Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-15-2021.pdf
PDF · 132.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: R.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX N., zastúpený JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka so sídlom Fatranská 2/E, 040 11 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 23.06.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako navrhoval správnemu súdu, aby posúdil zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020. Namietal, rovnako ako v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, že v rozhodnutí bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie zvolená diagnóza anankastická porucha osobnosti. Na túto poruchu osobnosti sa nikdy nesťažoval, ani neliečil a nebol ani na ňu uznaný PN. Rovnako nie je ani príčinou jeho psychiatrickej liečby, ktorou je depresia. Dodal, že kvôli zraneniu ramena a chrbtice bol uznaný dočasne PN od 13.12.2017, pričom táto práceneschopnosť stále trvá. Namietal, že posudkový lekár mu odmietol uznať vážne nálezy a tým bol celý posudok zmarený. Bola odignorovaná oveľa závažnejšia diagnóza S13.4 zo správy traumatologické vyšetrenie UNLP Košice zo dňa 11.10.2018 - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, šľachové poranenie
- whiplash injury, kde miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 - 45 %. Na túto jeho diagnózu správny orgán nereflektoval, ba naopak, nepravdivo uviedol, že tento syndróm nebol v jeho vyšetreniach potvrdený. Namietal podhodnocovanie svojho zdravotného stavu a žiadal o jeho objektívne posúdenie.
2. Rovnako aj namietal, že posudkový lekár poisťovne mu za zdravotné postihnutia dal navýšenie 0 %. Doplnil, že s chrbticou má problémy od roku 2002, kedy ako zamestnanec na služobnej ceste pri autonehode utrpel úraz. Aj keď odvolací orgán uznal, že má celkovo určené veľké množstvo klinických diagnóz a absolvoval početné množstvo odborných vyšetrení, opakované zobrazovacie vyšetrenia, laboratórne odbery, na druhej strane ale bez ďalšieho nelogicky konštatoval, že žiadne z týchto ochorení a postihnutí nie je svojim charakterom a klinickým priebehom takého stupňa, ani závažnosti, aby podmieňovalo invaliditu.
3. Záverom uviedol, že jeho zdravotný stav bol zistený nedostatočne a preto posudkové závery nemožno považovať za objektívne a presvedčivé. Posudok vydaný v konaní nie je úplný, objektívny a ani
presvedčivo odôvodňujúci záver, že jeho zdravotný stav zatiaľ nespôsobuje viac ako 30 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok sa žalovaný nevysporiadal s rozhodujúcou otázkou, a to je otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Je si vedomý toho, že na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúci jeho subjektívny pocit, ale odborné lekárske správy, ktoré posudkovým lekárom predložil, avšak neboli objektívne posúdené a boli tieto lekárske správy odignorované.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021 (žalovaný ako odvolací orgán) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020 vo veci zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
5. V odôvodnení uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020 podľa § 70 a § 71 ods. 1 ZoSP zamietla žiadosť účastníka konania o invalidný dôchodok zo dňa 14.10.2020. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 15.10.2020 účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MP SVZČ“) účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice určená na 30 %. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.11.2020 je potrebné potvrdiť. Poukazoval na znenie ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP s poukazom na to, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmieneným získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Dodal, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Košice dňa 28.01.2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu, následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 25.03.2021, pričom žalovaný prevzal predmetný posudok v celom rozsahu do svojho odôvodnenia.
6. Zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil anankastická porucha osobnosti, ktorú zaradil podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - Poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné v znaleckom posudku uvedené zdravotné postihnutia posudkový lekár považoval za posudkovo nezávažné a nepodmieňujúce percentuálne navýšenie. Rovnako žalovaný na strane 7 rozhodnutia uvádza lekárske správy, ktoré pri posúdení zdravotného stavu účastníka boli zohľadnené. Posudkový lekár z dôvodu rozhodujúceho zdravotného postihnutia určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 % z percentuálneho rozpätia nad 20 do 30 %. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania, a to Somatoformná porucha, bližšie neurčená, Dorzalgia, Polyneuropatia, Syndróm dráždivého čreva, Neceliatická intolerancia gluténu, Chronický dyspeptický syndróm s predpokladaným podielom funkčnej zložky, Laktózová intolerancia, Benígna hyperbilirubinémia, Divertikle hrubého čreva, Skízna hiátová hernia, Arteriová hypertenzia, Chronické venózne ochorenie, Recidivujúca rinofaryngitída, Vazomotorická rinitída, stav po tonzilektomii (2020), iné lézie pleca - stav po operácii ľavého pleca (2020), stav po vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice (2018), stav po prekonanej yersiniovej infekcii po antibiotickej liečbe a stav po operácii prínosových dutín s cystami a operácii vybočenej nosovej priehradky (2020), nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti podľa § 71 ods. 8 ZoSP, pretože sú posudkovo nevýznamné.
7. Doplnil, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania celkovú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil o 30 %, preto účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
8. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
9. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020 zamietla žalobcovi podľa § 70 a § 71 ods. 1 ZoSP jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 14.10.2020. Poukazovala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 15.10.2020, v zmysle ktorého účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice určená na 30 %.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 11.08.2021, navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dodal, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Košiciach zo dňa 25.03.2021, podľa ktorého nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 % a preto invalidita nevznikla. Poukazoval na to, že z rozsiahlej lekárskej dokumentácie vyplýva, že ťažkostiam žalobcu dominujú psychické ťažkosti, tzv. anankastická porucha osobnosti s prítomnými obsahmi ohľadom zdravotných ťažkostí, nutkavé konanie v smere vyhľadávania mnohopočetných lekárskych vyšetrení s úzkostným a hypochondriálnym spracovávaním, vnútorný nepokoj, nutkavá potreba detailného vysvetľovania zdravotných problémov. Nie je však prítomná psychotická symptomatika, je bez suicidálnych tendencií. Toto ochorenie určili posudkoví lekári žalovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Celkovo má žalobca určené veľké množstvo klinických diagnóz. Absolvoval početné množstvo odborných vyšetrení, opakované zobrazovacie vyšetrenia, laboratórne odbery, pričom žiadne z týchto iných zdravotných postihnutí svojim charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne nedosahuje podľa Prílohy č. 4 ZoSP vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Zároveň žiadne z týchto ochorení a postihnutí nie je takého stupňa, ani závažnosti, aby podmieňovalo invaliditu. Pokiaľ žalobca namieta skutočnosť, že posudkoví lekári žalovaného pri vypracovaní ich odborných posudkov vôbec nevzali do úvahy závažnosť ostatných ochorení, ktorými trpí, najmä poškodenie krčnej chrbtice a ramena uviedol, že na základe veľkého množstva neurologických a neurochirurgických vyšetrení bola v neurologickom klinickom náleze diagnostikovaná len mierna funkčná porucha chrbtice, bez známok dráždenia nervov a svalov, bez úbytku svalovej hmoty s dobrou svalovou silou stisku rúk, postojom a chôdzou v norme rotácie a inklinácie sú v oblasti krčnej chrbtice redukované len v koncových polohách. Poukazoval na Prílohu č. 4 ZoSP, podľa ktorej samotné röntgenologickými, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vypracováva lekársky posudok na základe