Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/198/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30807484 proti povinnému: A. A., A. XX/X, XXX XX N., o vymoženie istiny vo výške 88,30 Eur (2.660,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. marca 2015, č.k. -14, takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť náhradníčke povereného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, a to JUDr. Anette Demešovej, 1. mája 1053, 952 01 Vráble, trovy exekúcie vo výške 36,53 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.10.2007 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.660,00 Sk (88,30 Eur) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave č.k. 60120670610 zo dňa 23.06.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.1998. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi udelené súdom dňa 17.10.2007. Dňa 25.01.2013 doručila náhradníčka súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože uplynula 10- ročná prekluzívna lehota a exekučný titul č.k. 60120670610 zo dňa 23.06.1997, ktorý sa nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.1998, sa stal neúčinným v zmysle § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 o sociálnej poisťovni. Súd poukázal na znenia ustanovení § 58 ods. 1, § 57 ods.1 písm. b/ Exekučného poriadku a § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uviedol, že súd ex offo skúma, či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie. Preklúzia ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach, a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva. Rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.1998. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení). Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.06.2001 a v odseku 3 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala

prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 14.02.2008, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd prvého stupňa exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil. Súd po preskúmaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celej uplatnenej výške, a to vo výške 36,53 Eur. Súd prvého stupňa sa následne zaoberal tým, ktorému z účastníkov má uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku). V posudzovanej exekučnej veci však nedošlo ani k jednému z uvedených prípadov. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nemohol predpokladať, že exekúcia sa neskončí v zákonnej prekluzívnej lehote. Zároveň nedošlo ani k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Nie je teda splnený ani jeden zo zákonných dôvodov, aby súd mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov a s poukazom na uznesenie NS SR z 29.07.2010 sp. zn. povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil povinnému.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Súd môže k náhrade trov exekúcie oprávneného zaviazať podľa voľnej úvahy. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2007, osem rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, pričom k prekludovaniu pohľadávky prišlo dňom 14.02.2008, čím sa skrátila možnosť súdneho exekútora riadne a včas vymôcť pohľadávku oprávneného. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, že uplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastavuje. V uvedenom exekučnom konaní bola súdnym exekútorom preukázaná nemajetnosť povinného, pričom exekučný súd mal pri rozhodovaní o zastavení k dispozícii exekučný spis. Mal za to, že exekučné konanie malo byť zastavené v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s tým, že k náhrade trov mal súd zaviazať oprávneného v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený dňa 04.10.2007, t.j. pred uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty a bol podaný dôvodne. V tomto prípade nejde o procesné zavinenie oprávneného a oprávnený súhlasil s názorom súdu, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, že exekúcia sa neskončí v zákonnej prekluzívnej lehote. Zároveň nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, takže nie je splnený ani jeden dôvod pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený nesúhlasil s odvolaním súdneho exekútora.

Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či odvolanie súdneho exekútora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 201 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. V zmysle uvedeného ustanovenia súdny exekútor nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o zastavení exekúcie, a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania súdnym exekútorom v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .