Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/221/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: E.. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXXXX M. - T. P., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, v 2. rade: K. X., nar. XX.X.XXXX, E. Y. T.P. XXXX, P., Č. I., obaja zastúpení: JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, Tuhovská 1, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: SLOVNAFT, a. s., IČO: 31 322 832, Vlčie hrdlo č. 1, Bratislava, zastúpeného: advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s. r. o., Vysoká ul. č. 2/B, Bratislava, v 2. rade: SAM - SHIPBUILDING AND MACHINERY a. s., IČO: 36 246 093, Vlčie hrdlo č. 5985, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.9.2008 sa navrhovateľ v 1. rade domáhal určenia, že pôvodné pozemnoknižné parcely číslo XXXX D. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. Y. (I.), pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX, nadobudnuté na základe výmeru č. XXX/X/XXXXfin vydaného Finančným odborom rady ÚNV v Bratislave poručiteľmi D. X., rod. T., nar. X.X.XXXX, zom. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XX, P. a J. X., nar. X.XX.XXXX, zom. dňa X.X.XXXX, naposledy bytom O. X, P., ktoré sú totožné s parcelami vytvorenými geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným geodetom Ing. V. Hrončekom - GEOREAL, Ružová dolina 27, Bratislava, IČO: 10919511 a to

- parc. č. XXXX/XXX vo výmere 349 m2 zastavané plochy

- parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2 ha 6415 m2 zastavané plochy

- parc. č. XXXXX/XX vo výmere 75m2 zastavané plochy

- parc. č. XXXXX/XX vo výmere 4714 m2 zastavané plochy

- parc. č. XXXXX/XX vo výmere 741 m2 zastavané plochy

- parc. č. XXXXX/XX vo výmere 460 m2zastavané plochy patria do dedičstva po nebohých D. X., rod. T., nar. X.X.XXXX, zom. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XX, P. a J. X., nar. X.X.XXXX, zom. X.X.XXXX, naposledy bytom O. X, P..

Navrhovateľ v 1. rade v návrhu uviedol, že je vnukom a teda právnym nástupcom po D. X., rod. T., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XX, P. a J. X., zom. X.X.XXXX, naposledy bytom O. X, P., ktorí sa v zmysle dohody medzi Československou republikou a Maďarskom o výmene obyvateľstva, uzavretej v roku 1946 presťahovali z Maďarska do Československa. V zmysle uvedenej dohody im ako presídlencom pridelil Oblastný osídľovací úrad v súčinnosti s Fondom národnej obnovy v Bratislave dňa 21.5.1949 výmerom č. XXXXX do držby nehnuteľnosti v k.ú. Y., uvedené vo vložke č. XXX parc. č. XXXX D. XXXX. Právni predchodcovia (starí rodičia) riadnym spôsobom vstúpili do držby

a užívania nehnuteľností dňa 21.5.1949, kedy im nehnuteľnosti boli riadne odovzdané a boli nimi užívané do 16.4.1955, kedy im finančný odbor rady ÚNV Bratislava výmerom č. XXX/X/XXXXfin pridelil nehnuteľnosti okrem iného aj parc. č. XXXX roľa vo výmere 2ha 5á 85m2, parc. č. XXXX vo výmere 2ha , každému v 1/2-ici ako prisťahovalcom z Maďarska. Súčasne im predmetné nehnuteľnosti boli na základe zápisnice o odovzdaní majetku riadnym spôsobom odovzdané. Týmto dňom boli naplnené všetky podmienky dohody medzi ČSR a Maďarskou republikou a súčasne právni predchodcovia užívali predmetné nehnuteľnosti ďalej už ako vlastníci.

Navrhovateľ v 1. rade ďalej poukázal na to, že predmetný výmer bol vydaný v súlade so zákonom č. 148/1947 Zb. a vládnym nariadením č. 30/1948 Zb., na základe ktorého sa prisťahovalcom poskytovala náhrada tak, aby sa hodnota prídelu rovnala hodnote náhrady, pričom sa oprávneným prisťahovalcom prideľoval zvyčajne i majetok, ktorý mali v dočasnom užívaní. Výmer bol predložený aj na zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov navrhovateľov. Pozemnoknižný zápis vykonal Ľudový súd Bratislava dňa 29.4.1955, pod č.d. XXXX/XX. Navrhovateľ v 1. rade ďalej poukázal na to, že výmer eventuálne prídelová listina boli v zmysle vtedy platného a účinného Občianskeho zákonníka tzv. stredného občianskeho zákonníka posudzované ako verejné listiny a boli a aj v súčasnosti sú platnými dokladmi svedčiacimi o vlastníckom práce a sú vkladuschopnými (záznamovými) listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľnosti.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveným geodetom Ing. V. Hrončekom - GEOREAL, na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom vyplýva, že z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX D. XXXX boli vytvorené parc. č. XXXX/XXX o výmere 349 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXXX/ XXX o výmere 349 m2 zastavané plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 2 ha 6415 m2 zastavané plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 75m2 zastavané plochy - v duplicitnom vlastníctve odporcu v 1. rade, zapísané na LV č. XXX a parc. č. XXXXX/XX o výmere 4714 m2 zastavané plochy, parc. č. XXXXX/ XX o výmere 741 m2 zastavané plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 460 m2 zastavané plochy - v duplicitnom vlastníctve odporcu v 2. rade, zapísané na LV č. XXXX.

Keďže z listov vlastníctva vyplýva, že vlastníkmi pôvodných parciel č. XXXX D. XXXX, z ktorých boli vytvorené nové parcely sú odporcovia v 1. a 2. rade, teda tieto parcely sú v duplicitnom vlastníctve obidvoch odporcov, má navrhovateľ v 1. rade naliehavý právny záujem na určení predmetu dedičstva, lebo jeho právne postavenie ako dediča predmetných nehnuteľností je neisté. Starí rodičia sa cítili vlastníkmi nehnuteľností avšak Slovnaft n. p., odmietol s nimi komunikovať na tému týchto pozemkov.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že ak sa navrhovateľ domáha určenia predmetu dedičstva navrhuje návrh zamietnuť, nakoľko odporca v 1. rade nie je v takom konaní pasívne legitimovaný. Pokiaľ však má predstavovať návrh určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p., navrhuje, aby súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa.

K skutkovému stavu preukazujúceho vlastníctvo odporcu v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam uviedol, že vlastnícke právo k pozemkom, parc. č. XXXX D. XXXX, k. ú. I. zapísané v katastri nehnuteľností bolo v prospech Slovnaft n. p. Bratislava zapísané v súlade so zákonom.

Na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.2.1951, doručenej Okresnému súdu v Bratislave dňa 9.9.1952 pod číslom Č. XXXX/XXXX, Československý štát - Fond národnej obnovy odpredal podniku Slovnaft n. p. Bratislava, okrem iných aj pozemky v pozemnoknižnej vložke XXX, parc. č. XXXX D. XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/8 (t. j. 10/16 - tin) ako skonfiškovaný majetok. Návrh na vklad vlastníckeho práva predmetných pozemkov bol doručený Okresnému súdu Bratislava pozemnoknižnému oddeleniu dňa 24.9.1952 pod č. Č. XXXX/XX.

Vyvlastňovacím výmerom zo dňa 21.8.1951 Ústredný národný výbor v Bratislave vyvlastnil pre Slovnaft n. p. pod poradovým číslom XX parcely č. XXXX D. XXXX v časti 6/16 -tin. Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Slovnaft n. p. na uvedený spoluvlastnícky podiel k pozemkom bol doručený Okresnému súdu v Bratislave, pozemnoknižnému oddeleniu dňa 13.11.1952, pod č. Č. XXXX/XX.

Dôležitou okolnosťou bolo zrušenie výmeru č. XXXXX/XXXX o pridelení pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX D. XXXX k.ú. Y. poručiteľovi navrhovateľa - J. X. a jeho

nahradenie novým výmerom č. XXXXX, ktorým mu boli pridelené iné náhradné pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX s čím poručiteľ súhlasil. V novom výmere sa už sporné pozemky nenachádzajú. Je presvedčený, že spĺňa aj všetky zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V roku 1951 na základe platnej a účinnej zmluvy získal odporca v 1. rade sporné nehnuteľnosti a časť z nich ako vlastník užíva aj v súčasnosti a časť z nich užíva ako vlastník odporca v 2. rade. Tvrdenie navrhovateľov o duplicitnom vlastníctve sporných nehnuteľností považuje za ničím nepodložené a vykonštruované, pretože neexistuje zápis, že vlastníkmi sporných nehnuteľností boli poručitelia navrhovateľov a tiež z dôvodu, že navrhovatelia sa nestali právoplatnými dedičmi týchto parciel po svojich poručiteľoch.

Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že pozemky, ktoré má vo vlastníctve parc. č. XXXXX/XX, o výmere 4714m2 - zastavané plochy, časť súčasnej parcely č. XXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 741m2 - zastavané plochy, časť súčasnej parcely č. XXXX/XXX, parc. č. XXXXX/ XX o výmere 460m2 - zastavané plochy, časť súčasnej parcely č. XXXX/XXX, sa nachádzajú v areáli Slovnaft a. s., a nadobudol ich odplatne od odporcu v 1. rade na základe kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 22.11.2005 do svojho výlučného vlastníctva. Tieto parcely nadobudol v dobrej viere, že odporca v 1. rade je ich výlučným a nespochybniteľným vlastníkom a v dobrej viere ako ich oprávnený vlastník skutočne užíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Mal za to, že v danom prípade nie je možné dať ani určovací návrh a pokiaľ mali navrhovatelia úmysel domáhať sa určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno takýto návrh podať v prípade, ak sa vyskytne rozpor o tom čo patrí do dedičstva po poručiteľovi.

V takom prípade sa však rozhoduje v sporovom konaní, pričom účastníkmi sú len dedičia a nie iné osoby. Odporca v 2. rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov pretože nepreukázali, že sú dedičmi po poručiteľoch, taktiež nepreukázali či do úvahy prichádzajú ako dedičia iné osoby.

Na pojednávaní súdu dňa 12.4.2010 právny zástupca navrhovateľa navrhol vstup ďalšieho účastníka konania na strane navrhovateľa - K. X., nar. XX.X.XXXX, nakoľko tento je tiež dedičom po J. D. D. X.. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.5.2010, K. X., nar. XX.X.XXXX, súhlasil so svojim vstupom do konania na strane navrhovateľa v 2. rade.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2015, č.k. - 867, súd pripustil, aby ako ďalší účastník na strane navrhovateľa do konania vstúpil K. X., nar. XX.X.XXXX, E. Y. T. XXXX, P., Č.Á. I..

Rozsudkom zo dňa 17.10.2011, č.k. - 373, súd návrh navrhovateľov 1. a 2. rade zamietol a navrhovateľov zaviazal na náhradu trov konania odporcov v 1. rade a 2. rade.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. c), § 175a, § 175b veta prvá, § 38 ods. 1 veta prvá, § 175d, § 175m veta prvá, § 175o ods. 1, § 175s ods. 1 písm. b) O.s.p., § 460 Občianskeho zákonníka a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď požadovaným určením, že nehnuteľnosti (vymedzené v petite návrhu) patria do dedičstva po poručiteľoch, by sa obchádzal zákonný postup pri prejednaní dedičstva a legalizovalo by sa tak nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve, čo je neprípustné. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov je rozhodujúci stav v čase smrti poručiteľa, z čoho vyplýva, že nespadá do právomoci súdu určiť v samostatnom konaní, že majetok v danom prípade nehnuteľnosti, pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. Y., parc. č. XXXX D. XXXX a v súčasnosti evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. I., parcely špecifikované v petite návrhu, patria do dedičstva po neb. D. X., I.. T. D. V.. J. X., nakoľko iba v dedičskom konaní sa môže zisťovať majetok poručiteľov a navrhovatelia mohli mať záujem len na takom určení, že poručitelia boli v deň ich smrti vlastníkmi sporných nehnuteľností a iba na základe rozsudku s takýmto výrokom by mohol súd predmetné nehnuteľnosti zahrnúť do majetku poručiteľov a prejednať dedičstvo, keďže iba takým určením sa vytvorí stav nespornosti o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností a iba na základe takéhoto rozhodnutia by mohol súd zahrnúť nehnuteľnosti do majetku poručiteľov a prejednať dedičstvo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecným úspechom odporcov v konaní, ktorým priznal náhradu trov, ktoré vznikli na ich právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto je potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že nebolo možné sa stotožniť s právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúceho návrh navrhovateľov 1. a 2. z dôvodu nedostatku ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko rozhodnutím, že nehnuteľnosti patria do dedičstva by bol obchádzaný zákonný postup pri prejednaní dedičstva a bolo by legalizované nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve, resp., že o určení predmetu dedičstva sú oprávnené rozhodovať súdy iba v konaní o dedičstve podľa § 175 a nasl. O.s.p., nakoľko uvedenou námietkou sa zoberali viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žaloby s takto uplatneným žalobným petitom sú prípustné v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.

V konaní o takých žalobách ide o totiž posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci a požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.

Občiansky súdny poriadok predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve, alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb (§ 175b O.s.p.). Ak sú aktíva a pasíva medzi dedičmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada (§ 175k ods. 3 O.s.p.). Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 O.s.p. nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve (§ 175y ods. 1 O.s.p.).

Ustanovenie § 175k ods. 3 O.s.p. dopadá na procesnú situáciu, v ktorej medzi dedičmi vznikne spor o to, čo patrí do aktív a pasív dedičstva (napr. jeden dedič tvrdí, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva a iný dedič jeho tvrdenia popiera). Súd, ktorý prejednáva dedičstvo, tento spor nerieši, jeho riešenie neiniciuje a ani žiadnemu z dedičov nemôže uložiť, aby podal žalobu, zameranú na odstránenie zistenej spornosti. V konaní o dedičstve sa súd obmedzí len na konštatovanie spornosti a na sporné aktívum alebo pasívum dedičstva pri výpočte čistého majetku neberie zreteľ.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali na následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom o návrhu rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania, z výpovede navrhovateľa v 1. rade, prednesu právneho zástupcu navrhovateľov v 1. a 2. rade, prednesov právnych zástupcov odporcov v 1. a 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a po doplnenom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z listinných dôkazov založených v spise ako aj pripojených dedičských spisov mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľ v 1. rade je právnym nástupcom - vnukom D. X., rod. T., nar. X.X.XXXX, F., R., zom. XX.X.XXXX (č.l. 14) a J. X., nar. X.X.XXXX, R. - R., zom. X.X.XXXX (č.l. 14) a zároveň synom R. X., nar. X.X.XXXX, F., R., zom. XX.X.XXXX, ktorá bola dcérou J. X. a D. X. rod. T. (č.l. 15, 193). Navrhovateľ v 2. rade, je priamym potomkom, synom J. D. D. X. (č.l. 872). Iní dedičia po poručiteľoch zistení neboli.

Z obsahu výmeru č. XXX/X/XXXXfin, zo dňa 16.4.1955, predloženého navrhovateľom v 1. rade (č.l. 18) vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľov - J. X. D. D. X. mali byť Finančným odborom rady ÚNV pridelené podľa zákona č. 148/1947 Sb. a NV č. 30/1948 Sb. a § 3 ods. 3 zákona č. 75/1946 Sb. a § 5 ods. 1 vyhl. č. 225/1950 Ú.v., do vlastníctva každému v 1/2-ici, nehnuteľnosti zapísané v

- PKV č. XXXX, parc. č. XXX/XXX - stav. poz., pôvodných vlastníkov X. B., R. B. I.. Q., každý z nich o veľkosti podielu 1/2, o výmere 10 á 54 m2,

- PKV č. XXX, prac. č. XXX/XX - dom č.p. XXXX, o výmere 2á a 14m2 a parc.č. XXX/XXX - záhrada, o výmere 14 á 04 m2, majetok bývalých vlastníkov Q. H. D. Q. H. I.. B., každý z nich o veľkosti podielu 1/2

- PKV č. XXX, prac. č. XXXX - roľa o výmere 1ha 5á 85m2 a parc.č. XXXX - roľa o výmere 2ha 20á 94 m2, majetok bývalých vlastníkov:

- L. X. I.. Z., o veľkosti podielu 1/4,

- Q. V., o veľkosti podielu 1/4

- J. V., o veľkosti podielu 1/4

- D. A. I.. L., o veľkosti podielu 1/4.

Predmetom sporu sú parc. č. XXXX D. XXXX pôvodne vedené v PKV č. XXX.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o.,Vlčie hrdlo, Bratislava, č.p. X/XXXX, zo dňa 7.8.2013 vyplýva, že vzhľadom na výsledky analýz uvedené v časti POSUDOK a to použitie zhodných tlačív, zhodných odtlačkov pečiatok a druhovo zhodných pečiarkových farieb a písacích prostriedkov je možné konštatovať, že sporný materiál SM-1 je pravý, pokiaľ je pravý preložený porovnávací výmer č. XXX/X-XXXX R..

Z identifikácie parciel zo dňa 7.1.2005 (č.l. 72) vyplýva, že parcela č. XXXX - 1 ha 585 m2, pôvodne vedená v PKV č. XXX, bola zapísaná na LV č. XXX ako časť parc. č XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a parcela č. XXXX - 2 ha 2094 m2, pôvodne vedená na PKV č. XXX, bola zapísaná na LV č. XXX ako časť parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX.

