Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-115-2021.pdf
PDF · 181.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/115/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-296/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/ BEZ/2021/4220 zo dňa 15. októbra 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.12.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. IPTN/IPTN_PRAV_ODD/ROZ/2021/686 zo dňa 03.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,00 eur za porušenie prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav najmä z dôvodu, že žalovaný rovnako ako aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia prevažne na vyjadreniach kontrolovaných osôb - zamestnancov spoločnosti D., N. R. XXX/XX, XXX XX T., P.: XX XXX XXX (ďalej len „M.“), a to konkrétne: B. Q., K. N. a A. M.. Výsluch menovaných kontrolovaných osôb sa odohral v neprítomnosti žalobcu a s obsahom výpovedí zaznamenaných v zápisnici o podaní informácie zo dňa 17.09.2020 nebol žalobca žiadnym spôsobom zo strany prvostupňového správneho orgánu pri výkone kontroly ani v protokole ani v neskôr vo vydanom dodatku č.1 oboznámený. O zápisniciach o podaní informácie zo dňa 17.09.2020 sa prvostupňový správny orgán zmienil len okrajovo v protokole a dodatku č.1, keď názov týchto dokumentov uviedol v zozname zistených nedostatkov, pričom v protokole ani v dodatku č.1 neuviedol, o aké konkrétne nedostatky sa jedná
a ani sa k týmto nedostatkom bližšie nevyjadroval. Protokol a ani dodatok č. 1 neobsahovali žiadne prílohy. O čiastočnom obsahu vyjadrení menovaných kontrolovaných osôb zaznamenaných v predmetných zápisniciach sa žalobca dozvedel až v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že protokol s ním nebol na mieste osobne prerokovaný ani z jeho strany podpísaný žiadnym z vedúcich zástupcov. Ako dôvod nemožnosti prerokovania protokolu na mieste uviedol prvostupňový správny orgán mimoriadnu situáciou spojenú so šírením vírusu COVID-19. Protokol bol zo strany prvostupňového správneho orgánu zaslaný elektronicky dňa 26.01.2021, tzn. štyri mesiace od vykonania kontroly. K protokolu bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa v lehote do 3 pracovných dní od doručenia protokolu, čo žalobca považuje až za šikanózne pre krátku lehotu vzhľadom na závažnosť skutku, z ktorého bol obvinený a dĺžku doby, ktorá uplynula od vykonania kontroly (4 mesiace) s poukazom na skutočnosť, že protokol a ani neskôr dodatok č.1 neobsahovali interpretáciu alebo aspoň čiastočné zhrnutie „zistených nedostatkov“ z obsahu vyjadrení kontrolovaných osôb zachytených v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 17.09.2020. Podľa žalobcu je povinnosťou správneho orgánu, aby úplne a presne oboznámil účastníka konania so zisteným skutkovým stavom, konkrétnymi zistenými nedostatkami ako aj s obsahom dôkazov, na ktorých zakladá svoje obvinenia. Žalobca považuje za neprípustné, aby mu správny orgán z dôvodu mimoriadnej situácie súvisiacej so šíriacim sa vírusom COVID-19 znemožňoval riadne realizovať jeho procesné práva bez toho, aby mu iným vhodným spôsobom poskytol relevantnú súčinnosť. Žalobca považoval za neprípustné, aby sa prekážky na strane správneho orgánu dávali na ťarchu žalobcu. V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočne vykonaného dokazovania došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci, na základe čoho boli vyvodené nesprávne právne závery.
3. Žalobca ďalej odmietal obvinenie, že osoba, ktorá zadeľovala kontrolovaným osobám prácu, bola jeho zamestnancom. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že osoba, ktorá je v tvrdeniach kontrolovaných osôb označovaná ako „majster TESCO“ aj bola v skutočnosti zamestnancom žalobcu, a teda aj údajným „majstrom TESCO.“ Z prvostupňového a ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé meno a priezvisko konkrétnej osoby, ktorú kontrolované osoby pokladali za „majstra TESCO,“ za nadriadeného a taktiež nie je zrejmé meno a priezvisko konkrétnej osoby ktorú kontrolované osoby označili vo svojich výpovediach ako koordinátora a nadriadeného. Rovnako je zmätočné tvrdenie v časti, kde je uvedené, že A. Rajkovic vykonáva prácu pre zamestnávateľa D. O. K. a následne ďalej v texte je uvedená informácia, že má uzatvorenú pracovnú zmluvu s koordinátorom, pričom zo samotného zistenia správnych orgánov jasne vyplýva zistenie, že kontrolované osoby boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou D. Vyjadrenia kontrolovaných osôb sú zmätočné a neurčité a nie je možné z nich jednoznačne určiť totožnosť osoby o ktorej sa vyjadrovali. Žalobca je presvedčený, že kontrolované osoby pod pojmom „majster TESCO“ mysleli osobu zo spoločnosti D., ktorá mala na starosti spoluprácu so žalobcom v zmysle Objednávky medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o., ktorej obsahom bol spôsob vykonania objednaného diela. Žalobca doposiaľ nebol oboznámený s totožnosťou konkrétnej osoby označovanej ako údajný „majster TESCO.“ Správne orgány nepreukázali, že by osoba označená ako údajný „majster TESCO“ bola zamestnancom žalobcu. Žalobca žiadnu pracovnú pozíciu s názvom ani označením „majster Tesco“ nemá. Žalovaný vyvodil nesprávne právne závery, založené na zmätočných tvrdeniach kontrolovaných osôb, ktoré sa dopustili protiprávneho konania, tým, že vystupovali pod falošnými dokladmi totožnosti ako občania EÚ. K úplnému a riadnemu zisteniu skutkového stavu mohlo prispieť aj vykonanie výsluchu osôb označovaných ako údajný „majster TESCO,“ „koordinátor“ a „nadriadený,“ o ktorých sa kontrolované osoby zmieňovali vo svojich vyjadreniach, aby mohli byť ich výpovede vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti. V prípade, že by žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa ku kontrole na mieste a bol by oboznámený s obsahom zápisníc na začiatku správneho konania, navrhol by ich výsluch. Zmätočné je tiež konštatovanie žalovaného o tom, že kontrolované osoby vykonávali činnosti, ktoré má žalobca zapísané ako predmet svojej podnikateľskej činnosti v obchodnom registri, tzn. “kúpu tovaru a predaj a skladovanie, teda činnosť, ktorú vykonávali v čase výkonu inšpekcie práce kontrolované fyzické osoby,“ pretože zo samotného zistenia prvostupňového správneho orgánu vyplývalo, že kontrolované osoby vykonávali činnosti „pikerov“ a činnosť „pikerov“
spočívala vo vychystávaní hotových paliet v zmysle objednávok, nie však v predaji, kúpe či skladovaní tovaru.
