Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Cpr-3-2015.pdf
PDF · 130.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou, v právnej veci navrhovateľa: U.. C. K., E.. XX.X.XXXX, P. XX I., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Klementisom, Mudrochova 2, Bratislava proti odporcovi: Diligentia R.C., s.r.o., Ivánska cesta 12, Bratislava, IČO: 46 008 616, zastúpenému advokátom Mgr. Mariánom Masarikom, Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 doručené navrhovateľovi dňa 20.3.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Klementisa vo výške 365,44 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.4.2015 podaným na súde dňa 20.4.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru zamestnanca na základe oznámenia zamestnávateľa o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 doručeného zamestnancovi dňa 20.3.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako i jeho právneho zástupcu, výsluchom konateľov odporcu - U.. A. G. a B.. O.. B. O., Z.., ako i právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených do súdneho spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový a právny stav.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 29.3.2013. Deň nástupu do práce bol dohodnutý 1.4.2013. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na pozícii finančného riaditeľa. Listom zo dňa 27.2.2015 odporca oznámil navrhovateľovi, že na strane zamestnávateľa, t.j. odporcu, pretrvávajú prekážky, na základe čoho s účinnosťou od 28.2.2015 sa nemusí zamestnanec, t.j. navrhovateľ, dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu práce, a to až do oznámenia zmeny tohto stavu, ktorý oznámi zamestnávateľ písomnou formou na adresu trvalého pobytu zamestnanca, t.j. navrhovateľa. Listom zo dňa 27.2.2015, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 20.3.2015, odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca s poukazom na ustanovenie § 68 odsek 1 písmeno b) zákona č. 311/2001 Z.z. Dôvodmi závažného porušenia pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 bolo: a) dlhotrvajúca
neospravedlnená absencia zamestnanca v práci, b) výkon práce pre seba, prípadne iné osoby v rámci pracovného času, c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, e) zavinené porušenie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa, g) konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec úmyselne použil v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 24.3.2015, doručeným odporcovi dňa 25.3.2015, oznámil odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. V liste poukázal na absenciu skutkového vymedzenia konania zamestnanca a preukázanie existencie takého konania, ktoré napĺňa prípady porušenia pracovnej disciplíny uvedené zamestnávateľom v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015. V súlade s § 79 zákonníka práce oznámil odporcovi, že trvá, aby ho naďalej zamestnával.
V podanom návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že počnúc dňom 10.12.2014 až do 25.3.2015 bol dočasne práceneschopný. Navrhovateľ mal za to, že odporca s ním skončil pracovný pomer neplatne a to z dôvodu, že odporca neuviedol akékoľvek skutkové vymedzenie údajného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, nešpecifikoval akékoľvek údaje o čase/období, v ktorom malo dôjsť zo strany navrhovateľa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny, nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré majú zakladať porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ s ohľadom na dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v liste zo dňa 27.2.2015 poukázal na to, že v uvedených dôvodoch odporca nešpecifikoval obdobie a konanie a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k naplneniu dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nekonkretizoval skutky a nepreukázal existenciu akéhokoľvek faktického konania navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že právny úkon, ktorým odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer nespĺňal formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce. Taktiež nebolo zrejmé, na základe akých okolností vyhodnotil odporca konanie navrhovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 70 zákonníka práce, v zmysle ktorého sa musí v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Navrhovateľ si nebol vedomý, že by svojím konaním naplnil ktorýkoľvek z dôvodov porušenia pracovných povinností, ktoré odporca uvádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené ďalej navrhovateľ poukázal aj na ustanovenie § 68 odsek 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Navrhovateľ dal do pozornosti súdu, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, kedy sa odporca mal dozvedieť o dôvode, ktorý by ho oprávňoval na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tiež uviedol, že odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v čase, keď bol dočasne práceneschopný.
