Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2340-2007.pdf
PDF · 65.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2340/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Franek, so sídlom Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: W. T., F.. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, F. T. C. X, XXX XX P. F. E., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. O trovách súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 20.08.2007 a exekučného titulu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 032183*.
Z vlastnej činnosti súd zistil, že povinná dňa 28.05.2015 zomrela. Dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30D/478/2015-142 zo dňa 07.01.2016 z dôvodu nemajetnosti povinnej. Z údajov dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 30D/478/2015 mal súd preukázané úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ): „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.“
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ: „Smrťou táto spôsobilosť zanikne.“
Povinný dňom smrti 28.05.2015 stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. l písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
Súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30D/478/2015-142 zo dňa 07.01.2016 podľa § 175h ods. 2 OSP pre jeho nemajetnosť, a teda prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa.
Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní povinného exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP).
Podobný názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7 MCdo 5/2011:
„Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený(§ 203 ods. 2 EP).“
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.