4. Žalobca nesúhlasil s právnou kvalifikáciou ohľadne toho, že došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov. Toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci. K naplneniu znakov dočasného pridelenia nedošlo a ani nemohlo dôjsť, Žalobca má za to, že jeho konanie nemohlo naplniť všetky pojmové znaky správneho deliktu, nakoľko jeho konaniu chýbajú základné znaky, a to porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na základe zákona a formálne znaky správneho deliktu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka Zákonné znaky deliktu zakladajúce zodpovednosť za porušenie § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v spojení s § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, neboli splnené a už vôbec nie kumulatívne, čím je právny názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí nesprávny. Správne orgány vyvodili nesprávne právne závery v prípade posúdenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. Žalobca si od spoločnosti D. O. K.X.. objednal vykonanie diel definovaných v jednotlivých objednávkach a v zmysle objednávok boli diela vykonávané v mieste DC Beckov. Na základe uvedených objednávok spoločnosť D. O., zhotovovala pre žalobcu diela a následne v súlade s objednávkou fakturovala cenu diela/diel a žalobca cenu diela/diel uhrádzal. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že na základe akceptovaných objednávok vznikla medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o ako zhotoviteľom zmluva o dielo, t. j. predmetom zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o., bola okrem iného povinnosť spoločnosti Heisenberg group s.r.o., vykonať činnosť, ktorá bola definovaná výsledkom
- zhotoveným dielom majúcim podobu hotovej vychystanej palety. Zhotovenie diela podľa objednávky spočívalo v žalobcom objednanom zhotovení konkrétneho množstva hotových - vychystaných paliet v konkrétnom termíne a mieste podľa objednávky, ktoré následne žalobca ako riadne ukončené hotové diela, tzn. vychystané palety preberal v dohodnutom čase a mieste a za ktoré následne zhotoviteľovi - spoločnosti Heisenberg group s.r.o. zaplatil.
5. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na obchodnoprávnu povahu vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o., nevzniká žalobcovi voči pracovníkom spoločnosti Heisenberg group s.r.o. žiadny vzťah, ktorý by mal povahu pracovnoprávneho vzťahu, resp. bol regulovaný predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy. Naopak, z obchodnoprávnej povahy uvedeného vzťahu, resp. zmluvy o dielo vyplýva, že povinnosťou žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Heisenberg group s.r.o., je dielo/diela prevziať a zaplatiť zaň/za ne dohodnutú cenu diela. Správne orgány však skonštatovali, že medzi spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. a cudzími štátnymi príslušníci bol pracovnoprávny vzťah uzatvorený na základe dohody o pracovnej činnosti. Spoločnosť Heisenberg group s.r.o tieto osoby prihlásila aj do Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že v čase kontroly existoval pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom - spoločnosťou Heisenberg group s.r.o., a cudzími štátnymi príslušníkmi, čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zamestnanci spoločnosti Heisenberg group s.r.o. neboli vo vzťahu k žalobcovi a nevykonávali (závislú) prácu v zmysle definície zákonníka práce, keďže nebola vykonávaná vo vzťahu podriadenosti voči žalobcovi, ani v jej mene, ani v ňou stanovenom pracovnom čase, ani pre žalobcu. Naopak, práca bola vykonávaná vo vzťahu podriadenosti zamestnancov voči spoločnosti Heisenberg group s.r.o., v jej mene a pre ňu, pričom spoločnosť Heisenberg group s.r.o., stanovovala svojim zamestnancom pracovný čas a zároveň plnila aj všetky ostatné povinnosti zamestnávateľa v zmysle príslušných ustanovení zákonníka práce (prihlásenie do Sociálnej poisťovne, poskytovanie pracovných pomôcok, vyplácanie mzdy a pod.). Správne orgány v danom prípade nebrali do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a neposudzovali jednotlivé znaky ako celú situáciu. Neposúdili komplexne danú situáciu dostatočne na to, aby mohol tvrdiť, že išlo o zastretý právny úkon. Na to, aby mohlo ísť o zastretý právny úkon musia byť naplnené znaky a podmienky tohto právneho úkonu, čo v danom prípade splnené nebolo.
6. Žalobca poukázal na to, že správne orgány svoje rozhodnutia odôvodnili tým, že pre účely vyvodenia zodpovednosti žalobcu vychádzali z právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spoločnosti Heisenberg group s.r.o. uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie, čím postavili žalobcu automaticky, formálne do pozície príjemcu vnútroštátnej dodávky práce bez vykonania akéhokoľvek nového dokazovania vo vzťahu k žalobcovi
a bez ohľadu na skutočnosť, že protiprávneho konania sa dopustili kontrolované osoby vlastným podvodným konaním. Z hľadiska princípov právneho štátu je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka zmluvného vzťahu (Heisenberg group s.r.o.) bola automaticky, formálne vyvodená zodpovednosť za konanie druhého účastníka zmluvného vzťahu (žalobcu). Takýto postup je v rozpore s judikatúrou súdov Slovenskej republiky. Na oblasť správneho trestania sa vzťahujú základné princípy platné pre oblasť trestného práva. Z tohto dôvodu sa na oblasť správneho trestania vzťahuje aj princíp prezumpcie neviny. K rozhodnutiu o vine žalobcu nemôže dôjsť na tom základe, že inému subjektu
- spoločnosti Heisenberg group s.r.o. bola uložená pokuta v skoršom konaní a na základe tohto rozhodnutia bola automaticky vyvodená zodpovednosť žalobcu za porušenie § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v druhom konaní. Žalobca nemôže byť automaticky, bez riadneho preukázania viny, viazaný rozhodnutím o uložení pokuty v konaní vedenom proti spoločnosti Heisenberg group s.r.o, pretože žalobca nebol účastníkom tohto konania a nemal možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam v tomto konaní, nemal možnosť podávať vyjadrenia a námietky, nemal možnosť posúdiť, či sa toto rozhodnutie zakladá na správnych zisteniach a či náhodou nebolo toto rozhodnutie neskôr napadnuté žalobou. Preto aj na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočnom a nedôkladnom vykonaní dôkazov.
7. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci správnych orgánov, ktoré právny vzťah medzi ním a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. posudzovali ako vnútroštátnu dodávku, a to z dôvodov uvedených žalobe, nepreukázaných skutočností zakladajúcich skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a skutočností, že žalobca neukladal kontrolovaným osobám spoločnosti Heisenberg group s.ro. pracovné úlohy, neriadil a nekontroloval ich prácu, naopak, táto činnosť bola vykonávaná spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. Žalobca je ten, ktorý bol v tejto súvislosti oklamaný podvodným konaním osôb, ktoré vystupovali pod falošnými dokladmi totožnosti, ako občania EÚ, pričom v skutočnosti sa jednalo o občanov tretích štátov, čo však žalobca nemal ani nemohol zistiť pri všetkej odbornej starostlivosti, ktorú vyvinul. K zisteniu, že sa jedná o štátnych príslušníkov tretích krajín, došlo až vykonaním dopytu samotným prvostupňovým správnym orgánom prostredníctvom Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Bez vykonania uvedeného dopytu by sa žalobca nemal ako ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti dozvedieť, že menované osoby, nachádzajúce sa v jeho areáli, nie sú občanmi EÚ, ale občanmi tretieho štátu a v dôsledku tejto skutočnosti musia mať ako občania tretích štátov udelené povolenie na zamestnanie.
8. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že pri kontrole iných zamestnancov spoločnosti Heisenberg group s.r.o. neboli zistené žiadne pochybenia, čo bolo skonštatované aj v protokole. Z celkovo 5 kontrolovaných osôb boli zistené pochybenia u 2 osôb, a to len v dôsledku protiprávneho konania kontrolovaných osôb, ktoré sa preukázali falošnými dokladmi totožnosti, čím navodili klamlivý stav. V dôsledku protiprávneho podvodného konania zo strany kontrolovaných osôb spoločnosť Heisenberg group s.r.o. konala s týmito osobami ako občanmi EÚ a z uvedeného dôvodu v dobrej viere a v domnienke, že sa jedná o občanov EÚ nepožadovala a ani nemala povinnosť požadovať predloženie povolenia na prácu, nakoľko žiadny zákon jej túto povinnosť ako zamestnávateľovi vo vzťahu k občanom EÚ neukladá. Správne orgány by nemali svoje rozhodnutia zakladať výlučne na výpovediach osôb u ktorých bolo zistené, že vedome a úmyselne klamú, a preto nemožno pokladať ich výpovede za pravdivé a vierohodné a nemožno pokladať tieto tvrdenia za dostatočné pre riadne zistenie skutkového stavu, ktorý má byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Takéto tvrdenia nemôžu byť podkladom pre zistenie úplného a presného stavu vecí, ktorého výsledkom má byť vydanie zákonného rozhodnutia. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu, čo v tomto prípade nebolo zabezpečené. Žalobca v záujme predchádzaniu porušovania ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní urobil všetky zákonné opatrenia, v zmysle ktorých si od spoločnosti Heisenberg group s.r.o. pred vpustením kontrolovaných osôb do areálu DC Beckova vyžiadal k nahliadnutiu dokumenty - doklady totožnosti, Akceptačný list zo Sociálnej poisťovne, Dohody o pracovnej činnosti, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že sa jedná o občanov EÚ a skutočnosť, že osoby sú legálne zamestnané v spoločnosti Heisenberg group s.r.o. V tejto súvislosti je neprípustný argument správnych orgánov odvolávajúci sa na objektívny charakter pokuty.
9. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom uviedol, že žalobca zopakoval vo svojej žalobe námietky podané už v správnom konaní. S týmito námietkami sa žalovaný plne, zodpovedne a vyčerpávajúco vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v žalobe opakovane namietal, že rozhodnutia vychádzali iba z vyjadrení nelegálne zamestnávaných osôb. Uvedené považuje žalovaný za nedôvodné a žalobca ani v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal tieto svoje tvrdenia. Z napadnutého ako aj z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie vo veci samej boli okrem zápisníc o podaní informácie aj ďalšie podklady, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce a označené, vykonané a vyhodnotené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Oba správne orgány hodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dokazovanie bolo vykonané v súlade so správnym poriadkom, rešpektujúc všetky práva žalobcu ako účastníka konania. To, že účastník konania nesúhlasí so závermi dokazovania, na základe ktorých bol ustálený skutočne zistený stav vecí, nič nemení na tom, že správne orgány zistili skutkový stav veci správne, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.
10. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu, že kontrolované osoby poskytli informácie bez jeho prítomnosti a nebol oboznámený so zápisnicami o podaní informácií. O tom, že počas inšpekcie práce boli poskytnuté informácie kontrolovanými osobami a boli s nimi spísané zápisnice, bol žalobca preukázateľne informovaný. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené. Jednoznačne sú v zozname uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií troch fyzických osôb. S protokolom bol účastník konania oboznámený pri jeho doručení dňa 26.01.2021. Taktiež v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 06.07.2021 bolo jednoznačne uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce a v dodatku č. 1 k protokolu (teda aj predmetné zápisnice) budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Rovnako mal účastník konania možnosť kedykoľvek v priebehu správneho konania požiadať o nahliadnutie do spisu. Žalovaný poukazoval na to, že povinnosť predložiť administratívny spis nemožno prenášať na správny orgán bez akejkoľvek aktivity účastníka konania (rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžk/33/2018 zo dňa 28.02.2019). Z judikatúry súdov vyplýva zásada „vigilantibus iura scripta sun,“ teda práva patria len bdelým, resp. tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
11. K námietke žalobcu o neprerokovaní protokolu žalovaný uviedol, že protokol nebol so žalobcom osobne prerokovaný s prihliadnutím na vyhlásenú mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky a prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu COVID-19. Avšak účastníkovi konania bola daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Účastník konania využil iba možnosť vyjadriť sa k protokolu a s týmto vyjadrením sa inšpektor práce riadne vysporiadal v dodatku k protokolu. Zákon č. 125/2006 Z. z. neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať protokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne. Vzhľadom na existujúcu nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zvolili inšpektori práce, aj s ohľadom na v tom čase platné protipandemické opatrenia, inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade neupreli inšpektori práce a následne ani správne orgány práva účastníka konania. Tento sa mohol kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu uvedenom v protokole, nahliadnuť doň a táto možnosť mu bola poskytnutá aj v správnom konaní. Námietky žalobcu smerujúce k upretiu jeho práv a neposkytnutiu súčinnosti inšpektormi práce sú preto podľa žalovaného nedôvodné.
