Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/325/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. E. Š., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky T. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. E., X. XXXX/XX, K..Č.. E.T., C. X/XX a otca Ľ. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. Z. V., K. X. F. XXXX/XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného zo dňa 03.11.2015 z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom zo dňa 03.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2015 domáhal, aby mu súd znížil výživné na mal. E. zo sumy 70,--EUR mesačne na sumu 35,--EUR mesačne, počnúc od 01.11.2015.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom - 47 zo dňa 16.02.2015, právoplatným dňa 27.02.2015, bolo jeho manželstvo s matkou maloletého rozvedené. Maloletý syn E. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný povinnosťou vo výške 70,--Eur mesačne. Nakoľko dňa 31.05.2015 došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, toho času je vo vážnej finančnej tiesni. Poberal nemocenské dávky do 19.10.2015 a v mesiaci november 2015 mu budú vyplatené posledné nemocenské dávky za 19 októbrových dní. Nakoľko došlo k vážnej finančnej zmene, nie je schopný naďalej prispievať na výživu maloletého syna podľa rozhodnutia súdu. V prípade, že si nájde zamestnanie, nebude trvať na znížení výživného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že si podal tento návrh z toho dôvodu, že stratil prácu, nakoľko ich zamestnávateľ im dal výpoveď, pretože mu nebola predlžená zmluva na stráženie objektov. Jemu sa takto znížil príjem, takže nevie t.č. uhrádzať výživné v dosiaľ stanovenej výške. Jeho príjmom je t.č. invalidný dôchodok vo výške 253,30 € mesačne. Je vlastníkom jednoizbového bytu, ktorý nadobudol za slobodna a v ktorom býva sám. Z tohto jeho invalidného dôchodku t.č. musí uhrádzať náklady a to nájomné v sume 120,- € mesačne, náklady na elektrinu v sume 31,75 € mesačne, náklady na plyn 18,- € raz za štvrťrok, náklady na telefón v sume 15,96 € mesačne a už spomínané výživné na syna v sume 70,- € mesačne. Nemá žiadne úvery a ani pôžičky. Okrem mal. Lukáša už inú vyživovaciu povinnosť nemá. V minulosti tiež musel splácať dlhy, ktoré narobila jeho bývalá manželka - matka maloletého v celkovej

výške 10.500,- €, z ktorých v súčasnej dobe má ešte dlh na debetnom účte v Slovenskej sporiteľni s celkovým zostatkom 900,- €, ktorý t.č. nespláca, s výnimkou úrokov, ktoré platí a ktoré ročne predstavujú náklad 240,- €. On je v súčasnosti čiastočným invalidným dôchodcom, zháňal si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho zdravotnému stavu, písomné potvrdenia o tom však nemá, keďže išlo o telefonické kontakty. Je evidovaný na úrade práce od 20.10.2015, úradu by sa mal prezentovať tým, že si hľadá prácu, kedy prvé hlásenie by mal úradu predložiť 16.02.2016. Syn sa s ním pravidelne stretáva. Zatiaľ uhrádza na maloletého výživné v dosiaľ stanovenej výške, a má takto uhradené výživné aj za mesiac január 2016. Toto hradil aj z nemocenskej dávky, ktorú poberal, pričom posledná takáto dávka mu bola vyplatená v mesiaci november 2015. Za mesiace december 2015 a január 2016 uhradil uvedené výživné už len z jeho invalidného dôchodku. Poukázal tiež na to, že v poslednom období je syn častejšie u neho a tak to bolo aj počas vianočných sviatkov a Silvestra. Rovnako tak počas letných prázdnin syn 6-7 dní pobudol u neho, následne šiel domov na 2-3 dni, aby sa opätovne dožadoval pobytu u neho. Tiež poukázal na to, že ich dospelá dcéra bola 27.04.2015 vylúčená zo školy.

