Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26T-79-2021.pdf
PDF · 138.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26T/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Daniel Petričko, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2022 v Michalovciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
V. K., XX.XX.XXXX v C. R., trvale bytom L. XXX, adresa na doručovanie písomnosti bez prihl. O. XX, Z. C.
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 26. 07. 2021 v čase o 17:35 h, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou najmenej 0,81 mg/1 alkoholu v dychu, vo Veľkých Kapušanoch, po ulici Hadabuda v smere od centra mesta na obec L., viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev. č. TV XXXDJ, pričom z dôvodu prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 22 km/h, bol zastavený policajnou hliadkou PZ, Obvodného oddelenia PZ Z. C., pričom bol príslušníkmi PZ v služobnej rovnošate vyzvaný k dychovej skúške, ktorej sa podrobil analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A410101 s pozitívnym výsledkom 0,81 mg/1 etanolu vo vydychovanom vzduchu a následne bol obvinený členom policajnej hliadky nstržrn. B. Y. vyzvaný, aby si zabezpečil vozidlo. Obvinený pristúpil tvárou k otvoreným pravým predným dverám na jeho vozidle a zrazu sa prudko otočil dozadu a pravou rukou zovretou v päsť udrel do ľavej časti tváre príslušníka PZ ppráp. W. G., ktorý na odvrátenie ďalšieho útoku použil hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Druhý člen policajnej hliadky nstržm. B.Q. použil voči obvinenému V.ovi K.ovi na odvrátenie ďalšieho útoku taktiež hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a spoločne obidvaja príslušníci PZ obvineného V.a K.a stiahli na zem, ktorý ležiac na zemi pokračoval ďalej vo svojom konaní tak, že do nich kopal, pričom kopol do pravej ruky príslušníka PZ ppráp. W.a G., čím poškodenému príslušníkovi PZ ppráp. W. G. spôsobil podľa znaleckého posudku č. 67/2021 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia zranenia charakteru stredne ťažkého, a to pomliaždenie ľavej polovice tváre ľahšieho stupňa (anamnesticky), zlomeninu - avulziu bázy distálneho článku IV. prsta pravej ruky s dobou dočasnej práceneschopnosti zranení v trvaní 5 týždňov,
t e d a
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takým činom spôsobil ublíženie na zdraví,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- zločin: útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- prečin : ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin : výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
z a to sa o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť ospravedlniť sa poškodenému ppráp. W. G., nar. X.X.XXXX za účasti probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, ČO: 36 284 831, škodu vo výške 119,79 Eur.
odôvodnenie:
Námestník okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 23.12.2021 obžalobu na V. pre skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a tlmočníka ako svedka, prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov.
Prehľad vykonaných dôkazov
Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V ostatných dvoch skutkoch vyhlásil, že je nevinný. Súd teda prijal v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Zároveň obžalovaný uviedol, že uvedený deň po tom, čo mu policajná hliadka oznámila, že nafúkal ho vyzvali, aby vystúpil z motorového vozidla. Zároveň mu oznámili, aby šiel spoločne s nimi na policajné oddelenie. Obžalovaný chcel iba zavolať svojej priateľke a tak prišiel k svojmu auto a sadol si na sedadlo spolujazdca a chcel vybrať mobil. V tom za ním prišiel policajt W. G. a zahnal sa rukou dozadu, pričom ho zhodil na zem a dostal zásah do hrude. Keď ležal na zemi bol šokovaný a 3x kopol. Po páde mu nasadili putá a dali ho sadnúť do policajného auta. Počas prevozu na policajné oddelenie sedel na zadných sedadlách policajného auta, pričom počas prevozu si hlavu oprel o sedadlo vzadu. Následne ho začal policajt W. G. udierať a cítil, ako mu praskla ruka. Po príchode na policajnú stanicu dostal spolu 6 úderov od policajtov, pričom 4 rany dostal do chrbta, jednu do nohy a jednu do hlavy.
Na návrh prokurátora, z dôvodov rozporov, bola prečítaná zápisnica obžalovaného z prípravného konania na č. l. 25-30, konkrétne na č. l. 30 tretí riadok zhora. Z tejto výpovede vyplýva, že obžalovaný uviedol, že uvedený deň sa veľmi nahneval, lebo mu policajti prekazili plán. Keď stál pri aute prednou časťou otočený k sedadlu, dostal veľkú zlosť. Nevedel prečo udrel policajta päsťou do tváre. Obžalovaný ich kopal, nakoľko nechcel, aby mu dali putá.
