Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-271-2011.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/271/2011
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484 (vec sa týka pobočky Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878), proti povinnému: MKP STAV, s.r.o. (pôvodne pod obchodným menom PZ - Bau, s.r.o.), vymazaný z obchodného registra dňom 04.07.2016, naposledy so sídlom vo Zvolene, J. Bánika 1912/3, IČO: 44 565 062, v exekučnom konaní pre vymoženie 958,35 eura, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, z a s t a v u j e . Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš trovy exekúcie vo výške 71,75 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - povinný stratil právnu subjektivitu výmazom z Obchodného registra. V súvislosti so zastavením exekúcie si uplatnil trovy v celkovej výške 71,75 eura. Tieto si uplatnil ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura + 20% DPH vo výške 6,64 eura, t. j. odmena vrátane DPH 39,83 eura a ako náhradu hotových výdavkov vo výške 26,60 eura + 20% DPH vo výške 5,32 eura, ktorú sumu si uplatnil za poštovné. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka č. 22956/S zistil, že na základe uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cr/6/2014-24 zo dňa 11.02.2015, právoplatným 08.04.2015 súd zrušil obchodnú spoločnosť MKP STAV, s.r.o., so sídlom J. Bánika 1912/3, 960 01 Zvolen, IČO: 44 565 062, bez likvidácie. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 04.07.2015 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu. Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím povinný stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Je teda iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. Citovaný § 203 EP upravuje, kedy súd môže uložiť oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. To jedine vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného a keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pretože v tomto prípade bol povinný zrušený podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka bez likvidácie (ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie), z čoho vyplýva nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, hoci samotným dôvodom zastavenia tejto exekúcie nebola nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorá však bola dôvodom, pre ktorý bol povinný vymazaný z obchodného registra, ale neprípustnosť exekúcie pre neexistenciu povinného ako právneho subjektu. O výške priznaných trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že k náhrade trov exekúcie zaviazal v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 oprávneného. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,75 eura. Priznané trovy pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eura a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 26,60 eura za vynaložené poštovné, ktoré mal súd preukázané z pripojeného exekučného spisu EX 1851/2011. DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi ako platiteľovi DPH priznal vo výške 11,96 eura (20 % zo sumy 59,79 eura). Celkové trovy exekúcie vzhľadom na uvedené predstavujú spolu 71,75 eura (odmena § 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov § 22 vyhlášky 26,60 eura, DPH § 196 Ex.por. 11,96 eura), k úhrade ktorých súd zaviazal oprávneného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia tak, ako uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.