Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-77-2022.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Subarea
17C/77/2022
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcov: 1/ Q. E., N.. XX.XX.XXXX, S. XX, W. a 2/ F. E., N.. XX.XX.XXXX, S.Á. XX, W., v konaní obaja zast. advokátom JUDr. Petrom Martinkovičom, LL.M., Laurinská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. Q., T.. X., N.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, S. a 2/ T. D., N.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, S., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť zo sociálnej siete Facebook, všetky nimi uverejnené fotografie žalobcov 1/ a 2/ s popisom: „POZOR PODVODNÍCI A ZLODEJI Z PALÁRIKOVA !! !! !! NEDAJTE SA IM OKLAMAŤ, VRAJ STRECHAR, ZOBERÚ ZÁLOHU, VIAC SA NEOZVÚ,TAKTO SA ŽIVIA A UŽÍVAJÚ SI ZA PENIAZE SLUŠNÝCH ĽUDÍ. SÚ MANŽELIA. Q. P. F. E.“, ako aj všetky príspevky, v ktorých označujú žalobcov za podvodníkov, zlodejov a klamárov.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho šírenia, zverejňovania fotografií žalobcov, ako aj akýchkoľvek príspevkov označujúcich žalobcov za podvodníkov, zlodejov a klamárov, ako aj akýchkoľvek príspevkov s inými hanlivými označeniami žalobcov 1/ a 2/.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 20.09.2022 domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným nariadil odstrániť zo sociálnej siete Facebook všetky nimi uverejnené fotografie žalobcov 1/ a 2/ s popisom: „POZOR PODVODNÍCI A ZLODEJI Z PALÁRIKOVA !! !! !! NEDAJTE SA IM OKLAMAŤ, VRAJ STRECHAR, ZOBERÚ ZÁLOHU, VIAC SA NEOZVÚ,TAKTO SA ŽIVIA A UŽÍVAJÚ SI ZA PENIAZE SLUŠNÝCH ĽUDÍ. SÚ MANŽELIA. Q. P. F. E.“, ako aj všetky príspevky, v ktorých označujú žalobcov za podvodníkov, zlodejov a klamárov. Ďalej navrhli žalovaným nariadiť, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho šírenia, zverejňovania fotografií žalobcov, ako aj akýchkoľvek príspevkov označujúcich žalobcov za podvodníkov, zlodejov a klamárov, ako aj akýchkoľvek príspevkov s inými hanlivými označeniami žalobcov.
2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaná 1/ dňa 15.09.2022 a následne aj dňa 17.09.2022 (po tom, čo pôvodný príspevok bol na žiadosť právneho zástupcu žalobcov zo skupiny odstránený) na sociálnej sieti Facebook, konkrétne v tzv. facebookových skupinách s veľkým počtom potencionálnych odoberateľov obsahu týchto skupín, najmä v skupinách: Staviame svojpomocne, Novozámocký bazárik, Šurany a okolie- Bazár a rady, Práca, Brigády Nové Zámky a okolie, Práca_Brigáda-Pracovná príležitosť Nové Zámky a okolie a Palárikovo-Predam-Kupim-Hladam odborníka a žalovaný 2/ dňa 15.09.2022 najmä v skupine Palárikovo-Predam-Kupim-Hladam odborníka uverejnili bez privolenia žalobcov ich vlastnú fotografiu zachytávajúcu zreteľne ich podobizeň s popisom: „POZOR PODVODNÍCI A ZLODEJI
Z PALÁRIKOVA !! !! !! NEDAJTE SA IM OKLAMAŤ, VRAJ STRECHAR, ZOBERÚ ZÁLOHU, VIAC SA NEOZVÚ,TAKTO SA ŽIVIA A UŽÍVAJÚ SI ZA PENIAZE SLUŠNÝCH ĽUDÍ. SÚ MANŽELIA. Q. P. F. E.“ (ďalej len „príspevok“). Právny zástupca žalobcov dňa 16.09.2022 oslovil administrátorov obsahu týchto skupín so žiadosťou o zmazanie tohto príspevku, pričom niektorí administrátori vyhoveli ihneď, iní neskôr. Dňa 17.09.2022 žalovaná 1/ opätovne uverejnila príspevok, tentokrát už bez fotografie žalobcov, avšak s označením ich mena a priezviska a označila ich opätovne za „podvodníkov a zlodejov“. Žalobcovia ďalej uviedli, že takéto znenie príspevku významným a zásadným spôsobom zasiahlo a doposiaľ zasahuje do ich osobnostných práv, keďže boli označení za páchateľov trestného činu bez toho, aby boli právoplatne odsúdení za akýkoľvek trestný čin. Majú za to, že tento príspevok je nepravdivý a je objektívne spôsobilý spôsobiť vážny zásah nie len do osobnostných práv, ale aj iných práv chránených osobitnými predpismi. Žalobca 1/ je spoločník a konateľ spoločnosti Q..V.. F., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, pričom podniká v oblasti zastrešovania budov, stavby prístreškov a pod. Majú tiež za to, že takéto verejné osočenie žalobcov je v príkrom rozpore s ochranou osobnosti podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka. O tom, že autorom príspevkov sú skutočne žalovaní nasvedčuje práve to, že žalovaná 1/ uzatvorila so spoločnosťou Q..V.. F., B..T..Y.. Zmluvu o dielo, pri výkone ktorého sa žalobca 1/ dostal do mierneho omeškania. Dňa 19.09.2022 bola zaslaná žalovaným aj predžalobná výzva, avšak keďže žalovaná 1/ sa dopúšťa opakovane zverejňovania takýchto príspevkov, žalobcovia navrhujú, aby súd poskytol predbežnú ochranu pred takýmto konaním. Na záver uviedli, že ak by aj žalovaní skutočne mali nevysporiadané nároky zo Zmluvy o dielo, tieto si môžu dosahovať len zákonným spôsobom tak, aby nedošlo k ohováraniu, osočovaniu a poškodzovaniu dobrého mena.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
13. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
14. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
15. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzení možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
16. Či už v súvislosti s ochranou osobnosti alebo v súvislosti s obmedzením práv na slobodu prejavu, súd môže využiť inštitút neodkladného opatrenia, a to najmä v prípadoch, ak je namietané konanie žalovaného takej intenzity, ktorá osvedčuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Mohlo by ísť napríklad o publikovanie vulgarizmov, navádzanie alebo schvaľovanie činnosti, ktoré by boli v zjavnom rozpore s právom alebo morálkou, alebo by mohlo ísť o akékoľvek príspevky, ktoré by boli svojim charakterom, intenzitou alebo trvaním neakceptovateľné. Tunajší súd vo všeobecnosti považuje za neakceptovateľné ak ktokoľvek v demokratickej spoločnosti verejne obviňuje druhého z páchania trestnej činnosti bez akéhokoľvek racionálneho základu. V danom prípade sa tunajší súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu 1/, ktorý je podnikateľ, že takéto konanie žalovaných veľmi vážne môže spôsobiť ovplyvnenie potencionálnych spotrebiteľov žalobcu 1/ pri uzavretí zmluvy so žalobcom 1/, čo môže mať ťažko vyčísliteľný dopad v rámci ušlého zisku. Súd, s poukazom na uvedené vyjadrenia žalovaných v ktorých verejne obviňujú žalobcov z páchania trestnej činnosti, považuje tieto vyjadrenia za dostatočne závažné na to, aby boli spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcov na ochranu osobnosti a poškodiť ich tak v súkromnej, ako aj spoločenskej a pracovnej sfére. Z vyššie uvedených dôvodov má súd existenciu bezprostredne hroziacej ujmy za preukázanú.
17. Súd taktiež skúmal, či vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb a teda skúmal primeranosť zásahu do práva žalovaných na slobodu prejavu. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, pričom sa vzťahuje nie len na informácie a myšlienky, ktoré sú pozitívne (alebo sú považované za neškodné a bezvýznamné), ale aj na tie, ktoré sú zraňujúce, šokujúce alebo znepokojujúce (rozsudok ESLP Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 07.12.1976, č. 5493/72). Sloboda prejavu sa taktiež vzťahuje na preháňanie alebo dokonca provokáciu (z rozhodnutia De Haes a Gijsels proti Belgicku). Rovnako to platí aj o slobode prejavu žalovaných. Avšak realizácia práva na slobodu prejavu so sebou súčasne nesie aj povinnosti a zodpovednosť. Tieto limity, ktoré sú obsiahnuté v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, slúžia (okrem iného aj na) ochranou morálky, povesti alebo práv iných. Právo na slobodu prejavu neoprávňuje žalovaných na prekračovanie týchto hraníc a zneužívanie svojho práva na úkor práv iných. A tak, ako majú žalovaní oprávnenie využívať právo na slobodu prejavu, tak isto majú aj povinnosť rešpektovať všetky obmedzenia z neho vyplývajúce.
18. Aj keby boli vyjadrenia žalovaných prehnané, tvrdé, prípadne by sa javili ako nelogické alebo zaujaté, automaticky by to neznamenalo, že by boli samé o sebe nedovolenými z dôvodu, že vybočili z prejavu, ktorý je možné označiť za primeraný. Prejav je však možné označiť za neprimeraný napríklad v prípade, že ide o kritiku, ktorej absentuje vecný základ a pre ktorú nie je možné nájsť ani žiadne zdôvodnenie. Pri tom je však potrebné vždy hodnotiť celý prejav uskutočňujúci sa vo forme literárneho, publicistického alebo iného útvaru. Nie je možné posudzovať iba jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu (z nálezu Ústavného súd ČR sp.zn. I. ÚS 453/03). Z celého príspevku vyplýva, že cieľom žalovaných nebolo v dobrej viere poskytnúť verejnosti presné a spoľahlivé informácie o žalobcoch a vyjadrenia v ňom uvedené nemožno hodnotiť ani ako primerané. Tým, že žalovaní svojim konaním presiahli rámec svojich práv na slobodu prejavu, a spôsobom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcov do ich práv na ochranu osobnosti, má súd za to, že vydaním tohto neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu. Práve naopak, súd svojou činnosťou vyváži jednotlivé práva sporových strán a to takým spôsobom, aby zabránil žalovaným naďalej zasahovať do práv žalobcov a súčasne, aby právo na slobodu prejavu žalovaných sa dostalo do zákonných medzí. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
19. Keďže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, možno konštatovať, že žalobcovia boli v predmetnej veci v plnom rozsahu úspešní, súd im postupujúc podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 35 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.