Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_35C-136-2012.pdf
PDF · 99.71 KB
No categories available
35C/136/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne v 1/ rade: C. F., nar.: XX.X.XXXX, bytom: L. XX, XXX XX L., občianka SR, žalobkyne v 2/ rade: G. E., nar.: XX.X.XXXX, bytom: L. XX, XXX XX L., občianka SR, obe zastúpené: JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom, so sídlom: Nerudova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1/ rade: G. G., nar.: XX.X.XXXX, bytom: Y. F. XX, XXX XX L., občan SR, v zastúpení: JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom: Štúrova 27, Košice, žalovanej v 2/ rade: C. G., nar. X.X.XXXX, bytom: T. XX, XXX XX L., občianka SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti za náhradu
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území: E. G., obec: L.B.-E., okres: L. B., a to bytu č. X, na X.D., vchod č. XX bytového domu T. Č.. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom: XXX, v L., U. Z. T. XX, ktorý je postavený na pozemku registra C, s parc.číslom: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku registra C, s parcelným číslom: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 210/10000 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 210/10000.
Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. G., O.: L.-E., O.: L. B., a to byt č. X, na X.D., vchod č. XX bytového domu T. Č.. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom: XXX H. L., U. Z.. T. Č.. XX, ktorý je postavený na pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 210/10000 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 210/10000 do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade, v podiele 1 k celku u každého.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyniam v 1/ a 2/ rade, každej po 15.000 € s tým, že suma 12.000 € u každej zo žalobkýň je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšná suma 3.000 € u každej zo žalobkýň je splatná do 1 roku od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyniam v 1/ a 2/ rade trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyne v 1/ a 2/ rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2012 domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 12741, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. G., obec L. - E., okres L. B. a to bytu č. X, na X.D., vchod č. XX, bytového domu T. Č.. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom XXX H. L., na ulici T. XX, ktorý je postavený na pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 251 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 314 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 251 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX o výmere 314 m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 210/10000-in a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosit 210/10000-in. Zároveň, aby súd prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. G., obec: L.-E., okres: L. B., a to byt č. X, na X.D., vchod č. XX bytového domu T. Č.. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom: XXX v L., U. Z.. T. Č.. XX, ktorý je postavený na pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra C, s parc.č.: XXXX, o výmere 314 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 210/10000 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 210/10000 do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade, v podiele 1 k celku u každého s tým, že žalovaní v 1/a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu predstavujúcu hodnotu ich spoluvlastníckych podielov vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. G., obec L. - E., okres L. B., zapísané na LV č. XXXXX, a to byt č. X, na X.D., vchod č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome T. Č.. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom XXX, postavený na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v spoluvlastníckom podiele každý po 1. Zároveň sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E.É. G., O. L. - E., okres L. B., zapísaných na LV č. XXXXX, a to: pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX vo výmere 256 m2, zastavené plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX vo výmere 256 m2, zastavené plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX vo výmere 251 m2, zastavené plochy a nádvoria, pozemku reg. „C“, s parcelným číslom XXXX vo výmere 314 m2, zastavené plochy a nádvoria, pričom na daných pozemkoch je postavený bytový dom T. Č.. XX,XX,XX,XX. Spoluvlastnícky podiel k pozemkom je v rozsahu 210/10000 z celku. Zároveň majú aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 210/10000 z celku. Predmetný byt č. X nie je reálne deliteľný a žalobkyne mali záujem dohodnúť sa so žalovanými na zrušení podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti a vzájomnom vyporiadaní a to návrhom zo dňa 13.4.2012 kedy navrhli, že žalovaná v 2/ rade sa stane výlučným vlastníkom bytu, alternatívne sa stane podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalovaným v 1/ rade, pričom na vyrovnanie každému z nich zaplatí, resp. zaplatia peňažnú náhradu vychádzajúcu z trhovej ceny bytu, pričom pri určovaní výšky náhrady žalobkyne vychádzali zo situácie na trhu s obdobnými nehnuteľnosťami v katastri E. G., kde priemerná hodnota obdobného porovnateľného bytu predstavuje 80.000 €. Žalovaní na ich výzvu nijako nereagovali a z ich správania bolo zrejmé, že s dohodou nesúhlasia. Žalobkyne však nemajú záujem byť naďalej spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže tieto nemajú možnosť užívať. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže žalovaní nesúhlasili s návrhom a navrhovanou výškou náhrady za ich spoluvlastnícke podiely, žiadali, aby súd pri určovaní hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností vychádzal z ich trhovej ceny. Navrhli preto, aby súd
na zistenie trhovej ceny nariadil znalecké dokazovanie, podľa ktorého výsledku následne prispôsobia výšku nimi požadovaných náhrad.