12. Nedôvodná je podľa žalovaného aj námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. To, že žalobca nesúhlasí so zisteniami správnych orgánov a s popísaným zisteným skutkovým stavom v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí neznamená, že došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, alebo, že by boli nedostatočne vykonané dôkazy. Dôkazy boli vykonané a vyhodnotené a pri ich hodnotení bola uvedená správna úvaha oboch správnych orgánov. Žalovaný trvá na svojich zisteniach, že prácu kontrolovaných fyzických osôb riadil žalobca prostredníctvom svojho majstra, ktorého kontrolované osoby považovali za nadriadeného. Majster na
prevádzke zadával kontrolovaným osobám prácu a určoval im pracovný čas. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 17.09.2020 s J. M., z ktorej nezávisle od vyjadrení A. Q. a S. N., ale zhodne s ich vyjadreniami jednoznačne vyplýva, že jeho nadriadeným je „majster TESCO“, a že mu „majster TESCO“ zadeľuje prácu a určuje pracovný čas. V tomto prípade ani jedna z kontrolovaných osôb nezaváhala a označila za nadriadeného „majstra z TESCA“. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti preukázané dôkazmi žalovaný ani v súčasnosti nemá za to, že námietky žalobcu sú dôvodné. Navyše žalobca mal možnosť sa oboznámiť so všetkými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, namietal tak protokol, ako aj správne konanie, pričom so všetkými jeho námietkami sa oba správne orgány zodpovedne zaoberali a vysporiadali sa s nimi na základe vykonaných dôkazov v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Preto fabulácie žalobcu prednesené až v žalobe, ohľadom neurčitosti osoby označenej ako „majster TESCO,“ sú iba zahmlievaním žalobcu v snahe vyviniť zo zodpovednosti za preukázaný správny delikt.
13. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že nedôvodné a nepreukázané sú námietky žalobcu ohľadne naplnenia všetkých znakov správneho deliktu - porušenia podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí preukázal všetky znaky tohto správneho deliktu konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou a správne právne posúdil zistený skutkový stav veci. S námietkou žalobcu, že pri rozhodovaní o výške pokuty sa neprihliadalo na odstránenie nedostatkov žalovaný nesúhlasí. Tak, ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia uvedené bolo posúdené a bolo na odstránenie nedostatkov prihliadnuté pri rozhodovaní o výške pokuty. Na uvedené poukázal žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí. Odstránenie protiprávneho stavu je povinnosťou žalobcu a nie je dôvodom pre zbavenie sa administratívno-deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za zistené správne delikty. Rovnako sa žalovaný už v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že dve fyzické osoby klamali, ak tvrdili, že sú občanmi EÚ. Jeho opakovaná námietka nie je preto spôsobila zmeniť zistený skutočný stav veci. Žalovaný upriamuje pozornosť na fakt, že nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného neznamená, že správny delikt nebol riadne zistený, preukázaný dôkazmi, právne posúdený a odôvodnený v súlade s právnymi predpismi. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány svoje závery opreli o také dôkazy, ktoré poskytujú dostatočnú skutkovú oporu tvrdeniu o porušení právnych predpisov žalobcom. Vzhľadom na všetky tieto dôkazy je odôvodnený záver, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a správne právne vec posúdili. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. Prvostupňový správny orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov a odôvodnil zákonne výšku sankcie uloženú žalobcovi. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k správnemu deliktu, ktorý bol predmetom uloženia pokuty.
14. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a zopakoval pre neho podstatné skutočnosti.
15. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu, pričom naďalej zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe.
16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4220 zo dňa 15.10.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgáne č. IPTN/IPTN_PRAV_ODD/ROZ/2021/686 zo dňa 03.08.2021, ktorým bola žalobcovi podľa § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z. z. uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur za porušenie prijať prácu v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.
18. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že v období od 17.09.2020 do 15.03.2021 inšpekciu práce u žalobcu ako zamestnávateľa, a to konkrétne na pracovisku M., XXX XX C., o výsledku ktorej bol spísaný protokol č. ITN-018-2-2.3/P-B24-21 zo dňa 26.01.2021 a Dodatok č. 1 zo dňa 15.03.2021 k uvedenému protokolu.
19. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené jedno porušenie právneho predpisu zo strany žalobcu, a to porušenie ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že porušil zákaz prijať prácu a to tak, že v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 17.09.2020 v čase o 10:50 h prijal vnútroštátnu dodávku práce na základe „OBJEDNÁVKY“ účastníka konania zo dňa 20.03.2020 od právnickej osoby Heisenberg group s.r.o. prostredníctvom fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny - A. Q., H.. XX.XX.XXXX, X. H., X. K., ktorí na pracovisku M., XXX XX C. vykonávali závislú prácu - „picker“ - skladový manipulant, ktoré však poskytovateľ ako právnická osoba nelegálne zamestnával, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“).