Z obsahu geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 15.8.2008 vypracovaného Ing. V. Hrončekom - GEOREAL za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č. XXXX/XXX, XXXXX/XX,XX,XX,XX predloženého navrhovateľom v 1. rade (č.l. 7) vyplýva, že vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XXX D. XXXXX/XX je zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/XXX a časť parciel č. XXXX/XX,XX,XX,XX, kde sú tieto pozemky vedené vo vlastníctve odporcu v 1. rade a duplicitne na výmere o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXX Z.. ako parc. č. XXXX D. XXXX. Vlastnícke právo k pozemkom prac. č XXXXX/XX, XX,XX je zapísané na LV č. XXXX ako časti parciel XXXX/XXX,XXX, kde sú tieto pozemky vedené vo vlastníctve odporcu v 2. rade a duplicitne na výmere o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXX Z.. ako parc. č. XXXX D. XXXX.

Z obsahu potvrdenia Československej presídľovacej komisie v Maďarsku zo dňa 20.3.1946 (č.l. 191a) vyplýva, že J. X. bývajúci v obci F. Č.. XX prihlásil seba a členov svojej rodiny (D. X. R.., R. X. D. K. X.) na presídlenie do Československej republiky podľa čl. I. dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva.

Výmerom Oblastnej osídľovacej úradovne v Bratislave zo dňa 21.05.1949 č. XXXXX/XXXX (č.l. 77, č.l. 553) umiestnila Oblastná osídľovacia úradovňa J. X. D. R.. D. I.. T. presídlencov z Maďarska, číslo reemigrantskej legitimácie XXXXX a XXXXX na majetok bývalých vlastníkov: 1. H. Q. D. R.. Q. I.. B., P.. N.. Y., Y. XX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. zapísané v pozemnoknižnej vložke pod

- č. XXX ako parc. č. XXX/XX - dom, o výmere 2á 14m2, parc. a parc. č. XXX/XXX - záhrada o výmere 14á 04 m2 - o veľkosti podielu 1/1 2. X. L. I.. Z., P.. N.. Y. P. Č..E.. XXX V. Q. D. V. J., P.. N.. Y. P. Č..E.. XX, A. D. I.. L., P.. N.. Y. P. Č..E.. XX

- Č.. XXX ako parc. č. XXXX - roľa, o výmere 1ha 5á 85m2 a parc. č. XXXX - roľa, o výmere 2ha - nehnuteľnosti sa nachádzali v hone Z., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 5/8.

Z rukopisu prehlásenia zo dňa 15.9.1949 (č.l. 559) vyplýva, že J. X., presídlenec z Maďarska bude uspokojený prídelom role zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX parc. č. XXX, o výmere 1kj 880 siah, k. ú. Y. a rolí vo Z. sa týmto zrieka. Záznam napísal vedúci pracovnej skupiny (jeho podpis je nečitateľný) a nad textom presídlenec je podpis J. X..

Zo spisu Fondu národnej obnovy v Bratislave (č.l. 561, 561a) vyplýva, že dňa 20.11.1949 došlo k zrušeniu umiestňovacieho výmeru pre J. X. a manželku č. XXXXX/XXXX a k vydaniu nového výmeru. Prednosta Oblastnej osídľovacej úradovne v Bratislave listom zo dňa 7.12.1949 oznámil J. X., bytom Y., Y. XX, že výmer č. XXXXX/XXXX zo dňa 10.05.1949 sa z technických príčin zrušuje a bol vydaný nový platný výmer č. XXXXX zo dňa 20.11.1949, ktorý mu bol zároveň zaslaný.

Výmerom Oblastnej osídľovacej úradovne v Bratislave zo dňa 20.11.1949 č. XXXXX (č.l. 562) umiestnila Oblastná osídľovacia úradovňa J. X. D. R.. D. I.. T. presídlencov z Maďarska, číslo reemigrantskej legitimácie XXXXX D. XXXXX na majetok bývalých vlastníkov: 1. H. Q. D. R.. Q. I.. B., P.. N.. Y., Y. XX na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. zapísané v pozemnoknižnej vložke pod

- č. XXX ako parc. č. XXX/XX - dom, o výmere 2á 14m2, parc. a parc. č. XXX/XXX - záhrada o výmere 14á 04 m2 - veľkosť podielu 1/1 2. Q. F., Q. D., Q. X. na nehnuteľnosti v k. ú. Prievoz zapísané v pozemnoknižnej vložke

- č. XXXX ako parc. č. XXX - roľa, o výmere 89á 20m2 a parc. č. XXX - roľa, o výmere 3á 60 m2; pozemky sa nachádzali v hone Y., veľkosť podielu 1/1

Z obsahu výmeru oblastnej osídľovacej komisie vyplýva, že výmer je dokladom o umiestnení do dočasného užívania na zmienenom majetku. Výmer nemal povahu rozhodnutia vydaného správnym orgánom.

Výmerom Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave zo dňa 1.1.1950 č. XXXXX/XX/XX/C/XXXX (č.l. 459, 290), Osídľovací úrad pre Slovensko po dohode s Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zák. č. 148/1947 Sb., NV č. 30/1948 Sb., § 1 ods. 3 zák. č. 75/1946 Sb. pridelil J. X. a manž. do vlastníctva pozemky bývalých vlastníkov: a) H. Q. D. R.. Q. I.. B., L. L. Q.. Ú.. Y., zapísané v pozemnoknižnej vložke

- č. 7XX ako parc. č. XXX/XX - dom, p.č. XXXX, o výmere 2á 14m2 a parc. č. XXX/XXX - záhrada, o výmere 14á 04 m2 - každý z nich v podiele 1/2 b) Q. F., Q. D., Q. X., vedené v k. ú. Y., zapísané v pozemnoknižnej vložke

- č. XXXX ako parc. č. XXX - roľa, o výmere 89á 20m2 a parc. č. XXX - roľa, o výmere 3á 60m2 - každý z nich v podiele 1/3 K týmto nehnuteľnostiam nadobudli manž. X. vlastnícke právo o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/2.

Z obsahu doložky (č.l. 458a, 293) výmeru č. XXXXX/XX/XX/C/XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výmere o vlastníctve, sú právoplatne skonfiškované podľa DPR č. 108/45 Sb., NV č. 104/1945 Sb. v znení zák. č. 148/47 Sb.. Prehlásenie bolo vydané podľa § 11 zák. č. 90/1947 Sb..

Dňa 24.2.1954, bol Ľudovému súdu v Bratislave doručený návrh právnych predchodcov navrhovateľov

- J. X. D. D. X., zo dňa 22.2.1954, ktorým žiadali o zápis vlastníckeho práva na základe pripojeného výmeru o prídele do vlastníctva a to nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. XXX a č. XXXX (č.l. 577), teda nehnuteľností, ktoré im boli pridelené výmerom zo dňa 1.1.1950 č. XXXXX/XX/XX/C/XXXX. Konanie bolo vedené pod č.d. XXX/XX. Zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy bol na vykonaný na základe uznesenia súdu zo dňa 26.2.1954 (č.l. 578). Z obsahu originálu výmeru č. XXX/X/XXXXfin zachovaného v archíve Krajského súdu v Bratislave (č.l. 606), ktorý bol pripojený právnymi predchodcami navrhovateľov - J. X. D. D. X. k návrhu na zápis vlastníckeho práva vyplýva, že Finančný odbor rady ÚNV výmerom zo dňa 16.4.1955 pridelil podľa zákona č. 148/1947 Sb. a NV č. 30/1948 Sb. a § 3 ods. 3 zákona č. 75/1946 Sb. a § 5 ods. 1 vyhl. č. 225/1950 Ú.v., do vlastníctva J. X. D. R.. každému v 1/2-ici, nehnuteľnosť zapísanú v

- PKV č . XXXX, parc. č. XXX/XXX - stav. poz. pôvodných vlastníkov X. B., R. B. I.. Q., každý z nich o veľkosti podielu 1/2, o výmere 10 á 54 m2. V zachovanom origináli uloženom v archíve Krajského súdu v Bratislave sa sporné parcely č. XXXX D. Č.. XXXX nenachádzajú.

Z obsahu doložky (č.l. 613) výmeru č. XXX/X/XXXXfin vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výmere o vlastníctve, sú právoplatne skonfiškované podľa DPR č. 108/45 Sb., NV č. 104/1945 Sb. v znení zák. č. 148/47 Sb.. Prehlásenie bolo vydané podľa § 11 zák. č. 90/1947 Sb..

Dňa 26.4.1955, bol Ľudovému súdu v Bratislave doručený návrh právnych predchodcov navrhovateľov

- J. X. D. D. X., zo dňa 23.4.1955, ktorým žiadali o zápis vlastníckeho práva na základe pripojeného originálu výmeru o prídele do vlastníctva Finančného odboru rady ÚNV v Bratislave, č. XXX/X/XXXX Z. a to nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. XXXX, k.ú. Y., par. č. XXX/XXX - stav. poz.. Predmetom návrhu na zápis vlastníckeho práva neboli sporné parcely č. XXXX D. Č..XXXX. Konanie bolo vedené pod č.d. XXXX/XX (č.l. 603). Zápis vlastníckeho práva bol do pozemkovej knihy vykonaný na základe uznesenia súdu zo dňa 29.4.1955 (č.l. 605).