Podaním zo dňa 29.5.2015 podaným na súde dňa 1.6.2015 predložil odporca vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Uviedol, že pracovný pomer bol ukončený odporcom okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa v zmysle § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.3.2015. Nakoľko u odporcu nepôsobia zástupcovia zamestnancov, mohol konať samostatne pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Odporca s tvrdeniami navrhovateľa nesúhlasil a uviedol, že ustanovenie § 68 odsek 1 Zákonníka práce vymedzuje len skutkové podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 68 odsek 1 Zákonníka práce bol uplatnený. Odporca poukázal na konštantnú judikatúru slovenských a českých súdov, ktorá ustálila, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer skončený. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna, uvedenie skutočností môže byť stručné a zhodné s uvedením v Zákonníku práce. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru konkretizoval dôvod jeho skončenia s poukazom na ustanovenie § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, ako i bližším vymedzením dôvodov pod písmenami a) až g). Zo znenia uvedeného textu ako i odkazu na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce je nepochybné, z akého dôvodu zamestnávateľ, t.j. odporca, skončil pracovný pomer s navrhovateľom. Dôvodom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Odporca poukázal na to, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca s poukazom na § 47 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce. Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na pozícii finančného riaditeľa a mal postavenie vedúceho zamestnanca. Okrem povinností obsiahnutých v § 81 Zákonníka práce bol povinný dodržiavať aj povinnosti uvedené v § 82 Zákonníka práce. Odporca bol povinný využívať pracovný čas na prácu pre zamestnávateľa, t.j. odporcu, chrániť majetok odporcu pred poškodením, zničením, stratou, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, dodržiavať bezpečnostné predpisy a iné súvisiace predpisy a dodržiavať povinnosti mlčanlivosti. Odporca mal podozrenie, že navrhovateľ vykonáva popri pracovnom pomere aj prácu pre seba a pre iné subjekty ako len pre odporcu a tým úmyselne poškodzoval záujmy a majetok odporcu ako zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ patril do úzkeho manažmentu spoločnosti odporcu, mal na starosti úlohy týkajúce sa financií, spracovania účtovníctva, kontroling a personálne záležitosti. Po výmene manažmentu spoločnosti odporcu, odporca začal vykonávať audit a inventúru. Bolo zistené, že vedenie účtovníctva obsahovalo zvláštne prípady, ktorými sa potvrdilo nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami odporcu. Stav skladových zásob nezodpovedal papierovej dokumentácii. Navrhovateľ systematicky a opakovane poškodzoval majetok odporcu a odporcovi vznikala škoda niekoľko desiatok tisíc eur v súvislosti s neoprávnenými obchodmi. Pracovná pozícia zamestnanca, ktorú vykonával navrhovateľ, vyžaduje dôkladné a precízne vedenie obchodnej a finančnej dokumentácie a preto nebolo možné požadovať od odporcu, aby zamestnával osobu, ktorá vykonáva vlastné obchody na úkor spoločnosti. Uvedené konanie a správanie navrhovateľa boli závažnými porušeniami pracovnej disciplíny a od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával. V prípade, ak by odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou, vystavil by sa riziku, že navrhovateľ bude v porušovaní pracovnej disciplíny pokračovať. Konanie navrhovateľa malo pre odporcu nepriaznivé dôsledky spočívajúce vo vynaložených nákladoch na zosúladenie fungovania oddelenia predaja, a v neposlednom rade vo vynaložení prostriedkov na minimalizáciu spôsobenej škody. K tvrdeniu navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje časový údaj, v ktorom malo dôjsť zo strany navrhovateľa k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, odporca uviedol, že právna norma upravujúca okamžité skončenie pracovného pomeru nevyžaduje ako obsahovú náležitosť právneho úkonu uvedenie dátumu, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Dňa 22.9.2015 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 21.9.2015, v ktorom uviedol, že so závermi odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 29.5.2015 nesúhlasí. Trval na tom, že pracovný pomer skončil odporca neplatne. Navrhovateľ poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej je dôvodom na skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce skutočnosť, ak zamestnanec svojím konkrétnym zavineným konaním porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Pred tým, ako dôjde k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, musí mať zamestnávateľ zistený dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nestačí iba podozrenie. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 68 odsek 1 Zákonníka práce bol uplatnený, pričom na splnenie hmotnoprávnej podmienky sa vyžaduje, aby bol tento dôvod vymedzený určitým spôsobom, aby nemohli vzniknúť o ňom pochybnosti. Ďalej uviedol, že navrhovateľ odo dňa 10.12.2014 do 25.3.2015, t.j. aj v čase doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, bol dočasne práceneschopný, a teda nebol prítomný na pracovisku. Navrhovateľovi dodnes nebolo známe, z akého dôvodu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Opätovne poukázal na to, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú konkrétne. Mal za to, že konkrétnosť týchto dôvodov nemožno konvalidovať v prebiehajúcom súdnom konaní. Práve naopak, tieto dôvody mali byť konkrétne už v okamžitom skončení pracovného pomeru. Odporca taktiež nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania navrhovateľa, ktorým by malo dôjsť k naplneniu ktoréhokoľvek z uvedených prípadov porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody uvedené odporcom nie sú určité a bez dodatočného doplnenia ich skutkového vymedzenia nie je možné určiť, prečo bol pracovný pomer skončený. Mal za to, že dôvody uvedené odporcom sú neurčité a bez dodatočného doplnenia ich skutkového vymedzenia nie je možné určiť, prečo bol pracovný pomer s navrhovateľom skončený. Zároveň nebolo možné ani zistiť, či tieto dôvody vôbec v skutočnosti ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom existovali. Odporca uplatnil viaceré dôvody rozviazania pracovného pomeru a to súhrnne s ďalšími dôvodmi, ktoré považoval za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Vyvstala otázka, že ak súd zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny nie je dokázané, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom. Odporca až vo svojom vyjadrení de
facto prvý krát bližšie, ale stále nepreskúmateľne uviedol údajné skutky a konanie navrhovateľa ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Uvedenie údajných skutkov a konania žalobcu však na vyššie uvedených nedostatkoch platného právneho úkonu nič nemení. Navrhovateľ mal za to, že ďalšie navrhované dodatočné dopĺňanie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu nebolo možné akceptovať. Navrhovateľ trval na tom, že dôvod skončenia pracovného pomeru je potrebné skutkovo opísať tak, aby tento nebolo možné zameniť s iným dôvodom, t.j. konkrétne vymedziť kedy a ako malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny bolo potrebné opísať ako časovo presný popis deja použitého dôvodu, bez ktorého nebolo možné preskúmať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z materiálneho hľadiska, takéto skončenie pracovného pomeru bolo neurčité, nepreskúmateľné a robilo tento právny úkon neplatným. Účelom zákonnej právnej úpravy je, aby zamestnanec v čase doručenia rozhodnutia zamestnávateľa vedel, čo je dôvodom na rozviazanie jeho pracovného pomeru, a nie aby sa zamestnanec iba v budúcnosti dozvedel, čo je dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru. V predmetnej veci, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu neobsahovalo žiadne skutkové dôvody, len všeobecné tvrdenia a preto nespĺňalo materiálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pochybnosti o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom sú zrejmé aj z toho, že odporca dňa 27.2.2015 doručoval navrhovateľovi Oznámenie prekážok v práci na strane zamestnávateľa a v rovnaký deň aj Okamžité skončenie pracovného pomeru, že u celkom deviatich zamestnancov použil formulárovým spôsobom rovnaké dôvody Okamžitého skončenia pracovného pomeru; že z pôvodných sedem zistených závažných porušení pracovnej disciplíny na strane navrhovateľa, tieto vo svojom vyjadrení zredukoval na jedno porušenie, pričom ani pri tomto nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania navrhovateľa, ktorým by malo dôjsť k naplneniu závažného porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Navrhovateľ odmietal údajné skutky a konanie, ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že odporca iba deklaruje svoje tvrdenia, avšak doposiaľ nepredložil žiadne konkrétne dôkazy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri podpisovej doložke konateľov G. W. O. na Okamžitom skončení pracovného pomeru chýba vytlačený názov odporcu. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo podpísané riadne a spôsobom, ako to vyplývalo z vnútorných organizačných predpisov odporcu a z výpisu z obchodného registra. Keďže tak nebola dodržaná forma, ktorú predpisuje zákon, takýto právny úkon mal byť posúdený ako neplatný podľa § 40 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Navrhovateľ navrhol, aby súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu. Na záver poukázal na rozhodnutie v konaní sp.zn. 21Cpr/3/2015, v ktorom súd rozhodol rozsudkom v identickej veci okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 doručené zamestnancovi dňa 20.3.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá. Súčasťou vyššie uvedeného podania navrhovateľa bol aj dosiaľ neprávoplatný rozsudok sp.zn. 21Cpr/3/2015.