objektívneho klinické nálezu (t. j. funkčného stavu), a to z doložených odborných lekárskych nálezov. Klinické nálezy u žalobcu verifikujú len mierne funkčné postihnutie a preto ochorenie krčnej chrbtice žalobcu nie je posudkovo významné. Ak by bolo zistené závažnejšie klinické postihnutie, tak by bol žalobca hospitalizovaný na neurologickom, či rehabilitačnom oddelení, čo žalobca zatiaľ nebol a lieči sa len ambulantnou formou. Rovnako žalobca žiadal navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre poškodenie ľavého ramena (nedominantná končatina) pre artroskopickú operáciu ľavého ramena, ktorú absolvoval vo februári 2020. Bolo vykonané ošetrenie poškodených častí pooperačne bez komplikácií v hojení. V tejto námietke považoval za potrebné uviesť, že operačný zákrok bol zrealizovaný za účelom zlepšenia zdravotného stavu. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania
bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov. V odvolacom konaní však žalobcom neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že rozhodnutie žalovanej vychádza z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky § 71 ods. 4 ZoSP, sú neodôvodnené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2021 (replike) zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol v návrhu na začatie konania. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení že nemá myelopatiu (dráždenie, útlak miechy a nervových koreňov), keďže nebol hospitalizovaný na rehabilitačnej, či neurologickej klinike. Lekári mu však jednoznačne oznámili, že degeneratívne zmeny u neho, ani post whiplash trauma syndróm nevedia vyliečiť, ani operovať a je zložitý prípad. Od mája 2020 má ortopédom indikovanú kúpeľnú liečbu. Od roku 2018 trpí aj polyneuropatiou a bol v labilnom stave po fyzickej stránke (tlak krvi, rovnováha, tŕpnutie končatín, arytmia srdca, pulz, bolesti chrbta a hlavy). V takomto zdravotnom stave s vysokou absenciou kvôli chorobám a zraneniam ho nikto nezamestná. V pracovnej činnosti je potrebné cestovať minimálne na pracovisko a byť k dispozícii v pracovnej dobe. U neho tieto náležitosti nemožno dodržať. V súčasnej dobe je nútený predať auto v dôsledku bolestí, ktoré má pri šoférovaní a otrase. Rovnako cestovanie vlakom je pre neho náročné v dôsledku otrasov. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že by nepredložil ďalšie dôkazy, práve naopak, v odvolaní, ako aj v žalobe namieta, že na anankastickú poruchu osobnosti sa nikdy neliečil a ona nie je dôvodom jeho práceneschopnosti. Rovnako v odvolaní namietal, že posudkový lekár mu odmietol uznať vážne nálezy a tým posudok zmaril.
12. Z Lekárskej správy zo dňa 15.10.2020 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Košice MUDr. Z. Ň., súd z výroku posudku zistil, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 30 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30 % boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 5, písmeno a) v rozmedzí od 20 do 30 % z dôvodu choroby Anankastická porucha osobnosti (dg. F60.5). Vzhľadom na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
13. Z Lekárskej správy zo dňa 25.03.2021 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredie MUDr. Q. E., súd z výroku posudku zistil, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 30 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30 % boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 5, písmeno a) v rozmedzí od 20 do 30%. Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutie posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru - Somatoformná porucha, bližšie neurčená, Dorzalgia, Polyneuropatia, Syndróm dráždivého čreva, Neceliatická intolerancia gluténu, Chronický dyspeptický syndróm s predpokladaným podielom funkčnej zložky, Laktózová intolerancia, Benígna hyperbilirubinémia, Divertikle hrubého čreva, Skízna hiátová hernia, Arteriová hypertenzia, Chronické venózne ochorenie, Recidivujúca rinofaryngitída, Vazomotorická rinitída, Stav po tonzilektomii (2020), Stav po operácii prínosových dutín s cystami a operácii vybočenej nosovej priehradky (2020), Iné lézie pleca - stav po operácii ľavého pleca (2020), Stav po vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice (2018) a Stav po prekonanej yersiniovej infekcii po antibiotickej liečbe.
