Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14Pc/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou V. v právnej veci navrhovateľky: B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. (oprávnená, plnoletá dcéra), právne zastúpená Q. proti matke navrhovateľky: M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. (povinná z vyživovacej povinnosti, matka plnoletého dieťaťa), o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Matka M., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu plnoletej dcéry B. nar. XX.XX.XXXX, . sumou 225,- € mesačne za obdobie od 14.03.2022 do 21.08.2022, t. j. spolu sumou 1.183,05 €, a to všetko formou splátok vo výške 225,- € mesačne, splatných k 15. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie v tomto výroku nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.03.2022 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného od svojej matky, a to vo výške 250 € mesačne od podania návrhu.

2. V návrhu uviedla, že na základe nezhôd s matkou sa začiatkom novembra bola nútená odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Matka jej nijako neprispieva na jej výživu a vôbec sa o ňu nezaujíma. Ona je študentkou Strednej zdravotníckej školy v D. teda stále sa pripravuje na povolanie, a preto nepracuje. Finančne ju podporuje otec, ktorý jej však povedal, že už ju nebude môcť podporovať v plnom rozsahu z dôvodu, že matka podala návrh na určenie výživného na mal. Q.

3. Matka sa k návrh plnoletej dcéry vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.07.2022, v ktorom uviedla, že v návrhu nie sú uvedené žiadne skutočnosti, z ktorých by mala mať dcéra nárok na výživné a ku ktorým by sa mala vyjadriť (absencia akýchkoľvek podkladov k jej tvrdeniam, zdôvodnenie, prečo žije v D. a prispieva W. keď tvrdí, že všetky jej výdavky znáša jej otec). K takémuto nejasnému návrhu sa nevie vyjadriť. Má v osobnej starostlivosti mal. Q. na ktorého jej otec platí 200 €/mesiac. Zarába ako upratovačka 550 € mesačne, preto jej nie je jasné, na základe čoho dcéra žiada 250 € mesačne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

7. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné na maloleté dieťa.

9. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a pod., teda ak je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. 12. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že navrhovateľka ako plnoleté dieťa nebola schopná sama sa živiť, keďže sa štúdiom pripravovala na budúce povolanie, pričom nemala žiaden príjem.

13. Plnoletá dcéra bola študentkou na Strednej zdravotníckej škole v D., a to odo dňa 01.09.2019 s predpokladaným skončením štúdia v r. 2022, pričom školu v tomto roku aj ukončila. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. zo dňa 25.08.2022 vyplýva, že navrhovateľka nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberala dávku v hmotnej núdzi. Navrhovateľka teda aj po ukončení štúdia mala ešte postavenie študenta, a to až do 31.08.2022. Z pracovnej zmluvy, ktorú predložila na pojednávaní, vyplýva, že nastúpila v spoločnosti V. ako asistent predaja s dňom nástupu do práce 22.08.2022. Výdavky mala za bývanie 150,- € (býval u známej, u ktorej sa aj stravovala, o čom predložila čestné prehlásenie tejto známej), strava 100,- €, internet a telefón 24,- €, cestovné 25,- €, hygiena a ošatenie 50,- €, školské pomôcky, doplnky, výživy a iné 50,- €, voľnočasové aktivity 35-50,- €, spolu v sume 450 €.

14. Matka pracuje v spoločnosti E., pričom v r. 2021 mala čistý priemerný mesačný príjem v sume 576,57 € a za obdobie 01-07/2022 v priemere v sume 756,39 €. Od 16.09.2022 je práceneschopná, diagnóza jej zatiaľ stanovená nebola. Je vlastníčkou jednoizbového bytu, v ktorom má nájomníčku, ktorú vyberali ešte s manželom. Táto nájomníčka však v 11/2021 ochorela a vtedy začali problémy s platením nájomného. Podľa dohody by mala platiť 300 € mesačne s tým, že energie za tento byt predstavujú sumu cca 100 € mesačne, nájomníčka však platí nepravidelne, avšak nemá chuť ju posielať teraz preč, má dosť svojich starostí, nechce to riešiť. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu, užíva lieky na vysoký krvný tlak, na kŕčové žily, spolu tieto lieky vychádzajú okolo 50,- € mesačne. Za energie, plyn a elektriku v dome to vychádza 100,- €, v byte 90,- €, telefón platí 18,- € sebe, synovi 6,- €, za internet teraz neplatí. Stravu nemá spočítanú, na účet synovi dáva 25,- €, ide ako keby o vreckové pre neho, aby mal nejaké peniaze,

oblečenie nevedela uviesť, cestovné do práce vychádza nejakých 60,- €, inak môže precestovať ešte zhruba nejakých 20,- €, keď napr. ide k lekárovi do H.. 15. Súd je toho názoru, že matka sa musí starať o svoje záležitosti a nemôže sa takto zbavovať príjmu, kedy nie je ochotná platiť výživné svojej dcére, ale je ochotná tolerovať cudzej osobe to, že neplatí nájomné. Správne skonštatoval právny zástupca navrhovateľky, že nemôže byť na ujmu navrhovateľky, že matka nemá chuť riešiť to, že jej nájomníčka neplatí. Uviedol, že príjem matky by preto mohol byť na úrovni 1.056,- € (mzda 756 € a za prenájom jednoizbového bytu by mohla brať aspoň 300 € bez energií), to znamená, že má zhruba rovnaký príjem, ako mal otec. Potom nevidia dôvod, aby na maturantku, ktorá mala väčšie výdavky ako jej brat, nebolo určené výživné vo výške 250,- € mesačne tak, ako žiadala. Minimálne mohla matka byt ponúknuť dcére, čím by sa znížili jej výdavky. Výživné žiadajú určiť do času, kým sa dcéra zamestnala.

16. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci matky) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom), resp. majetkového prospechu, nemôže byť na úkor oprávnených detí.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z tzv. potencionality príjmov na strane matky, tzn. z príjmu, ktorý by mohla dosahoval za predpokladu, že by okrem príjmu zo zamestnania mala aj majetkový prospech z prenájmu bytu v sume 300 €, čo by potom predstavovalo čistý príjem matky v sume 1.056 €.

19. Súd pri určení výživného na navrhovateľku vychádzal z príjmu matky, ktorý je vo výške 1056 € mesačne v čistom. Súd má za to, že výživné vo výške 225 € na plnoletú B. je vo vzťahu k príjmu matky primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky, zohľadniac skutočnosť, že matka má v osobnej starostlivosti mal. dieťa, vo vzťahu ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcéra majú obaja rodičia, a to každý v 1/2-vici. Výdavky plnoletej dcéry súd ustálil vo výške 450 €, pričom polovica tejto sumy predstavuje 225 € a v takejto výške súd určil matke povinnosť platiť výživné, s čím navrhovateľka súhlasila a matka na pojednávaní deklarovala, že výživné dcére uhradí. Podľa tvrdenia navrhovateľky jej otec pomáhal s úhradou jej výdavkov.

20. Celkové výživné na plnoletú B. za obdobie od 14.03.2022 (t. j. od podania návrhu) do 21.08.2022, teda do dňa, ktorý predchádza okamihu zamestnania sa (t. j. alikvotná čiastka za 03/2022 v sume 130,64 € a za 4 mesiacov x 225 € je 900 € a alikvotná čiastka za 08/2022 je 152,41 €) činí 1.183,05 €. Matka od podania návrhu neuhradila plnoletej dcére žiadne výživné, ktoré by mohol súd započítať. 21. Vzhľadom na výšku nedoplatku, tento súd matka povolil splácať v mesačných splátkach po 225 € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

22. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.