Z obsahu výkazu nehnuteľného majetku Oblastnej osídľovacej komisie (č.l. 260) vyplýva, že podľa katastrálneho stavu boli sporné parcely č. XXXX D. Y.. Č. XXXX zapísané v PKV č. XXX a boli vedené na vlastníkov: X. L. I.. Z., P.. N.. Y. P. Č..E.. XXX - o veľkosti podielu 4/16 = 1/4 V. Q. D. V. J., P.. N.. Y. P. Č..E.. XX - o veľkosti podielu každý po 2/16, t.j. spolu 4/16 = 1/4 L. D., P.. N.. Y. P. Č..E.. XX - o veľkosti podielu 2/16 = 1/8 Z. S. D. Q. Y. P. Č.. XX - o veľkosti podielu každý po 1/16, t.j. spolu 2/16 = 1/8 Q. R. I.. Z., Q. XX - o veľkosti podielu 4/16 = 1/4

Výmerom zo dňa 9.5.1950, č. XXX.X-X-S. (č.l. 632), Krajský národný výbor, ref. VII/ Fond národnej obnovy v Bratislave podľa § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb., s konečnou platnosťou rozhodol, že sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku L. X., I.. Z., D. L., Q. V. D. J. V. - nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y., zapísaných v PKV č. XXX ako parc. č. XXXX, XXXX, spolu v čiastke 5/8, keď uvedené osoby boli dňa 14.9.1948 transportom č. R. XXX/I presťahované do Maďarska podľa § 2 ods. 3 zák. č. 148/1947 Sb., v rámci Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom (č. 145/1946 Sb.). Výmer nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.5.1950.

Dňa 27.2.1951 bola podľa § 5 ods. 3 nar. vl. č. 30/1948 Sb., medzi Československým štátom - Fond národnej obnovy v Bratislave a Slovnaft, národný podnik v Bratislave uzatvorená kúpnopredajná zmluva (č.l. 637). Predmetom kúpnopredajnej zmluvy boli okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 263, parc.č. XXXX D. XXXX, doposiaľ vedené na meno L. X. v 1/4, D. L. v 1/8, Q. V. v 1/8 a J. V. v 1/8, ktoré podľa čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva - zákon č. 145/1946 Sb. prešli do vlastníctva Československého štátu (FNO). Prevedený podiel predstavoval celkom 5/8.

Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu - Slovnaft národný podnik, Bratislava, v podiele 5/8, na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.2.1951 a konfiškačného výmeru zo dňa 9.5.1950, č. XXX.X-X-S., bol Okresnému súdu v Bratislave doručený dňa 24.9.1952; konanie bolo vedené pod Čd XXXX/XX (č.l. 629). Zápis vlastníckeho práva bol v pozemkovej knihe vykonaný dňa 21.10.1952 (č.l. 662).

Vyvlastňovacím výmerom zo dňa 21.08.1951, zn. G.-XXX-XXXX-XX (č.l. 617) Ústredný národný výbor v Bratislave na žiadosť Slovnaftu, n.p., v Bratislave zo dňa 27.9.1950 podľa zákona č. 280/1949 Sb. a vl. nar. č. 93/1950 Sb. a na základe výsledku prejednania na mieste dňa 23.11.1950 poť. 28. apríla 1951 vyvlastnil pre Slovnaft n. p. v Bratislave na stavbu závodu "Nové výrobne" - zaradenú do 5-PR z nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižných vložkách k.ú. Prievoz pod poradovým číslom XX parcely č. XXXX D. XXXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. Y. na meno R. Q., S. Z. D. R.., Q. V. D. J. V. za náhradu 165.088 Kčs.

Doložkou zo dňa 8.11.1952 na vyššie uvedenom výmere (č.l. 622), Ústredný národný výbor v Bratislave potvrdil, že pokiaľ vyššie uvedený výmer nebol zmenený výmerom tunajšieho úradu zn.: G.-XXX-XXXX/ XX zo dňa 10.12.1951, je právoplatný a vykonateľný a to dňom 5.3.1952.

Výmerom zo dňa 10.12.1951, zn.: G.-XXX-XXXX-XX (č.l. 623), Ústredný národný výbor v Bratislave vykonal podľa § 73 vl. nar. č. 8/1928 Sb. na odvolanie vyvlastniteľa Slovnaft.n.p. v Bratislave opravu Vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 21.08.1951, zn. G. - XXX - XXXX/XX, podľa ktorej položka č. XX má správne znieť: "Y. Č.. XXX - parc. č. XXXX,XXXX - meno majiteľa: R. Q. I.. L. - podiel 1/4, S. Z. - podiel 1/16 a manž. Q. I.. Y. - podiel 1/16 - výmera: 12254 m2 - náhrada: 98.482 Kčs. Vyvlastnený podiel predstavoval celkom 3/8.

Doložkou zo dňa 8.11.1952 na vyššie uvedenom výmere (č.l. 627), Ústredný národný výbor v Bratislave potvrdil, že vyššie uvedený výmer je právoplatný a vykonateľný a to dňom 5.3.1952.

Výmerom zo dňa 12.11.1952, zn. G.-XXX-X/XX-XXXX/Dr.T.. (č.l. 628), Ústredný národný výbor v Bratislave odovzdal podľa § 20 zákona č. 280/1949 Sb. a § 42 vl. nar. č. 93/1950 Sb. všetky nehnuteľnosti podrobne označené vo vyvlastňovacom výmere ÚNV zn. G.-XXX-XXXX/XX zo dňa 21.8.1951 v spojení s výmerom zn. G.-XXX-XXXX/XX zo dňa 10.12.1951 do držby vyvlastniteľovi Slovnaft národný podnik v Bratislave s konečnou platnosťou.

Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Českoslovesnkého štátu - Slovnaft n.p. Bratislava, na základe Vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 21.8.1951, zn.: G.-XXX-XXXX-XX v spojení s Vyvlastňovacím výmerom zo dňa 10.12.1951, zn.: G.-XXX-XXXX-XX, bol Okresnému súdu v Bratislave doručený dňa 13.11.1952 (č.l. 601). Konanie bolo vedené pod č.d. XXXX/XX. V tomto konaní boli parc. č. XXXX D. XXXX odčlenené bez prevedenia ťarchových položiek do PKV č. XXXX. Vložka č. XXX bola zrušená. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný dňa 19.11.1952 (č.l. 661a).

Výmerom Ústredného národného výboru zo dňa 9.4.1953, zn. G.. N.-XXX (č.l. 587) bolo národnému podniku Slovnaft, Bratislava, udelené zásadné povolenie na výstavbu závodu Nových výrobní - rafinerie minerálnych olejov v k.ú. P. - Y., Q. a Y. P. na L. X.. Z odôvodnenia výmeru vyplýva, že o umiestnení závodu rozhodol Slovenský plánovací úrad Bratislava výnosom č. XXXX/taj-XXXX zo dňa 26.6.1950 v súhlase s MNO.

Z úplného výpisu PKV č. XXXX (č.l. 876) vyplýva, že parcela č. XXXX - I. Z., o výmere 1 ha 05 á 85 m2 a parcela č. XXXX - I.D. Z., o výmere 2 ha 20 á 94 m2, boli v tejto PKV vedené pod por. č. XX, XX. Zo zápisu v časti P. vyplýva, že dňa 24.9.1952 bolo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.2.1951 vložené vlastnícke právo pre Československý štát - T., národný podnik, P..

Zo zápisu pod B4 vyplýva, že dňa 12. a 13. novembra 1952 boli podľa vyvlastňovacieho výmeru ÚNV Bratislava č. G.-XXX-XXXX/XX a uznesenia súdu XX V. XXX/XX-XX/a (č.l. 80 - uznesenie o zložení sumy 3.503.446 Kčs vyvlastniteľom - Slovnaft, n.p. do súdnej úschovy) zapísané aj parcely pod D.-XXX, odčlenené okrem iného z vl. č. XXX a vlastnícke právo k nim bolo vložené pre vlastníka pod P., teda pre Československý štát - Slovnaft, národný podnik, Bratislava.

Z písomného podania zo dňa 28.12.2004 adresovaného Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade si uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 5 ods. 1 zák č. 503/2003 Z.z. (reštitučný nárok) zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX D. XXXX, ktoré sa nachádzali v hone Z.. Navrhovateľ v podaní uvádza, že J. X. pod hrubým nátlakom podpísal dňa 15.11.1949 prehlásenie že sa rolí vo Z. zrieka. Pozemky mu boli odňaté bez právneho dôvodu kvôli zdaniu zákonnosti bol prinútený pod nátlakom "dobrovoľne" zriecť sa nehnuteľnosti. Navrhovateľ v 1. rade žiadal, aby mu boli ako osobe oprávnenej vydané tieto pozemky a vyplatené nájomné. Predmetné konanie bolo zastavené.

