Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/43/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej Poštovej banky, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31 340 890 proti povinnému S. O., bytom D. nad D., I. XXXX/X, pre vymoženie 1 964,27 eur s príslušenstvom, na odvolania oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -37 zo dňa 26. novembra 2015, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a podľa čl. 3, 6 a 10 smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.06.2012 medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. vydaného dňa 30.05.2014 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s. so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa zistil, že zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj predložené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník - povinný nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. V predmetných Všeobecných obchodných podmienkach je rozhodcovská doložka zakomponovaná v II. Časti - Spoločné ustanovenia v bode 10.2.2., v ktorom je uvedené, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú, a to tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. V zmysle I. Časti - Všeobecná časť Všeobecných obchodných podmienok bodu 2. sa pod pojmom rozhodcovský súd rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovská doložka je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd. Podľa názoru súdu zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy vylučujú za určitých podmienok uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka zakomponovaná do II. Časti - Spoločné ustanovenia do bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, nebola individuálne dojednaná a dlžník pri podpise zmluvy nemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa podrobiť sa pre prípad sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom, si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným súdom. Je treba mať na zreteli účinky ustanovenia § 106 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bráni po začatí rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania, zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi brániť svoje práva na všeobecnom súde.

Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú /nekalú/ podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude rozhodovať namiesto všeobecného súdu súkromnoprávny orgán /rozhodcovský súd/, ktorý si sám vybral. Takáto rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a rozhodnutie vydané na jej podklade nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú /nekalú/ podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka /v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa/, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.12.2014/ s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní /v znení účinnom do 31.12.2014/ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie oprávnená. Uviedla, že súd prvého stupňa vydaným rozhodnutím prekročil zákonné limity preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravných prostriedkoch. Súd prvého stupňa ďalej podľa oprávnenej prekročil zákonné limity na preskúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Zákonodarca v Exekučnom poriadku pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Výslovne určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p.. Súd teda nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť a navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bolo opätovne jej platnosť posúdená exekučným súdom. Tým, že prvostupňový súd opätovne posudzoval rozhodcovskú doložku, nedbal na prekážku res iudicata a svojim konaním porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa oprávnenej súd prvého stupňa ďalej pri svojom rozhodnutí vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní hoci oprávnená ako banka v zmysle § 93b zákona o bankách má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že predmetnom bode všeobecných obchodných podmienok oprávnenej, v ktorom sa zjednáva rozhodcovská doložka, je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Ďalej oprávnená uviedla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p., absenciou akýchkoľvek dôkazov pre svoje právne závery, ktoré v rozhodnutí uviedol. Jeho posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je podľa oprávnenej arbitrárne a nezákonné. Exekučný súd sa zároveň nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorí majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil svoj odlišný postup. Prípadne, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľu oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, ako by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Oprávnená ďalej poukázala na to, že

v zmysle rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia a ak žalobca neurčil rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote tak, že žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Takto určení rozhodcovia potom v určenej lehote ustanovia predsedajúceho rozhodcu. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geografických rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Oprávnená ďalej poukázala na to že súd prvého stupňa konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávnenej a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom. Za rovnako nesprávne považovala oprávnená aj aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a tiež aplikáciu judikatúry Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ súd prvého stupňa zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS číslo 93/13/EHS, ktorá je výlučne aktom sekundárnej povahy a nemá priamy normatívny význam pre výklad národného zákona. Rovnako nie je pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko táto nie je bezprostredne záväzná. Podľa oprávnenej súd prvého stupňa tiež vydaným rozhodnutím porušil právne istoty a legitímne očakávania oprávnenej, keď exekučné súdy v iných skutkovo a právne obdobných veciach poverenie na vykonanie exekúcie vydávajú. Oprávnená je ďalej toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, ho súd nezákonne zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, svojim konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V konečnom dôsledku exekučných sú svojim postupom znemožnil uplatniť oprávnenej jej právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedeného navrhla oprávnená aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu vyhovie, alternatívne že napadnuté uznesenie zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods. 1 písm. c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. októbra 2012/.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. septembra 2012/.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/ rozhodcovského rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. marca 2012/.

Odvolací súd zastáva názor, že oprávnenou predložená zmluva o úvere zo dňa 27.06.2012, uzavretá medzi ňou a povinným, spĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu a záväzkový vzťah, ktorý založila aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy/. Rozhodcovskú doložku v časti II. - Spoločné ustanovenia v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok oprávnenej správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladala oprávnená povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky spor medzi ním a spotrebiteľom predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na rozhodovanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie /C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05/. Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1.1.2015 /ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od

01.01.2008/, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky /v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia/. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2011/.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/. Odvolací súd tiež nezistil v konaní prvostupňového súdu rozpor s pravidlami týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .