Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-268-2007.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/268/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: VMB, a.s., so sídlom v Bratislave, Hanulova 5/b, IČO: 35 778 130, zastúpeného JUDr. Jurajom Rybárom, advokátom, Bratislava, Tobrucká 6, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.11.2007 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 312.318 000,- Sk titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. 58/1968 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Odporca sa s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 570/2013, ktoré podporujú správnosť záveru o absolútnej neexistencii zodpovednosti štátu za škodu v danom prípade.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C 268/07-77 zo dňa 24.04.2008 bolo konanie v časti istiny 5.380 000,- Sk zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.05.2008.
Podaním zo dňa 12.11.2010 navrhovateľ upresnil petit návrhu tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 10.188 475,07 Eura s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4.827 657,16 Eura od 02.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 5.360 817,90 Eura od 17.04.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ a Ing. S. V. uzavreli dňa 27. marca 2003 Zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej sa navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 2.315 m2 a stavby so súpisným číslom X.XXX - administratívna budova postavená na parcele XXXX/X a Ing. S. V. zaviazali na písomnú výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam za 10 miliónov Eur. Predávajúci bol oprávnený vyzvať kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr po 150 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Písomná výzva zmluvnej strany musela byť doručená druhej zmluvnej strane najneskôr 250. deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V článku III - Zmluvné sankcie bolo dohodnuté, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu je zmluvná
strana, ktorá porušila svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 miliónov Eur. Zmluvná pokuta je splatná do 30 dní od doručenia výzvy na jej zaplatenie. Zmluvné strany sa v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že táto zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03 súd zistil, že dňa 1. 7. 2003 bol podaný návrh o určenie, že k nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka LV č. XXXX administratívna budova vedená pod súpisným číslo XXXX na parcele 2773/5 je zriadené záložné právo. Zároveň bolo žiadané, aby navrhovateľ vedený v tomto spore ako odporca v 3. rade bol zaviazaný nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, aby nevykonával úkony smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a aby nezriaďoval na nej vecné bremená. Zároveň mal súd zakázať navrhovateľovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou. Uznesením č.k. 12C 119/03-95 zo dňa 28. 7. 2003, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 7. 8. 2003 súd vydal predbežné opatrenie v ktorom navrhovateľovi zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou v katastrálnom území Dúbravka zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho úradu v Bratislave súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/ X a uložil mu nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, nevykonávať úkony smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a nezriaďovať na nej vecné bremená. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Co 221/03 - 165 zo dňa 27. 2. 2004 bolo uznesenie súdu I. stupňa zmenené tak, že návrh zamieta. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že navrhovateľ predbežného opatrenia nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu ako základný predpoklad predbežného opatrenia. Toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené 2. 6. 2004. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03 - 219 zo dňa 15. 11. 2005 bol návrh o určenie, že k nehnuteľnosti je zriadené záložné právo zamietnutý. Písomná výzva na uzavretie kúpnej zmluvy Ing. S. V. zo dňa 22. 9. 2003 bola navrhovateľovi doručená dňa 23. 9. 2003. Listom zo dňa 24. 9. 2003 navrhovateľ oznámil Ing. V., že nemôžu splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, pretože rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03-95 im predbežným opatrením bolo zakázané nakladať so stavbou. Listom zo dňa 20. 12. 2004 Ing. V. vyzval navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 5 miliónov Eur. Zmluvná pokuta bola zaplatená dňa 16.04.2008. Podaním navrhovateľa zo dňa 12.11.2010 bol upravený petit návrhu tak, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 10.188 475,07 Eura, ktorá pozostáva zo skutočnej škody v sume 5.360 817,90 Eura spočívajúca v zaplatení zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a sumy 4.827 657,17 Eura ušlého zisku vyčísleného ako rozdiel medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o budúcej zmluve a ich všeobecnou hodnotou určenou znaleckým posudkom. Navrhovateľ neuplatnil svoj nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi predbežného opatrenia z toho dôvodu, že sa jedná o spoločnosť s ručeným obmedzením, ktorá nemá žiadny majetok a navyše podľa jeho názoru ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú uplatnenie náhrady škody aj voči odporcovi v zmysle § 1 ods. 2 Zákona č. 58/69 Zb. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia o predbežnom opatrení. Poukázal na to, že odvolací súd nespochybnil správnosť záveru súdu o zodpovednosti navrhovateľa predbežného opatrenia za prípadne spôsobenú škodu, vytkol súdu len nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to najmä vo vzťahu k tvrdeniu súdu o potrebe preukazovania nemožnosti uplatnenia tohto nároku voči navrhovateľovi predbežného opatrenia, po ktorej by mohla nastúpiť zodpovednosť štátu za škodu. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. I Cdo 150/2010, ktorý uviedol, že odvolací súd správne poukázal na ustanovenie § 77 ods. druhý O.s.p. podľa ktorého zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal a to bez zreteľa k tomu či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k jeho zániku či zrušeniu došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá na rovnakom alebo širšom rozsahu zodpovednosti iného subjektu. Znamená to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou ktorá je spojená z výkonom štátnej správy tam kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu kto k nej dal podnet, bez zreteľa k tomu či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v súlade so zákonom ( či išlo o rozhodnutie správne ) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie zrušené a teda nezákonné vo význame ktorý je tomuto pojmu daný zák.č. 58/1969 Zb ). V prípade uvedenom v § 77 ods. tretí O.s.p. škoda alebo iná ujma vzniká síce ako dôsledok obmedzení založených predbežným opatrením, protiprávnosť (ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č 58/1969 Zb) sa však nespája s nezákonnosťou predbežného opatrenia ale s tým či k zániku alebo zrušeniu došlo z iných než v § 77 ods. tretí O.s.p. uvedených príčin. V režime zákona č 58/1969 Zb tu nejde o to, že sa štát zodpovednosti za škodu zbaví, ale o to, že je vopred zrejmé,
že túto zodpovednosť nesie niekto iný - navrhovateľ predbežného opatrenia. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR rovnako ako prvostupňový súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 3137/2007 ktorého stanovisko považoval za plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo preskúmané v konaní o sťažnosti pred Ústavným súdom SR sp.zn. II ÚS 570/2013 ktorý dospel k záveru, že pokiaľ Krajský súd i Najvyšší súd uzavreli že ustanovenie § 77 ods. tretí O.s.p. je lex specialis ktorý má v prerokúvanej veci prednosť pred ustanoveniami zákona číslo 58/1969 Zb nemožno takémuto záveru z ústavného hľadiska nič vytknúť.
V zmysle § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než pre to, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Toto ustanovenie upravuje právne dôsledky zániku alebo zrušenia predbežného opatrenia pre prípad, že k jeho zániku alebo zrušeniu došlo inak ako uspokojením práva navrhovateľa alebo v dôsledku toho, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené. V takomto prípade má ten, komu nariadením predbežného opatrenia vznikla ujma právo na jej uspokojenie. Pod ujmou treba predovšetkým rozumieť vznik škody, ale aj práva na uspokojenie inej ujmy. Právo na náhradu ujmy vzniká bez zreteľa na zavinenie navrhovateľa predbežného opatrenia, ktorý je teda zodpovedný za výsledok.
V zmysle § 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom, ktorý bol účinný ku dňu 01.07.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní vydal štátny orgán. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V danom prípade navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03 - 95 zo dňa 28.07.2003, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie zakazujúce navrhovateľovi nakladať s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. Podľa navrhovateľa rozhodnutím súdu mu bolo znemožnené splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluvy, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zároveň navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku. Štát podľa názoru súdu nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takejto činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku (spravidla rozhodnutiu) bolo dosiahnuté v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním. Ak sa mohol poškodený domáhať náhrady ujmy po navrhovateľovi predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 O.s.p. nemôže sa z toho istého dôvodu domáhať po štáte náhrady škody. Inštitúty upravujúce zodpovednosť za škodu v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. a Zákona č. 58/69 Zb. nemôžu podľa názoru súdu obstáť vedľa seba. V ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. sa odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal a to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k zániku, či zrušeniu predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z nevysloveného ale zrejmého predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá v rovnakom alebo širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu. Všeobecne treba povedať, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam, kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takej činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku - spravidla rozhodnutiu bolo docielené v súlade so zákonom (či išlo o rozhodnutie správne) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie, ktoré bolo následne zmenené či zrušené a teda o rozhodnutie „nezákonné“ vo význame prisudzovanom tomuto pojmu podľa Zákona č. 59/68 Zb.). V režime Zákona č. 58/69 Zb. tu pritom nejde o to, že sa štát zodpovednosti za škodu oslobodí (to by zodpovedalo § 2 uvedeného zákona) ale o to, že je dopredu zrejmé, že túto zodpovednosť nesie niekto iný - navrhovateľ predbežného opatrenia (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3137/2007 zo dňa 23.09.2008). Vzhľadom na vyššie uvedené, vyššie uvedený rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého závermi sa súd stotožnil, ako aj na závery Najvyššieho súdu SR sp.zn. ICdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 570/2013 ktoré poukázali na to , že ustanovenia § 77 ods. tretí O.s.p. je lex specialis, ktorý má v prerokovanej veci prednosť pred ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. dospel súd k záveru, že zodpovednosť štátu za navrhovateľom uplatnenú škodu nevznikla nakoľko za ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzhľadom na to, že odporca, ktorý mal plný úspech v konaní nežiadal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): . a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.