Navrhovateľ v 1. rade a právny zástupca navrhovateľov zotrvajúc na podanom na návrhu, poukázali najmä na neplatnosť prehlásenia, ktorým sa mal vzdať jeho starý otec J. X. nehnuteľností vo Z. s tým, že bude uspokojený prídelom parcely č. XXX Č.. L.. XXXX v Y. nakoľko stará matka, ktorá bola spoluvlastníčkou nehnuteľností nie je uvedená v prehlásení, chýba identifikácia pozemkov, čísla a rozlohy parciel, nedá sa preukázať totožnosť osoby, ktorá prehlásenie podpísala. Podľa navrhovateľa v 1. rade starí rodičia sa o nehnuteľnosť starali od roku 1949, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam im nebolo vyvlastnené ani odňaté, finančná náhrada im nebola poskytnutá, pričom poukázal na to, že pridelený majetok bolo možné odňať prídelcom odňať iba v súlade so zákonom č. 104/1945 Zb., čo sa však v prípade starých rodičov nenastalo, pričom rozhodovanie o odňatí prídelu patrilo výlučne do pôsobnosti Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.1951 táto je neplatná, pretože podľa vtedy platných právnych predpisov Fond národnej obnovy nebol oprávnený scudzovať nehnuteľnosti a štát nemohol predávať svoj majetok, nehnuteľnosti, ktoré už vlastnil, ešte raz svojmu vlastnému národnému podniku, ktorý bol vo výhradnom vlastníctve štátu. Takýto majetok mohol dať štát sám sebe iba do operatívnej správy. Ďalej poukázali na to, že vyvlastňovací výmer z roku 1952 je označený ako tajný, avšak vyvlastňovať tajne nemalo právny základ. Jedná sa o ničotný právny akt. Výmer o prídele do vlastníctva, ktorý predložil navrhovateľ v 1. rade, zo dňa 16.4.1955, č. XXX/X/XXXX/fin bol vydaný podľa zák. č. 148/1947 Sb., vlád, nar. č. 30/1948 Sb., opieral sa o zákon č. 75/1946 Sb. a má všetky požadované znaky zákonnosti. Pre poručiteľov mal účinky nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom navyše podľa doložky Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 29.4.1955 sa zrealizoval aj zápis tohto vlastníctva do pozemkovej knihy. O pravosti výmeru svedčí aj znalecký posudok vypracovaný Ústavom kriminalistiky a kriminológie č. X/ XXXX. Nesúhlasil s názorom odporcu v 1. rade o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom z dôvodu nesplnenia podmienky dobromyseľnosti, lebo z čestného prehlásenia navrhovateľa v 2. rade vyplýva, že bol niekoľkokrát osobne účastníkom rokovaní spolu so svojimi rodičmi, ktoré sa týkali vyporiadania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a okolnosti, ktoré nastanú po smrti poručiteľa nemôžu mať vplyv na výsledok sporu o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom určitej veci, teda že vec patrí do dedičstva. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 22.11.2005 nebol možný vzhľadom na zásadu súkromného práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, preto je predmetná zmluva neplatná.

Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade vo svojom prednese poukázala na skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu ako aj v ďalších písomných vyjadreniach. Poukázala na to, že ak bol národný podnik zapísaný v pozemkovej knihe, potom takéto pozemky už nebolo možné prideliť fyzickej osobe. Navrhovatelia nepreukázali, že ich predchodcovia boli vlastníkmi označených pozemkov. Namietala pravosť originálu výmeru predloženého navrhovateľom v 1. rade z hľadiska možnej dodatočnej manipulácie v rozsahu sporných nehnuteľnosti. Poukazovala na skutočnosť, že kúpna zmluva uzavretá s Fondom národnej obnovy, ktorý mal v správe majetok presťahovaných osôb, ktorý štát nadobudol podľa čl. VII Dohody č. 146/1646, je platným právnym úkonom, nakoľko Fond národnej obnovy bol v zmysle nar. vl. č. 30/1948 Sb. oprávnený majetok po presťahovaných osobách predať, pričom ani cit. nar. vlády ani zákon č. 141/1950 Zb. takýto prevod nezakazovali. Pokiaľ ide o vyvlastňovací výmer, všeobecný súd nie oprávnený preskúmavať platnosť rozhodnutí vydaných správnym orgánom, označenie dokumentu ako "tajný" nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu. Z dôvodu právnej istoty právna zástupkyňa odporcu v 1. rade poukázala na to, že odporca v 1. rade splnil zákonom stanovenú lehotu na vydržanie sporných nehnuteľností, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo 1.5.1992 vo veľkej privatizácii a minimálne v 10-ročnej lehote, t.j. do 1.5.2002 bol vo svojom vlastníctve dobromyseľný. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok, znalec nevylúčil možnosť manipulácie s výmerom v dispozícii navrhovateľa v 1. rade a rovnako potvrdil, že nehnuteľnosti tam uvedené sú písané iným druhom písacieho stroja. Návrh žiadala ako nedôvodný zamietnuť.

Právna zástupkyňa odporcu v 2. rade pred súdom uviedla, že odporca v 2. rade súhlasí s vyjadreniami odporcu v 1. rade v celom rozsahu. Poukázala ako na to, že navrhovatelia nepreukázali vlastnícke právo poručiteľov k sporným pozemkom. Ďalej uviedla, že neobstojí spochybňovanie dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti odporcom v 1. rade zo strany navrhovateľov, nakoľko nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odporca v 2. rade nadobudol sporné nehnuteľnosti od odporcu v 1. rade na základe kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 20.11.2005 v dobrej viere, nakoľko vlastnícke právo odporcu v 1. rade bolo riadne preukázané v zákonom stanovenej evidencii nehnuteľností. Poukázala na to, že v takýchto prípadoch je potrebné dať prednosť ústavnému princípu ochrany nadobudnutých práv. Rešpektujúc tento princíp, nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné právo stratiť nadobudnuté práva, inak by bol porušený aj princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo zjavne nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu. Návrh navrhovateľov žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa čl. VII Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Sb., vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska.

O tom, či sú podľa konfiškačných predpisov splnené podmienky pre konfiškáciu (prechod na štát) majetku, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia čl. VII dohody, rozhoduje - pokiaľ sa už tak nestalo - s konečnou platnosťou osídľovací úrad, a to, pokiaľ ide o majetok poľnohospodársky, po dohode s povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Tieto podmienky sa považujú za splnené, ak bola osoba, ktorej tento majetok patril, presťahovaná do Maďarska. Tento majetok spravuje Fond národnej obnovy, a to oddelene od ostatného majetku ním spravovaného. Naloží s ním podľa zásad, ktoré stanoví vládne nariadenie, osídľovací úrad, a to, pokiaľ ide o poľnohospodárky majetok, pokiaľ ide o Slovensko, po dohode s Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Pritom sa predovšetkým prizná Čechom a Slovákom, ktorí sa podľa dohody prisťahujú na územie Československej republiky z Maďarska, náhrada podľa § 1, ods. 3 zákona 75/1946 Sb. (§ 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb.).

Podľa § 1 ods. 1 zák, č. 75/1948 Sb., Čechom a Slovákom, ktorí sa presťahujú na územie Československej republiky z Maďarska na podklade dohody medzi Československou republikou a Maďarskom o výmene obyvateľstva, podpísanej dňa 27. februára 1946, sa poskytuje za nehnuteľnosti, ktoré preukázateľne vlastnili v Maďarsku, a ktorých vlastníctvo prešlo na maďarský štát, plná náhrada. Tato náhrada ako i náhrada za iné majetkové práva preukázateľne zanechané v Maďarsku, bude týmto osobám priznaná z majetkových podstát a práv, prešlých na československý štát podľa čl. VII uvedenej dohody.

Zákonom č. 18/1950 Sb., boli k 15.3.1950 zrušené Osídľovacie úrady V Prahe a v Bratislave a ich orgány (oblastné osídľovacie úradovne a poradné zbory) a ich pôsobnosť v celom rozsahu prešla na Fond národnej obnovy. Pôsobnosť Fondu národnej obnovy vo veciach rozdeľovania a nakladania s konfiškovaným majetkom podľa ust. zákona č. 148/1947 Sb. (s výnimkou vecí uvedených v ust. § 5 ods. 2 vyhl. č. 225/1950 Ú.v.) bola vyhláškou č. 225/1950 Ú.v. prenesená na krajské národné výbory a to počnúc dňom 8.4.1950, s tým, že národné výbory sa pri vykonávaní zverených úloh spravovali smernicami fondu, ktorý dozeral na plnenie prenesených úloh. Počnúc dňom 17.5.1954 Ústredný národný výbor mesta Bratislava bol postavený na roveň krajských národných výborov (§ 6 ods. 1 zák. č. 13/1954 Sb.).

Zákonom č. 182/1950 Sb., účinným od 28.12.1950, došlo k 1.7.1951 k zrušeniu Fondu národnej obnovy v Prahe a Fondu národnej obnovy v Bratislave; pre urýchlené vykonávanie opatrení potrebných na zrušenie a na prípravu likvidácie Fondov vymenuje minister financií pre každý z Fondov splnomocnenca, na ktorého prechádza aj pôsobnosť doterajších orgánov Fondov (§ 3 zák. č. 182/1950 Sb.).

