Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/289/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, proti žalovanej: K. K., nar. X. W. XXXX, bytom E. E.. XXXX/ X, B. S., o 480,66 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 77,39 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2015. II. V časti o zaplatenie 403,27 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2015 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 28. mája 2015 (faxom, doplnenou 29. mája 2015 originálom) domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že je prevádzkovateľom distribučnej siete plynu na území Slovenskej republiky. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle u žalovanej zistený stav 1.261 m3, no pri kontrole 3. júna 2013 bol na ňom zaznamenaný stav 2.205 m3. Žalobca na základe toho vyčíslil vzniknutú škodu na 480,66 €, ktorú žalovanej vyfakturoval, no tá ju nezaplatila.

2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, v podstate žiadala žalovanú sumu znížiť na cenu skutočne spotrebovaného plynu bez sankčných poplatkov. Poukázala na to, že jej obvinenie z trestného činu krádeže plynu bolo prokurátorom zrušené. Okrem toho žalovaná nesúhlasila ani s nahradením trov konania, lebo ich nezavinila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa dostavil len žalobca. Žalovaná sa ospravedlnila a žiadala ho odročiť z dôvodu, že je nezamestnaná a čaká na ponuky na prácu, o ktorú by nechcela prísť. Okrem toho uviedla, že podala odvolanie, tak nech sa vecou zaoberá odvolací súd a na pojednávanie nie je dôvod. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovanej (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, podobne § 101 ods. 2 O. s. p. predpokladá existenciu dôležitých dôvodov pre uznanie ospravedlnenia účastníka. Žalovaná také dôvody neuviedla. Všeobecné tvrdenie, že „čaká na ponuky na prácu“, neosvedčujú dôležitý dôvod, keďže nie je zrejmé, ako môže účasť na pojednávaní v trvaní maximálne jednej hodiny pripraviť žalovanú o ponuku práce. Pokiaľ ide o druhý dôvod, žalovaná nepodala odvolanie, ale odpor (odvolanie proti trovám je jeho súčasťou), ktorého zákonným dôsledkom je práve nariadenie pojednávania na prvostupňovom (§ 174 ods. 2 O. s. p.), nie odvolacom súde. Práve na pojednávaní mala žalovaná predniesť svoje námietky proti žalovanému nároku.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zápis z 3. júna 2003 (č. l. 13 a 47/ rub), list z 13. júna 2013 (č. l. 16), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 14), výpočet škody (č. l. 15), vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ SR v Dunajskej Strede č. F.-XXX/DS-B.-XXXX a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete na distribúciu zemného plynu na území Slovenskej republiky, do ktorej je okrem iného pripojené odberné miesto na adrese Š. XXX/XX, B. S. (obytný dom), na ktorom trvale žalovaná aj počas rokov 2011 až 2013 (spis F.-XXX/DS-B.-XXXX - zápisnica o výsluchu žalovanej č. l. 19, montážny list č. l. 21). Nebolo dokázané, že by po 27. máji 2011 mala žalovaná alebo iná osoba na toto odberné miesto uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým oprávneným dodávateľom.

b) K 28. máju 2011 bol na tomto odbernom mieste na plynomere zistený stav 1.261 m3 (výpočet škody, č. l. 15). Vzhľadom na neexistenciu zmluvy o dodávke plynu na tomto odbernom mieste žalobca listom z 29. júla 2011 (spis F.-XXX/DS-B.-XXXX - č. l. 26) vyzval žalovanú, aby ukončila neoprávnený odber zemného plynu na tomto odbernom mieste uzavretím novej zmluvy o dodávke plynu alebo umožnením demontáže plynomeru. Výzvu žalovaná prevzala (spis F.-XXX/DS-B.-XXXX - zápisnica o výsluchu žalovanej č. l. 19). K demontáži plynomeru však nakoniec došlo až 3. júna 2013 (zápis č. l. 13 a 47/rub), a to na základe ďalšej výzvy žalobcu z 2. mája 2013 (spis F.-XXX/DS-B.-XXXX - č. l. 29). Ku dňu tejto demontáže bol stav plynomeru 2.205 m3.