Dňa 1.10.2015 bolo na súde podané podanie odporcu, ktorým predložil listinné dôkazy, ktorých vykonanie navrhol odporca a to faktúry č. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, dobropisy č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, žiadosť o vystavenie dobropisu k faktúre č. XXXXXXXX, zakladateľskú listinu spoločnosti odporcu, likvidačný protokol k faktúre č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, notársku zápisnicu č. N 314/2015, zmluvu o pôžičke zo dňa 18.12.2012 uzatvorenú medzi spoločnosťou odporcu a S. T., výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 11.6.2015, notárskou zápisnicou č. N 316/2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a P. X., výzvou zo dňa 11.6.2015 na vrátenie pôžičky, notárskou zápisnicou č. N 317/2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2015 medzi odporcom a C. A., výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 11.6.2015, notárskou zápisnicou č. N 315/2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a L. I., výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 11.6.2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a A.U. U., Dodatkom č. 1 a 2 k predmetnej zmluve, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a A. Z., Dodatkom č. 1 a 2 k predmetnej zmluve, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a J. O., Dodatkom č. 1 a 2 k predmetnej zmluve, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a A. Š., Dodatkom č. 1 a 2 k predmetnej zmluve, zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2012 medzi odporcom a P. Y., Dodatkom č. 1 a 2 k predmetnej zmluve.
Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 predstúpil navrhovateľ, ktorý uviedol, že na podanom návrhu trvá. U odporcu bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2013 s nástupom do práce dňa 1.4.2013. V pracovnom pomere bol zaradený do pracovnej pozície finančného riaditeľa, pričom bol podriadený obchodnému vedeniu firmy a nadriadený bol finančnej učtárni, mzdovej a personálnej
učtárni, oddeleniu kontrolingu a logistike. Dňa 20.3.2015 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu, a to z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. K údajným dôvodom odporcu pre okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol, že od 10.12.2014 do 25.3.2015 bol na dočasnej pracovnej neschopnosti ("PN"), na svojom pracovisku nebol prítomný a odporca ho počas celej tejto doby nekontaktoval. Uviedol, že dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru pod písmeno a) až g) sa nedopustil, nevedel o nich a počas trvania pracovného pomeru mu zo strany odporcu nebol žiadny takýto dôvod oznámený a ani vytknutý. Na nedostatky svojej práce nebol v posledných dvanástich mesiacoch upozornený a neboli mu vytknuté žiadne nedostatky z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Počas PN mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu a následne dňa 24.3.2015 vyzval odporcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní a oznámil mu, že neuznával okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ ukončil PN dňa 25.3.2015. Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu návrhu na začatie konania. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu bolo neplatné a to z dôvodov, že platné okamžité skončenie pracovného pomeru predpisuje Zákonník práce náležitosťami § 68 a 70, pričom tieto náležitosti musia byť formálne, ako lehoty a písomná forma a materiálne, t.j. musí byť uvedené skutkové vymedzenie dôvodu nezameniteľné s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľovi trpelo nedostatkom určitosti prejavu vôle odporcu spočívajúceho v tom, že vymedzený dôvod je len vo všeobecnej rovine, nenapĺňal jeho identifikačný účel skutkovým opisom a nebolo ho možné objasniť bez nutnosti doplnenia neuvedených údajov jeho obsahu a to ani pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle. Keďže nebolo možné z materiálneho hľadiska dôvod ani preskúmať a tento dôvod sa nemôže dodatočne meniť, bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Platí zásada, že právny úkon bolo potrebné posudzovať podľa času, keď bol adresátovi určený a výklad prejavu vôle môže smerovať len na objasnenie jeho obsahu a teda zistenie, čo bolo skutočne prejavené a pomocou výkladu prejavu vôle nemožno nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnom čase nemal alebo neprejavil. Dodatočné skonkretizovanie dôvodov doplnením neuvedených dôvodov ich obsahu nemožno považovať za súčasť skončenia pracovného pomeru a je sankcionované neplatnosťou. Čiže, čo je neurčité sa považuje za neexistujúce. Doplnenie dôkazov zo strany odporcu a návrhy na vykonanie týchto dôkazov nepotvrdzujú prejav vôle vyjadrený v okamžitom skončení pracovného pomeru, tak aby nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, aké boli skutočné dôvody a navrhovateľovi bolo zrejmé a vedel, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýkalo. Poukázal na to, že navrhované dôkazy odporcom nesúviseli s predmetom tohto konania, ale boli pre skúmanie predpokladov úspešnosti odporcu v inom konaní. K uvedenému sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril z dôvodu, že odporca si nárokoval na náhradu škody, ktorú však navrhovateľ neuznával a nebola podľa jeho názoru predmetom sporu. Ďalej predstúpil konateľ odporcu A. G., ktorý uviedol, že konateľom odporcu je spolu s O.. O. B. od 28.11.2014. Do tohto dňa boli konateľmi odporcu navrhovateľ spolu s pánom S., t.j. oni dvaja tvorili obchodné vedenie spoločnosti. Keďže pracovnú zmluvu uzatváral navrhovateľ sám so sebou, nemal mu kto vytýkať výhrady voči jeho konaniu do momentu zmeny konateľstva v spoločnosti. Dňa 28.11.2014 spolu s B. O. oznámil A. G., t.j. druhý konateľ, že navrhovateľ bol odvolaný z vedenia spoločnosti a požiadali ho o odovzdanie obchodnej a inej agendy, ktorá spadala do kompetencie navrhovateľa, avšak navrhovateľ odmietol túto agendu vydať, pričom oznámil, že nemá žiadnu agendu na odovzdanie. Zároveň žiadal o odovzdanie pracovnej zmluvy, ktorá sa nenachádzala v archíve spoločnosti. V spoločnosti neexistoval žiadny archív, neboli tam žiadne doklady, a nie to ešte pracovné zmluvy. Pokiaľ sa týkalo mzdovej a personálnej agendy manažmentu spoločnosti, túto zastrešovala spoločnosť TAX ADVISORY, k.s., ktorá na žiadosť konateľov G. a O. oznámila, že nedisponuje pracovnými zmluvami a teda ani pracovnou zmluvou navrhovateľa. Spolu s druhým konateľom O. B. mali dohodu d pánom S., ktorý mal pocit, že bol neoprávnene odvolaný, že použijú cca tri mesiace na to, aby sa oboznámili z pozície konateľov s reálnym stavom spoločnosti a následne budú riešiť všetky otvorené otázky. Boli to otázky pracovnoprávnych a majetkových vzťahov. Popri dennom riadení spoločnosti začali vykonávať audit spoločnosti odporcu. V priebehu auditu zistili, že PN navrhovateľa trvala až od 10.12.2014, pričom nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa od 28.11.2014 nedostavil do práce a toto považoval za neospravedlnenú absenciu. Navrhovateľ do 28.11.2014 do 27.2.2015 nechodil do práce, pričom spoločnosť odporcu nemala vedomosť, z akého dôvodu do práce nechodil. Zároveň bolo zistené, že bola uzatvorená poradenská zmluva, bolo vyplatené z poradenskej zmluvy plnenie medzi spoločnosťou odporcu a spoločnosťou Diligentia, a.s. suma v celkovej výške 81.600,- eur. Uviedol, že konateľom spoločnosti odporcu je od 28.11.2014, pričom navrhovateľ, ako i pán S., sú konateľmi, resp.
členmi predstavenstva spoločnosti Diligentia, a.s. Predpokladal, že sa jednalo v danom prípade o fiktívne zmluvy. A peňažné prostriedky boli na účet akciovej spoločnosti prevedené bez dokladov. Takýchto plnení bolo mnoho, aj voči spriazneným osobám, napr. spoločnosti MARU Gmbh., ktorej vlastníkom je občan Nemeckej republiky, Š. L., ktorý je zároveň majoritným akcionárom spoločnosti Diligentia, a.s. a bol aj členom dozornej rady odporcu. Plnenia voči jeho spoločnosti boli v rokoch 2013 až 2014 v celkovej výške 700.000,- eur. Taktiež k týmto plneniam neexistovali žiadne doklady. Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 uviedol právny zástupca odporcu, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nedošlo k platného vzniknutiu pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom. Jednotlivé oblasti, za ktoré mal podľa pracovnej zmluvy navrhovateľ zodpovedať a riadiť ich, vykonával z titulu funkcie konateľa spoločnosti, resp. z výkonu oprávnení a povinností zamestnávateľa podľa platného Zákonníka práce. V zmysle aktuálnej judikatúry činnosť štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, nakoľko funkcia štatutárneho orgánu nie je druhom práce, ktorý možno vykonávať v pracovnom pomere. Uvedený názor zastával z dôvodu, že nebolo možné odlíšiť pracovnú náplň navrhovateľa ako zamestnanca od obchodného vedenia spoločnosti a ostatných kompetencií vyplývajúcich zo zakladateľskej listiny odporcu, Zákonníka práce a platných právnych predpisov, ako i z dôvodu, že medzi odporcom a navrhovateľom neexistoval žiadny právny či faktický vzťah nadriadenosti a podriadenosti. V