Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-226-2015.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/226/2015
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, Košice, proti povinnému: H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie 61,74 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Námietkám proti exekúcii a proti trovám exekúcie, vznesenými povinným u súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Štefana Kukuru 12 v y- h o v u j e .
II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e .
III. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 30.7.2015 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/3264/2012 zo dňa 19.1.2012.
Povinný vzniesol u súdneho exekútora v zákonnej lehote námietky proti exekúcii a zároveň návrh na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že namieta zákonnosť rozhodcovského rozsudku, pretože neexistovala právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, keďže nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa. Podľa povinného neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa nemohol vopred skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľnými. Rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V obchodnom vestníku je neprimerane ťažké nájsť vnútorný poriadok rozhodcovského súdu a je neprimerane žiadať o postup podľa pravidiel, ktoré sú ťažko prístupné. Uvádza závery rozsudku ESD vo veci C-240/98 až C-244/98 a ďalšie rozhodnutie slovenských súdov. Zároveň vzniesol námietky proti trovám exekúcie, ktoré sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie tak, že sú netransparentné, nepreskúmateľné a neoprávnené, nakoľko sú vyjadrené len ako jedna suma v celku. Navrhuje preto námietkám vyhovieť a exekúciu zastaviť.
Oprávnený sa k námietkám povinného nevyjadril.
V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku /zákona č. 233/l995 Z. z./ povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii do l4 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený a povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Predpokladom úspešne podaných námietok sú tieto podmienky: l. námietky boli podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, 2. námietky boli podané
- u exekútora,
- u orgánu, ktorý má povinnosť zásielky doručiť, 3. námietky boli odôvodnené tým, že
- po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
- ak sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná,
- oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodnutia Arbitrážneho súdu Košice, č.k. 2C/3264/2012 zo dňa 19.1.2012. Predloženým exekučným titulom priznal rozhodcovský súd oprávnenému nárok vyplývajúci z poistnej zmluvy č. 4413790016, uzatvorenej dňa 27.11.2007 medzi oprávneným a povinným. Svoju právomoc rozhodcovský súd vyvodil z rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súd je povinný posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 5.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uvádza, že je povinnosťou súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej podľa § 788 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Táto poistná zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom - poistiteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti) a spotrebiteľom - poistníkom (t.j. fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), pričom na základe tejto zmluvy sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a spotrebiteľ sa zaväzuje platiť poistné vo výške a za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2015 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 2, písm. a) citovanej Smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1 a 3 citovanej Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy Smernice č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy (ďalej len „VPP“), ktorú medzi sebou uzatvorili oprávnený a povinný. Po preskúmaní VPP súd dospel k záveru, že obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Ide predovšetkým o rozhodcovskú doložku uvedenú v XV. časti VPP v spojení s doložkou uvedenou v bode 2 tzv. Osobitných zmluvných dojednaní nachádzajúcich sa vo VPP, v znení a spôsobom, ako je naformulovaná. V zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z poistnej zmluvy vzniknú, budú riešené v rozhodcovskom konaní, pričom právo voľby rozhodcu má výlučne oprávnený.
Jedným z najzávažnejších dôvodov, prečo súd považuje rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre predložený exekučný titul, za neprijateľnú zmluvnú podmienku je skutočnosť, že znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, pričom v prípade, ak by to táto rozhodcovská doložka neznemožňovala, respektíve dojednaná nebola, vec by bola v zmysle príslušných právnych predpisov prejednaná na všeobecnom súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ svoje bydlisko. Predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní poistnej zmluvy, pričom značná nerovnováha vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa takto formulovanej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si mohol určiť výlučne oprávnený, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská doložka neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uplatňovanej oprávneným už konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V uznesení sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 uviedol, že neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú
podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä, vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je predložený exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov súd v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietkám v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Povinný namietal aj výšku predbežných trov exekúcie, ktoré exekútor vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie v jednej sume vcelku vo výške 85,20 EUR ako odmena a predbežné hotové výdavky v sume 240,-EUR.
K námietkám sa súdny exekútor nevyjadril.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súd mal z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie, preukázané, že súdny exekútor si vyčíslil predbežné trovy vo výške 85,20 EUR ako odmena 20 % z dlhu a hotové výdavky v sume 240,-EUR, ktoré však nijako nerozpísal podrobnejšie.
Ako vyplýva z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie, súd konštatuje, že odmena bola vyrátané správne v súlade s Vyhláškou č. 288/1995 Z.z. v platnom znení, avšak hotové výdavky neboli podrobné vyčíslené, iba uvedené v jednej celej sume. Zároveň súd konštatuje, že hotové výdaje sú iba predbežného charakteru, a súdny exekútor si má vyčísliť náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Preto sumu 240,-EUR
ako hotové výdaje súd pokladal za neúmerne vysoké aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, námietkám proti trovám exekúcie povinnému vyhovel.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.