Uvedený rozpor obžalovaný vysvetľoval tým, že tlmočník Ing. K. Z. nebol prítomný pri výsluchu v prípravnom konaní, kde mal uviesť tieto skutočnosti, práva na úradný preklad nikdy nevzdal a policajti sa mu vyhrážali. Nie nie je pravdou, aby sa v prípravnom konaní k všetkému priznal, nakoľko je to tam zle zaprotokolované. Na záver uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal preto tak, nakoľko mu to povedali, že keď bude spolupracovať tak na druhý deň môže ísť domov.
Svedok poškodený ppráp. W. G. (ďalej len „W. G.“ v príslušnom gramatickom tvare) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom, čo bol obžalovaný podrobený dychovej skúška, mu bola nameraná hodnota nad jedno promile, bol poučený o tom čoho sa dopustil. Zároveň bol štandardne poučený o tom, aby si zabezpečil svoje auto proti krádeži a pohybu. Po tomto obžalovaný šiel k svojmu autu, pričom sa cez pootvorené dvere nahol do auta a udrel ho päsťou pravej ruky do oblasti tváre. Následne boli voči obžalovanému použité donucovacie prostriedky, ale ten kládol aktívny odpor. Pri zákroku pristúpili k použitiu paralyzéra a následne bolo obžalovaný zvalený na zem a spútaný. Prevoz na policajnú stanicu prebehol štandardne bez nejakých zásadných komplikácií. Obžalovanému boli nasadené putá, pričom ruky mal za chrbtom a bol pripútaný bezpečnostným pásom. Obžalovaný spolupracoval do momentu, pokiaľ mu nebolo oznámené, že je obmedzený na osobnej slobode. Voči obžalovanému použili štandardné hmaty chvaty, v služobnom aute počas prevozu obžalovaného neudrel.
Svedok nstržm. B.Q. (ďalej len „B.Q.“ v príslušnom gramatickom tvare) vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň obžalovaného zastavili a podrobili dychovej skúške. Po vykonaní dychovej skúške bolo zistené, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Následne bol vyzvaný, aby si zabezpečil auto proti krádeži. Obžalovaný neustále uvádzal, že si potrebuje zavolať, pričom pri pristúpení k autu v časti spolujazdca sa natiahol do auta k sedačke a následne bezdôvodne udrel poškodeného W. G. bez slova. Obžalovaného chceli spacifikovať, ale ten sa snažil kopať, pričom zasiahol veliteľa hliadky do ruky. Boli použité donucovacie prostriedky a elektrický paralyzér. Nakoniec sa im podarilo obžalovaného spacifikovať a obžalovanému boli nasadené služobné putá a bol premiestnený do služobného motorového vozidla. Obžalovaný mal nasadené služobné putá a bol zafixovaný v služobnom motorovom vozidle. Boli využité štandardné hmaty a chvaty v zmysle zákona o policajnom zbore. Obžalovaný spolupracoval pokiaľ mu nebolo oznámené, že bude obmedzená jeho osobná sloboda.
Na návrh obhajcu bola prečítaná zápisnica o skoršom výsluchu svedka na stržm B.Q. z prípravného konania zo dňa 31. 8. 2021 na č.l. 74-75, kde svedok uviedol, že keď jeho kolega oznámil obžalovanému, že bude obmedzený na osobnej slobode, ten sa otočil a pravou rukou zovretou v päsť udrel poškodeného W. G.. V ostatných častiach sa jeho výpoveď zhodovala s výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Z konfrontácie medzi obžalovaným V. K. a svedkami W. G. a B.Q., vyplýva, že všetci zotrvali na svojich tvrdeniach. Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom W. obžalovaným uhýbal pohľadom.
Svedkyňa U. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej volali priatelia jej syna s tým či vie, že syn je spútaný pri policajnom aute. Neskôr šla so svojím zaťom M. do Veľkých Kapušian. Po príchode na policajné oddelenie stretla policajta, ktorý jej oznámil, že obžalovaný je zadržaný z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a napadol policajta. Následne jej povedal, že nepotrebujú obhajcu, že policajt všetky papiere vypíše pre súd. Následne videla, ako bol obžalovaný prepustený z budovy polície a videla, že bol dobitý a mal zranenia na hlave, mal rozbitú peru a takisto mu tiekla krv z nohy.
Svedok M. vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň šiel spoločne so svojou svokrou do Veľkých Kapušian na políciu. Tam stretli nejakého policajta v civile, ktorým jeho svokru vzal do budovy polície. Následne videl, ako bol prepustený obžalovaný v sprievode dvoch policajtov a svokry, ktorá plakala. Videl, ako mal obžalovaný rôzne zranenia po tele. Videl iba, ako obžalovaného nakladajú do policajného auta. Na druhý deň mu obžalovaný volal, že bol zadržaný a že ho prepustili, pričom svedok pre neho prišiel do Michaloviec. Videl, že mal poranenie na hlave, tak isto vpredu a vzadu na nohách, lakťoch a tak isto aj na hrudi mal bodku po použití elektrického paralyzéra a rovnako mal rozbitú aj peru.