organizačných štruktúrach odporcu nebol v danom čase žiadny iný zamestnanec, ktorý by bol navrhovateľovi nadriadený. Uzavretím pracovnej zmluvy sa dosiahol neprípustný stav, kedy navrhovateľ ako zamestnanec a súčasne zamestnávateľ de facto plnil pokyny dané sám sebe. Uvedený stav odporca kvalifikoval tak, že medzi navrhovateľom a odporcom mohol vzniknúť nanajvýš faktický pracovný pomer a v takom prípade navrhovateľovi neprislúchajú nároky z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 77 až 80 Zákonníka práce, a žalobu bolo potrebné bez ďalšieho zamietnuť. Na pojednávaní dňa 2.2.2016 predstúpil konateľ odporcu O.. B. O., PhD., ktorý uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia U.. A. G. ako i právneho zástupcu. V rámci záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemožno z materiálneho hľadiska preskúmať bez nutnosti doplnenia neuvedených údajov. Navrhovateľ počas svojej neprítomnosti na pracovisku od 10.12.2014 do 25.3.2015, teda ešte 5 dní po obdŕžaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadnym spôsobom nebol odporcom kontaktovaný, teda nebol ani upozornený, čo sa mu vytýkalo a čo bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Predložené dôkazy a tvrdenia boli iba v rovine podozrení, pričom z judikatúry vyplýva, že právny dôvod má byť v čase ukončenia pracovného pomeru zistený a nestačilo len podozrenie. Navrhol žalobe vyhovieť. Právny zástupca odporcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 uviedol, že nevznikol platný pracovný pomer. Pre prípad, ak súd dospeje k inému záveru žiadal, aby návrh zamietol z dôvodu, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa v čase od 28.11.2014 do 9.12.2014 nedostavoval na pracovisko, pričom neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, v danom období nečerpal dovolenku a nebol na PN. O uvedenej skutočnosti sa odporca dozvedel v marci 2015, z čoho vyplýva, že subjektívna dvojmesačná lehota a objektívna ročná lehota boli zachované. Ak by súd nevyhodnotil ostatné dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru ako dostatočne určité, mal za to, že dôvod uvedený pod písmenom a) je dostatočne konkretizovaný, určitý a zrozumiteľný a obom účastníkom právneho úkonu bolo jasné, akého konania sa tento dôvod týka.
V zmysle § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
V zmysle § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
V zmysle § 77 citovaného právneho predpisu, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ v súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, uplatnil na súde podanou žalobou neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 20.4.2015 a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.3.2015. Navrhovateľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru odôvodnil tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 27.2.2015 nemá splnené formálne a materiálne náležitosti. Mal za to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce upravuje ako podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva povinnosť zamestnávateľa konkretizovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pritom je zrejmé, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nestačí uviesť zákonné ustanovenie § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, ale je nevyhnutné uviesť konkrétny skutok, prípadne skutky, ktorými sa mal zamestnanec dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 uviedol viaceré dôvody, ktorými mal navrhovateľ závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, pričom sú uvedené ako: a) dlhotrvajúca neospravedlnená absencia zamestnanca v práci, b) výkon práce pre seba, prípadne iné osoby v rámci pracovného času, c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, e) zavinené porušenie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa, g) konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec úmyselne použil v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa. Ako už súd uviedol, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník, v danom prípade odporca ako zamestnávateľ, vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Pracovný pomer sa skončil v zmysle § 68 odsek 1 písmeno b) závažným porušením pracovnej disciplíny, pričom bolo povinnosťou zamestnávateľa, t.j. odporcu tento dôvod konkretizovať tak, aby ho jednak nebolo možné zameniť s iným dôvodom a zároveň, aby bolo navrhovateľovi, ako zamestnancovi zrejmé bez všetkých pochybností, akého skutku sa mal dopustiť, a pre ktorý bol s ním pracovný pomer rozviazaný.
