Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-86-2015.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Moniky Koščovej, v právnej veci žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čárskeho 10, IČO: 36 191 400, zastúpeného JUDr. Petrom Kerecmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: A. N., D.. X.X.XXXX, N. S. G., X. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 107,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.9.2014 č.k. 45C/4/2013-61 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,57 eur a tieto zaplatiť JUDr. Petrovi Kerecmanovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 107,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,92 eur od 17.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,92 eur od 17.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,92 eur od 18.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,92 eur od 17.3.2011 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17,92 eur od 20.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,92 eur od 19.5.2011 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 163,52 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 107,52 eur s prísl. z dôvodu neuhradenia ceny za poskytované služby v sieti internet na základe zmluvy o poskytovaní služieb v sieti internet, ktorú uzavrel so žalovaným.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 a § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení zákona č. 586/2008 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2009 vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 6.11.2009 k uzavretiu písomnej zmluvy na dobu neurčitú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo pripojenie na sieť internet denne 24 hodín za dohodnutú mesačnú paušálnu odplatu 17,92 eur, splatnú do 15. dňa v aktuálnom mesiaci. Žalobca dňa 6.11.2009 riadne a funkčne pripojil žalovaného na sieť internet podľa jeho požiadaviek, čo žalovaný potvrdil v preberacom protokole. Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že žalovaný neuhradil mesačné paušály za mesiace november, december 2010 a január až apríl 2011, čo spolu predstavuje sumu 107,52 eur. Súd uzavrel, že nárok žalobcu v tomto rozsahu je opodstatnený. K tvrdeniam žalovaného, že za obdobie február až apríl, t.j. za dobu plynutia výpovednej lehoty nebol povinný uhrádzať mesačné
platby, keďže odovzdal žalobcovi koncové zariadenie, súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle čl. VI. bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok v prípade ukončenia zmluvy výpoveďou bola medzi účastníkmi konania dojednaná trojmesačná výpovedná lehota, ktorá mala začať plynúť prvý deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. v tom prípade 1.2.2011. Zmluvný vzťah bol ukončený až uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, t.j. 30.4.2011, preto do konca apríla 2011 trvala povinnosť žalovaného uhrádzať mesačné platby v zmysle zmluvných dojednaní. Úhradu mesačných platieb aj za plynutie výpovednej lehoty nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, nakoľko išlo o právo vyplývajúce zo zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Odovzdanie koncového zariadenia podľa názoru súdu prvého stupňa neznamenalo ukončenie možnosti čerpať plnenia zo strany žalobcu žalovaným v celosti, ale iba jeho časti. Žalovanému vznikla povinnosť odovzdať koncové zariadenie až ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. až k 30.4.2011 a pokiaľ tak urobil skôr, stalo sa to na základe jeho vlastného rozhodnutia, čím sa nezbavuje povinnosti plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dojednaní.
K tvrdeniam žalovaného o úhrade mesačnej platby v novembri 2010 (10.11.2010) spolu v sume 89,- eur súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností a to, že časť tejto sumy vo výške 35,- eur nemohol byť započítaný na nedoplatok za tretiu splátku aktivácie služby TANGO, pretože žalovaný nevedel preukázať, že túto tretiu splátku už skôr uhradil, t.j. že v takejto výške nemal nedoplatok. Žalobca mal možnosť započítať túto časť na tretiu splátku aktivácie služby tango ako skoršie vzniknutý dlh v dôsledku čoho po 10.11.2010 na strane žalovaného bol evidovaný nedoplatok za obdobie mesiaca november 2010 až do apríla 2011. Žalobca mal právo aj na započítanie časti tejto platby vo výške 0,84 eur na úrok z omeškania za obdobie 09/2009 až 10/2010 v súlade s čl. IV. bod 2 Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko aj sám žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že jednotlivé mesačné platby neuhrádzal pravidelne ale s omeškaním.