Svedkyňa M. vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedený deň sa spolu s obžalovaným pohádali. O tom, že obžalovaný bol zadržaný policajtmi sa dozvedela od matky obžalovaného. Na polícii jej po príchode povedali, že má ísť domov. S obžalovaným sa teda stretla až nasledujúci deň, keď pre neho šla spoločne so svedkom Ádim. Videla, ako mal všade následky úderov. Pery mal natrhnuté, na rukách na kolená mal poranenia a odreniny.
Svedok Ing. K. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň bol vyšetrovateľom kontaktovaný za účelom tlmočenia, pričom ihneď na to sa vybral na políciu. Tam realizoval riadne tlmočenie, pričom videl obžalovaného, ktorý mal poranené kolená. Tlmočnícky úkon zrealizoval riadne.
Z výsluchu splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti Union Zdravotná poisťovňa Jany K. vyplýva, že ku dňu 26. 7. 2021 zdravotná poisťovňa neeviduje vynaložené liečebné náklady z dôvodu, že tieto budú zo strany poskytovateľa poukázané zdravotnej poisťovni v priebehu mesiaca november 2021.
Zo zápisnice splnomocnenej zástupkyne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky JUDr. Tatiany Z. vyplýva, že nežiadajú náhradu škody, nakoľko túto si uplatnia až po skončení škodového konania.
Zo záverov znaleckého posudku č. 67/2021 od MUDr. Juliána E., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia vyplýva, že dňa 26. 7. 2021 utrpel poškodený pomliaždenie ľavej polovice tváre ľahšieho stupňa a zlomeninu - a avulzii a bázy distálneho článku IV. článku štvrtého prsta pravej ruky. Priemerná doba dočasnej práceneschopnosti poškodeného bola stanovená na 5 týždňov, pričom celková doba liečby vrátane odbornej ambulantnej rehabilitačnej liečby bola stanovená na 8 týždňov. Zranenia, ktoré poškodený utrpel 26. 7. 2021 mohli byť spôsobené kopnutím nohou do posledného článku štvrtého prsta pravej ruky. Počas primeranej doby práceneschopnosti, čiže počas piatich týždňov mal poškodený pre fixáciu štvrtého prsta pravej ruky v prstovej polohovacej ortéze výrazným spôsobom obmedzenú funkčnosť a úchopovú schopnosť pravej ruky. Bodové ohodnotenie bolestného v prípade poškodeného po úraze zo dňa 26. 7. 2021 je 35 bodov, čo predstavuje 793,10 EUR. Zranenia, ktoré utrpel poškodený svojím charakterom vytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle určitého obmedzenia hybnosti dolného medzičlánkového kĺbu štvrtého prsta pravej ruky.
Z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov vyplýva, že dňa 26. 7. 2021 boli voči obžalovanému použité hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Z lekárskych správ a fotografi vyplýva, že poškodený bol dňa 26. 7. 2021 o 23:09 vyšetrený s diagnózou zlomenina prsta ruky. Dňa 27. 7. 2021 14:01 bol vydaný ambulantný nález s rovnakou diagnózou. Dňa 27.8.2021 bola vyhotovená povinná lekárska správa pre políciu, kde bola diagnostikovaná zlomenina
štvrtého prsta pravej ruky, pričom pacientom bol príslušník Policajného zboru. Odhadovaná doba liečby bola stanovená na 6 týždňov. Súčasťou lekárskych správ sú 4 fotografie poškodeného.
Zo správy o výsledku objasňovania priestupku je zrejmé, že dňa 26. 7. v čase o 17:25 vo Veľkých Kapušanoch bol zastavený vodič obžalovaný na osobnom motorovom vozidle dôvodu prekročenia rýchlosti v obci a vodičovi bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom
Z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je zrejmé, že obžalovanému bol rozhodnutím zo dňa 2. 8. 2021 zadržaný vodičský preukaz číslo N XXXXXXX.
Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že tento má doposiaľ 5 záznamov o priestupkoch v cestnej premávke.
Z evidenčnej karty vozidla evidenčného čísla E. do vyplýva, že majiteľom tohto motorového vozidla je obžalovaný.
Zo správy o povesti obce Leles vyplýva všeobecné hodnotenie na obžalovaného.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný má spolu 6 priestupkov.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Z doplnenia vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov v trestnom konaní vyplýva, že poškodenej spoločnosti Union - Zdravotná poisťovňa vznikli v súvislosti s poškodením zdravia ich poistenca zo dňa 26. 7. 2021 liečebné náklady vo výške 119,79 EUR.