Žalovaný v 1/ rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 12.7.2012, v ktorom uviedol, že žalovaná v 2/ rade má trvalé bydlisko v predmetnej nehnuteľnosti a až do smrti ich otca sa o neho príkladne a vzorne starala. Preto sa s ňou ústne dohodol a súhlasil, aby po smrti otca aj naďalej obývala túto nehnuteľnosť, hoci aj on je 1 vlastníkom. Žalovaná v 2/ rade po prípadnom predaní nehnuteľnosti a rozdelení financií za 1 inú nehnuteľnosť nedokáže zabezpečiť, nakoľko iné finančné prostriedky nemá a keďže po mozgovej cievnej príhode ostala na invalidnom dôchodku, ani jej neposkytnú akékoľvek finančné prostriedky formou úveru, či inej finančnej výpomoci. Manželka žalovaného v 2/ rade nesúhlasí prijať žalovanú v 1/ rade, aby sa k nemu presťahovala alebo aby on spoločne so žalovanou v 2/ rade kúpil inú nehnuteľnosť, resp. by vyplatil podiel, ktorý požadujú žalobkyne. Žalobkyňa v 2/ rade je zabezpečená, má kde bývať a celé roky sa nestarala o ich otca. Žalobkyňa v 1/ rade je jeho neter, právoplatná dedička po jeho nebohej sestre Soni, od ktorej najmenej čakal, že sa takto zachová voči svojej tete z ľudského hľadiska, nakoľko žalovaná v 2/ rade sa v detstve s láskou o ňu starala. Zhruba 10 až 12 rokov sa neter nezaujímala o svoju tetu a ani o deda. Neter je tiež zabezpečená a spolu so žalovanou v 2/ rade nemajú snahu vyriešiť situáciu inou, ako súdnou cestou. Nezaujíma ich ľudský prvok, vidia len vidinu peňazí, komunikujú len cez advokáta. Okrem iného požiadavka na vyplatenie adekvátneho podielu predmetnej nehnuteľnosti nezodpovedá súčasnej trhovej cene nehnuteľnosti, a to je ďalší dôvod, s ktorým žalovaný v 1/ rade nesúhlasí, pretože nehnuteľnosť nezodpovedá trhovej cene 80.000 €. Žiadal žalobkyne, aby prehodnotili celú situáciu ešte raz, aby prispeli k rozumnému rozhodnutiu a vyriešeniu sporu a nie len vidine okamžitého získania peňazí.
Žalovaná v 2/ rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu taktiež dňa 12.7.2012 kedy uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré navrhli žalobkyne, nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti má trvalé bydlisko, žije tam od detstva, až do smrti ich rodičov sa o nich príkladne a vzorne starala. Jej brat G. (žalovaný v 1/ rade) súhlasil, aby naďalej obývala túto nehnuteľnosť, ústne sa s ním dohodla a aj keď si je vedomá, že po dedičskom konaní mu patrí jedna štvrtina nehnuteľnosti. O túto nehnuteľnosť sa riadne stará, platí všetky náklady. Sestra G. (žalobkyňa v 2/ rade) o tejto záležitosti s ňou nikdy riadne neporozprávala, o otca sa celé roky nestarala a nemala záujem o to, aby sa našlo nejaké adekvátne riešenie v tejto záležitosti. Nezaujíma ju, že žalovaná v 2/ rade je invalidná dôchodkyňa po mozgovej cievnej príhode. Ani po prípadnom predaní nehnuteľnosti a rozdelení financií na štyri časti, si inú nehnuteľnosť momentálne nedokáže zabezpečiť, nakoľko iné finančné nemá a vzhľadom k jej zdravotnému stavu jej ani neposkytnú akékoľvek finančné prostriedky formou úveru, či inej finančnej výpomoci. V závere zopakovala vyjadrenia žalovaného v 1/ rade.