Matka maloletého vo svojej výpovedi nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že toho času bývajú v podnájme na adrese C. X/XX, E., nakoľko pôvodný byt, ktorý dostali od mesta na ul. Potočnej bol nevyhovujúci po hygienickej stránke. Majiteľke bytu platí nájomné vrátane energií v celkovej výške 280,- € mesačne. V byte okrem syna E. býva aj dospelá dcéra Q. Š., ktorá má 19 rokov, je hlásená na úrade práce. Jej ďalšie výdavky predstavujú poplatok za telefón a internet v sume 25,- €, káblová televízia 3,50 € mesačne, náklady na syna - stravné v škole v sume 22,- € mesačne, 10,- € cestovné do školy a ďalšie náklady sa týkajú výdavkov na domácnosť ako je strava a hygiena, čo v priemere predstavuje sumu 15,- € denne. Ona do 04.12.2015 som bola zamestnaná v spoločnosti LIDL, kde ukončila pracovný pomer dohodou, nakoľko jej chceli znížiť pracovný úväzok, z ktorého by jej následne plynul príjem okolo 170,- € mesačne, čo je pre ňu nepostačujúce. Krátky čas bola PN a následne 18.12.2015 nastúpila ako predavačka k jej terajšiemu zamestnávateľovi, u ktorého pracovala do 31.12.2015 na dohodu a od 01.01.2016 má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s minimálnou mzdou. Poberá tiež prídavok na syna E.. Iný hodnotnejší majetok nevlastní. Nemá žiadne úvery a ani podlžnosti, a nemá ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. E.. F.. E. navštevuje 5. ročník základnej školy a okrem výdavkov, ktoré uviedla, mala na neho zvýšené výdavky na začiatku školského roka v septembri. Maloletý je zdravý, vo voľnom čase sa venoval basketbalu, ktorý musel ukončiť, nakoľko boli s tým zvýšené výdavky na oblečenie a vstup do haly. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že syn trávi u neho viac času, matka toto poprela, keďže v minulosti chodieval syn k otcovi taktiež každý druhý víkend. Je pravdou, že syn t.č. počas vianočných sviatkov bol u otca, išiel k nemu na prvý sviatok vianočný a strávil u neho štyri dni. Potvrdila tiež, že otec dosiaľ určené výživné na syna má uhradené, vrátane mesiaca január 2016. Nad rámec bežného výživného synovi neprispieva.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, kedy syn nastúpil na druhý stupeň základnej školy a zároveň otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k dcére Q.. Dcéra žije v domácnosti matky a táto ju musí živiť.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom sp.zn.

- 47 zo dňa 16.02.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bol mal. E.Š. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70,--Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Styk otca so synom sa neupravil. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa uviedol v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p. iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol, keďže účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku.

Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku matka bola zamestnaná ako predavačka v spoločnosti Lidl s príjmom cca 340,--EUR mesačne. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa dosahovala čistý príjem za mesiac november 2014 v sume 351,41 EUR, za mesiac december 2015 v sume 351,82 EUR a za mesiac január 2015 v sume 361,49 EUR. Bol jej tiež poskytovaný prídavok na dve deti vo výške 47,04 EUR mesačne. Otec bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 252,30 Eur a zároveň pracoval ako zamestnanec SBS. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa za obdobie od 01.06.2014 do 31.12.2014 dosiahol čistý príjem vo výške 2352,07 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 392,01 EUR. Uhrádzal mesačné náklady na nájomné za bývanie v sume 125,29 EUR, náklady podľa SIPO v sume 31,74 EUR a platby za UPC v sume 10,50

EUR mesačne. Podľa správy kolízneho opatrovníka obaja v tom čase mali vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom, a to mal. E. a v tom čase už dospelej nezaopatrenej dcére Soni, študentke 4. ročníka obchodnej akadémie. Maloletý E. v tom čase navštevoval 4. ročník základnej školy. Podľa potvrdenia školy náklady na maloletého za školský rok 2014-2015 predstavovali sumu 68,27 EUR.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, matka bola zamestnaná v spoločnosti Lidl, kde za obdobie od januára 2015 do novembra 2015 vrátane dosiahla čistý príjem vo výške 4.589,94 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 417,27 EUR. Odo dňa 18.12.2015 bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 28.12.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne rozhodnutím toho istého úradu zo dňa 18.1.2016 dňom 1.1.2016 z tejto evidencie vyradená. Podľa potvrdenia o mzde z 15.01.2016 bola zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti na obdobie od 18.12.2015 do 31.12.2015 u nového zamestnávateľa - Mäso Udeniny, A. G. s čistou mzdou 19,94 EUR. Od 01.01.2016 je podľa jej účastníckej výpovede u tohto zamestnávateľa zamestnaná na riadny pracovný pomer za minimálnu mzdu. Za mesiac december 2015 jej bola tiež vyplatená nemocenská dávka v sume 80,20 EUR.