Z písomného vyjadrenia Obvodného oddelenia Veľké Kapušany vyplýva, že videozáznamom zo služobného motorového vozidla zo dňa 26.7.2021 v čase okolo 17:20 nedisponujú.
Z písomného vyjadrenia spoločnosti BUKÓ - firma, s.r.o., že kamerovým záznamom z ich objektu nedisponujú, nakoľko tento môžu archivovať iba 2 týždne.
K výroku o vine
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona je potrebné, aby páchateľ použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. O pôsobenie na výkon právomoci pôjde vtedy, ak cieľom páchateľa je donútenie verejného činiteľa, aby svoju právomoc vôbec nevykonával alebo ju vykonával inak, ako je ustanovené v zákone. Na dokonanie činu nie je rozhodujúce, či sa páchateľovi v skutočnosti podarilo ovplyvniť výkon právomoci verejného činiteľa. Výkonom právomoci sa rozumie nielen konkrétne rozhodnutie, opatrenie, zákaz alebo príkaz, ale aj akákoľvek činnosť vymedzená alebo ustanovená zákonom alebo iným o zákon sa opierajúcim právnym predpisom, ktorými orgán verejnej moci prostredníctvom osôb, ktorého reprezentujú, alebo konkrétny verejný činiteľ plní úlohy spoločnosti a štátu, za ktoré preberá zodpovednosť štát. Ublížením na zdraví sa v zmysle ust. § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
V prípade trestného činu výtržníctva je potrebné, aby páchateľ slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti sa dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Hrubou neslušnosťou je konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Napadnutie iného je akýkoľvek útok proti telesnej bezpečnosti osoby, ale aj závažné vulgárne slovné napádanie iného a pod.
Verejným činiteľom môže byť iba osoba, ktorá zastáva funkciu alebo je pracovne či služobne, alebo inak zaradená v niektorom zo slovenských orgánov verejnej moci alebo slovenských orgánov či inštitúcií,
ktoré sa na verejné moci podieľajú. Medzi orgánmi verejnej moci je aj policajt, ktorý realizuje výkon právomoci v mene svojho orgánu a tým je Policajný zbor.
V prípade všetkých trestných činov je po subjektívnej stránke na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu potrebné úmyselné zavinenie.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaného V.. Prioritne sa súd musel vysporiadať skutočnosťou, že obžalovaný jedným skutkom spáchal viac trestných činov. V prvej časti konania obžalovaného išlo o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. K tomuto trestnému činu súd uvádza, že obžalovaný v zmysle svojho práva učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, kde vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, v tejto časti teda súd vinu obžalovaného mal jasne preukázanú a dokazovanie v časti viny za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona teda už nevykonal. Súd sa v rámci dokazovania a preukazovanie viny zameral iba na preukazovanie viny za spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný v prípravnom konaní priznal spáchanie skutku, pričom uviedol, že sám nevie prečo bezdôvodne napadol samotného príslušníka Policajného zboru poškodeného W.. Na hlavnom pojednávaní však zmenil výpoveď a popieral útok na policajtov. Zároveň jeho obrana spočívala aj v tom, že v prípravnom konaní samotný tlmočník Ing. K. nebol prítomný pri výsluchu. Uvedené tvrdenia obžalovaného sú vyvrátené jednak zápisnicou o výsluchu obvineného na č. l. 25-30 a rovnako aj výpoveďou samotného tlmočníka Ing., K.. Zápisnica z výsluchu obvineného z prípravného konania je obvineným riadne podpísaná. Nie je teda zrejmé, prečo by obžalovaný podpisoval zápisnicu, ak by nerozumel jej obsahu. Navyše je obrana obžalovaného vyvrátená aj výpoveďou svedka tlmočníka Ing. K.. Ten jasne verifikoval fakt, že na predmetnom výsluchu bol. Súd nemal dôvod neveriť osobe tlmočníka, že tlmočník nebol na úkone. Súd nevzhliadol žiaden taký dôvod, ktorý by akýmsi spôsobom mohol privodiť tlmočníkovi úvahu poškodiť obžalovanému. Svedok Ing. K. je tlmočníkom riadne zapísaným v zozname tlmočníkov. Bolo by nepredstaviteľné, aby tlmočník, ktorý dlhoročne tlmočí a poskytuje služby tlmočenie, riskoval kariéru a vystavoval by sa nebezpečenstvu tým, že iba formálne podpíše zápisnicu. Tento argument obžalovaného bol teda riadne vyvrátený hneď dvoma faktami, ktorých sila a logickosť je v tomto smere silná a neprelomiteľná.
Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčujú predovšetkým W. a B.. Obaja títo svedkovia v podstate zhodne uviedli, že uvedený deň po tom, čo obžalovanému oznámili, že bude predvedený na policajné oddelenie sa obžalovaný začal správať agresívne a napadol poškodeného W. G.. Obaja zhodne potvrdili verziu, ktorú v konečnom dôsledku potvrdzuje aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde sám uviedol, že nevie prečo napadol poškodeného W. G.. Súd teda v tomto štádiu mal vinu obžalovaného jasne preukázanú výpoveďou dvoch príslušníkov Policajného zboru.
Výpovede týchto svedkov sú podporené rovnako aj znaleckým posudkom znalca MUDr. Juliána Tkáča, ktorý vo svojich záverov skonštatoval, že zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené, boli spôsobené údermi a kopmi. Takýto záver jasným spôsobom korešponduje s opisom udalostí, ktorý uvádzali svedkovia W. G. a B.Q.. Obhajoba obžalovaného, že v policajnom motorom vozidle počas prevozu ho mali napadnúť policajta nebola ničím preukázaná. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že obžalovanému boli nasadené služobné putá a rovnako bol obmedzený bezpečnostným pásom. Obaja svedkovia sa rovnako zhodli vo svojej výpovedi aj v tom, že voči obžalovanému boli použité donucovacie prostriedky. Samotné použitie donucovacích prostriedkov bolo verifikované takisto aj listinným dôkazom a to hlásením o použití donucovacích prostriedkov. Z tohto potvrdenia jasne vyplýva, že boli použité hmaty,6 chvaty a údery v zmysle zákona o policajnom zbore.
Svedkovia U. vo svojich výpovediach v podstate uvádzali iba skutočnosti, že v uvedený deň vedeli o tom, že obžalovaný bol zadržaný. Svedkyňa U. vo svojej výpovedi uviedla, že stretla policajta, ktorý jej mal povedať, že nie je potrebná prítomnosť obhajcu. Táto verzia nebola ničím preukázaná ani potvrdená. Svedkovia U. neboli svedkami prítomnými pri zadržaní obžalovaného. Ich výpovede nemožno považovať za priamy dôkaz, nakoľko ich vnímanie skutočnosti bolo až sekundárne, keď mali vidieť obžalovaného počas prevážania do cely resp. po prepustení z polície. Skutočnosť, že obžalovaný mal zranenia, ktoré videla jednak svedkyňa U. a tak isto aj svedok M. a svedkyňa M. korešpondujú so stavom, ktorí potvrdili aj samotní svedkovia W. a B.. Tí vo svojich výpovediach, ako už bolo uvedené uviedli, že voči obžalovanému použili donucovacie prostriedky dokonca aj služobný paralyzér. Verzia o tom, že mal byť napadnutý príslušník Policajného zboru nebola ničím potvrdená a nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, aby došlo k takémuto protiprávnemu konaniu zo strany príslušníkov Policajného zboru. Ak by obžalovaný od začiatku realizácie služobného zákroku spolupracoval, žiadne zranenia by nemal.
Práve naopak, obaja svedkovia W. G. aj B.F. aj počas konfrontácie či po predložení listinných dôkazov (fotografií) zhodne uvádzali, ako a kde došlo k zadržaniu a ako prebiehalo predvedenie na policajné oddelenie. K tejto časti zároveň súd uvádza, že dokazovanie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k prekročeniu útoku zo strany príslušníkov policajného zboru nie je predmetom tohto konania.
Obžalovaný sa k veci v rámci svojej záverečnej reči vyjadril vo viacerých častiach. Vo viacerých bodoch namietal zákonnosť postupu, rovnako poukázal na protiprávne konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora. Obžalovaný ako jeden z argumentov uvádzal, že vyšetrovateľ, ktorý vykonával výsluch nielenže vykonal výstup bez prítomnosti tlmočníka, ale priamo kontaktoval aj JUDr. T.G. ako okresnú prokurátorku. K tejto časti súd uvádza, že prítomnosť tlmočníka na samotnom výsluchu obžalovaného súd popísal vyššie. V tejto časti sa teda súd vyjadrovať už duplicitne nebude. Čo je však potrebné uviesť je, že v zmysle argumentácie obžalovaného, že vyšetrovateľ priamo kontaktoval v rámci úkonu prokurátorku JUDr. T. Z., je legitímnym postupom vyplývajúcim z Trestného poriadku. JUDr. T.G. je okresnou prokurátorkou Okresnej prokuratúry Michalovce a teda jej vyplýva oprávnenie, ktoré upravuje ustanovenie § 86 ods. 1 Trestného poriadku. Samotný postup vyšetrovateľa kpt. PhDr. B. M., kedy v čase 11:05 mal kontaktovať JUDr. T.G. je postupom legitímnym a naopak ukazuje fakt, že vyšetrovateľ dodržal literu zákona tak, ako mu to ukladá trestný poriadok.