c) Na základe tohto zistenia žalobca listom zo 17. júna 2013 (č. l. 16) vyúčtoval žalovanej náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. v sume 480,66 €. Táto suma pozostávala zo sumy 407,13 € za neoprávnene odobratý plyn a 73,53 € za náklady na zistenie neoprávneného odberu (faktúra č. l. 14). Pri výpočte náhrady škody za plyn sa vychádzalo z toho, že žalovaná v rozhodnom období (28. mája až 3. júna 2013) odobrala 944 m3 plynu, pričom referenčná cena zemného plynu pre výpočet náhrady škody bola 0,027 € za kWh (výpočet č. l. 15).

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú výsledkom hodnotenia jednotlivých listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, medzi ktorými v podstate neboli rozpory. Žalovaná napokon ani v odpore nevzniesla žiadne námietky proti faktickej správnosti údajov o odobranom množstve plynu, ani ďalších údajov (čase, za ktorý bol neoprávnený odber účtovaný a pod.). Jej námietky v merite veci (ako ich predniesla vo výpovedi v trestnom konaní) smerovali v podstate voči samotnému záveru o tom, že na dané odberné miesto nemala uzavretú zmluvu o dodávke plynu, teda že jej odber bol neoprávnený. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku však bolo povinnosťou žalovanej navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bolo teda povinnosťou žalovanej dokázať, že na odberné miesto Š. XXX/XX, B. S., mala v rokoch 2011 až 2013 uzavretú zmluvu o dodávke plynu s niektorým oprávneným dodávateľom. Pokiaľ tvrdila, že výpoveď, resp. odstúpenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., od pôvodnej zmluvy o dodávke bolo neplatné, bolo jej úlohou taktiež dokázať skutočnosti, že takáto výpoveď resp. odstúpenie boli dané, a dôvody ich neplatnosti. Žalovaná však napriek svojmu dôkaznému bremenu žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností nenavrhla. Na základe toho tak súd musel dospieť k záveru, že na toto odberné miesto v období 27. mája 2011 až 3. júna 2013 žiadna platná zmluva o dodávke plynu uzavretá nebola.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete sa v prerokúvanej veci domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste Š. XXX/XX, B. S., bez platnej zmluvy o dodávke plynu. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom od 1. septembra 2012 (teda aj v čase vykonanej kontroly u žalovanej) ustanovuje, že neoprávneným odberom je okrem iného odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Zhodná skutková podstata bola v podstate upravená v § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom 31. augusta 2012. Z ustanovenia

§ 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a tiež ušlý zisk. Pokiaľ jej skutočnú výšku nemožno zistiť, určí sa postupom upraveným vyhláškou č. 449/2012 Z. z.

7. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná v období 27. mája 2011 až 3. júna 2013 odoberala pre svoju potrebu plyn na označenom odbernom mieste, hoci naň nebola uzavretá platná zmluva o dodávke plynu so žiadnym oprávneným odberateľom. Taktiež je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že za toto obdobie bolo odobraných 944 m3 plynu. Vzhľadom na to, že žalovaná nemala na dané obdobie uzavretú žiadnu zmluvu o dodávke plynu, nemala zabezpečené, že plyn, ktorý zo siete odoberie, doň zvolený dodávateľ dodá. Tým vznikla nerovnováha v distribučnej sieti, ktorú bol žalobca ako jej prevádzkovateľ povinný vyvážiť [§ 2 písm. c) pätnásty bod v spojení s § 64 ods. 6 písm. j) zákona č. 251/2012 Z. z.]. Ako správne uvádza žalobca, znamená to (zjednodušene povedané), že žalovaná odobrala jeho z distribučnej siete jeho vlastný plyn, resp. (inak povedané), že plyn, ktorý žalovaná odobrala a tým spôsobila odchýlku, bol žalobca povinný do siete dodať na vlastné náklady. Na odbernom mieste žalovanej bolo v rozhodnom období namontované určené meradlo, ktoré meralo množstvo plynu odobratého v tomto odbernom mieste. Za tak dlhé obdobie však možno len ťažko zistiť reálnu cenu plynu, ktorý musel žalobca nakúpiť. Za daných okolností tak výšku skutočnej škody nemožno zistiť. Preto sa na jej výpočet musí (v rozsahu, v akom nemožno jej jednotlivé činitele zistiť) použiť mechanizmus určený v § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., teda súčin ceny zistený z určeného meradla (944 m3 prepočítaných na spaľovacie teplo - 10.052,66 kWh) a jedenapolnásobku referenčnej ceny. Referenčná cena v danom období bola nesporne 0,027 € za kWh a jej jedenapolnásobok je 0,0405 € za kWh. Okrem toho má žalobca podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. nárok aj na náhradu nákladov na demontáž plynomeru v sume 73,53 €, ktorú si uplatnil.

8. Nárok žalobcu je teda v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že po zrušení jej obvinenia z trestného činu očakávala nové vyúčtovanie, takáto námietka nemá v prerokúvanej veci relevanciu. Zrušením uznesenia, ktorým jej bolo vznesené obvinenie, nebolo rozhodnuté, že jej odber plynu bol oprávnený. Bolo ním len vyslovené, že v danom prípade nejde o trestný čin. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. však pojem neoprávnený odber nestotožňuje s pojmom trestného činu krádeže, ale pojem neoprávnený odber je širší. Aj napriek nevine žalovanej v trestnoprávnom zmysle môže byť zodpovedná za neoprávnený odber podľa citovaného zákonného ustanovenia. Na rozdiel od trestného práva, ktoré vyžaduje zavinenie (§ 15 a nasl. Trestného zákona), sú skutkové podstaty § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. konštruované na objektívnom princípe, teda bez ohľadu na zavinenie (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ). Ak je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu (čo je v prerokúvanej veci dokázané) a nemožno zistiť skutočnú škodu vzniknutú prevádzkovateľovi distribučnej siete (čo bolo odôvodnené), potom § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. nedáva priestor na vyúčtovanie ceny plynu „bez sankčných poplatkov“. Ako bolo uvedené, citované ustanovenie výslovne odkazuje na násobky referenčnej ceny upravené v § 1 ods. 1 cit. vyhlášky podľa typu odberného miesta.

9. Právny vzťah žalobcu a žalovanej je však založený na zmluve. Vyplýva to z toho, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaná je odberateľom, ktorého odberné miesto je do tejto siete zapojené. Pripojenie do distribučnej siete [teda zabezpečenie potrebnej kapacity a fyzické pripojenie odberného plynového zariadenia - zariadenia odberateľa do distribučnej siete, porov. § 2 písm. a) jedenásty bod a písm. c) dvadsiaty bod zák. č. 251/2012 Z. z.] sa realizuje na základe zmluvy o pripojení. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. sa zmluvou o pripojení do distribučnej siete zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete pripojiť plynové zariadenie žiadateľa do distribučnej siete, teda rezervovať v sieti potrebnú kapacitu a fyzicky pripojiť odberné plynové zariadenie do siete. Na účely tohto konania nie je potrebné riešiť právnu povahu tejto zmluvy. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý je podnikateľom na základe povolenia a účastníkom trhu s plynom [§ 3 písm. c) piaty bod, § 6 ods. 2 písm. c) zák. č. 251/2012 Z. z.], koná pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, odberateľ plynu v domácnosti [§ 3 písm. c) dvanásty bod zák. č. 251/2012 Z. z.] celkom zjavne na takýto účel nekoná, keďže odoberá plyn pre svoju spotrebu. Podľa názoru súdu tak prevádzkovateľ distribučnej siete napĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odberateľ v domácnosti definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. Zmluva o pripojení do distribučnej siete medzi týmito dvoma subjektami je tak celkom zreteľne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., ktorý od 1. januára 2008 neobmedzuje svoju vecnú pôsobnosť na „ôsmu časť“ Občianskeho zákonníka, ale za

