Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/255/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., A. Č.. X, zastúpeného JUDr. Miroslavom Králikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanému: M. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., V. Č.. X, zastúpeného JUDr. Milanom Bobákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova č. 25, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. júna 2019 č. k. -881, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV. č. XXXX pre kat. úz. J. (rodinný dom súd č.XXXX, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX F.), nariadil ich predaj a rozdelenie výťažku žalobcovi v podiele 19/48 a žalovanému v podiele 29/48. Stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Štátu priznal voči obom stranám náhradu trov konania v rozsahu po 50%. 2. V odôvodnení uviedol, že v spore bol viazaný postupom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vyplývajúcom z ustanovenia , preto skúmal, či sporné nehnuteľnosti možno považovať za reálne deliteľné. Z posudku doc. Ing. Holíka, CSc., súdom ustanoveného znalca, rovnako ako aj zo súkromného znaleckého posudku Ing. Ondreja Sovu (predloženého žalovaným) vyvodil, že rodinný dom je možné reálne rozdeliť na dve bytové jednotky, s ponechaním podielového spoluvlastníctva ku spoločným častiam a zariadeniam domu (analogicky s úpravou podľa bytového ). Napriek tomu dospel k záveru, že stavbu nemožno považovať za reálne deliteľnú pre dlhoročné značne antagonistické a nepriateľské postoje strán, ktoré by pri nevyhnutnom ponechaní spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam (strecha, obvodové múry, prípojky, pozemok atď.) opätovne viedli k nových konfliktom a nezhodám, brániacim účelnému využitiu nehnuteľností. Z posudku znalca Ing. Sovu i atelier ad studio vyvodil, že náklady rozdelenia by boli oveľa vyššie, než sú finančné možnosti žalovaného. Poukázal tiež postup žalovaného, ktorý nepredložil podklady pre stavebné a katastrálne konanie, na základe ktorých by bolo možné do katastra nehnuteľností zapísať dve bytové jednotky. 3. Dospel tiež k záveru, že do úvahy neprichádza ani druhý spôsob vyporiadania, keď žiadna zo strán nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov na poskytnutie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Preto pristúpil k výnimočnému spôsobu vyporiadania spoluvlastníkov nariadením predaja spoločných nehnuteľností a rozdelenia výťažku podľa veľkostí ich spoluvlastníckych podielov. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Domáhal sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu tak, aby pri zrušení podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam bol rodinný dom reálne

rozdelený na dve bytové jednotky, čo je podľa oboch znalcov technicky možné. Vytkol súdu, že nevykonal nimi navrhnuté doplnenie znaleckého dokazovania tak, aby po rozdelení stavby bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností novovzniknuté samostatné byty. Poukázal na svoju spôsobilosť a ochotu znášať náklady rozdelenia domu v rozsahu, ustálenom znalcom doc. Holíkom. 5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V súlade s argumentáciou pred súdom prvej inštancie tvrdil, že zotrvanie spoluvlastníkov v rodinnom dome i pri jeho rozdelení na dve bytové jednotky by viedlo k sporom, a to za situácie, keď nehnuteľnosť je v značne zanedbanom stave a vyžaduje rekonštrukciu, na ktorej by sa so žalobcom nevedeli dohodnúť a dochádzalo by k jej ďalšiemu znehodnocovaniu. Závery súdu prvej inštancie v otázke nezhôd medzi stranami, ako aj o absencii finančných prostriedkov strán na poskytnutie primeranej náhrady protistrane a na náklady rozdelenia stavby považoval za správne, majúce základ vo vykonanom dokazovaní. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že pre neochotu alebo neschopnosť strán spoločne predať sporné nehnuteľnosti bez ingerencie súdu, resp. zabezpečiť finančné prostriedky na poskytnutie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, na ktorý postup poskytol odvolací súd stranám priestor, je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť ( ). 7. Ako v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol i súd prvej inštancie, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v súdnom spore je pre súd záväzný postup vyporiadania spoluvlastníkov, ktorý vyplýva z ustanovenia . Prioritným je vyporiadanie rozdelením spoločnej veci, aby žiaden spoluvlastník nestratil spoluvlastníctvo k veci, stratu ktorého primeraná finančná náhrada nemusí vždy v plnom rozsahu kompenzovať, a to predovšetkým v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, určenú na bývanie. Pokiaľ rozdelenie veci nie je dobré možné, súd zvažuje prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí majú záujem spoločnú vec nadobudnúť do vlastníctva, resp. do spoluvlastníctva a sú spôsobilí ustupujúcim spoluvlastníkom poskytnúť primeranú náhradu. Ak spoločnú vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a rozdelí výťažok podľa podielov. 