Otec maloletého je podľa správy ÚPSVaR vedený od 19.10.2015 v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom žiadnych iných štátnych sociálnych dávok. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 252,30 Eur mesačne, čo vyplynulo z lustrácii v Sociálnej poisťovni. Podľa správy jeho posledného zamestnávateľa - spoločnosti P.A.P. Service spol. s.r.o. Prešov pracovný pomer s ním bol ukončený uplynutým dohodnutej doby ku dňu 31.05.2015. Zmluvu ukončila dodávateľská firma s jeho zamestnávateľom, pretože si našla nového dodávateľa strážnej služby. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.05.2015, adresovaného týmto zamestnávateľom otcovi maloletého.

Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne - II. časť „Posudok“ z 05.06.2014 u otca maloletého je konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 50%, pričom z hľadiska pracovnej rekomandácie je u neho navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku s príslušnými obmedzeniami schopností vykonávať prácu a síce len v prostredí bez nutnosti dlhšej chôdze a státia a bez dvíhania ťažkých bremien. V čase podávania tejto správy jeho pracovné zaradenie bolo podľa nej považované za vyhovujúce.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov u maloletého, tento toho času navštevuje 5. ročník základnej školy. Na začiatku školského roka sa mu uhrádzal príspevok rodičov škole v sume 12,--EUR. Stravuje sa v školskej jedálni. Poplatok za stravu je vo výške 23,--EUR mesačne. Do školy cestuje mestskou hromadnou dopravou, cestovné je v sume 10,--EUR mesačne. Má vývinové poruchy učenia. Má individuálny študijný plán. Dieťa spolupracuje so školským psychológom. V spoločnej domácnosti žijú s dospelou už zaopatrenou dcérou Soňou a to v podnájme. Poplatok za podnájom je 270,--EUR mesačne. Dcéra Q., nar. 17.09.1996 bola na základe rozhodnutie Hotelovej akadémie Spišská Nová Ves zo dňa 01.06.2015 od uvedeného dňa vylúčená zo štúdia na uvedenej škole, nakoľko sa nezúčastňovala vyučovania.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovie. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov, ako na strane otca, tak aj na strane maloletého dieťaťa.

U otca táto zmena spočívala predovšetkým v poklese príjmov, z dôvodu skončenia pracovného pomeru jeho posledného zamestnávateľa s ním. Podľa správy bývalého zamestnávateľa otca - spoločnosti

P.A.P. Service spol. s.r.o., Prešov pracovný pomer s ním bol ukončený uplynutým dohodnutej doby k 31.05.2015, z dôvodu straty zákazky uvedenej spoločnosti. Je teda zrejmé, že otec sa svojim pričinením nepodieľal na ukončení tohto jeho pracovného pomeru.

Z hľadiska ostatného majetku sa u otca nijako nezmenili pomery. Naďalej je vlastníkom bytu, ktorý obýva sám, náklady na bývanie má zhruba rovnaké, ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom z jeho strany na maloleté dieťa. Jeho príjmom je čiastočný invalidný dôchodok, ktorý taktiež nevykazuje výraznejšiu zmenu výšky oproti stavu, ktorú mal v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom.

Na druhej strane však zároveň došlo u otca aj k zámiku jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k toho času už plnoletej dcéry Soni, ktorá v čase posledného rozhodovania bola síce takisto plnoletá, avšak odkázaná na neho ešte výživou, keďže v tom čase bola študentkou strednej školy, ktorú navštevovala. Teda otcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Podstatná zmena nastala aj u maloletého syna, ktorá spočívala v jeho nástupe na druhý stupeň základnej školy, keďže toho času navštevuje 5. ročník. V čase poslednej úpravy výživného navštevoval 4. ročník základnej školy, teda jej prvý stupeň. V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o znížení výživného prihliadal aj na túto okolnosť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

Z výpovede samotného otca pred sudcom vyplynulo, že doterajšie súdom určené výživné na syna do novembra 2015, po tom, čo s ním bol k 31.5.2015 ukončený pracovný pomer, uhrádzal z nemocenských dávok, ktoré poberal. Po tomto dátume z jeho strany došlo k úhradám výživného naďalej v súdom stanovenej plnej výške, a to napriek tomu, že podľa jeho vyjadrení jeho príjem tvoril len jeho invalidný dôchodok. Súd je preto toho názoru, že pokiaľ otec za týchto okolností dokázal túto čiastku výživného

na syna aj naďalej uhrádzať, je v jeho schopnostiach a možnostiach toto výživné v takto určenej výške aj naďalej hradiť. Vzhľadom na uvedené, preto súd návrh otca zamietol.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)