spotrebiteľskú zmluvu vyhlasuje každú zmluvu. Zmluva o pripojení do distribučnej siete sa v takomto prípade navyše celkom zjavne spravuje (subsidiárne) Občianskym zákonníkom, keďže ide o majetkový vzťah fyzickej a právnickej osoby a neupravuje ho (vyčerpávajúco) iný zákon (porov. § 1 ods. 2 Obč. zák.; porov. v tomto smere aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Zákon č. 251/2012 Z. z. totiž obsahuje len úpravu niekoľkých otázok súvisiacich s touto zmluvou. Podľa názoru súdu treba potom právny vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a neoprávneným odberateľom plynu, ktorým je odberateľ pripojený do distribučnej siete, považovať za vzťah zmluvný, nie mimozmluvný. Ustanovenie § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. totiž síce normuje rôzne skutkové podstaty, kedy sa odber považuje za neoprávnený, to však neznamená, že by v týchto prípadoch nutne išlo o mimozmluvnú zodpovednosť. Toto ustanovenie totiž len z legislatívnotechnických dôvodov na jednom mieste sumarizuje pojem neoprávneného odberu, jeho právnu povahu (teda či ide o zodpovednosť zmluvnú alebo mimozmluvnú) je potrebné pre každú skutkovú podstatu a pre každý vzťah medzi jednotlivými účastníkmi trhu skúmať samostatne. Už podľa § 70 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. pritom vyplýva, že odberateľ plynu je povinný udržiavať rovnováhu medzi množstvom plynu vstupujúcim do siete a množstvom plynu súčasne vystupujúcim zo siete. Aj keď takáto povinnosť nie je vyslovene uvedená pri povinnostiach odberateľa plynu v domácnosti, povinnosť odoberať plyn z distribučnej siete len na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu treba považovať za jednu zo základných povinností odberateľa voči prevádzkovateľovi distribučnej siete. Už z definície zmluvy o pripojení do distribučnej siete totiž vyplýva, že jej predmetom nie je dodávka plynu a odberateľ tak nesmie zneužívať zriadený prístup na „kradnutie“ plynu z distribučnej siete. Vo vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom plynu je tak ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. len zakotvením a spresnením tých povinností, ktoré odberateľovi vyplývajú voči prevádzkovateľovi distribučnej siete už zo samotnej podstaty zmluvy. Neoprávnený odber odberateľa z distribučnej siete je potom porušením zmluvných povinností odberateľa voči prevádzkovateľovi distribučnej siete a zodpovednosť tým založená je zodpovednosťou zo zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu spotrebiteľskú, ide navyše o zodpovednosť spotrebiteľa voči dodávateľovi zo zmluvy spotrebiteľskej.

10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný aj bez návrhu prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Judikatúra (porov. napr. judikáty R 38/1975 a R 16/2014) vychádza z toho, že je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda z preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Z hľadiska premlčania okrem toho nemožno nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti za jeden nedeliteľný nárok, ktorý by vznikol až po skončenom porušovaní právnej povinnosti alebo po dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, na ktorých uplatnenie začína bežať premlčacia doba, len čo sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel. Za takýto nárok treba podľa názoru súdu považovať aj nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Neoprávnený odber totiž trvá určitý čas, počas ktorého sa postupne odoberá určité množstvo. Žalobca pritom logicky vie, že tým, že odberné miesto zostáva aktívne, je možné na ňom plyn fyzicky odoberať aj bez platnej zmluvy, takže si takéhoto postupného vzniku škody. V prerokúvanej veci bolo zistené, že žalobca už listom z 29. júla 2011 vyzval žalovanú, aby upustila od neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste Š. XXX/XX, B. S.. Najneskôr v tomto okamihu teda žalobca logicky vedel o tom, že mu vzniká škoda a že za ňu zodpovedá žalovaná. Najneskôr v tomto okamihu tak mohol jednak zabrániť ďalšiemu vzniku škody, jednak nárok na náhradu škody uplatniť, a to v podstate ako plynúci nárok, ktorý v čase narastal. Napriek tomu žalobca voči žalovanej žiadne kroky nepodnikol. Žalobca teda najneskôr od 29. júla 2011 vedel, že mu vzniká škoda každým dňom trvania neoprávneného odberu. V dôsledku toho treba premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. počítať od každého dňa trvania neoprávneného odberu osobitne.

