Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-137-2012.pdf
PDF · 91.95 KB
No categories available
10Cb/137/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: De Novo, spol. s.r.o. , Langsfeldova 36, 811 04 Bratislava, IČO: 44 317 298, zast. JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., Mamateyova 12, XXX XX U., proti žalovanému: J.. X. R., X. XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 10.003 ,- eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o vydanie motorového vozidla Volkswagen Polo, ŠPZ BL 177 AA, výrobné číslo WVWZZZ6RZBY03216 s kompletným príslušenstvom a originál osvedčenia o evidencii - časť II (technický preukaz) k motorovému vozidlu Volkswagen Polo, Š. U. XXX G., výrobné číslo WVWZZZ6RZBY03216 zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 11.09.2014 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.603,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne z tejto sumy od 25.02.2013 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia, vo výške 2 768,10 eura. Všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2012, domáhal vydania rozkazu na plnenie voči žalovanému, na základe ktoré ho by bol žalovaný povinný vydať žalobcovi: zväzok kľúčov od firemných priestorov žalobcu, diaľkové ovládanie od prístupovej brány, sim kartu, telefón iPhone 4, sériové číslo 012844005204166, bankomatové karty k účtom žalobcu, token (prístupové bezpečnostné médium k internetbankingu), motorové vozidlo Volkswagen Polo Š.: U. XXX G..
Návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol konateľom žalobcu do 13.03.2012, kedy bol rozhodnutím jediného spoločníka uskutočneným pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia z tejto funkcie odvolaný. Odvolanie z funkcie konateľa bolo žalovanému dňa 15.03.2012 oznámené v sídle žalobcu, pričom bol zároveň vyzvaný na vrátenie majetku, ktorý patril žalobcovi, ktorým ako konateľ disponoval.
Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie v navrhovanom rozsahu pod č.k. 10Cb/137/2012-23. Rozkaz na plnenie bol uznesením č. k. 10Cb/137/2012-27 zrušený, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 13.11.2012 podaním, v ktorom uviedol, že žiada, aby žalobca preukázal vlastníctvo k veciam, ktoré žiada vydať. V opačnom prípade žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko neboli splnené podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby.
Dňa 20.02.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým navrhol súdu zmenu žaloby tak, že zastaví konanie o vydanie motorového vozidla a osvedčenia o evidencii k nemu a rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 10.000,- eur. Dôvodom takto navrhnutej zmeny žaloby zo strany žalobcu bol fakt, že žalovaný po tom, ako bol odvolaný z funkcie konateľa previedol dňa 19.03.2012 vlastnícke právo k vozidlu Volkswagen Polo na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu sa stal nemožným navrhovaný petit žaloby na vydanie veci - motorového vozidla a preto žalobca v tejto časti zmenil žalobu na zaplatenie sumy 10.000,- eur, ktorá mala predstavovať hodnotu uvedeného vozidla.
Súd o uvedenom návrhu na zmenu žaloby rozhodol uznesením č.k. 10Cb/137/2012 tak, že pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne od 25.02.2013 do zaplatenia.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že z jeho strany v ďalšom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu žalobcu zo dňa 20.02.2013, o zastavení konania na vydanie motorového vozidla a osvedčenia o evidencii k nemu. Z uvedeného dôvodu tak urobil výrokom tohto rozsudku.
Podaním zo dňa 20.02.2014 podal žalovaný v konaní vzájomný návrh o zaplatenie 14.253,- eur s príslušenstvom proti žalobcovi. Tento vzájomný návrh žalovaný odôvodnil tým, že dňa 12.08.2010 poskytol žalobcovi bezúročnú pôžičku v sume 11.090,- eur so splatnosťou určenou podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalšiu pôžičku žalobcovi poskytol žalovaný dňa 13.08.2010 vo výške 3.163,- eur so splatnosťou určenou podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dňa 24.06.2013 žalovaný podaním označeným ako zosplatnenie pôžičky zo dňa 12.08.2010 vyzval žalobcu, aby si splnil svoj záväzok vyplývajúci z uvedených pôžičiek. Keďže žalovaný tieto pôžičky neuhradil podal žalovaný v tomto konaní uvedený vzájomný návrh a navrhol súdu, aby vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 14.253,- eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania žalovanému.
Dňa 01.10.2014 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby v tom rozsahu, aby súd zastavil konanie o vydanie hnuteľných vecí: zväzok kľúčov od firemných priestorov žalobcu, diaľkové ovládanie od prístupovej brány, sim kartu, mobilný telefón iPhone 4, seriové číslo 012844005204166, bankomatové karty k účtom žalobcu, token (prístupové bezpečnostné médium k internetbankingu) a konanie rozšíri o nárok na zaplatenie sumy 400,- eur s úrokom z omeškania, ako náhradu škody za mobilný telefón iPhone 4.