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 182/1950 Sb., fondom neprislúcha náhrada za konfiškovaný majetok, ktorý bol alebo bude zverený orgánom verejnej správy alebo na ne zmluvne prevedený; to isté platí o konfiškovanom majetku, ktorý bol alebo bude úradným výrokom zverený do správy národným a komunálnym podnikom.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 182/1950 Sb., ministerstvo financií môže určiť, v ktorých prípadoch Fondom neprislúcha náhrada za konfiškovaný majetok zmluvne prevedený na národné a komunálne podniky.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 182/1950 Sb., fondy nevracajú náhrady, ktoré za konfiškovaný majetok už dostali od orgánov verejnej správy a od národných a komunálnych podnikov.

Podľa § 2 nariadenia vlády č. 30/1948 Sb., o majetku, ktorý zanechali v Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva (ďalej len NV č. 30/1948 Zb.), z majetku, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie podľa § 1 ("majetok presťahovaných Maďarov"), poskytne osídľovací úrad predovšetkým náhradu (§ 3 ods. 1) oprávneným prisťahovalcom (§ 3 ods. 2). Môže im z toho istého majetku priznať tak isto doplnkový prídel podľa § 4. Pre rozdelenie majetku presťahovaných Maďarov, ktorý nie je potrebný na uskutočnenie opatrení podľa § 3 a § 4 (ďalej len "zvyšný majetok presťahovaných Maďarov"), platí ustanovenie § 5.

Podľa § 3 ods. 1 NV č. 30/1948 Sb., náhradou sa v tomto nariadení rozumie náhrada, na ktorú majú podľa § 1 ods. 3 zák. č. 75/1946 Sb. nárok Česi a Slováci, presťahovaní na podklade dohody na územie Československé republiky z Maďarska (§ 2 ods. 1 veta piata zák. č. 148/1947 Sb.).

Podľa § 3 ods. 4 NV č. 30/1948 Sb., náhrada sa poskytuje zásadne prídelom jednotlivých podstát z majetku presťahovaných Maďarov do vlastníctva oprávnených prisťahovalcov ("náhradový prídel"), a to podľa možnosti tak, aby sa hodnota náhradového prídelu, pre ktoré určenie platí obdobne ustanovení odseku 3, rovnala hodnote náhrady. Ak to neodporuje záujmom osídľovacej politiky, pridelí osídľovací úrad ako náhradový prídel úplne alebo zčasti majetok, ktorý má oprávnený pristěhovalec v dočasnom užívaní (§ 6 ods. 1), poprípade majetok podľa jeho výberu, alebo aspoň majetok toho istého alebo podobného druhu; pri tom bude oprávneným prisťahovalcom-poľnohospodárom ako náhradový prídel pridelená podľa možnosti poľnohospodárska pôda, ktorej hodnota sa rovná hodnote poľnohospodárskej pôdy, ktorú zanechali v Maďarsku, najviac však vo výmere 50 ha.

Podľa § 3 ods. 8 NV č. 30/1948 Sb., na poskytnutie náhrady určitým spôsobom nie je právny nárok.

Podľa § 5 ods. 3 NV č. 30/1948 Sb., zvyšný majetok presťahovaných Maďarov môže osídľovací úrad podľa prípadných smerníc ústrednej komisie pre vnútorné osídlenie tiež predať vo verejnej dražbe alebo z voľnej ruky alebo s ním môže inak naložiť.

Podľa § 6 ods. 1 NV č. 30/1948 Sb., pred prídelom do vlastníctva môže osídľovací úrad odovzdať jednotlivé podstaty z majetku presťahovaných Maďarov, ak tomu nebránia záujmy osídľovacej politiky, na podklade predbežného prídelového plánu (§ 7 ods.3) alebo podľa záujmov osídľovacej politiky do dočasného užívania oprávneným prisťahovalcom alebo osobám uvedeným v § 5, pričom stanoví tiež podmienky tohto užívania.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 103/1950 Sb. o národných podnikoch priemyslových (ďalej len zák. č. 103/1950 Sb.), národné podniky sú samostatné právnické osoby.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 103/1950 Sb., súčasťou názvu národného podniku je označenie "národný podnik". Toto označenie smú užívať len národné podniky.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 103/1950 Sb., vlastníkom majetku národného podniku je štát; národnému podniku je taký majetok zverený do správy. Vo veciach tohto majetku národný podnik vystupuje a koná vo vlastnom mene.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 103/1950 Sb., pokiaľ sa neustanovuje inak, zapisuje sa vo verejných knihách, úradných registroch alebo zoznamoch vedených podľa československého práva ako vlastník nehnuteľnosti alebo práva, ktoré má národný podnik v správe, československý štát s vyznačením tohto podniku.

Podľa § 11 ods. 1 ods. 2, ods. 3 zák. č. 103/1950 Sb., národný podnik nesmie scudziť časti majetku zvereného do jeho správy, ktoré sú určené na to, aby ich trvalo užíval. Úkony priečiace sa tomuto zákazu nemajú právne následky. Na majetkové časti uvedené v odseku 1 nemôžu tretie osoby nadobudnúť záložné alebo iné vecné práva či už knihovné alebo neknihovné.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 280/1949 Sb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí (ďalej len "zákon č. 280/1949 Sb."), nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k dohode. Vyvlastňovať nemožno nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely obrany štátu alebo potrebám vojenskej správy, a poprípade ďalšie, ktoré určí vláda nariadením.

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 280/1949 Sb., vyvlastnením možno dosiahnuť a) prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, b) zriadenie služobnosti a iných vecných práv na nehnuteľnostiach, c) trpenie opatrení, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva alebo iného práva na nehnuteľnosti, alebo d) postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva než vlastníckeho.

Podľa § 20 ods. 3 zák. č. 280/1949 Sb., ak bol vyvlastnením dosiahnutý prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, zanikajú všetky práva tretích osôb na ne, pokiaľ výmer o vyvlastnení neurčuje inak.

Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 280/1949 Sb., vyvlastniť možno v prospech štátu, zväzkov ľudovej správy, štátnych, národných a komunálnych podnikov, podnikov určených alebo zriadených na prevádzanie zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva alebo ľudových družstiev; v prospech iných osôb možno vyvlastniť, ak ide o stavbu zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu alebo ak ide o asanačnú úpravu podľa § 17 ods. 4.

Podľa § 42 nariadenia vlády č. 93/1950 Sb. o výstavbe obcí (ďalej len "NV č. 93/1950 Sb."), len čo vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť a náhrada (prvá splátka) bola poskytnutá, poprípade náhrada (prvá splátka) alebo zábezpeka bola zložená na knihovnom súde, odovzdá okresný národný výbor vyvlastnený pozemok vyvlastniteľovi do držby výmerom, proti ktorému niet opravného prostriedku. Po odovzdaní pozemku vloží súd na vyvlastniteľovu žiadosť do verejnej knihy vlastnícke právo na vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo vecné právo alebo prechod, obmedzenie alebo zrušenie takého práva.

Podľa § 44 ods. 1 NV č. 93/1950 Sb., na účely, pre ktoré možno vyvlastňovať, môžu osoby, ktoré sa preukážu potvrdením krajského alebo okresného národného výboru, vstupovať na nehnuteľnosti určené národným výborom, vykonávať na nich potrebné merania a umiesťovať na nich meračské značky; potvrdenie národného výboru nenahradzuje povolenie na vstup, ktoré je potrebné podľa osobitných predpisov. Oprávnené osoby sú povinné zachovať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

V konaní o návrhu, ktorým sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci a tieto skutočnosti musia byť bezpochyby preukázané.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd návrh navrhovateľa zamietol, keď v konaní nemal preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi sporných parciel č. XXXX D. Č.. XXXX pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX.

V vykonaného dokazovania vyplynulo a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, že právni predhodcovia navrhovateľov - J.V. D. D. X., mali postavenie oprávnených prisťahovalcov podľa nariadenia vlády č. 30/1948 Sb.. Oprávneným prisťahovalcom z majetku presťahovaných Maďarov prináležala náhrada a to zásadne prídelom jednotlivých podstát z majetku Maďarov do vlastníctva (náhradový prídel). Osídľovací úrad však ešte pred prídelom do vlastníctva bol oprávnený odovzdať jednotlivé podstaty prisťahovalcom do dočasného užívania (§ 6 ods. 1 NV č. 30/1948 Sb.).

Právnym predchodcom navrhovateľov tak boli výmerom zo dňa 21.5.1949, č. XXXXX/XXXX okrem iného pridelené do dočasného užívania aj pozemky vedené v PKV č. XXX - parc. č. XXXX a parc. č. XXXX bývalých vlastníkov L. X., Q. D. J. V. D. D. A. I.. L. a to v podiele 5/8.

