Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11P-166-2015.pdf
PDF · 118.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/166/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: E. L., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XX, V., zast. JUDr. Patrik Holinga s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Hlavná 25, Košice, proti odporcovi : Y. L., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, V. v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. L., W.. XX.X.XXXX E. Y. L., W.. X.X.XXXX bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Mal. H.U. L., W.. XX.X.XXXX a Y. L., W.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H.U. L., W.. XX.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne a Y. L., W.. X.X.XXXX sumou 80 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.
Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 6.11.2015 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti H. L., W.. XX.X.XXXX E. Y. L., W.. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. H. sumou 110 Eur mesačne a na výživu mal. Y. sumou 110 Eur mesačne. Úpravu styku otca s maloletými deťmi žiadala neurčiť.
Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil, nakoľko jediným dôvodom rozpadu manželstva boli rodičia navrhovateľky.
V prípade rozvodu nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, s výškou výživného a úpravou styku.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 28.1.2016 v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko o to prejavili záujem. Výšku výživného určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného rodiča, styk upraviť po vzájomnej dohode rodičov.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u odporcu o manželstvo druhé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti H. L., W.. XX.X.XXXX a Y. L., W.. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo U. V. W. Q. Č.. XX.
Z výpovede matky súd zistil, že manželstvo uzatvárali po predchádzajúcej asi pol roka trvajúcej známosti, na základe vzájomných sympatií a lásky. Manželstvo bolo dobré asi do roku 2010. V tomto roku si odporca kúpil počítač notebook a začal prostredníctvom počítačovej siete stávkovať, tzv. online stávky. Navrhovateľka si to začala všímať a vnímať, pričom stále preklikol na niečo iné. Na otázku ohľadom stávkovania kedy už nadobudla vedmosť, že stávkuje, odmietol sa čo i len priznať. Odporca typoval nepretržite vždy keď nebol v práci a bol doma. Začalo sa prejavovať, že niečo nie je v poriadku aj v tom, že začala pociťovať nedostatok peňazí na zabezpečenie chodu domácnosti. To ju viedlo k tomu, že si začala zapisovať v roku 2011 výdavky. Napokon sa odporca priznal, že stávkuje a má dlhy. Priznal sa, že si požičal peniaze na stávkovanie od svojich kolegov, kamarátov ako i z rôznych nebankových spoločností, o ktorých nemala vedomosť. Odporca prestávkoval peniaze svojej matky 3.000 Eur, ktoré mu zverila a odložila si u neho na horšie časy. Tieto dlhy trebalo vrátiť a splácať. Požičali si od jej rodičov, aby mohli vrátiť a všetko splatiť, dohodli sa, že si požičajú z bankovej spoločnosti peniaze, splatia dlhy, pričom odporca sľúbil, že už nebude typovať. Odporca typoval stále, zhoršilo sa to až tak, že veľakrát nemali ani na chlieb. Bez jej vedomia zobral odporca do záložne snubný prsteň, obrúčku, retiazku, ktoré mala odložené vo svojej skrinke a na prechádzke s dcérou jej dal dole náušnice a odniesol do záložne. Dcéra prišla domov s plačom. Navrhovateľka odporcovi dohovárali takisto jej rodičia, jeho rodičia, matka avšak on si odmietol závislosť priznať a riešiť situáciu. Keď ho pri typovaní pristihla, upozornila ho, kričal na ňu, niekoľkokrát ju fyzicky napadol. Prvýkrát v roku 2012, naposledy v apríli 2014. Pre odporcu existovalo len typovanie, nič nevnímal, prestal venovať svoj čas deťom, navrhovateľke i rodine. Finančná situácia sa zhoršovala, odporca vôbec nezvažoval finančné potreby rodiny na zaplatenie bývania, stravy, potrieb detí a iných nevyhnutných vecí. V mesiacoch jún, júl, august 2014 nezaplatil platbu za elektrinu aj keď mu peniaze dala. V byte ich odpojili od elektriny, pričom sa navrhovateľka definitívne rozhodla a spolu s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka s deťmi odišla k rodičom a od tej doby t.j. od augusta 2014 žijú oddelene.