8. Vec (rodinný dom) nie je možné dobre rozdeliť nielen v prípade technickej nemožnosti rozdelenia, ale ani v prípade, ak sú vzťahy medzi stranami značne konfliktné a horizontálne rozdelenie domu na dve bytové jednotky (vznik tzv. bytového vlastníctva, porovnaj napr. , , , , ÚS ČR ), pri nevyhnutnom ponechaní spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam, by viedlo k ďalším konfliktom, vyžadujúcim rozhodovanie súdu podľa . K obdobným záverom dospeli i české súdy, napr. v rozhodnutiach a , týkajúcich sa rozdelenia bytového domu. Požiadavka na dlhodobé nekonfliktné spolužitie podielových spoluvlastníkov v prípade rozdelenia rodinného domu na dve bytové jednotky je ešte naliehavejšia. 9. V predmetnom spore ide o synovca (žalovaný) a otcovho brata (žalobca), ktorý žije v dome od začiatku osemdesiatych rokov, kedy sa do nehnuteľnosti nasťahoval spolu s nebohými rodičmi (v r. 1981 kolaudovaný ako dom s dvoma bytovými jednotkami). Žiadna zo strán nemala záujem spoločné nehnuteľnosti nadobudnúť do výlučného vlastníctva a žiaden zo spoluvlastníkov nedisponoval finančnými prostriedkami na poskytnutie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Žalobca požadoval rozdelenie domu na dve bytové jednotky, žalovaný nariadenie predaja nehnuteľností. 10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (predovšetkým listinnými dôkazmi) dospel k správnemu záveru o tom, že rozdelenie veci nie je dobre možné s ohľadom na dlhodobo konfliktné vzťahy strán sporu, ktoré boli opakovane riešené políciou a správnymi orgánmi. Rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, podľa fotodokumentácie v pôvodnom stave, pri nevyhnutnom zachovaní spoluvlastníctva k spoločným častiam domu i pozemku by naďalej viedlo k eskalácii nezhôd medzi stranami a následným sporom. Súd potom postupoval v spore hospodárne, ak po takýchto zisteniach nevykonal žalobcom navrhované doplnenie znaleckého dokazovania a za tohto stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že je potrebné nariadiť predaj sporných nehnuteľností. 11. Odvolací súd tento spôsob riešenia považoval pre strany za najmenej efektívny. V priebehu odvolacieho konania preto stranám poskytol lehotu na zabezpečenie prostriedkov žalobcom na poskytnutie primeranej náhrady žalovanému alebo na spoločný predaj nehnuteľností mimo exekučného konania, v ktorom možno očakávať získanie menšieho výťažku z predaja, súčasne so zvýšenými nákladmi exekúcie. Žalobcovi (rozvedenému starobnému dôchodcovi, predtým pracujúcemu v robotníckych profesijách) sa prostriedky nepodarilo zabezpečiť a spoločne nehnuteľnosť nedokázali predať. I uvedený postup strán v odvolacom konaní svedčí o ich zjavne antagonistických postojoch. Pre zotrvanie žalobcu na podanej žalobe, odvolací súd potom napadnutý rozsudok ako vecne správny vo veci samej potvrdil ( ).

12. Žalovaný včas napadol odvolaním výrok o náhrade trov konania. Tvrdil, že nie sú splnené podmienky pre nepriznanie jeho trov; považoval sa za účastníka konania, ktorý dosiahol v spore úspech, pretože v priebehu celého konania zotrvával na svojom stanovisku v tom smere, že jediným do úvahy pripadajúcim spôsobom vyporiadania je nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku. 13. Odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a vyhodnotil ho ako opodstatnené. 14. Vyporiadanie spoluvlastníkov nariadením predaja spoločných nehnuteľností odvolací súd zhodne so zákonodarcom nepovažuje za optimálny spôsob vyporiadania. Žalovaný ako väčšinový spoluvlastník a muž v produktívnom veku (na rozdiel od žalovaného) nekompromisne požadoval práve najneefektívnejší spôsob vyporiadania, hoci sa mohol pokúsiť o zabezpečenie prostriedkov na vyplatenie primeranej náhrady menšinovému žalobcovi alebo o spoločný predaj nehnuteľností, ale toto odmietal. Za tohto stavu by priznanie trov konania žalovanému bolo rozporné s princípom spravodlivosti. 15. Z rovnakých dôvodov odvolací súd stranám nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). Úspech na strane žalovaného by mohol pricházať do úvahy ak by súd vykonal vyporiadanie podľa návrhu žalovaného, o ktorom by bolo možné uzatvoriť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, nie však v prípade ak sa žalovaný so žalobcom celkom jasne dohodnúť nechcel. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).