Dňa 14.10.2014 písomným podaním vzal žalobca späť žalobu v časti zaplatenia 397,- eur z uplatnenej náhrady na škodu z hodnoty motorového vozidla. Späťvzatie v tejto časti bolo žalobcom odôvodnené tým, že znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovovaný v rámci trestného konania bola určená hodnota uvedeného motorového vozidla Volkswagen Polo na 9.603.- eur. O uvedenom návrhu, čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol uznesením z 20. novembra 2014 č.k. 10Cb/137/2012-166 tak, že späťvzatie v časti vydania hnuteľných vecí pripustil a konanie v časti o zaplatenie 397,- eur zastavil.
Súd pri rozhodovaní o podanom návrhu vychádzal z nasledovného skutkového stavu: žalovaný bol do 13.03.2012 konateľom žalobcu. Po tom, ako bol z tejto funkcie odvolaný a vyzvaný žalobcom na vrátenie vyššie definovaných hnuteľných vecí, tieto žalobcovi vrátené neboli. Vlastníctvo osobného motorového vozidla Volkswagen Polo bolo žalovaným, napriek tomu, že už nebol konateľom žalobcu prevedené z vlastníctva žalobcu do vlastníctva manželky žalovaného dňa 19.03.2012. Žalobca nepoprel prijatie finančných pôžičiek vo výške 14.253,- eur od žalovaného, tak ako boli definované v protinávrhu. Z hnuteľných vecí, ktorých vydanie sa pôvodne domáhal žalobca má súd za preukázané, že mobilný telefón iPhone mal vo svojej dispozícii a používal ho žalovaný aj po odvolaní z funkcie konateľa žalobcu.
Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 9,05% resp. 9,75% ročne. Tieto výšky úrokov z omeškania boli žalobcovi z príslušných žalovaných súm za rozhodujúce obdobie aj priznané.
Žalovaný vo svojej výpovedi k predmetu konania uviedol, že uzavrel dňa 15.01.2010 zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s pánom F.. Takto získané finančné prostriedky boli použité na rozbeh firmy - žalovaného. Ďalej potvrdil skutočnosť, že dňa 19.03.2012 požiadal o zmenu držiteľa motorového vozidla VW Polo. Žalovaný poprel skutočnosť, že by mu bolo dňa 15.03.2012 oznámené, že by bol rozhodnutím jediného spoločníka odvolaný z funkcie konateľa žalobcu. Taktiež si nepamätal, či vrátil žalobcovi mobilný telefón iPhone 4.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je nutné vyhovieť. Z dokazovanie bolo preukázané, pričom žalovaný to ani nespochybnil, že previedol dňa 19.03.2012 osobné motorové vozidlo, ktoré bolo v tom čase vo vlastníctve žalobcu na svoju manželku. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 31.07.2014 uviedol, že mu nebolo doručované rozhodnutie o odvolaní z funkcie konateľa žalobcu, neprevzal ho, nevidel ho a neodmietol ho prevziať. Z uznesenia OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-71/KV-B4-2013 zo dňa 11.02.2015, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalovanému však vyplýva, že svedkovia J. H. G. D. E. a p. J.. G. J. potvrdili, že žalovaný bol dňa 15.03.2012 upovedomený o tom, že dňom 13.03.2012 bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu, pričom žalovaný odmietol prevziať upovedomenie o odvolaní z funkcie konateľa. Súd nevykonal v tomto dôkaz výsluchom uvedených svedkov p. J. H., R.. D. E. G. R.. J.. G. J., nakoľko to považoval za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. O výpovedi týchto svedkov, ktorí vypovedali v rámci trestného konania nemal dôvod pochybovať. Z uvedeného uznesenia OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-71/KV-B4-2013 zo dňa 11.02.2015 taktiež vyplýva, že počas trestného konania bolo zistené, že mobilný telefón iPhone 4 výr. číslo 012844005204166 bol používaný do 02.08.2012 so SIM kartou s telefónnym číslom spoločnosťou Marsoli s.r.o., pričom jedným z konateľov tejto spoločnosti bol žalovaný. Druhý konateľ spoločnosti Marsoli s.r.o., J. X. pritom potvrdil, že uvedené telefónne číslo XXXX XXX XXX používal žalovaný. Z uvedeného uznesenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný užíval uvedený mobilný telefón aj v čase po jeho odvolaní z funkcie konateľa žalobcu. Trestné konanie vedené voči žalovanému v tomto konaní bolo zastavené nie z dôvodu, že sa skutok nestal, ale z dôvodu, že uvedený skutok nie je trestným činom a v zmysle zásady tzv. princípu ,,ultima ratio“ tzn., že trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažný exces zo súkromnoprávnych vzťahov. Skutočnosť, že žalovaný nevrátil žalobcovi uvedený telefón iPhone 4 má súd za preukázanú.