20. Dňa 17.09.2020 v čase o 10:50 h bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku M. XXX XX C., pričom boli pri vykonávaní závislej práce kontrolované fyzické osoby - cudzí štátni príslušníci - zamestnanci Heisenberg group s.r.o., ktoré vykonávali závislú prácu na uvedenom pracovisku na základe objednávky zo dňa 20.03.2020 od žalobcu. Kontrolovanými fyzickými osobami boli: a) A. 21. Z výpovede svedka B.. Q. uskutočnenej dňa 17.09.2020 vyplýva, že svedok vykonával prácu ako „piker“ pre zamestnávateľa - spoločnosť Heisenberg group s.r.o. Nevedel uviesť kto bol jeho nadriadeným, avšak uviedol, že prácu mu zadeľoval majster žalovaného. Pracovný čas mu určoval taktiež majster žalovaného. Pracoval 12 hodín podľa zmluvy. Má pracovnú zmluvu s koordinátorom. Na prácu ho naverbovali v S.. Prácu vykonával na Slovensku u žalobcu. Na K. prišiel z C., K. a Z.. Na otázku, či má udelené platné povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania uviedol, že nemá. Podpísal zmluvu. Prácu na K. vykonával od 04.09.2020 a ako dlho bude na Slovensku pracovať svedok nevedel uviesť. Na otázku, či po ukončení práce na tomto pracovisku bude ešte pracovať na Slovensku svedok taktiež nevedel uviesť. O B. Zdravotne a sociálne je poistený v C.. Na záver uviedol, že všetkému rozumel.
22. Z výpovede svedka S. N. uskutočnenej dňa 17.09.2020 vyplýva, že svedok vykonal prácu ako „piker“ pre zamestnávateľa - spoločnosť Heisenberg group s.r.o. Na otázku, kto bol jeho nadriadeným uviedol, že majster žalobcu, ktorý mu zadeľoval prácu. Pracovný čas mu určil taktiež majster žalobcu. Pracoval 12 hodín podľa zmluvy. Má pracovnú zmluvu s koordinátorom. Na prácu ho naverbovali v S.. Prácu vykonával na Slovensku u žalobcu. Na Slovensko prišiel zo K. cez Z.. Na otázku, či má udelené platné povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania uviedol svedok, že nemá a nemá ani povolenie na podnikanie v Slovenskej republike. Prácu na Slovensku vykonával od 04.09.2020 a na Slovensku má pracovať 3 mesiace. Po skončení práce na Slovensku sa vráti do K.. O azyl nežiadal. Zdravotne a sociálne je poistený v K.. Na záver uviedol, že všetkému rozumel.
23. Z dokladu označeného ako „OBJEDNÁVKA“ vyplýva, že žalobca si ako objednávateľ u zhotoviteľa - spoločnosti Heisenberg group s.r.o. objednal vykonanie diel. Objednávka bola spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. akceptovaná dňa 20.03.2020. Ako miesto vykonávania diel je v objednávke uvedené: „M..“ Čo sa týka ceny, zmluvné strany sa dohodli na cene: „7,9 eur/hodina/pracovník bez DPH.“ Ďalej je v objednávke uvedené dojednanie zmluvných strán, že za riadne a včasné zhotovenie jednotlivých diel podľa objednávky bude žalobca platiť zhotoviteľovi cenu určenú podľa počtu hodín vykonávania činnosti jednotlivých osôb, ktoré sa v mene zhotoviteľa podieľajú na zhotovovaní jednotlivých diel podľa objednávky. Vykonanie diel spočívalo najmä a) vo vykonávaní konsolidácie požiadaviek žalobcu pre dodanie jednotlivých tovarov na prevádzky žalobcu na území Slovenskej republiky, v rámci distribúcie tovaru dodaného žalobcovi do Distribučného centra C., nachádzajúceho sa na adrese C.N., a to preberaním, vykladaním a označovaním jednotlivých druhov tovaru a ich umiestňovania do skladu žalobcu v M., vyhľadávaním jednotlivých tovarov umiestnených v sklade žalobcu v M.
a ďalšie činnosti uvedené v tomto bode; b) v balení jednotlivých paliet konsolidovaných v súlade s predchádzajúcim bodom tejto objednávky, spôsobom určeným žalobcom, tak aby boli tieto palety spôsobilé na prepravu na určenú prevádzku žalobcu a aby počas prepravy palety na určenú prevádzku nedochádzalo k pohybu tovaru umiestneného na palete a/alebo poškodeniu tovaru umiestneného na palete v dôsledku manipulácie s paletou pri dodávke a distribúcii do konkrétnej prevádzky žalobcu; c) v označovaní jednotlivých paliet, po zabalení podľa predchádzajúceho odseku tejto objednávky spôsobom určeným žalobcom, umožňujúcim identifikáciu jednotlivej prevádzky žalobcu, na ktorú má byť konkrétna paleta dodaná; d) vo vykonávaní nepravidelnej kontroly balení paliet vykonaných inými zhotoviteľmi pre žalobcu najviac však v rozsahu 20 paliet v kalendárnom týždni.
24. Z obchodného registra vyplýva, že predmetom hlavnej činnosti žalobcu je kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja, predaj a ďalšie činnosti. Z informačného systému prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že žalobca na kontrolovanom pracovisku zamestnával 396 zamestnancov. Medzi kontrolovanými fyzickými osobami A. Q. a S. N. ako zamestnancami a spoločnosťou D. O. ako zamestnávateľom boli dňa 08.09.2020 uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Z odpovede Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 01.10.2020 vyplynulo, že dotknutí štátni príslušníci tretích krajín nemali udelený žiaden pobyt na území Slovenskej republiky.
25. Na základe skutočnosti, že žalobca predložil ku kontrolovaným fyzickým osobám „Identity Card“ vydané v L. Q. požiadal prvostupňový správny orgán Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky o spoluprácu pri výkone inšpekcie. Z odpovede od Ministerstva vnútra L.. vyplynulo, že fyzické osoby A. Q. a S. N. nie sú vpísané v knihe občanov ani v matici narodených na území L. Q.. Kontrolou bolo zistené, že osobné preukazy nie sú evidované v evidencii vydaných osobných dokumentov.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV_ODD/ROZ/2021/686 zo dňa 03.08.2021 rozhodol podľa § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z. z. o uložení pokuty žalobcovi v sume 5.000,00 eur za porušenie ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že porušil zákaz prijať prácu a to tak, že v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 17.09.2020 v čase o 10:50 h prijal vnútroštátnu dodávku práce na základe „OBJEDNÁVKY“ účastníka konania zo dňa 20.03.2020 od právnickej osoby Heisenberg group s.r.o. prostredníctvom fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny - A. Q., H.. XX.XX.XXXX, občan C. S. N., H. občan K., ktorí na pracovisku M.. vykonávali závislú prácu - „picker“ - skladový manipulant, ktoré však právnická osoba nelegálne zamestnávala, čím porušila zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - zákona č. 5/2004 Z. z.