Rovnako obžalovaný uvádzal aj to, že JUDr. T. Z. ako okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce mala vedomosť o obmedzení osobnej slobody obžalovaného a následne sa mala sama dať vylúčiť z tohto konania. Argumentuje pritom tým, že už o niekoľko minút na to začal samotný výsluch, kde účastník bol aj jej manžel Ing. K.Q. ako tlmočník. Ten mal mať rovnako vplyv na osobu obžalovaného tým, že nebol prítomný na výsluchu. K tomuto súd uvádza, že v nadväznosti na vyššie uvedené, je informovanie prokurátora o zadržaní obvinenej osoby v zmysle § 86 ods. 1 Trestného poriadku riadnym procesným postupom. Samotný prokurátor, ktorý je upovedomený o zadržaní takejto osoby, berie na vedomie takéto zadržanie. Samotný úkon výsluchu následne realizoval už vyšetrovateľ kpt. PhDr. B. M.. Skutočnosť, že na samotnom výsluchu bol manžel okresnej prokurátorky Ing. K.G. nemôže zakladať žiadnu úvahu o nutnosti vylúčenia sa z konania. Samotná okresná prokurátorka JUDr. T.G. však nerealizovala samotný výsluch, ani nebola prítomná na výsluchu obžalovaného. Nebolo žiadnym spôsobom ani len v náznakoch preukázané, aby JUDr. T.G. mala vedomosť o tom, že jej manžel Ing. K.G. bude tlmočiť práve v tejto veci a naopak. Nebol teda žiaden reálny dôvod na vylúčenia sa z tejto veci.
K namietanej účasti tlmočníka, tak ako už bolo vyššie uvedené, je potrebné uviesť, že tlmočník je osobou, ktorá je riadne zapísaná v zozname tlmočníkov a postup vyšetrovateľa pri ustanovovaní nebol v žiadnom prípade protizákonný či nesprávny. Súd je toho názoru, že vyšetrovateľ pri ustanovení tlmočníka žiadnym spôsobom nepochybil a postupoval procesne správne.
Rovnako obžalovaný namietal aj spôsob poučenia pri výsluchu v prípravnom konaní. Obžalovaný bol, okrem iného, poučený aj o možnosti zmieru, podmienečného zastavenie trestného stíhania a tak isto aj o možnosti preloženia uznesenie o vznesení obvinenia do maďarského jazyka. Obžalovaný vyhlásil, že mu stačí, keď mu samotné uznesenie prečíta prítomný tlmočník. K tejto časti je potrebné uviesť, že tak ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný samotný úkon verifikovali podpisom v zápisnici o výsluchu. Ak by obžalovaný nesúhlasil so samotným postupom alebo by nebol prítomný na úkone alebo by iným spôsobom úkon odporoval realite, mal možnosť to uviesť resp. požiadať vyšetrovateľa o uvedenie
tejto skutočnosti do zápisnice, resp. to odmietnuť podpísať ako celok. Obžalovaný verifikoval svojim podpisom samotnú zápisnicu, teda súd nemal pochybnosti o pravdivosti vierohodnosti tejto zápisnice.
K časti poučenia, kde mal byť obžalovaný poučený o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania či zmieru súd uvádza, že je síce pravdou, že v prípade zločinu útoku na verejného činiteľa nie sú splnené podmienky na schválenie zmieru. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že vyšetrovateľ poúčal samotného obžalovaného k všetkým trom trestným činom, t. j. aj k dvom prečinom, aj k jednému zločinu. V prípade dvoch prečinov je inštitút zmieru a podmienečného zastavenia trestného stíhania možný.
Rovnako obžalovaný poukázal aj na vyhodnotenie postupu vyšetrovateľa kpt. PhDr. B. M., ktorý pôvodne konal v tejto trestnej veci a vykonával vyšetrovanie. Obžalovaný poukázal na to, že JUDr. PhDr. P. M., PhD. námestník okresnej prokurátorky rozhodol, že predmetný vyšetrovateľ vykonával vyšetrovanie objektívne. Obžalovaný namietal, že samotný námestník nevyhodnotil argumenty správne a to aj napriek tomu, že má pred menom a za menom početné množstvo akademických titulov. K tejto časti súd uvádza, že samotné rozhodovanie prokurátora o postupe vyšetrovateľa v prípravnom konaní je rozhodovaním, kde prokurátor je procesne samostatný. Súd nevzhliadol žiaden z dôvodov na to aby, čo i len uvažoval o nesprávnosti rozhodnutia námestníka okresnej prokuratúry JUDr. PhDr. P. M., PhD.