Keďže výmerom zo dňa 21.5.1949, č. XXXXX/XXXX, právni predchodcovia navrhovateľov nenadobudli a ani nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným parcelám a uvedená skutočnosť vyplýva aj z obsahu označeného výmeru, prehlásenie J. X. zo dňa 15.11.1949, ktorým sa zrieka sporných parciel s tým, že bude uspokojený prídelom role parc. č. XXX, PKV č. XXXX, je z hľadiska posúdenia, či týmto úkonom došlo alebo nedošlo k zániku, resp. zrieknutiu sa vlastníctva k pozemkom, bez právneho významu a to aj s poukazom na skutočnosť, že na poskytnutie náhrady určitým spôsobom nebol právny nárok (§ 3 ods. 8 NV č. 30/1948 Sb.). Uvedený dokument však ako súčasť zachovanej spisovej agendy osídľovacieho úradu slúži ako podporný dôkaz k ozrejmeniu následného sledu udalostí.

Z vykonaného dokazovania totižto ďalej vyplýva, že vyššie uvedený výmer zo dňa 21.5.1949, č. XXXXX/ XXXX bol zrušený, a dňa 20.11.1949 bol vydaný nový výmer č. XXXXX, na základe ktorého boli právnym predchodcom navrhovateľov do dočasného užívania pridelené nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/1

- pôvodne uvedené aj v zrušenom výmere č. XXXXX/XXXX zo dňa 21.5.1949 a to nehnuteľnosti vlastníkov Q. H. a manželka Q., vedené v PKV č. XXX - parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XXX

- a nehnuteľnosti nové (uvedené aj v prehlásení J. X. zo dňa 15.11.1949) a to nehnuteľnosti vlastníkov F. Q., D. Q. D. X. Q., vedené v PKV č. XXXX - parc. č. XXX.

Nehnuteľnosti označené vo výmere zo dňa 20.11.1949, č. XXXXX, boli výmerom Osídľovacieho úradu pre Slovensko zo dňa 1.1.1950, č. XXXXX/XX/XX/C/XXXX právnym predchodcom navrhovateľov následne pridelené aj do vlastníctva. Na základe tohto výmeru právni predchodcovia navrhovateľov požiadali o zápis v pozemkovej knihe, konanie bolo vedené pod č.d. XXX/XX. Návrh na zápis vlastníckeho práva na nehnuteľnosti vedené v PKV č. XXX - parc. č. XXX/XX D. Y.. Č. XXX/XXX a pozemky vedené v PKV č. XXXX - prac č. XXX, bol Ľudovému súdu v Bratislave doručený dňa 24.2.1954.

Z uvedených skutočností a listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov boli za pôvodné, do užívania pridelené, pozemky vedené v PKV č. 2XX

- parc. č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX, do užívania a následne aj do vlastníctva pridelené iné pozemky a to nehnuteľnosti bývalých vlastníkov F. Q., D.I. Q. D. X. Q., vedené v PKV č. XXXX - Y.. Č.. XXX, ku ktorým vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov bolo zapísané aj v pozemkovej knihe.

Pokiaľ navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo svojich právnych predchodcov k par. č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX, pôvodne vedených v PKV č. XXX, ktoré im mali byť pridelené do vlastníctva na základe výmeru číslo XXX/X/XXXXfin, zo dňa 16. apríla 1955, ktorý bol predložený navrhovateľom v 1. rade, odhliadnuc od obsahovej nezhody s originálom výmeru zachovaným v archíve Krajského súdu v Bratislave, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právni predchodcovia navrhovateľov vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudnúť nemohli a to z nasledovných dôvodov:

Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že vlastníkmi sporných parciel číslo XXXX a parcela číslo XXXX, pôvodne vedených v PKV č. XXX boli podľa zápisu v pozemkovej knihe:

- L. X. - podiel 1/4

- Q. D. J. V. - každý o veľkosti podielu 1/16, t.j. obaja celkom 1/4

- D. L. - podiel 1/8

- S. D. Q. Z. - každý o veľkosti podielu 1/16, t.j. obaja celkom 1/8

- R. Q. - podiel 1/4.

Pokiaľ ide o prideľovanie nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve presťahovaných Maďarov na základe dohody č. 145/1946 Sb. o výmene obyvateľstva, vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam nadobudol podľa čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Sb. štát. Ku konfiškácii majetku (prechodu na štát) došlo priamo na základe uvedenej dohody, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov, avšak za splnenia podmienok stanovených zákonom č. 148/1947 Sb, medzi ktoré patrilo aj právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu (pôvodne osídľovacieho úradu, neskôr Fondu národnej obnovy ako aj KNV) o tom, že sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku, na ktorý sa vzťahuje čl. VII dohody. Tieto podmienky sa považovali za splnené, ak bola osoba, ktorej tento majetok patril, presťahovaná do Maďarska (§ 2 zák. číslo 148/1947 Sb.).

O tom, že sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku L. X., D. L. D. Q. D. J. V. zapísaných v PKV č. XXX - parc. č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX - v podiele celkom 5/8, podľa § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb., teda, že sa jedná o majetok osôb maďarskej národnosti, ktoré boli presťahované do Maďarska, bolo

rozhodnuté KNV v Bratislave výmerom zo dňa 9.5.1950, č. XXX.X-X-S.. Následne dňa 27.2.1951, t.j. potom ako bolo právoplatne rozhodnuté o splnení podmienok pre konfiškáciu majetku vyššie uvedených vlastníkov, bola uzavretá kúpno - predajná zmluva medzi Československým štátom - Fondom národnej obnovy v Bratislave a Slovnaftom, národným podnikom. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva bola uzavretá s poukazom na ust. § 5 ods. 3 nar. vl. č. 30/1948, t,j. predmetom zmluvy bol tzv. zvyšný majetok presťahovaných Maďarov, teda majetok, ktorý nebol pridelený ako náhrada oprávneným prisťahovalcom podľa dohody o výmene obyvateľstva. Podľa § 5 ods. 3 NV č. 30/1948 Sb., bol osídľovací úrad (po jeho zrušení Fond národnej obnovy) oprávnený zvyšný majetok presťahovaných Maďarov predať z voľnej ruky alebo s ním inak naložiť. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov, že takto uzatvorená zmluva je neplatná, pretože Fond národnej obnovy nebol oprávnený zmluvne previesť vlastnícke právo k sporným častiam nehnuteľností na Slovnaft, národný podnik, ktorého majetok bol vo vlastníctve štátu, potom treba poukázať na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 182/1950 Sb, z ktorého je možné bez ďalšieho vyvodiť platnosť kúpnopredajnej zmluvy, keď podľa citovaného zákonného znenia konfiškovaný majetok bol Fond národnej obnovy oprávnený zmluvne previesť aj na národné podniky. Vychádzajúc zo zákonov platných v danom období, súd nemá dôvod v súčasnom období akýmkoľvek spôsobom spochybňovať platnosť zmluvy iba s poukazom na to, že navrhovateľom sa uvedená konštrukcia zmluvy javí ako nelogická. Taktiež treba poukázať na to, že národný podnik mal postavenie samostatnej právnickej osoby a vo veciach, ktoré sa týkali majetku národného podniku, vystupoval a konal vo vlastnom mene (§ 7 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 zák. č. 103/1950 Sb.). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že národný podnik sám nebol vlastníkom žiadneho majetku, nakoľko majetok národného podniku bol vo vlastníctve štátu a národný podnik vykonával iba jeho správu, ktorá skutočnosť sa prejavila okrem iného aj v tom, že vo verejných knihách, úradných registroch alebo zoznamoch vedených podľa československého práva ako vlastník nehnuteľnosti alebo práva, ktoré má národný podnik v správe sa zapisoval československý štát s vyznačením tohto podniku (§10 ods. 2 zák. č. 103/1950 Sb.). Obdobné právne postavenie majú aj v súčasnosti štátne podniky.

Vyvlastňovacím výmerom zo dňa 21.8.1951, zn. G.-XXXX-XXXX-XX v spojení s výmerom zo dňa 10.12.1951 zn. G.-XXX-XXXX-XX, ÚNV v Bratislave, na žiadosť Slovnaftu, n.p. v Bratislave vyvlastnil pre Slovnaft, n.p. na stavbu závodu "Nové výrobne" nehnuteľnosti vlastníkov - R. Q. - podiel 1/4, S. D. Q. Z., každý o veľkosti podielu 1/16. Celkový vyvlastnený podiel predstavoval 3/8. Vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Slovnaft, n.p. bolo v pozemkovej knihe zapísané na základe návrhu, ktorý bol Ľudovému súdu v Bratislave doručený dňa 13.11.1952. V tomto konaní došlo k začleneniu parcely č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX v celom rozsahu do PKV č. XXXX a vložka č. XXX bola zrušená. Zápis v pozemkovej knihe bol vykonaný dňa 19.11.1952. Poukaz navrhovateľov na skutočnosť, že Slovnaft, n.p. nemohol vyvlastniť označené pozemky, je právne irelevantný nakoľko opätovne, vychádzajúc z vtedy platných právnych predpisov (§ 20 ods. 4 zák. č. 280/1949 Sb.), vyvlastniť bolo možné nielen v prospech štátu ale aj (okrem iného) v prospech národných podnikov. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov, že označenie výmerov ako "tajné" spôsobilo ich nulitu, s týmto nie je možné sa stotožniť, nakoľko predmetné rozhodnutia obsahujú všetky formálne náležitosti požadované vtedajšími právnymi predpismi (NV č. 8/1928 Sb.) a súd je povinný z obsahu týchto rozhodnutí vychádzať.

