Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-807-2010.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/807/2010
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej A. C., Q..A.., A.: K., R. XX, T.: XX XXX XXX, proti povinnému Z. C., G.. XX.XX.XXXX, K. C., L. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, Exekútorský úrad Martin, E. B. Lukáča 2, pod sp. zn. EX 3015/2010, o vymoženie 436,56 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, Exekútorský úrad Martin, E. B. Lukáča 2, trovy exekúcie vo výške 45,05 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právnej predchodkyne oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2010 vydaného z titulu dlžného poistného na verejné zdravotné poistenie, vydal dňa 6.12.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, Exekútorský úrad Martin, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 436,56 Eur a trov exekúcie.
Uznesením č. k. 10Er/807/2010-12 zo dňa 29.7.2014 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a to tak, že oprávneným namiesto V. J. O.Q., Q..A.., K., N. XX, T.: XX XXX XXX, sa stala A. C., a.s., IČO: XX XXX XXX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.8.2014.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Oprávnená navrhla zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si zároveň vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie, uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 46,73 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vzhľadom na podaný návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie a v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je vyjadrený princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a nadväzujúca možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal v tomto prípade za preukázané zavinenie oprávnenou pri zastavení exekúcie, keďže hlavným a jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní bola skutočnosť, že oprávnená navrhla zastavenie exekúcie. Exekučný súd nie je povinný skúmať dôvody návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. K oprávnenou uvádzaním tvrdeniam v podaní zo dňa 18.8.2015 súd poznamená, že v občianskom súdnom konaní majú účastníci okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť. Vzhľadom na to, nepostačuje ak účastník niečo tvrdí, ale musí svoje tvrdenie aj preukázať, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nemohol prihliadať na tvrdenia uvádzané oprávnenou o nesplnení si oznamovacej povinnosti povinným, keďže tá ich nepreukázala a rovnako nevyplynuli ani zo súdneho spisu, ani exekútorského spisu. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúcie v zásade platí, že procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto pokiaľ by súd aj pripustil tvrdenie oprávnenej, nič nebránilo, aby oprávnená iniciovala postup u právnej predchodkyne v zmysle § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), ktorého následkom by bolo podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 46,73 Eur, vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 45,05 Eur a v takejto výške ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení ( ďalej len „vyhláška“ ).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, ktorá predstavuje minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 4,35 Eur (2 x 1,30 Eur + 1 x 1,75 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 37,54 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 7,51 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 45,05 Eur vrátane DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur, ktorá súdnemu exekútorovi vznikne pri vrátení poverenia, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 3015/2010 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnej exekútorke ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.