Na záver k tejto časti len súd uvádza, že poukazovanie na množstvo akademických titulov námestníka Okresnej prokuratúry Michalovce JUDr. PhDr. P. M., PhD. je v tomto prípade podľa názoru súdu až nevhodné a nemá nič spoločné s prejednávanou vecou. Právo na obhajobu je právom, ktoré musí byť rešpektované, garantované, poskytované, ale aj umožnené realizovať v konaní pred súdom. Je pravdou, že prokurátor, ako osoba verejne činná, musí zniesť vyššiu mieru spoločenskej kritiky. Na druhej strane však kritika musí byť vecná a nie osobná. Podľa názoru súdu argumentácia obžalovaného s poukázaním na akademickú aktivitu námestníka okresnej prokuratúry nepatrí do vecnej argumentácie, ale skôr do osobnej roviny, ktorá v istom smere prekračuje únosnú mieru kritiky.
Obžalovaný namietal aj osobu samotného vyšetrovateľa kpt. PhDr. B. M. a jeho pracovné zaradenie. Skutočnosť, ktorý vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie je v plnom rozsahu v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Spôsob prideľovania vecí orgánom činným v trestnom konaní, teda policajtovi a prokurátorovi, nepodlieha náhodnému prideľovaniu. Nemožno teda hovoriť o tzv. zákonom vyšetrovateľovi či zákonom prokurátorovi. V uvedenom prípade teda podľa názoru súdu nie je dôležité, či samotný vyšetrovateľ je vyšetrovateľom zaradeným na úsek ekonomickej trestnej činnosti alebo na úsek všeobecnej trestnej činnosti. Je vyšetrovateľom Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, ktorý teda je oprávnený vykonávať vyšetrovanie aj v takýchto trestných činoch.
Rovnako obžalovaný namietal aj to, že svedkovia B.Q. a W. počas vykonávanie dychovej skúšky obžalovaným, nevedeli v konaní pred súdom opísať, ako došlo k dychovej skúške resp. v akých množstvách bol obžalovaný podrobený dychovej skúške. K tejto časti súd uvádza, že obžalovaný spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v plnom rozsahu priznal a učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný. Súd teda neskúmal ďalej vinu či nevinu za tento trestný čin, ale prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania tohto trestného činu. Ak teda obžalovaný vyhlásil vinu, že spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, skutočnosť, akým spôsobom a koľkokrát sa podrobil dychovej skúške na účely tohto konania už nie je podstatné.
Na záver k argumentom obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.1.2022 klamal svedok B. súdu tým spôsobom, že mal hovoriť pred budovou súdu spoločne s námestníkom Okresnej prokuratúry ohľadne toho, kde sa nachádzajú reštaurácie, súd uvádza že toto nie je predmetom samotného konania. Svedok vo veci vypovedal, zložil svedeckú prísahou a bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede. Toto sú dostatočnými argumentami na to, aby súd tomuto svedkovi uveril. Skutočnosť, prečo sa rozprával počas prestávky s námestníkom Okresnej prokuratúry nie je predmetom už tohto konania.
Na základe vyššie uvedeného teda mal súd jasne za preukázané, že obžalovaný predmetný deň viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a bola mu nameraná hodnota nad jedno promile. Týmto svojím konaním teda naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň bolo preukázané, že po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi bol obžalovaný upozornený, že bude predvedený na policajné oddelenie. Následne obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa tým, že napadol príslušníka Policajného zboru ako verejného činiteľa, teda naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rovnako bolo preukázané, že samotným násilím, ktoré obžalovaný použil proti poškodenému príslušníkovi policajného zboru ako verejnému činiteľovi, mu spôsobil ublíženie na zdraví, čím naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na vereného činiteľa podľa § 323 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Záverov mal teda súd preukázané aj to, že obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a to príslušníka Policajného zboru, čím naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
K výroku o treste
Súd obžalovanému V. K. uložil podľa § 323 ods. 2 s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby, povinnosť ospravedlniť sa poškodenému ppráp. W. G., nar. X.X.XXXX za účasti probačného a mediačného úradníka a povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom. Záverom mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov. Takto uložené tresty spoločne s obmedzením a povinnosťami pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutné a zároveň dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí iných od páchania trestných činov.