27. Prvostupňový správny orgán uviedol, že z § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. sa dajú vyvodiť dve základné zákonné podmienky, ktoré v prípade ich kumulatívneho naplnenia zakladajú zodpovednosť osoby za porušenie predmetného ustanovenia a teda, že právnická/fyzická osoba, ktorá je podnikateľom prijme prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva/poskytuje poskytovateľ služby, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, a poskytovateľ služby nelegálne zamestnáva zamestnanca, prostredníctvom ktorého prácu alebo službu poskytuje. Vo vzťahu k druhej podmienke sa v predmetnom prípade porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. dopustila spoločnosť Heisenberg group s.r.o. Porušenie uvedeného ustanovenia bolo konštatované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITN-001-2-2.3/ P-A24,25-21 zo dňa 04.01.2021 v nadväznosti na Dodatok č. 1 zo dňa 04.01.2021 k protokolu číslo: ITN-001-2-2.3/P-A24,25-21 zo dňa 04.01.2021 a Dodatok č. 2 zo dňa 04.03.2021 k protokolu číslo: ITN-001-2-2.3/P-A24,25-21 zo dňa 04.01.2021. Následne bola spoločnosti Heisenberg group s.r.o. uložená sankcia Rozhodnutím zo dňa 13.05.2021. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2021 a vykonateľnosť dňa 25.06.2021. Sankcia bola spoločnosti právoplatne uložená.
28. Vo vzťahu k prvej podmienke prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca preukázateľne, prijal vnútroštátnu dodávku práce od spoločnosti Heisenberg group s.r.o. Z výpovedí A. Q. a K.. N., ktoré boli zrealizované za účelom objasnenia dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku žalobcu, mal
prvostupňový správny orgán za to, že títo štátni príslušníci tretích krajín vykonávali u žalobcu závislú prácu. Taktiež z „OBJEDNÁVKY“ vyplýva, že vykonávali rovnaké práce. Hoci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. a žalobcom navonok vykazoval znaky vzťahu obchodnoprávneho (odvolaním sa na akceptovanie objednávok žalobcu), v skutočnosti išlo o faktické dočasné pridelenie, ktoré nemôže byť popreté zmluvou o dielo. Ak teda zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo, pričom sú však naplnené znaky dočasného pridelenia, hovoríme o tzv. zastretom dočasnom pridelení zamestnancov na výkon prác. Nadriadeným zamestnancom, ktorý dozeral na prácu A. Q. a S. N. bol majster žalobcu, ktorý im zároveň určoval aj pracovný čas, zároveň títo zamestnanci realizovali prácu v priestoroch žalobcu v zhode s predmetom jeho podnikania. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny.
29. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že v danej veci išlo o dočasné pridelenie zamestnancov na výkon prác skladového manipulanta, bez ohľadu na to, ako bola formálne zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. sformulovaná. Žalobca prijatím vnútroštátnej dodávky práce od svojho zmluvného partnera porušil zákaz prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Prvostupňový správny orgán dodal, že ustanovenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce je prezumpciou dočasného pridelenia, vyvrátiteľnou domnienkou. Prvostupňový správny orgán mal za to, že v čase a na mieste uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov, pretože boli v celom rozsahu preukázané všetky skutočnosti, ktoré ustanovil zákonodarca ako predpoklad, aby mohol byť aj výkon práce zamestnancov (2 cudzích štátnych príslušníkov), prostredníctvom ktorého zamestnávateľ (Heisenberg group s. r. o.) vykonáva činnosť pre právnickú osobu (žalobcu), považovaný za dočasné pridelenie aj bez toho, aby bolo dočasné pridelenie písomne dohodnuté, a aj bez toho, aby to subjekty takto nazývali.
30. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný prijal záver, že žalobca riadil kontrolované fyzické osoby prostredníctvom svojho majstra, čo jednoznačne vyplynulo z ich nezávislých vyjadrení. Žalovaný poukázal aj na fakt, že obsahom spisu je aj zápisnica o podaní informácie spísaná dňa 17.09.2020 s J. M., z ktorej nezávisle od vyjadrení A. Q. a S. N. rovnako vyplýva, že jeho nadriadeným bol majster žalobcu, a že práve ten mu zadeľuje prácu a určuje pracovný čas. Z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že činnosť kontrolovaných fyzických osôb sa uskutočňovala v priestoroch žalobcu (vyplýva to z reálneho zistenia vykonávania práce inšpektormi práce a z objednávky), prevažne jeho pracovnými prostriedkami, na jeho zariadeniach (prácu pikerov kontrolované osoby v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali v sklade žalobcu, pri manipulácií s tovarom žalobcu a balením a označovaním jeho paliet s tovarom, čo vyplynulo aj z objednávky). Z obchodného registra vyplynulo, že žalobca má okrem iných činností, zapísaný ako predmet svojej podnikateľskej činnosti kúpu tovaru a predaj a aj skladovanie, teda činnosť, ktorú vykonávali v čase výkonu inšpekcie práce kontrolované fyzické osoby. Žalobca ani počas inšpekcie práce, ani v správnom konaní nepreukázal inak. Vzhľadom na to je zrejmé, že prvostupňový správny orgán preukázal dočasné pridelenie kontrolovaných zamestnancov k žalobcovi v zmysle § 58 ods. 2 Zákonníka práce Záver prvostupňového správneho orgánu, že žalobca, ktorý je právnickou osobou, prijal dňa 17.09.2020 dodávku práce (dočasné pridelenie zamestnancov), ktorú mu na základe objednávky poskytovala spoločnosť Heisenberg group s.r.o., teda vnútroštátne, prostredníctvom dvoch štátnych príslušníkov K. a C. a D., ktoré uvedená spoločnosť nelegálne zamestnávala, vyplýva z vykonaných dôkazov a jednoznačne zisteného skutočného stavu veci, ktorý bol prvostupňovým správnym orgánom správne právne posúdený. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca porušil ustanovenie § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tak, ako je konštatované vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
31. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Žalovaný bol toho názoru, že zo záverov prvostupňového správneho orgánu
a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty dostatočne vyplynulo, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu (záujem štátu účinne predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu a ochrana osôb vykonávajúcich závislú prácu pred dopadmi nelegálneho zamestnávania). Žalovaný mal za to, že uložená sankcia, s ohľadom na rozhodovaciu prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch, neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie odôvodnil a analogicky prihliadol na zákonné kritériá stanovené pre uloženie pokuty a jej výšky v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. V tomto prípade ide o závažný nedostatok, pričom jeho závažnosť vyplýva priamo z právnej úpravy, ktorá v prípade preukázania tohto nedostatku nedáva možnosť, ale dokonca ukladá správnemu orgánu povinnosť potrestať zodpovednú osobu uložením pokuty. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, prečo považoval prvostupňový správny orgán zistený nedostatok za závažný, prihliadol na počet zamestnancov ako aj na počet zamestnancov dotknutých nelegálnym zamestnávaním, zhodnotil, že v tomto prípade bolo prvýkrát zistené porušenie zákazu prijať prácu a nejde teda o opakovaný nedostatok. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, v najnižšej možnej výške. S ohľadom na to, že sa porušenie zákazu prijať prácu týkalo dvoch fyzických osôb, nevidel žalovaný dôvod ani možnosť pre uloženie pokuty v nižšej výške. K porušeniu zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním došlo, a teda uloženie pokuty je odôvodnené aj s ohľadom na plnenie jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti a vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako žalobca. Platí zásada očakávaného trestu, a teda v prípadoch obdobných prípadu žalobcu, aj iné osoby môžu za rovnaké alebo obdobné porušenie zákazu očakávať obdobný trest.
32. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. „nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu.“
33. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. „právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/82/20210301>. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20210301>.“
34. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. „právnická osoba alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/82/20210301>, ak splnila povinnosti podľa osobitného predpisu a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované.“
35. Podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. „právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.“
36. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. „poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.“
37. Podľa § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z. z. „kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.“
38. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
39. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
41. Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
42. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.
43. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktorí konštatovali u žalobcu porušenie zákazu ustanoveného v § 7b <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6obsfzygc4tbm5zgczrng5ra> ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca porušil prijatím vnútroštátnej dodávky práce prostredníctvom nelegálne zamestnávaných osôb od svojho zmluvného partnera, zákaz prijať prácu tým, že v priebehu výkonu práce dňa 17.09.2020 na pracovisku prevádzky M. prijal vnútroštátnu dodávku práce na základe „OBJEDNÁVKY“ zo dňa 20.03.2020 od dodávateľa Heisenberg group s.r.o. prostredníctvom fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny A. Q. a K.. N., ktorí vykonávali závislú prácu, čím bol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z., z dôvodu, že neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu
- zákona č. 5/2004 Z. z., konkrétne § 21 ods. 1 písm. c), pretože kontrolované osoby nemali udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, pričom nespadali ani medzi výnimky vymedzené v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. kedy sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje.
44. Podľa správneho súdu je potrebné v prvom rade zaoberať sa tým, či žalovaným (v spojení s prvostupňovým správnym orgánom keď vzhľadom na zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto konania jeden celok a rovnako tak aj rozhodnutie druhostupňového odvolacieho orgánu tvorí jeden celok s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) zistený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Tento postup bol zvolený z dôvodu, že jeden
zo žalobných dôvodov žalobcu smeroval proti tomu, že sa nedopustil správneho deliktu podľa § § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko neboli splnené zákonné znaky uvedeného správneho deliktu. Podľa predmetného ustanovenia právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.
45. Správny súd uvádza, že jedným z predpokladov na uloženie sankcie za porušenie zákazu v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6obs> je nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby právnickou osobou, ktorá dodáva alebo poskytuje prácu alebo službu práve prostredníctvom nelegálne zamestnanej fyzickej osoby. V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom prác pre žalobcu bola spoločnosť Heisenberg group s.r.o., ktorá sa dopustila nelegálneho zamestnávania porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. Uvedené bolo konštatované rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/594 zo dňa 13.05.2021 a preto možno prijať záver o splnení predmetného predpokladu na uloženia sankcie. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že námietky žalobcu v tomto smere nie sú dôvodné a taktiež nie sú dôvodné námietky, že nemôže byť automaticky viazaný rozhodnutím o uložení pokuty spoločnosti Heisenberg group s.r.o., pretože nebol účastníkom predmetného konania. V tejto súvislosti správny súd navyše dodáva, že uložením pokuty nebolo rozhodnuté o porušení akejkoľvek povinnosti žalobcu, ale o povinnosti riadne si overiť, od koho prijíma službu a či osoby, prostredníctvom ktorých je služba poskytnutá, sú riadne u poskytovateľa zamestnané. Ani v správnom konaní vedenom so žalobcom, a ani v správnom konaní vedenom so spoločnosťou Heisenberg group s.r.o. nebolo zo strany správnych orgánov konštatované, že by sa nelegálneho zamestnávania mal dopustiť žalobca. To, že sa spoločnosť Heisenberg group s.r.o. dopustila nelegálneho zamestnávania je jedným znakom skutkovej podstaty porušenia zákazu prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z, pričom správne orgány boli týmto rozhodnutím v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku viazané. V prípade žalobcu nebola porušená zásada prezumpcie neviny, nakoľko o porušení zákazu prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. bolo v prípade žalobcu rozhodované až v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, a to prvostupňovým rozhodnutím, následne napadnutým rozhodnutím žalovaného.
46. Druhým znakom skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného pod § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. je podľa správneho súdu, že práce boli poskytnuté na základe zmluvy. V tejto súvislosti správny súd prijal záver, že z administratívneho spisu vyplýva, skutočnosť, že práce boli poskytnuté na základe „Objednávky,“ ktorá má charakter zmluvy, nakoľko predmetom tejto zmluvy boli opakujúce sa práce, za ktoré bola jednoznačne bola dohodnutá cena a to sumou „7,9 eur/hodina/pracovník bez DPH.“ V danom prípade nemožno z dohodnutej zmluvy vyvodiť záver žalobcu, že išlo o zmluvu o dielo, ktorej výsledkom malo byť zhotovenie diela v podobe hotovej vychystanej palety, pretože v zmluve boli dohodnuté jednotlivé činnosti, ktoré mali byť vykonané pri manipulácií s tovarom, vrátane balenia, označovania a kontroly paliet. Bola dohodnutá jednoznačne cena vykonávaných prác, ktorá nebola viazaná na hotovú vychystanú paletu, ako to uvádza žalobca, ale viazala sa na splnenie plánu a následne sa odvíjala od počtu pracovníkov a od počtu odpracovaných hodín.