15. Správny súd zistil, že posudkový lekár dosť podrobne rozpísal jednotlivé dokumenty, ktoré tvorili podklady jeho posudku a jednotlivo sa venoval rôznym vyšetreniam absolvovaným zo strany účastníka konania, a to: Psychiatrické vyšetrenie (str. 5-7 posudku), Neurologické vyšetrenie (str. 7-11 posudku), Traumatologické vyšetrenie (str. 11 posudku), Ortopedické vyšetrenie (str. 11-12 posudku),
Reumatologické vyšetrenie (str. 13 posudku), Algeziologické vyšetrenie(str. 13 posudku), Rehabilitačné vyšetrenie (str. 13 posudku), Interné vyšetrenie (str. 14 posudku), Kardiologické vyšetrenie (str. 14 posudku), Angiologické vyšetrenie (str. 14 posudku), Imunoalergologické vyšetrenie (str. 15 posudku), Gastroenterologické vyšetrenie (str. 15 posudku), Hepatologické vyšetrenie (str. 16 posudku), ORL vyšetrenie (str. 16 posudku ), Nefrologické vyšetrenie (str. 16 posudku), Pľúcne vyšetrenie (str. 17 posudku), Onkologické vyšetrenie (str. 17 posudku), Endokrinologické vyšetrenie (str. 17 posudku), Urologické vyšetrenie (str. 17 posudku), Infekčné vyšetrenie (str. 17 posudku), Infektologické vyšetrenie (str. 17 posudku), Genetické vyšetrenie (str. 17 posudku) a Vyšetrenie: pracovisko spánkovej medicíny lekárskej fakulty UPJŠ Košice.
16. Posudkový lekár uviedol, že v objektívnych klinických neurologických nálezoch z pravidelných kontrol v ambulancii ATHELAS s.r.o. Košice, ako aj v uvedených neurochirurgických vyšetreniach nie sú prítomné známky dráždenia nervov a svalov (šľachovookosticové reflexy sú na horných i dolných končatinách symetrické, výbavné), sila stisku je v norme, stoj na pätách a špičkách vykoná, nie je prítomný úbytok svalovej hmoty, postoj a chôdza sú v norme, prítomná je znížená vibračná citlivosť na dolných končatinách, taktilná (dotyková citlivosť) na horných i dolných končatinách je v norme, šija neoponuje, rotácie a inklinácie sú v oblasti krku len terminálne redukované, chrbtica je citlivá iba na pruženie, a to v driekovokrížovej oblasti. Polyneuropatia je podľa klinického nálezu ľahkého stupňa. V januári 2020 bol účastník konania konzultovaný neurochirurgom, tentokrát v ENDO CLINIC Košice. Po preštudovaní dokumentácie, aj realizovaných vyšetrení, vrátane zobrazovacích metód, boli opäť potvrdené iba viacúrovňové degeneratívne zmeny chrbtice, avšak aj na tomto inom nezávislom pracovisku nebol zistený klinický korelát. Bez indikácie k operačnému riešeniu. Účastník konania nebol pre bolesti chrbtice nikdy hospitalizovaný na neurologickom, či rehabilitačnom oddelení.
17. Pokiaľ sa týkalo tej skutočnosti, že účastník konania dáva do popredia stav po vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice zaznamenaný 11.10.2018 na traumtalogickej ambulancii posudkový lekár uviedol, že po opakovaných neurologických, neurochirurgických vyšetreniach, realizovaných aj s časovým odstupom, ak by stav po vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice z októbra 2018 mal závažnejší význam, tak by dané poškodenie, prípadne následky takéhoto poškodenia boli uvedené v odborných vyšetreniach. Whiplash syndróm (opierkový syndróm), ktorý uvádza účastník konania ako následok po vyvrtnutí a natiahnutí krčnej chrbtice, nebol v žiadnom (neurologickom, neurochirurgickom, traumatologickom, ani otolaryngologickom) vyšetrení potvrdený. Doplnené bolo aj cievne vyšetrenie so zameraním sa na cievy horných končatín pre účastníkom konania udávané podozrenie na vyššie uvádzaný syndróm, avšak ani toto vyšetrenie nezistilo žiadne postihnutie ciev. Celkovo ide o chronické bolesti chrbtice bez známok dráždenia nervov a svalov, bez úbytku svalovej hmoty, bez motorického deficitu, ktoré podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nepodmieňujú priznanie invalidity.