Odporca síce uviedol zákonné ustanovenie § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce ako i viaceré skutky, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak ani jeden skutok nebol konkretizovaný tak, aby bolo zrejmé, ktorým konaním navrhovateľ naplnil uvedený skutok, resp. kedy došlo ku konaniu, ktoré zakladalo dôvod pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov nebolo zrejmé, kedy malo dôjsť k uvedeným skutkom a akým konkrétnym konaním navrhovateľa. Hoci odporca považoval skutky uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru pod písmenami a) až g) za bližšiu špecifikáciu ustanovenia § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, toto jeho tvrdenie nebolo v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, ktoré stanovuje povinnosť skutok vymedziť spôsobom nezameniteľným s iným konaním zamestnanca. Súd považoval skutky uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 za všeobecné, a nejasné, z ktorých nebolo možné presne určiť, ktorým konkrétnym konaním a v akom čase došlo zo strany navrhovateľa ako zamestnanca k údajnému závažnému porušeniu pracovného pomeru, pričom odporca nemal jednoznačne preukázané, že určité konanie navrhovateľa bolo možné bez všetkých pochybností považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Hoci odporca poukazoval v priebehu konania na skutočnosť, že konaním navrhovateľa mu mala vzniknúť škoda, súd je toho názoru, že skúmanie existencie škody, prípadne jej výšky, nie je v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru primárna a nie je ani predmetom takéhoto konania. Súd zastáva názor, že nie je možné nedostatok opísania skutku uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru ako závažného porušenia pracovnej disciplíny konvalidovať v priebehu konania tým spôsobom, ako to urobil odporca v danom prípade, a teda predložením listinných dôkazov, ktoré mali preukazovať skutočnosti uvedené odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru tiež nie je zrejmé, kedy mal navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu, čo je dôležité pre zistenie, či odporca pri okamžitom skončení pracovného pomeru dodržal subjektívnu lehotu 2 mesiacov, ktorá sa počíta podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ dozvedel. Jedná sa o lehotu, ktorá má hmotnoprávny a prekluzívny charakter. Súd na záver poukazuje aj na formálny nedostatok okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015, keď uvedená listina nie je opatrená pečiatkou odporcu, ale len podpismi osôb konateľov odporcu, t.j. U.. A. G. a B.. O.. B. O., Z.. a to v rozpore s výpisom z Obchodného registra, v zmysle ktorého v mene spoločnosti odporcu konajú a za spoločnosť sa k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Vo vzťahu k vyjadreniam právneho zástupcu odporcu predneseným na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016, že medzi účastníkmi konania nevznikol platný pracovný pomer, nakoľko jednotlivé oblasti, za ktoré mal navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy zodpovedať, vykonával z titulu výkonu funkcie konateľa, sa súd nestotožňuje a to z dôvodu, že pracovná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 29.3.2013 obsahovala podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nebolo preukázané, že táto pracovná zmluva nie je platná. Obchodný zákonník vymedzuje výkon funkcie konateľa ako obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia o odmene v zmysle Zákonníka práce, avšak Obchodný zákonník nevylučuje, aby bol konateľ spoločnosti aj v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou, v ktorej je konateľom tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. A z tohto titulu je zrejmé, že na vzťah z pracovnej zmluvy sa použijú ustanovenia Zákonníka práce a to aj v súvislosti s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. Zároveň súd poukazuje aj na zakladateľskú listinu obchodnej spoločnosti odporcu zo dňa 12.8.2014, ktorá upravuje pôsobnosť konateľa, pričom tá sa v celom rozsahu nezhoduje s náplňou práce navrhovateľa u odporcu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2013 a preto nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vykonával úlohy podľa pracovnej zmluvy z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú zo siedmich úkonov právnej služby v zmysle § 13a odsek 1 a 4, § 11 odsek 1 a § 16 odsek 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 365,44 eura:
1. prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 23.03.2015: 64,53 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 72,92 eura 2. podanie žaloby na súd 17.4.2015: 64,53 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 72,92 eura 3. účasť na pojednávaní 4.6.2015 odroč.: 16,13 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 24,52 eura 4. písomné vyjadrenie 21.9.2015: 64,53 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 72,92 eura 5. účasť na pojednávaní 1.10.2015 odroč.: 16,13 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 24,52 eura 6. účasť na pojednávaní 10.11.2015 odroč.: 16,13 eura + 8,39 eura (režijný paušál) = 24,52 eura 7. účasť na pojednávaní 2.2.2016: 64,53 eura + 8,58 eura (režijný paušál) = 73,12 eura. V súlade s ustanovením § 149 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal navrhovateľku na úhradu trov právneho zastúpenia odporkyne na účet právneho zástupcu odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.