Keďže žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, ktorých výška vyplýva z výroku rozsudku. Omeškanie stanovil odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných súm spolu s 9 % a 9,25 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 eura od platnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur. Tie priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkony právnej služby a´16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu) a režijný paušál 3 x 7,81 eur, za účasť na pojednávaní dňa 29.04.201 a dňa 9.9.2014, 2 x 16,60 eur a 2 x režijný paušál 8,04 eura, ktorá vrátane 20 % DPH spolu predstavujú sumu 87,88 eura. Spolu trovy konania tak činia 163,52 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, podľa obsahu odvolania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že nepristupoval rovnako k obom stranám sporu a dokazovanie viedol tak, že tvrdené skutočnosti musel preukazovať len žalovaný, avšak žalobca nie. So sumou 35,- eur, ktorý nedoplatok si žalobca vymyslel, nesúhlasí, nakoľko neexistuje jediný dôkaz o jej nezaplatení, a to aj napriek tomu, že nedisponuje dokladom o úhrade tejto sumy. Žalovaný tiež nemá žiaden doklad, preto nevie, prečo ho súd zaviazal na úhradu tejto sumy. Pokiaľ ide o sumu 0,84 eura, je to len upravená suma, aby žalobcovi dopasovala platba. Žiaden dlh na strane žalovaného neexistuje. Úhrada sumy 17,90 eur za mesiace november a december 2010 sú zdokladované v platbe 89,60 eur z novembra 2010. Žalobca nepreukázal, že poskytoval službu žalovanému aj počas plynutia výpovednej doby. Napadol aj rozhodnutie o náhrade trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a k tvrdeniam žalovaného, že za poskytovanie služieb v mesiacoch november a december 2010 uhradil 2 x 17,92 eur žalobca uviedol, že bez akýkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že platbou žalovaného zo dňa 10.11.2010 nedošlo k úhrade poplatkov za tieto mesiace ako sa mylne domnieva žalovaný, ale iba k úhrade platieb za mesiace 08/2010, 09/2010 a 10/2010 po 17,92 eur mesačne, k úhrade staršieho nedoplatku vo výške 35,- eur ako tretej splátky za aktiváciu služby TANGO digitálna televízia splatnej v
lehote do 31.1.2010 a k úhrade časti úrokov z omeškania vo výške 0,84 eur. Žalobca bol oprávnený svoju pohľadávku voči žalovanému započítať, keďže sa jednalo o starší nedoplatok žalovaného na istine.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3.2.2016 o 09.05 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 11.01.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.
K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:
Správne súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že dlžnú istinu žalobcovi uhradil. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, ktorý na svoju obranu tvrdil, že dlžnú istinu uhradil. Žalobca bol oprávnený platbu z 10.11.2010 vyúčtovať ako úhradu staršieho nedoplatku, a to tretej splátky za aktiváciu služby TANGO digitálna televízia splatnej do 31.1.2010, keďže táto dovtedy nebola uhradená. Pokiaľ totiž žalovaný pri úhrade sumy 89,- eur dňa 10.11.2010 výslovne neuviedol, o akú úhradu ide a akým titulom túto sumu uhrádza žalobcovi, žalobca bol oprávnený túto sumu započítať na skorší nedoplatok, ktorý u neho vznikol. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania nepredložil také relevantné dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalovanú sumu žalobcovi uhradil, nemožno jeho obranu považovať za preukázanú.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Pokiaľ zmluvné strany dojednali trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť prvý deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. v tomto prípade 1.2.2011, správne uzavrel súd prvého stupňa, že bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať mesačné platby v zmysle zmluvného dojednania až do ukončenia zmluvy, t.j. do 30.4.2011. Až uplynutím výpovednej doby totiž došlo k zániku zmluvy, teda aj práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, teda aj povinnosti žalovaného uhrádzať mesačné platby. Samotná skutočnosť, že žalovaný odovzdal koncové zariadenie pred zánikom zmluvy ho nezbavila povinnosti uhrádzať mesačné platby do uplynutia výpovednej doby a zániku zmluvy.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to odmeny za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 eur a režijného paušálu vo výške 8,04 eura, ktoré vrátane 20 % DPH činia 29,57 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania JUDr. Petrovi Kerecmanovi, advokátovi tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.