Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-67-2022.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/67/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci navrhovateľky P. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, E., zastúpenej advokátom U.. U. A., so sídlom A.. sv. I. XX, F., a účastníkov konania ako ich označila navrhovateľka: 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, F., 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. W. XXX/XX, F., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 8Vyd/1/2022-20 zo dňa 19. júla 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že skúmaním procesných podmienok zistil, že navrhovateľkou označení účastníci konania, proti ktorým bol návrh na začatie konania podaný a ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, zomreli pred začatím konania, čo vyplýva z Registra obyvateľov SR a z dedičského konania po poručiteľovi Y. W., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14D/255/2005, pričom z návrhu vyplýva, že navrhovateľka si je týchto skutočností vedomá. S poukazom na § 7 Občianskeho zákonníka, § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd konanie zastavil s tým, že fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a preto nemôže mať ani procesnú subjektivitu, a teda nie je možné, aby bola účastníkom v súdnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže vo veci konať a rozhodovať. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že v zmysle § 7 ods. 1 CMP v spojení s § 359c ods. 2 CMP je účastníkom ten, koho zákon za účastníka určuje, t. j. ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na predmetom LV vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Má za to, že odporcovia tak boli určení správne, v zmysle vôle zákonodarcu. Je podľa nej na zvážení, či nie je možné posudzovať vymedzenie účastníkov konania v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) CMP ako priznanie procesnej spôsobilosti zákonom tak, ako to ustanovuje § 61 CSP, veta za bodkočiarkou. Poukázala aj na § 63 CSP s tým, že si je vedomá, že smrť odporcov nastala pred začatím konania, avšak má za to, že v súlade s výkladom práva, tam kde nie sú niektoré právne alebo procesné vzťahy upravené, je možné použiť analogický výklad v zmysle čl. 4 CSP. Teda súd by mohol pokračovať v konaní postupom podľa § 63 CSP, pričom nedôjde k poškodeniu práv odporcov alebo ich právnych nástupcov, nakoľko pred potvrdením o vydržaní sa vyžaduje, aby prebehlo vyzývacie uznesenie, v zmysle ktorého nielen označení odporcovia ale aj iné osoby môžu podávať námietky proti potvrdeniu o vydržaní. Na
základe vyššieho uvedeného podľa jej názoru splnila zákonom stanovené podmienky na podanie návrhu na potvrdenie vydržania, riadne a zákonne označila odporcov. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 378 a nasl. CSP a § 59 až § 68 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť, nakoľko účastníci konania, voči ktorým návrh smeruje, zomreli ešte pred podaním návrhu, a teda nemajú procesnú spôsobilosť. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza nasledovné:
5. Na konania podľa CMP, ktorým je i konanie o potvrdenie vydržania, sa použijú ustanovenia CSP, ak CMP neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 CMP).
6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
10. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
11. Podľa § 359c ods. 2 písm. b) CMP účastníkom konania je ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka.
12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že fyzická osoba, ktorá nežije, nemôže mať spôsobilosť na práva a povinnosti a ani procesnú spôsobilosť (spôsobilosť byť účastníkom konania). Toto je všeobecný princíp procesného práva a nič nenasvedčuje tomu, že by zákonodarca chcel v ustanovení § 359c ods. 2 písm. b) CMP tento princíp prelomiť. Toto ustanovenie, ani v spojení s ustanovením § 61 CSP za bodkočiarkou nemožno interpretovať tak, že by zákon označoval osobu, ktorá je mŕtva, za procesne spôsobilú. Ustanovenie § 61 CSP za bodkočiarkou („inak len ten, komu ju zákon priznáva“) treba interpretovať tak, že zákon môže priznať procesnú subjektivitu aj osobám, ktoré nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti (napr. právnické osoby ešte pred ich vznikom), avšak pri fyzických osobách musí ísť o žijúce osoby.
13. Aj keď doslovné znenie § 359c ods. 2 písm. b) CMP by pripúšťalo aj takú interpretáciu, ako naznačovala navrhovateľka (teda že zákonodarca tu robí účastníkom konania každého, kto je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či ešte žije alebo nie), je potrebné toto ustanovenie vykladať vo vyššie uvedenom kontexte s ostatnými ustanoveniami a procesnými princípmi. Nemožno použiť izolovaný, doslovný výklad. Je zrejmé, že pokiaľ fyzická osoba zomrela už pred začatím konania, nemôže byť považovaná za účastníka konania. Účastníkom (účastníkmi) konania môže byť v takom prípade len jej právny nástupca (nástupcovia). Citované ustanovenie § 359c ods. 2 písm. b) CMP takýto výklad pripúšťa a podľa názoru odvolacieho súdu je takýto výklad aj v súlade s teleologickým výkladom tohto ustanovenia. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu pritom už dala odpoveď na otázku, ako by mal žalobca v žalobe označiť žalované osoby, pokiaľ nepozná ich presnú identitu, iba vie, že ide o právnych nástupcov (dedičov) po nejakej konkrétnej osobe.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zastavil konanie, keď pri skúmaní procesnej subjektivity účastníkov konania, voči ktorým návrh smeroval, zistil, že títo nedisponujú procesnou subjektivitou, nakoľko táto zanikla ich smrťou v čase pred začatím konania, a teda nemôžu byť účastníkmi konania.
15. Pokiaľ ide o § 63 CSP, na ktorý navrhovateľka v odvolaní poukázala, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko toto ustanovenie upravuje výlučne stav, keď strana (účastník konania) zomrie počas konania, pričom v danom prípade zomreli účastníci konania ešte pre podaním návrhu na začatie konania. Nedostatok ich procesnej subjektivity nemožno obísť ani analogickou aplikáciou ustanovenia § 63 CSP.
16. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Osobám, ktoré označila navrhovateľka ako účastníkov konania ani ich právnym nástupcom nebol návrh doručený, teda im žiadne trovy nevznikli a súd nezistil žiadne dôvody pre priznanie náhrady trov podľa ustanovení § 53 až § 55 CMP.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).