Po jej odchode jej odporca sľuboval, že sa zmení nech sa vrátia, pričom to odmietla. Chodil za ňou na pracovisko za účelom požičania si peňazí. Stále je presvedčený o tom, že nič zlé neurobil a svoju závislosť na stávkovaní si priznať odmieta. Má za to, že svojim hraním - stávkovaním môže zlepšiť rodinný rozpočet a finančnú situáciu rodiny.
Odporca pre záchranu rodiny nič nespravil. Vzhľadom na jeho závislosť na typovaní, ktorú si odmieta priznať a riešiť, ktorá negatívne ovplyvnila a rozvrátila manželské spolužitie a rodinné vzťahy. Pre ňu možnosť obnovy manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Odporcovi nedôveruje a takisto v dôsledku jeho postojov voči nej a deťom nepociťuje voči nemu žiadnu citovú náklonnosť.
Od augusta 2014 býva u svojich rodičov spolu s maloletými deťmi.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Fortuna s príjmom vo výške 350 - 360 Eur mesačne. Rodičom na bývanie neprispieva. Zabezpečuje výdavky pre maloleté deti.
Mal. H. má 12 rokov, je žiakom 6. triedy základnej školy. Začiatkom školského roka mala zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok. Za učebnice zaplatila 40 Eur, kúpila synovi novú školskú tašku, školské potreby a pomôcky, perá, zošity a iné 25 Eur, ZRPŠ, údržba školy 13 Eur, triedny fond 10 Eur, školská jedáleň 22 Eur mesačne. Okrem toho sa venuje futbalu a mesačný poplatok je vo výške 15 Eur, raz ročne poplatok 20 Eur. V prípade účasti na turnajoch musí zaplatiť cestu a stravu. Maloletý je zdravý, mimoriadne výdavky nemá.
Mal. Y. má 10 rokov, je žiačkou 4. triedy základnej školy. Výdavky má matka v súvislosti so školskou jedálňou 20 Eur mesačne, školská družina 11 Eur mesačne, krúžok spevu 11 Eur mesačne, poplatok raz ročne 20 Eur, školské potreby a pomôcky, výtvarná výchova 20 - 25 Eur, pracovné zošity 25 Eur. Maloletá nosí okuliare, má výdavky s okuliarmi raz ročne 60 Eur. V ďalšom sú tu výdavky na oblečenie zhruba 50 Eur mesačne. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.
Výdavky v súvislosti s ošatením mal. H. 50 Eur mesačne.
Výdavky na stravu pre troch od 150 - 170 Eur mesačne.
Navrhovateľka uviedla, že odkedy opustila s deťmi spoločnú domácnosť, odporca na výživu maloletých detí nijakou sumou neprispel. Poberal v roku 2015 rodinné prídavky a daňový bonus. Navrhovateľke boli jediné prídavky vyplatené prvýkrát v mesiaci január 2016.
Odporca sa s maloletými deťmi stretáva nepravidelne. Maloleté deti nekontaktuje. Z výpovede odporcu súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľky nesúhlasí. Zoznámil sa v stávkovej kancelárii, pričom navrhovateľka vedela, že stávkuje. Manželstvo bolo funkčné, všetko bolo v poriadku, o všetko sa postaral, všetky výdavky a poplatky platil zo svojej výplaty až do rozpadu manželstva. Navrhovateľka odišla bez toho, aby mu niečo povedala. Poslala mu SMS-ku, že sa nevráti a ide k rodičom. Uvedené skutočnosti s ním nekonzultovala, odporca o žiadnych problémoch nevedel. Týždeň pred jej odchodom, bol u jej rodičov pomáhať, podľa jeho názoru bolo všetko v poriadku. Odporca uvádza, že mu navrhovateľka začala brániť v stretávaní sa s deťmi. Vedú voči nemu nenávistnú politiku, aby sa s deťmi nestretával. Odporca uviedol, že stávkoval ale už asi rok a pol nestávkuje, nemá internet. To čo bolo v domácnosti potrebné zaplatil zo svojho príjmu. Za minulý rok nedostal žiadnu mzdu, pretože zamestnávateľ mu exekučne sťahoval rôzne pôžičky a na výplatu mal iba minimum v zmysle zákona. Odporca uviedol, že jeho príjem aj s nadčasmi bol niekedy vyše 1.000 Eur, ale vzhľadom k tomu, že musel splácať pôžičky nebankových subjektov, mal len minimálnu mzdu. Odporca uviedol, že od nebankových spoločností si zobrali pôžičky na nákup spotrebného tovaru a boli im poskytnuté aj kreditné karty, z ktorých čerpali finančné prostriedky. Pôžičky pre Cetelem sú splatené, pričom spoludlžníkom bola aj navrhovateľka. Naďalej ostávajú zrážky pre Home Credit 70 Eur a pôžička od odborového zväzu V. vo výške 67 Eur mesačne.