47. Správny súd ďalej poukazuje na to, že podľa § 7b <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6obsfzygc4tbm5zgczrng5ra> ods. 7 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. je dodávka práce na účely uvedeného zákona vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu, ktorým sú ustanovenia § 58 a 58a Zákonníka práce <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzrge>. Ustanovenie § 58 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu2tq> ods. 2 Zákonníka práce upravuje, že ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a
c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
48. V prejednávanej veci je možné stotožniť sa s vecne správnym záverom žalovaného, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca (prostredníctvom svojho zamestnanca) ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny, vykonávané činnosti sa vykonávali v priestoroch žalobcu jeho pracovnými prostriedkami a uvedené činnosti boli totožné s činnosťou, ktorú má žalobca zapísanú v rámci predmetu podnikania. Ako vyplynulo zo zápisníc o podaní informácií, nadriadeným zamestnancom, ktorý dozeral na prácu A. Q. a S. N. bol zamestnanec žalobcu („majster TESCO“), ktorý im zároveň určoval aj pracovný čas, zároveň títo zamestnanci realizovali prácu v priestoroch žalobcu v zhode s predmetom jeho podnikania. Z vykonaných dôkazov jednoznačne podľa správneho súdu vyplýva, že žalobca prostredníctvom jeho zamestnanca ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny.
49. Podľa názoru správneho súdu má zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania možnosť zamestnanca dočasne prideliť na výkon práce k inému zamestnávateľovi, ktorým môže byť tak právnická, ako aj fyzická osoba (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Môže tak urobiť iba na základe písomnej dohody so zamestnancom. Nedodržanie písomnej formy však nemá za následok jej neplatnosť. Dočasné pridelenie sa môže realizovať dohodou o dočasnom pridelení uzavretou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnou zmluvou uzavretou medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom. Ak žalobca zdôraznil, že medzi kontrolovanými právnickými osobami nedošlo k uzatvoreniu dohody o dočasnom pridelení (ktorej náležitosti upravuje § 58a Zákonníka práce <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzrgexhaylsmftxeylgfu2tqyi>), v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6obs> sa za dočasné pridelenie považuje už faktický výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre inú právnickú osobu, za splnenia tam uvedených kritérií. Uvedené kritéria (ako je už vyššie uvedené) pritom splnené boli. Ak zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo (alebo inominátnu zmluvu obdobného charakteru - ako na to poukazuje žalobca), pričom sú však naplnené znaky dočasného pridelenia, hovoríme o tzv. disimulácii právneho úkonu. Dôvodom predstieraného právneho úkonu je zvyčajne snaha zamestnávateľa vyhnúť sa zákonným povinnostiam predovšetkým ekonomického charakteru, ktoré vyplývajú z verejnoprávnych predpisov, resp. vyhnúť sa zodpovednostným následkom vyplývajúcim z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6obs>
50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd prijal záver, že prvostupňovým správnym orgánom zistený a žalovaným potvrdený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a preto konštatuje, že právne posúdenie správnych orgánov v danej veci bolo správne.
51. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne nemožnosti vyjadriť sa k protokolu a nemožnosti zúčastniť sa výsluchu A. Q. a S. N., čím boli porušené jeho práva, tak v tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce (ktorá sa v súlade s § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nevykonáva v správnom konaní) jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené. Jednoznačne sú v zozname uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií troch fyzických osôb. S protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 26.01.2021. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním doručením prvostupňovému správnemu orgánu dňa 29.01.2021. Taktiež v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 06.07.2021 bolo jednoznačne uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce a v dodatku č. 1 k protokolu (teda aj predmetné zápisnice) budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Rovnako mal účastník konania možnosť kedykoľvek v priebehu správneho konania požiadať o nahliadnutie do spisu. Žalobca však využil iba možnosť vyjadriť sa k protokolu a s týmto vyjadrením sa inšpektor práce riadne vysporiadal v dodatku k protokolu. Zákon o inšpekcii práce neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať protokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne. Vzhľadom na existujúcu
nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zvolili inšpektori práce, aj s ohľadom na v tom čase platné protipandemické opatrenia, inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade neupreli inšpektori práce a následne ani inšpektorát práce práva žalobcu. Tento sa mohol kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu uvedenom v protokole, nahliadnuť doň a táto možnosť mu bola poskytnutá aj v správnom konaní.
52. Rovnako správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne zbavenia sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie podľa § 7b ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., pretože bol cudzími štátnymi príslušníkmi uvedený do zjavného omylu predložením sfalšovaných dokladov. Uvedené ustanovenie je spôsobilé zbaviť zodpovednosti žalobcu ako aj zamestnávateľa, teda aj spoločnosť Heisenberg group s.r.o. iba v prípade, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., teda o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade však spoločnosti Heisenberg group s.r.o. bolo vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je upravené v § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z., teda fakt, že využíval závislú prácu dvoch štátnych príslušníkov tretej krajiny, ale neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. Uvedené bolo spoločnosti Heisenberg group s.r.o. preukázané aj v správnom konaní, a to právoplatným uložením pokuty. Navyše správne delikty právnických osôb, sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Žalobca teda zodpovedá za porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu (prijatiu práce od nelegálne zamestnávaných fyzických osôb) došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je nepodstatné aj to, či k pochybeniu došlo neúmyselne, zavinením riadiacich či iných zamestnancov účastníka konania, jeho obchodného partnera, resp. inej osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán v správnom konaní preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie, čo v danom prípade nebolo zo strany žalobcu splnené.
53. Správny súd uvádza, že záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil prvostupňový správny orgán a ktorý ustálil žalovaný zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi podmienkami. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty je dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu je dôvodný, primeraný a uskutočnený zákonným spôsobom. Správne orgány dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotili a prihliadli na všetko, čo pri inšpekcií práce a následnom konaní vyšlo najavo, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia.
54. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
57. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.