Z uvedených dôkazov mal súd v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k 19.11.1952 bolo v prospech Československého štátu - Slovnaft, národný podnik Bratislava, zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX D. Y.. XXXX a tieto nehnuteľnosti boli zápisom zo dňa 19.11.1952 odčlenené z pozemnoknižnej vložky č. XXX a vložené do pozemmnoknižnej vložky č. XXXX.

Naviac pokiaľ ide o podiel vlastníkov na sporných parcelách: R. Q. - podiel 1/4, S. D. Q. Z., každý o veľkosti podielu 1/16, keď celkový vyvlastnený podiel predstavoval 3/8, je možné uzavrieť, že v prípade týchto vlastníkov sa nejednalo o osoby, ktorých majetok podliehal konfiškácii, resp. u ktorých boli splnené podmienky pre konfiškáciu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb., resp. akéhokoľvek iného zákona o konfiškácii majetku. Podporným listinným dôkazom v tomto smere je i pôvodný výmer osídľovacieho úradu o umiestnení zo dňa 21.5.1949, č. XXXXX/XXXX, podľa ktorého právnym predchodcom navrhovateľov boli pôvodne pridelené do dočasného užívania pozemky parc. č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX v podiele 5/8, teda v podiele, ktorý zodpovedal vlastníctvu L. X., Q. V., J. V. D. D. A. I.. L., teda vlastníkov, u ktorých bolo výmerom KNV zo dňa 9.5.1950, č. XXX.X-X-S. konštatované splnenie podmienok pre konfiškácie majetku podľa § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb.

V nadväznosti na uvedené zároveň treba uviesť, že konfiškácia majetku predstavuje nútené odňatie majetku uskutočnené na základe zákona výrokom príslušného orgánu. Vlastníkom konfiškovaného majetku sa stáva štát. Medzi konfiškáciou a vyvlastnením existujú zásadné rozdiely, ktoré spočívajú v tom, že pri konfiškácii nedochádza k primeranej náhrade za odňatie majetku, nepožaduje sa preukázanie verejného záujmu v správnom konaní, pretože ku konfiškácii dochádza priamo zo zákona a rozhodnutie príslušného orgánu má len deklaratórnu povahu. Konfiškáciou mohol nadobudnúť majetok iba štát, pričom pri vyvlastnení majetok môže nadobudnúť aj iná fyzická alebo právnická osoba.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že k 16.4.1955, kedy bol vydaný výmer, od ktorého navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo svojich právnych predchodcov bol preukázateľne majetok pôvodne vedený v PKV č. XXX z tejto vložky odčlenený, PKV č. XXX bola zrušená a v pozemkovej knihe boli parcely č. XXXX D. Y.. Č.. XXXX preukázateľne vložené a zapísané do vložky č. XXXX, kde ako vlastník sporných nehnuteľností bol zapísaný Československý štát - Slovnaft, národný podnik, keď zároveň na majetok štátu, ktorý bol v správe národného podniku, nemohli tretie osoby nadobudnúť žiadne záložné alebo iné vecné práva, či už knihovné alebo neknihovné; keď národný podnik nebol oprávnený scudzovať časti majetku, ktoré boli určené na to, aby ich trvalo užíval; keď úkony priečiace sa tomuto zákazu nemali právne následky (§ 11 ods. 1, ods. 2 zák. č. 103/1950 Sb.), keď sporné pozemky z uvedených dôvodov neboli a nemohli byť k 16.4.1955 evidované príslušným úradom ako majetok presťahovaných Maďarov, ktorý bol určený na pridelenie oprávneným osobám podľa zák. č. 30/1948 Sb., keď náhrada podľa zák. č. 30/1948 Sb. sa poskytovala zásadne prídelom jednotlivých podstát z majetku presťahovaných Maďarov do vlastníctva oprávnených prisťahovalcom (§ 3 ods. 4 zák. č. 30/1948 Sb.), keď právnym predchodcom navrhovateľov preukázateľne boli do dočasného užívania a následne do vlastníctva odovzdané a pridelené iné pozemky, keď preukázateľne sporné pozemky právni predchodcovia navrhovateľov k 16.4.1955 reálne neužívali ani nemohli užívať, nemohli nastať ani právne následky predpokladané výmerom a to ani podľa vtedy platných právnych prepisov a nemožno ich priznať ani v súčasnosti.

V nadväznosti na uvedené taktiež možno uzavrieť, že pokiaľ k 16.4.1955 majetok, ktorý mal byť výmerom o prídele do vlastníctva pridelený právnym predchodcom navrhovateľov, bol v správe národného podniku, Ústredný národný výbor v Bratislave, ktorý bol postavený na roveň krajského národného výboru, na ktorý po zrušení Fondov národnej obnovy, prešla pôsobnosť fondu, nebol oprávnený bez predchádzajúceho administratívneho alebo zmluvného základu (NV č. 90/1950 Sb., zákon č. 279/1949 Sb.) rozhodnúť o pridelení majetku štátu v správe národného podniku, do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov, teda rozhodnutie o prídele sporných pozemkov bolo vydané orgánom, ktorý nebol oprávnený o tom rozhodnúť, teda orgánom absolútne vecne nepríslušným, ktorého rozhodnutie nemohlo v tejto časti spôsobiť žiadne právne následky.

Taktiež treba uviesť, že právne následky predpokladané výmerom (nadobudnutie vlastníckeho práva) nemohli nastať ani z toho dôvodu, že osoby uvedené vo výmere nikdy neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností v rozsahu uvedenom vo výmere, nakoľko podľa výmeru predloženého navrhovateľmi vlastníkmi boli:

- L. X. - podiel 1/4

- Q. V. - podiel 1/4

- J. V. - podiel 1/4

- D. L. - podiel 1/4

skutočnými vlastníkmi podľa zápisu v pozemkovej knihe boli:

- L. X. - podiel 1/4

- Q. V. - podiel 1/8

- J. V. - podiel 1/8

- D. L. - podiel 1/8

- S. Z. - podiel 1/16

- Q. Z. - podiel 1/16

- R. Q. - podiel 1/4.

Právni predchodcovia navrhovateľov preto nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo každý v podiele 1/2, teda spolu vlastníctvo k celku, keďže osoby vo výmere uvedené, po sčítaní veľkosti ich podielov, nikdy neboli vlastníkmi sporných parciel v celku a neboli ani spoluvlastníkmi takých podielov ako boli uvedené vo výmere predloženom navrhovateľom v 1. rade.

Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že rovnako ako zmätočne a v rozpore zo skutkovým a právnym stavom boli vo výmere predloženom navrhovateľmi uvedené sporné parcely, tak nelogicky bol v tomto výmere uvedený aj majetok bývalých vlastníkov Q. H. D. Q. H. - PKV č. XXX - parc. č. XXX/XX, prac. č. XXX/XXX, hoci tento bol právnym predchodcom navrhovateľov už raz pridelený a to výmerom zo dňa 1.1.1950, č. XXXXX/XX/XXC/XXXX, na základe ktorého výmeru samotní právni predchodcovia navrhovateľov požiadali o zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, podaním doručeným súdu dňa 24.2.1954, t.j. necelý rok predtým ako im opätovne mali byť tieto nehnuteľnosti pridelené do vlastníctva výmerom predloženým navrhovateľmi. Naopak v origináli výmeru zachovanom v archíve Krajského súdu v Bratislave sa nenachádzajú ani sporné nehnuteľnosti ani majetok Q. H. D. Q. H..

Pokiaľ ide o akékoľvek ďalšie navrhovateľmi uvádzané skutočnosti, tieto sú vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a predchádzajúce závery súdu bez právneho významu.

Nakoľko súd v konaní nemal preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe výmeru o prídele do vlastníctva predloženým navrhovateľmi a ani na základe inej právnej skutočnosti nemal preukázané, že by ku dňu smrti boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, návrh ako nedôvodný zamietol.

Skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa a s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním), v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú právne bezvýznamné. Súd sa preto v tomto konaní nezaoberal okolnosťami, ktoré nastali po smrti právnych predchodcov navrhovateľov a na ktoré v tejto súvislosti poukazovali odporcovia (vydržanie zo strany odporcu v 1. rade, ochrana dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva na strane odporcu v 2. rade).

O trovách konania a o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 1 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého by v konaní úspešným odporcom prináležala náhrada trov konania ako aj náhrada trov odvolacieho konania. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v uvedenej lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade v lehote troch pracovných dní od rozhodnutia, ktorým sa konanie končí trovy konania nevyčíslili a zo spisu im okrem trov právneho zastúpenia, žiadne trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu nevyplývajú, súd nie viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne, dvojmo. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.