V prejednávanej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno, že mu bola spôsobená škoda, ktorú spôsobil žalovaný tým, že napriek tomu, že bol odvolaný spoločníkom žalobcu z funkcie konateľa, previedol na vlastnú manželku osobné motorové vozidlo WV Polo, čím spôsobil žalobcovi škodu ustálenú na výšku 9.603,- eur, taktiež nevrátil žalobcovi mobilný telefón iPhone v hodnote 400,- eur, ktorý bol bezpochyby majetkom žalobcu. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu bola preukázaná bez akejkoľvek pochybnosti. Aby v súdnom konaní o náhradu škody mohol byť žalobca úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú náhradu škody je bezpodmienečne potrebné zo strany žalobcu preukázať, že mu bola spôsobená škoda protiprávnym konaním škodcu a medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). V prejednávanej veci tieto skutočnosti boli preukázané.
Výšku škody, ktorú žalovaný týmto konaním spôsobil žalobcovi nevrátením mobilného telefónu, súd ustálil na základe odborného vyjadrenia spoločnosti Dates Mobile Slovakia s.r.o. na sumu 400 eur, pričom súd považuje preukázanie výšky škody takýmto spôsobom za dostatočné. Pri určení výšky škody, ktorú spôsobil žalovaný žalobcovi neoprávneným predajom osobného motorového vozidla súd ustálil na 9 603 eur na základe znaleckého posudku č. 1/2014.
K skutočnostiam uvádzaným žalovaným, že uzavrel dňa 15.01.2010 zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s pánom F. a takto získané finančné prostriedky boli použité na rozbeh firmy - žalovaného, súd vzhľadom na predmet konania vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko spôsob získania prostriedkov na ,,rozbeh“ firmy nijakým spôsobom nesúvisí s predmetom konania - teda skutočnosťou, že žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tým, že po jeho odvolaní z funkcie konateľa žalobcu, tomuto nevrátil jeho majetok a naďalej ním disponoval a čiastočne ho aj scudzil.
Súd na základe uvedených skutočností vyhovel podanej žalobe na zaplatenie 10.003,- eur s príslušenstvom, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobcovi škoda v určenom rozsahu vznikla (400,- eur telefón + 9.603,- eur motorové vozidlo), taktiež bolo preukázané, že škoda vznikla v dôsledku konania žalovaného.
K vzájomnému návrhu žalovaného, ktorým si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie 14.253,- eur s príslušenstvom súd nevykonával dokazovanie v rozsahu preukázania existencie uvedenej pohľadávky, nakoľko žalobca skutočnosť, že mu žalovaný v dvoch pôžičkách požičal uvedené finančné prostriedky nijako nepoprel. Na pojednávaní konanom 3. februára 2016, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, však žalobca uviedol, že uvedený záväzok žalovaného voči žalobcovi vrátiť finančné prostriedky zanikol splnením. O tejto skutočnosti doložil súdu dôkazy - výdavkové pokladničné doklady žalobcu z 31.12.2010 a 31.10.2011, z ktorých vyplýva, že žalovanému boli z pokladne žalobcu v priebehu rokov 2010 a 2011vyplatené ako fyzickej osobe celkové finančné prostriedky vo výške 110.763,61 eura, teda suma, ktorá niekoľkonásobne prekračuje sumu 14.253,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi bezpochyby požičal. Z tohto dôvodu teda záväzok žalobcu voči žalovanému na vrátenie sumy 14.253,- eur zanikol splnením. Súd dospel k záveru, že skutočne došlo k zániku záväzku žalobcu voči žalovanému na vrátenie sumy 14.253,- eur, keďže žalovanému boli priebežne vyplácané peňažné prostriedky tak ako to vyplýva z predložených písomných dôkazov. Z tohto dôvodu súd vzájomný návrh žalovaného musel zamietnuť.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 400,- eur od 11.09.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 9.603,- eur od 25.02.2013 do zaplatenia, nakoľko výška takto uplatnených úrokov z omeškania bola určená v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci plný úspech, súd náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh, písomné podanie na súd) z hodnoty sporu 10.003,- eur, za jeden úkon 270,54 eura. Z troch úkonov právnej služby z hodnoty sporu 24.256,- eur (návrh + vzájomný návrh), za jeden úkon 403,34 eura - účasť na pojednávaní v dňoch 31.07.2014 a 03.02.2016, písomné podanie na súd, spolu s réžijnými paušálmi 2 x 7,63 eura za rok 2012, 1 x 7,81 eura za rok 2013, 2 x 8,04 eura za rok 2014, 1 x 8,58 eura za rok 2016. Spolu úkony právnej služby a prislúchajúce réžijné paušály v hodnote 2086,60 eura. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu zaplatených súdnych poplatkov v celkovej výške 699,50 eura. Celkovo súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.768,10 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.