18. Po podrobnom preštudovaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, a to všetkých absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení konštatoval, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav účastníka konania nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Ťažkostiam účastníka konania dominujú psychické ťažkosti, Anankastická porucha osobnosti s prítomnými obsahmi ohľadom zdravotných ťažkostí, nutkavé konanie v smere vyhľadávania mnohopočetných lekárskych vyšetrení s úzkostným a hypochondriálnym spracovávaním, vnútorný nepokoj. Nie je však prítomná psychotická symptomatika, je bez suicidálních tendencií. Psychologickým vyšetrením boli vylúčené poruchy pamäte, proces učenia je primeraný veku a vzdelaniu. Intelektové schopnosti sú nadpriemerné.
19. Z posudku vyplýva, že celkovo má účastník konania určené veľké množstvo klinických diagnóz (zoznam ochorení a diagnostických zistení je podrobne popísaný v časti posudku označenom Podklady na posúdenie zdravotného stavu - str. 3 a následne a Lekárske vyšetrenia - strana 4 až 18), pričom tento absolvoval početné množstvo odborných vyšetrení, opakované zobrazovacie vyšetrenia (RTG, MRI vyšetrenia, USG vyšetrenia), laboratórne odbery, pričom žiadne z týchto ochorení a postihnutí nie je svojím charakterom a klinickým priebehom takého stupňa, ani závažnosti, aby podmieňovalo invaliditu.
20. Z Posudkovej časti vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je preto Anankastická porucha osobnosti (Dg. F60.5), ktorú zaradil podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobností a poruchy správania, písmeno a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné vyššie
uvedené zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Záverom dodal, že posudkoví lekári pri svojej práci postupujú profesionálne, bez snahy poškodenia účastníkov konania a ich prioritou je správne zhodnotenie zdravotného stavu podľa platnej legislatívy, aj keď sa s takýmto hodnotením účastníci konania nie vždy stotožnia.
21. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2022 účastníci konania zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach vo veci.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
26. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
29. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
30. Podľa § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola V (DUŠEVNÉ CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA), položka 5 (poruchy osobnosti a poruchy správania), písmeno a) (stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu) je uvedené v danom prípade percentuálne rozpätie 20 - 30 %.
32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov, s poukazom na § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
33. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§
71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
34. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZoSP sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. 1. Poistenec musí byť invalidný, 2. musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona) a 3. ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok.
35. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40 %, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
36. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
37. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
38. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
39. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
40. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
41. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkoch na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
42. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).
43. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný
vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).
44. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 15.10.2020 a 25.03.2021 vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobcu, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu, je za Rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vzhľadom na chorobu Anankastická porucha osobnosti (diagnóza MF 60.5) so zaradením do Kapitoly V, položka 5, písmeno a) s určením výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie 30 %, ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov v hornej hranici, vzhľadom na rozpätie od 20-30 %. Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia podrobne rozvedené jednak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári nezvýšili mieru poklesu, keďže tieto zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie.
45. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že bola zo strany posudkových lekárov odignorovaná, podľa jeho názoru, oveľa závažnejšia diagnóza S13.4 zo správy traumatologické vyšetrenie UNLP Košice zo dňa 11.10.2018 - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, šľachové poranenie - whiplash injury. Táto námietka žalobcu je nedôvodná, nakoľko predmetná správa z traumatologického vyšetrenia je uvedená v podkladoch a vyšetreniach, z ktorých vychádzali posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia, konkrétne je uvedená na strane 11 Lekárskeho posudku zo dňa 25.03.2021, vypracovaného po podaní odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu a ktorá tvorí podklad preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.03.2021. V lekárskom posudku zo dňa 25.03.2021 sa posudkový lekár náležite vysporiadal aj s tou skutočnosťou, z akého dôvodu nebolo možné prihliadnúť na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné považovať Whiplash injury (viď bod 17 rozsudku).
46. Záverom súd len dopĺňa, že v prípade zhoršenia sa zdravotného stavu žalobcu od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jeho strany domáhať sa priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená.
47. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobcov zdravotný stav (aj keď tento svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
48. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobcu a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v dôsledku jeho zhoršenia, môže tento opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
49. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má zato, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver vyplývajúci z lekárskych posudkov (MPSV ZČ u žalobcu je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou) spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo, respektíve nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).