Odporca uviedol, že na základe týchto skutočností mal veľmi nízky príjem a nemal z čoho žiť, preto nevedel platiť poplatky za bývanie. V súčasnosti má ešte neuhradené dlhy, pričom tieto spláca: VÚB 100 Eur mesačne, Poštová banka 41 Eur mesačne, Quatro 100 Eur mesačne. V minulých mesiacoch zaplatil pôžičky tzv. pôžičkomat ostalo uhradiť 140 Eur a minipôžička dlh 312 Eur, tieto spláca po 50 Eur mesačne.V ďalšom si zobral na splátky televízor, avšak zmluva je na jeho matku, nakoľko je v registri dlžníkov. Splátky za televízor predstavujú mesačne 50 Eur.
Odporca je zamestnaný s príjmom vo výške 750 - 800 Eur. Okrem splácanie dlhov platí nájomné vrátane energií 200 Eur mesačne, ostatné použije na stravu.
Na výživu maloletých detí sa snažil prispievať podľa finančných prostriedkov. Navrhovateľke naďalej ostalo dispozičné právo k jeho účtu, pričom si mohla vybrať peniaze. Maloletým deťom prispel, prípadne niečo kúpil vždy keď ku nemu prídu. Takisto prispel synovi na školskú tašku sumou 50 Eur. S maloletými deťmi sa stretáva, pravidelne ho navštevujú. Svoje deti miluje.
Odporca uviedol, že navrhovateľka sa v manželstve venovala aj svojej rodine a blízkym, svojej sestre, s ktorou sa častejšie stretávala. Navrhovateľka počas manželstva nevarila a nemal pripravený obed keď prišiel domov, nakoľko sa starala iba o svoju sestru. Poukázal na to, že rodičia navrhovateľky kúpili dom, ktorý v poslednom období s deťmi navrhovateľka často navštevuje.
Odporca je toho názoru, že manželstvo bolo v poriadku až dovtedy kým sa do nich začali starať rodičia navrhovateľky. Z tohto dôvodu došlo k rozpadu ich manželstva.
Odporca v ďalšom uviedol, že im bol poskytnutý úver Slovenskou sporiteľňou na prefinancovanie vo výške 21.000 Eur. Išlo o pôžičky, ktoré im boli poskytnuté aj formou kariet.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 12/2014 bol vo výške 1.373,50 Eur, za obdobie 1/15 do 11/15 bol vo výške 1.045 Eur netto. Z uvedeného príjmu mal otec vykonávané zrážky na dohodu v priemere mesačne 593 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/15 do 12/15 bol vo výške 481,54 Eur netto.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté deti.
Z pripojeného potvrdenia futbalového oddielu V. R. V. bolo zistené, že mal. H. L., W.. XX.X.XXXX sa zúčastňuje tréningového procesu a majstrovských zápasov. Menovaný hráč má zaplatené členské poplatky za september až december kalendárneho roka 2015 v sume 60 Eur.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u navrhovateľky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. H. a 80 Eur mesačne na mal. Y. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú základnú školu. Vzhľadom na tieto skutočnosti má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem odporcu činí v priemere 1.045 Eur mesačne a príjem matky 481 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. H. a 80 Eur mesačne na mal. Y. je primerané.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.