Súd vec prejednal a v konaní vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX, okres: L. B., O.: L. - E., kat.územie: E. G., zo dňa 28.5.2012 súd zistil, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade so žalovanými v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcela registra „C“, parc.č.: XXXX o výmere 256 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“, parc.č.: XXXX o výmere 256 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parc.č.: XXXX o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parc.č. XXXX o výmere 314 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, bytu č. X, na X.D., vo vchode č. XX, súpisné číslo: XXX, postavené na parcele XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, popis stavby: bytový dom T. XX,XX,XX,XX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 210/10000, pričom každý z účastníkov konania je spoluvlastníkom podielu v rozsahu 1 k celku.
Listami zo dňa 13.4.2012 žalobkyne v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli žalovaným v 1/ a 2/ rade zrušenie a vzájomné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, kedy na vyrovnanie žiadali spoločne a nerozdielne zaplatiť peňažnú náhradu každému po 20.000 €. Uvedené zásielky boli podané na poštovú prepravu dňa 16.4.2012.
Z oznámenia spoločnosti CASOVIA REALITAS Košice s.r.o., Národná trieda 206/75, 040 01 Košice zo dňa 11.3.2013 súd zistil, že trhová hodnota nehnuteľnosti - 3-izbového bytu na T. Z. Č.. XX, H. L. je cca 70.000 €.
Z oznámenia VRK REAL PLUS - REALITY s.r.o., so sídlom Hutnícka 22, Košice, IČO: 36588423 zo dňa 13.3.2013 súd zistil, že aktuálna trhová cena 3-izbového bytu s príslušenstvom v pôvodnom stave, s celkovou podlahovou plochou 80 m2, nachádzajúcom sa na X.D., na ul. T. XX je 68.800 €.
Žalobkyňa v 1/ rade v konaní vypovedala, že k podielu k predmetnému bytu sa dostala tak, že jej dedo nenechala žiaden závet a keďže jej mama zomrela, po nej podedila 1 bytu. Myslela si, že potom sa to nejako vysporiada a aj to chcela tým spôsobom, že by sa predal byt. Na začiatku sa u nich v rodine aj rozprávalo, že by sa byt predal a každému by sa vyplatila 1 a že strýko, t.j. žalovaný v 1/ rade spolu s peniazmi, ktoré by mal z predaja bytu čiastočne aj so žalovanou v 2/ rade, tak by pre ňu kúpil nejaký iný 1-izbový byt. Ďalšia možnosť bola taká, že z predaja bytu by išlo 60 % peňazí žalovaným v 1/ a 2/ rade, pretože 40.000 by im asi nepostačovalo na kúpu 1-izbového bytu. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že s týmto súhlasí, avšak žalovaná v 2/ rade - teta uviedla, že nesúhlasí a nechce ísť z bytu preč.
Žalobkyňa v 2/ rade vypovedala, že boli štyria súrodenci, žalovaní v 1/ a 2/ rade sú jej súrodenci a žalobkyňa v 1/ rade je jej neter. Keď zomrel otec nenechal závet a jej patrí 1. Chce sa iba vysporiadať, nič viac. V rodine mali toto riešenie, ktoré spomenula žalobkyňa v 1/ rade, avšak (poznámka sudcu: žalovaná v 2/ rade) s týmto nesúhlasila.
Žalovaný v 1/ rade vypovedal, že sestra dochovala otca aj mamu v tom byte, starala sa o neter, keď bola malá, avšak neter vôbec nejavila záujem o stretávanie sa so starými rodičmi, nebola na pohrebe ani starému otcovi. Keď sa dozvedela o dedičstve, keď ju notárka vyzvala, ihneď chceli byť predávať a zarobiť na tom. Vôbec nebrali ohľad na to, čo bude so sestrou, čo tam bude bývať. Byt už vôbec nemá takú hodnotu ako predtým, pretože pred rokom vyhorel, keď sa od sviečky zapálil. Byt svojpomocne dal do poriadku, 2 izby, kuchyňu a kúpelňu, záchod a chodbu a jednu izbu nechal vyhorenú tak, aby žalobkyne v 1/ a 2/ rade videli, ako byt vyzeral. Oni k tomuto nepomohli, ani prstom nepohli. Sestra bola v nemocnici, na liečení, neboli ju pozrieť, navštíviť, ani ju nekontaktovali. Jediný záujem, ktorý majú, je získať peniaze z predaja bytu. Žalovaný uviedol, že momentálne má kde bývať, avšak je s manželkou rozdelený a súdia sa o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže pravdepodobne sa aj on bude musieť vysťahovať z uvedenej nehnuteľnosti na Y. F. H. Ť. a nájsť si nové bývanie.