11. Žalobca však podal žalobu na súde až 28. mája 2015 faxom a svoje podanie doplnil písomne 29. mája 2015, teda v zákonnej trojdňovej lehote (§ 42 ods. 1 O. s. p.). Až podaním žaloby došlo v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p. k spočívaniu premlčacej doby. Keďže podľa už uvedeného premlčacia doba plynula každým dňom trvania neoprávneného odberu, mohla sa týmto úkonom pretrhnúť len premlčacia doba

nárokov vzniknutých za dni 28. mája až 3. júna 2013. Vo vzťahu k nárokom z neoprávneného odberu vzniknutého do 27. mája 2013 už v okamihu podania žaloby premlčacia doba uplynula. Z vyčíslenia samotného žalobcu vyplýva, že neoprávnený odber trval od 28. mája do 3. júna 2013, teda celkovo 738 dní. Podľa názoru súdu je presnú výšku odobratého plynu len v období od 28. mája do 3. júna 2013 prakticky nie možné zistiť, keďže k 28. máju 2013 nebol odčítaný plynomer na tomto mieste. Vzhľadom na to súd podľa § 136 O. s. p. určil množstvo plynu pripadajúce na toto obdobie ako pomerný podiel celkového neoprávneného odberu, teda ako 944 m3 : 738 dní x 7 dní (29.5.-3.6.), teda na 8,93 m3. Po prepočítaní spaľovacím teplom tak žalovaná za uvedené obdobie zodpovedá za energiu zodpovedajúcu celkovo 95,34 kWh neoprávnene odobratého zemného plynu. Po vynásobení sadzbou 0,0405 € za kWh upravenou v § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., teda jedenapolnásobkom referenčnej sadzby 0,027 € za kWh, tak celková cena neoprávnene odobratého plynu žalovanou za obdobie 28. mája až 3. júna 2013 predstavuje 3,86 €. Okrem toho má žalobca podľa už citovaného § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s demontáž plynomeru v sume 73,53 €, ktoré boli vynaložené 3. júna 2013 a k 28. máju 2015 premlčané neboli.

12. Na zaplatenie týchto súm (ako časti celého uplatneného nároku) bola žalovaná vyzvaná listom zo 17. júna 2013, a to do 9. júla 2013 (dátum splatnosti faktúry, porov. § 563 Obč. zák.). Omeškaním žalovanej so zaplatením týchto súm jej vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda o 5 % bodov vyššie než základná sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania. Základná sadzba ECB k 10. júlu 2013 bola 0,5 %, žalobca by tak mal nárok na úrok z omeškania 5,5 % ročne. Keďže si ho však uplatnil až od 1. júna 2015 a len vo výške 5,05 %, nemohol mu súd vzhľadom na § 153 ods. 2 O. s. p. priznať.

13. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti 77,39 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1. júna 2015 (výrok I) a vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok II).

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého by prevažne úspešná žalovaná mala nárok na náhradu pomernej časti svojich trov. Žalovaná však túto náhradu nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by bolo možné rozhodovať (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Naopak, neúspešný žalobca nemá na ich náhradu nárok, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie rozhodol (§ 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) tak, že mu náhradu trov nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.