietol. Podľa názoru súdu je maloletá za posledné roky vystavovaná takému enormnému tlaku ohľadom množstva psychologických vyšetrení pred znalcami, ktoré musela v súvislosti s trestnými konaniami vedenými proti jej otcovi, ako aj v súvislosti s konaním o rozvode manželstva jej rodičov absolvovať, že je to pre dieťa v jej veku mimoriadne náročné, stresujúce a citovo vyčerpávajúce. Taktiež podľa názoru súdu by takýto výsluch neviedol k zisteniu skutočných túžob maloletej, pretože by sa v ňom musela v konečnom dôsledku prikloniť na stranu buď vyjadrení matky alebo otca, teda ľudí, ktorých má rada a ktorým by najradšej súčasne vyhovela, čo v tomto prípade nie je možné. Takáto potreba rozhodnutia sa by maloletú zbytočne ešte viac psychicky vyčerpávala, vzhľadom na jej citlivú povahu, na čo súd v konečnom dôsledku taktiež prihliadal.

Čo sa týka návrhu otca na zmenu úpravy styku, tak súd po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh otca t.č. taktiež nie je dôvodný a išlo skôr o reakciu na návrh matky. Od posledného rozhodnutia súdu uplynula doba cca jedného roka, čo je tiež pomerne krátka doba a pomery, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia nenastali v takej miere, aby bolo potrebné rozhodnutie súdu o úprave styku maloletej s otcom zmeniť. Pôvodná úprava styku otca s maloletou podľa názoru súdu umožňuje otcovi sa s maloletou v dostatočnom rozsahu a pravidelne stretávať, udržiavať aj po rozvode manželstva vzájomné rodičovské vzťahy a zaručuje mu riadny výkon jeho rodičovských práv. Taktiež je podľa názoru súdu potrebné poznamenať, že podobne ako pri matke aj pri otcovi znalec v predchádzajúcom konaní poukázal na skutočnosť, že ten tiež manipuluje s názormi maloletej tak, aby boli v jeho prospech. Preto nie je možné ani v tomto prípade vylúčiť možnosť, že vyjadrenie maloletej ohľadom rozšírenia styku s otcom (vyjadrenie na č. l. 245 spisu) nebolo ovplyvnené otcom maloletej. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že aj návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou zamietol. Čo sa týka možnosti dieťaťa absolvovať stretnutia pri príležitosti rôznych osláv v rodine, tieto je možné naplánovať aj na víkend, kedy otec ma upravený styk s dieťaťom.

Za danej situácie, kým si rodičia neupravia vzťahy medzi sebou a nezačnú rozumnú ústretovú komunikáciu, nie je vhodná akákoľvek zmena úpravy styku. . Súd zároveň rešpektujúc návrhy rodičov maloletej, ich právnych zástupcov ako aj kolízneho opatrovníka upravil stretávanie sa rodičov s maloletou počas letných prázdnin v mesiaci júl. Matka aj otec sa zhodli na úprave styku s maloletou počas letných prázdnin, pričom s takto upraveným stykom súhlasil aj kolízny opatrovník, preto súd tento styk upravil v zmysle návrhov účastníkov prednesených na pojednávaní dňa 13.01.2016 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na záver by chcel ešte súd uviesť, že z konania vyplynulo, že medzi rodičmi sú vážne narušené vzťahy, ktoré sa nedarí napraviť napriek ponúkanej odbornej pomoci príslušných orgánov. Súd považuje za potrebné podotknúť, že maloletá je stále vo veku, v ktorom je pre ňu skutočne potrebné, aby si zachovala a rozvíjala citové väzby s obidvoma rodičmi. Matka teda nemôže na základe svojich negatívnych zážitkov z nevydareného manželstva vplývať na maloletú v tom smere, aby ju citovo odpútala od otca a tým zároveň aj obmedzovala otca vo výkone svojich rodičovských práv a povinností. Súd taktiež opakovane apeluje na oboch rodičov, aby sa pri komunikácii s maloletou vyhýbali nekonštruktívnej a negatívne ladenej komunikácii smerom k druhému rodičovi, a tým ešte viac zhoršovali napäté vzájomné vzťahy. Taktiež je to potrebné z dôvodu, aby maloletá nebola vystavovaná psychickému tlaku, nebola traumatizovaná minulými zážitkami, pretože maloletá potrebuje oboch rodičov a vzhľadom na jej vek potrebuje vyrastať v harmonickom prostredí. Rodičia by si mali uvedomiť, že takýmto svojim postojom a výchovným prístupom vychovajú z dieťaťa nevyrovnaného, nerozhodného a citovo labilného človeka. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalosti umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.