Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-25-2015.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľky: M. P., rod. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. č. XX, okres ČADCA, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, právne zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, STEHURA & partners, v.o.s., F. Kráľa 2080, 022 01 ČADCA, IČO: 47 246 863, proti odporcovi: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XX, okres ČADCA, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému B. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. P., rod. C., nar. X.XX.XXXX a odporcu B. P.Í., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v C., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Maloletý B. P., nar. X.X.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca j e p o v i n n ý platiť výživné v sume 60,- Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. v mesiaci vopred.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 10.7.2015, navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom, uzavretého dňa X.X.XXXX, zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Obce C., vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletému synovi B. P., nar. X.X.XXXX.
V konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva súd na posúdenie zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vo vzájomnom odcudzení sa manželov v dôsledku negatívneho dôsledku ochorenia odporcu.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona (§ 113 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom preto návrhmi účastníkov nie je viazaný (§ 153 ods.2 OSP), postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
V časti rozhodnutia súdu o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal z ustanovení §§ 24 a nasl., §§ 62 a nasl. v spojení so všeobecnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd maloletého B. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá túto starostlivosť i fakticky a bez zistenia nedostatkov zabezpečuje. Pri posudzovaní výšky výživného na maloletého B. súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia oboch rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka v prospech a so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa. Odporca - otec maloletého B. je invalidný dôchodca a jeho príjem je v sume 180,- €, príležitostne si privyrába sumou 20,- €. Z príjmu hradí inkaso 34,64 € a poistenie domu. Na stravu minie mesačne 50,- € na kúrenie do domu 1000,- € ročne. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa je zamestnaná na čiastočný úväzok, jej príjem je 250,- € z ktorého príjmu hradí pôžičku na dom v ktorom býva odporca v sume 97,60 €, synovi poistné v sume 25,30 € mesačne, na stravu u zamestnávateľa minie priemerne 23,- € mesačne. Maloletý B. je žiakom 3. ročníka základnej školy v C., učí sa dobre, zdravotné problémy nemá.
Na návrh oboch rodičov súd styk otca s maloletým synom neupravil.
Záverom súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine a § 163 ods.2 OSP umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 vetá prvá OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 OSP.
Pretože po tom, ako na pojednávaní vo veci dňa 2.2.2016, uskutočnenom za osobnej účasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odporcu a kolízneho opatrovníka súd vyhlásil tento rozsudok, sa následne všetci účastníci konania voči súdu výslovne vzdali odvolania proti rozsudku v tejto veci (§ 207 ods.1 OSP), vyhotovuje súd skrátené odôvodnenie tohto rozsudku, v zákonom určenom rozsahu podľa ust. § 157 ods.3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).