Súd dňa 14.1.2016 uskutočnil vypočutie žalovanej v 2/ rade na jej adrese z dôvodu, že táto sa nevedela dostaviť na súdne pojednávanie zo zdravotných dôvodov, kedy táto súhlasila s prisúdením vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva so žalovaným v 1/ rade. Takisto žalovaný v 1/ rade zmenil svoju argumentáciu a s uvedeným súhlasil. Zároveň sa účastníci konania dohodli, že žalovaní v 1/ a 2/ rade vyplatia žalobkyniam v 1/ a 2/ rade každej z nich po 15.000 € s tým, že 12.000 € sa vyplatí hneď po rozsudku a 3.000 € do konca dlhšieho obdobia, roka.
Podľa § 136 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 160 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a to u každého z nich v podiele 1 k celku a to titulom Osvedčenia o dedičstve 13D/370/2010 Dnot 119/2010 Z-1937/11-v.z.996/11.
Spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza ku vzniku vlastníckeho práva. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Zákonná úprava uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak ak k tejto nedôjde, má každý spoluvlastník právo žiadať zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súdnou cestou. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné, a to: 1/ reálne rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný, 2/ ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a 3/ ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov, nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.
V tomto prípade k dohode medzi žalobkyňami v 1/ a 2/ rade a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nedošlo aj napriek tomu, že sa o dosiahnutie dohody žalobkyne v 1/ a 2/ rade pokúsili listom zo dňa 13.4.2012 doručeným žalovaným v 1/ a 2/ rade a preto sa následne obrátili so žalobou na súd.
Súd zohľadňoval všetky tri možnosti vyporiadania nehnuteľnosti v poradí, ako predpokladá zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že rozdelenie tejto veci nie je možné, nakoľko sa jedná o 3-izbový byt, kedy ho nie je možné reálne rozdeliť a jeho využitie je možné len v celku. Preto súd pristúpil k druhej možnosti, kedy po zrušení podielového spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti túto v zmysle následne dosiahnutej dohody medzi účastníkmi konania prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súd videl opodstatnenosť aj logiku prisúdiť danú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade, nakoľko žalovaní v 1/ a 2/ rade v predmetnom byte bývajú spoločne, kedy žalovaná v 2/ rade tam býva od detstva a žalovaný v 1/ rade sa prisťahoval k sestre - žalovanej v 2/ rade po rozvode jeho manželstva.
V konaní následne bolo potrebné určiť výšku primeranej náhrady pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade, pod ktorou možno rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny, t.j. 1 z reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Ide teda o cenu, ktorá vychádza z veku nehnuteľnosti, jej umiestnenia, rozlohy, veľkosti, vybavenia, ale aj z dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Pri vyčíslení tejto sumy súd vychádzal z prednesenej dohody účastníkov konania, kedy títo určili, že predmetná nehnuteľnosť má cenu 60.000 € a teda podiel 1 k celku u každého z nich predstavuje 15.000 €. Zároveň súd mal za to, že uvedené korešponduje aj s vyjadreniami realitných kancelárii, ktoré oznamovali trhovú hodnotu bytu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil, tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade, u každého v pomere 1 k celku, s povinnosťou výplaty žalobkýň v 1/ a 2/ rade v sume u každej po 15.000 € s tým, že súd plne rešpektoval dohodu účastníkov konania, kedy uvedenú sumu rozdelil na 2 splátky, 12.000 € splatných do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšných 3.000 € u každej z nich splatných do 1 roku od právoplatnosti rozsudku. Súd teda využil ustanovenie § 160 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade dané sumy uhradiť žalobkyniam v 1/ a 2/ rade nie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v lehotách vyššie citovaných, nakoľko tieto považoval primerané vzhľadom na výšku nároku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyniam v 1/ a 2/ rade priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko tieto žiadali priznať výšku plnenia závisiacu na znaleckom posudku. Preto súd potom pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky súdom priznaného plnenia 15.000,- € u každej zo žalobkýň a zároveň im priznal i uhradené súdne poplatky z návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.