Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-383-2014.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/383/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Z. D., P.. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XX, XXX XX Č., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-1232/14-LP zo dňa 8.10.2014,
o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-1232/14- LP zo dňa 8.10.2014, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou súdu podanou dňa 7.11.2014 navrhol žalobca, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. RK-PC-1232/14-LP v konaní pred rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou. V rámci žaloby poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.4.2012 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.170 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 62,69 EUR mesačne. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu, súčasť zmluvy o úvere bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Žalobca poukázal na to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčitá, teda neplatná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a teda žalobca v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktoré sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva síce dala možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca zároveň požiadal, aby súd podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania. V rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov, a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Ten v § 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Pojem „individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale a predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť (v tomto prípade) úverovú zmluvu za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom povinného bez toho aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje záväzné vyhlásenie veriteľa v bode 2., podľa ktorého veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a medzi veriteľom a dlžníkom Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. To, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia jej bodu 7. Podľa tohto bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak by dlžník odstúpil od rozhodcovskej zmluvy, nemalo by to za následok zánik úverovej zmluvy a povinnosť ihneď vrátiť úver. Odstúpenie je jednostranný úkon, teda jeho vykonanie či účinky žalovaný - veriteľ (ako druhá zmluva strana) ovplyvniť nemôže. Ak sa totiž dlžník rozhodne od zmluvy odstúpiť, potom doručením odstúpenia do sféry veriteľa (v tomto konaní žalobca) rozhodcovská zmluva zanikne. Nie je preto dôvodné tvrdiť, že rozhodcovská zmluva má byť podmienkou vzniku a trvania úverového vzťahu keď tomu tak objektívne nebolo a ani nemôže byť. Ak žalovaný (veriteľ) teda nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu.
Žalobca v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že žalovanému v súčasnosti spláca 4 pôžičky a vo všeobecnosti poukázal na to, že tieto zmluvy sa uzatvárajú iba tak narýchlo, pričom bežný človek tomu nemôže porozumieť, ani to pochopiť. Uviedol, že vôbec nevedel, čo je to rozhodcovská zmluva. Zmluvu podpísal kde mu ukázali, že to má podpísať. Nikto mu nič nevysvetľoval, iba mu povedali, že peniaze prídu do 24 hodín. To, čo tieto veci znamenajú sa dozvedel až v Centre právnej pomoci v Prešove.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovania výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16.4.2012, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. verzia platná od 1.10.2011, rozhodcovská zmluva č. 8300046125 zo dňa 19.4.2012, žaloba adresovaná rozhodcovskému súdu Victoria legal arbiter s.r.o., rozhodcovský rozsudok Stále rozhodcovského súdu Victoria Arbiter v Žiline sp. zn. RK-PC-1232/14-LP zo dňa 8.10.2014, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 18.5.2015, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 19.4.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300049125, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá suma 1.170 EUR, ktorú sa zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach k 12. dňu v mesiaci vo výške 62,69 EUR s uvedením celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť 2.632,98 EUR, predpokladanej RPMN za úver 70,02 %, ročnej úrokovej sadzby 70,02 % a priemernej hodnoty RPMN vo výške 45,23 %.
Z rozhodcovskej zmluvy s totožným číslom ako číslo úverovej zmluvy uzatvorenej tiež dňa 19.4.2012 vyplýva, že žalobca ako dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. tejto rozhodcovskej zmluvy žalovaný ako veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 3. tejto zmluvy, veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 4. zmluvy, sa veriteľ a dlžník dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy: 5. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorými z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, Podľa bodu 7. zmluvy, bol dlžník oprávnený od zmluvy odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Dňa 22.9.2014 doručil žalovaný ako veriteľ Victoria rozhodcovskému súdu v Žiline žalobu, ktorou žiadal, aby tento zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu vo výške 1.497,25 EUR a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z jednotlivých mesačných splátok úveru vo výške 62,69 EUR za obdobie od 13.8.2012 do 13.7.2014 a zo sumy 1.258,80 EUR od 17.7.2014 do zaplatenia. Rozhodcovský súd vydal dňa 8.10.2014 rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. RK-PC-1232/14-LP, ktorým zaviazal žalobcu v zmysle podaného návrhu. Žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 27.10.2014.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len zákon) v znení účinnom k 22.9.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa § 3 ods. 1 zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 2 zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 19.4.2012 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň medzi účastníkmi konania bola v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere podpísaná aj rozhodcovská zmluva pod číslom totožným s číslom zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, kde sa strany v bode 5. dohodli, že akékoľvek spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálymi rozhodcovskými súdmi špecifikovanými v zmluve. Žalovaný však žalobu nepodal ani jednému z 2 rozhodcovských súdov označených v rozhodcovskej zmluve, pričom vôbec nepreukázal, aby bol so žalobcom dohodol, že spory môže riešiť nejaký ďalší rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline), kde aj bola podaná žaloba, resp. ani nepreukázal prípadnú zmenu názvu, resp. sídla dohodnutých rozhodcovských súdov. Z tohto dôvodu možno zároveň konštatovať, že Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline nemal ani právomoc rozhodovať spor medzi účastníkmi a vydaný rozhodcovský rozsudok je potrebné považovať na nulitný akt. V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods. 1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré bude rozhodcovský súd rozhodovať.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V súvislosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu o doložku, ktorá vyžaduje aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi, uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená a navyše žalobu nedoručil ani jednému z 2 rozhodcovských súdov, ktoré si dohodol na základe vlastného výberu v zmluve. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, tak od zmluvy je možné odstúpiť len v prípade, že je platná. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (KS Prešov sp. zn. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8 CoE 157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014). Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru súdu napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalovaný. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle článku 14 bodu 14.1. všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete dojednania zmluvnej pokuty pre porušene zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa názoru súdu uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalobcu ako dlžníka v danom prípade v článku 14 v bode 14.1. úverových zmluvných podmienok nie je splnený základný predpoklad platného dojednania a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobcu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.
V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje minimálne miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo finančného agenta, ako aj predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za dôsledok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Nakoľko rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle tohto ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. a neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.