Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/107/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: B. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XX-XXX D., G. republika, občan G. republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17300-4/2017-BA zo dňa 11.09.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 27.11.2017, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej iba „správny súd“ alebo „súd“) doručenou dňa 29.11.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia č. 17300-4/2017-BA zo dňa 11.09.2017 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 44284-1/2014-CA zo dňa 12.09.2014, ktorým ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodla, že žalobcovi, ako zamestnancovi ďalšieho účastníka, dňa 02.09.2013 zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy a uvedené rozhodnutie potvrdila.

2. Žalobca namietal postup žalovanej, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia o neexistencii jeho povinného poistenia v zmysle ust. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Poukázal na články nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej aj „Základné nariadenie“), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Základného nariadenia (ďalej aj „Vykonávacie nariadenie") ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. zo dňa 27.09.2017, podľa ktorého: „Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovala na to, že akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10. októbra 2013 na uzatvorenie spoločnej dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia s tým, že žalobcovi bolo určené poľské zákonodarstvo s konečnou platnosťou, odvolací súd na tento argument prihliadnuť nemohol ... bolo potrebné, aby si žalovaná vyžiadala od poľskej inštitúcie odpis rozhodnutia o určení uplatniteľnej legislatívy s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Pokiaľ totiž žalovaná nenamietla rozhodnutie o predbežnom určení poľskej legislatívy a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, existencia takého rozhodnutia mala mať zásadné dôsledky aj na postup žalovanej. Po takomto určení aplikovateľnej legislatívy, ak sa stalo definitívnym, totiž Sociálna poisťovňa

nemá vôbec právomoc konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení ako aj zo slovenského právneho poriadku." Žalobca ďalej poukázal na obdobný rozsudok NS SR sp. zn. , zo dňa 14.12.2016. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že žalovaná nie je v žiadnom prípade oprávnená vydať rozhodnutie o nevzniknutí jeho povinného poistenia v súlade s ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Žalobca ďalej uviedol, že postup inštitúcií zodpovedných za posudzovanie a určovanie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia, kedy obidve inštitúcie pri výklade pojmu „zanedbateľné činnosti," ktorý nie je v žiadnom z koordinačných nariadení definovaný, vychádzajú výlučne z Praktickej príručky, ktorá má len odporúčací, nie správny charakter a s ohľadom na každý jeden individuálne posudzovaný prípad je tento postup neudržateľný a v rozpore so zásadou spravodlivosti a právnej istoty.

4. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe.

5. Dňa 25.01.2018 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorom skonštatovala, že v súvislosti s postupom v zmysle Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia bolo Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 30.12..2013, v súlade s článkom 16 (2) Vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spoíecznych (ďalej len „ZUS”), Oddziat w Opolu, č. 240000/503/UBS- IG/33773/2013, zo dňa 20.12.2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od 03.09.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) Vykonávacieho nariadenia, definitívnym. Žalobcovi bola uplatniteľné legislatíva určená zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie v zmysle článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) Vykonávacieho nariadenia.

6. K rozsudkom NS SR sp. zn. a sp. zn. , na ktoré žalobca v žalobe poukázal, žalovaná uviedla, že predmetné rozsudky boli vydané v prípadoch, v ktorých bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi ňou a ZUS, v zmysle článku 16 (4) Vykonávacieho nariadenia. Postup podľa článku 16 (4) Vykonávacieho nariadenia sa využíva až v prípade, ak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 (2) Vykonávacieho nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu sú pre tento prípad právne irelevantné.

7. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ak žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 Vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy (čo v predmetnom konaní nebolo sporné), sa NS SR stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať.

8. Žalovaná uviedla, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala predovšetkým z koordinačných nariadení, pričom Praktickú príručku využila len ako podporný interpretačný prostriedok. Podotkla, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ako tvrdí žalobca, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamestnávateľ totiž žalobcu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia žalovanej od 01.09.2013, pričom žalobca v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov. Napadnutým rozhodnutím teda len deklarovala skutočnosť, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Rovnaký názor vyjadril aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. , zo dňa 26. júla 2017.

9. V závere svojho vyjadrenia žalovaná skonštatovala, že s priznaním odkladného účinku nesúhlasí a navrhla, aby súd žalobu zamietol.

10. Správny súd uznesením č. k. -52 zo dňa 11.07.2018 postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Žiline, ako súdu miestne príslušnému. Krajský súd v Žiline následne dňa 07.09.2018 podľa ust. predložil spis z dôvodu nesúhlasu s postúpením NS SR, ktorý uznesením sp. zn.

zo dňa 09.10.2018 rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline je dôvodný a na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

11. Výzvou č. k. -67 zo dňa 29.11.2018 správny súd vyzval ďalšieho účastníka na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 30 dní, na ktorú ďalší účastník nereagoval. Následne správny súd uznesením č. k. -68 zo dňa 29.11.2018 návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu zamietol. Dňa 26.02.2019 doručil právny zástupca žalobcu správnemu súdu výpoveď plnomocenstva udeleného mu žalobcom. Výzvou č. k. -102 zo dňa 25.05.2020, žalobcovi doručenou dňa 10.06.2020, vyzval súd žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.01.2018 v lehote 30 dní. Na výzvu správneho súdu žalobca nereagoval.

12. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu, vrátane ich postupu a to v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu podľa ust. ako nedôvodnú zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e/ , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. Žalobca o nariadenie pojednávania nepožiadal a žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V súlade s ust. súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.09.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. druhá veta , vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

13. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

22. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.

23. Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (Základné nariadenie) osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

24. Podľa čl. 14 ods. 5 písm. b/ nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (Vykonávacie nariadenie) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,“ je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

25. Podľa čl. 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

26. Podľa čl. 16 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

27. Podľa čl. 16 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

28. Podľa čl. 16 ods. 4 Vykonávacieho nariadenia, v znení neskorších zmien a doplnkov, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

29. Podľa , a , správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a

iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Z čl. 3 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia vyplýva, že od osôb, na ktoré sa uplatňuje Základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a povinností, ktoré z nich vyplývajú. Dôkazné bremeno teda leží nielen na žalovanej, ale aj na zamestnávateľovi, resp. zamestnancovi zamestnávateľa (teda na žalobcovi), nakoľko táto povinnosť im vyplýva z Vykonávacieho nariadenia a túto si riadne nesplnili.

31. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaná ako i prvostupňový orgán nemali oprávnenie rozhodnúť o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca vedľajšieho účastníka, je nutné poukázať na právny názor žalovanej, že v súvislosti s uvedeným postupom určovania uplatniteľnej legislatívy bolo žalovanej dňa 30.12.2013, v súlade s článkom 16 (2) Vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie ZUS, Oddziat w Opolu, č. 240000/503/UBS- IG/33773/2013, zo dňa 20.12.2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od 03.09.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

32. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu nemala pochybnosti o správnosti určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy, preto predmetné určenie nenamietala, v dôsledku čoho sa toto určenie stalo v súlade s čl. 16 (3) Vykonávacieho nariadenia definitívnym.

33. Podľa čl. 16 (4) Vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl. 13 Základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14 Vykonávacieho nariadenia. Z vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa procesu určovania uplatniteľnej legislatívy, ako aj z administratívneho spisu, je však zrejmé, že v predmetnom prípade bola poľská uplatniteľná legislatíva určená žalobcovi zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) Vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, a nie dohodou podľa čl. 16 (4) Vykonávacieho nariadenia (ako tvrdí žalobca). Postup podľa čl. 16 (4) Vykonávacieho nariadenia sa využíva až v prípade, ak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 (2) Vykonávacieho nariadenia.

34. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého „ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je daná kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.“ Správny súd konštatuje, že na základe obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalovaná a ZUV definitívne určili uplatniteľné právne predpisy v súlade s čl. 16 ods. 2 a 3 Vykonávacieho nariadenia.

35. Správny súd teda nemá kompetenciu uvedený postup žalovanej a ZUV vyhodnocovať, nakoľko na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov (a teda aj správneho súdu) zasahovať do uvedeného procesu. Jedinou podmienkou, aby sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stalo definitívnym, a teda aj konečným v zmysle koordinačných nariadení, je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie, do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia predmetného oznámenia.

36. Vzhľadom k uvedenému správny súd považuje za irelevantné zaoberať sa námietkou žalobcu, že žalovaná a ZUS pri výklade pojmu „zanedbateľné činnosti" vychádzali výlučne z Praktickej príručky.

37. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu (ďalší účastník konania) prihlásil žalobcu na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.09.2013. Oznámením ZUS, doručeným žalovanej dňa 30.12.2013, bolo žalovanej oznámené, že žalobca od 03.09.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky bola preto stanovená až od 03.09.2013 a žalobca od 01. 09.2013 do 02.09.2013 podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi MANIOM, s.r.o. dňa 02.09.2013, podľa slovenskej legislatívy.

38. Nakoľko bol žalobca ako zamestnanec ďalšieho účastníka konania (MANIOM, s.r.o.) prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 01.09.2013, pričom v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky jeho nesprávnej registrácie v registri poistencov. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o zániku slovenského sociálneho poistenia dňa 02.09.2013, pretože na žalobcu sa v predmetnom období, v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky.

39. Za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, preto musela pobočka Sociálnej poisťovne vydať rozhodnutie, že žalobcovi sociálne poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zaniklo dňa 02.09.2013 a následne jediný procesný postup, ktorý mohla žalovaná v rámci odvolacieho konania využiť, bolo potvrdenie prvostupňového rozhodnutia.

40. Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím žalobcovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla vo veci zániku jeho sociálneho poistenia dňa 02.09.2013, podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 22. augusta 2017: „Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu jednak ako zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov, pričom NS SR zároveň poukázal na ustanovenie zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorých táto právomoc žalovanej priamo vyplýva (podľa správneho súdu ide o ust. § 178 ods. 1 písm .a/ bod prvý zákona o sociálnom poistení).“

41. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol podľa ust. a contrario tak, že náhradu trov konania mu nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Náhradu trov nepriznal ani žalovanej ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania podľa ust. , na ktorú by mal nárok voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pretože mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).