Obžalovanému súd uložil trest úhrnný, nakoľko spáchal tri trestné činy. V zmysle zásad ukladania trestov ukladal trest podľa prísnejšieho trestného činu. V prípade zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere 3 až 8 rokov. V prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je sadzba vo výmere až 1 rok a v prípade prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere až 3 roky. Súd teda uložil úhrnný trest za prísnejší trestný čin a tým je útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona.
Súd posudzoval aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. K tomuto záveru súd dospel z odpisu z registra trestov podľa ktorého obžalovaný nemá zaznám v registri trestov. Zároveň súd vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchal tri trestné činy. Ako už bolo uvedené, trestná sadzba v prípade zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona je vo výmere 3 roky až 8 rokov. V zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona súd neupravoval trestnú sadzbu, nakoľko súd vzhliadol jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu. Obžalovanému V. K. uložil súd trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. 3 roky, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním. Samotný podmienečný odklad by mal na obžalovaného pôsobiť preventívne, aby predovšetkým v skúšobnej dobe nepáchal protiprávnu činnosť a svojím správaním preukázal, že nepodmienečný trest nie je potrebný.
Nakoľko súd ukladal trest prevyšujúci 2 roky, musel podmienečný trest uložiť iba s probačným dohľadom. Súčasťou probačného dohľadu sú aj obligatórne obmedzenia alebo povinnosti. Zákonodarca pri ich ukladaní umožňuje aj sudcovskú voľnosť pri ich tvorbe. Samotné primerané obmedzenia a povinnosti majú slúžiť ako dôležitý prvok probačného dohľadu, počas ktorého práve probačný a mediačný úradník zacieli probačný dohľad s poukazom práve na primerané obmedzenia a povinnosti. V uvedenom prípade súd obžalovanému uložil jedno obmedzenie a dve povinnosti. V prvej časti súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas
trvania skúšobnej doby. Toto obmedzenie súd uložil z dôvodu, že práve alkohol bol spúšťačom trestnej činnosti. Ak by obžalovaný nepožil alkoholické nápoje, nedošlo by k následku, ktorý nastal. Je teda potrebné, aby sa obžalovaný vyvaroval konzumácii alkoholických nápojov. Rovnako súd uložil obžalovanému aj povinnosť ospravedlniť sa poškodenému W. G. za účasti probačného a mediačného úradníka. Uvedená povinnosť sebe zahŕňa dôležité prvky restoratívnej justície a to v podobe nápravy následku, ktorý nastal vo vzťahu k obeti, teda poškodenému trestným činom. Jedným z dôležitých atribútov trestného konania je aj odstránenie konfliktu, ktorý nastal trestným činom. Súd má za to, že ospravedlnenie zo strany obžalovaného je dôležitým nástrojom na ozdravenie spoločnosti resp. na úpravu vzťahov spoločnosti. Účasť probačného a mediačného úradníka ako trestného mediátora je podľa názoru súdu tým najoptimálnejším prvkom docielenia tohto stavu. Poslednú povinnosť, ktorú súd obžalovanému uložil je povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom. Obžalovaný je teda povinný rešpektovať pokyny probačného a mediačného úradníka a rovnako aj intenzitu stretnutí v rámci probačného dohľadu.
Záverom súd odsúdenému obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov. Súd je toho názoru, že v prípade takéhoto druhu trestnej činnosti, kedy páchateľ vedie motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, je tento druh trestu na mieste a spĺňa všetky atribúty trestu. Práve trest zákazu činnosti zabráni obžalovanému páchanie ďalšej trestnej činnosti tým, že mu zamedzí možnosť vedenia motorových vozidiel. Samotná dĺžka trestu vo výmere 24 mesiacov je podľa názoru súdu na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia 1-10 rokov.
K výroku o náhrade škody
Záverom súd rozhodol aj o nároku poškodeného UNION zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831. V prípravnom konaní bola škoda poškodeného uplatnená riadne a včas. Nakoľko táto škoda bola uplatnená riadne a včas, teda v súlade s ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku, súd priznal tento nárok a zaviazal obžalovaného V. K. na náhradu tejto škody vo výške 119,79 Eur.
O nároku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako poškodenej strany súd ani nerozhodol. Na výsluchu konanom dňa 7.9.2021 splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany uviedla, že náhradu škody nežiada a túto si uplatní až po ukončení škodového konanie. Súd zároveň na prvom hlavnom pojednávaní rozhodol, že túto stranu do konania ako poškodenú stranu ani nepripúšťa.
V prípade poškodeného W. G. súd uvádza, že jeho nárok nebol uplatnený v zmysle ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Slovným spojením „pripájam sa k trestnému konaniu“ nie je uplatnením si nároku v zmysle ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku. O tomto nároku súd rovnako nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Michalovce. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.