Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-70-2014.pdf
PDF · 131.07 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: U. D., trvale bytom Z. X, 841 01 Bratislava, zastúpená JUDr. Michalom Hargašom, advokátom so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: I. F., trvale bytom S.. K. XXXX/X, 036 01 Martin, zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, na ulici Z. X v Bratislave, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 5429/593570 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, na ulici Z. X v Bratislave, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 5429/593570 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len "byt"). Na odôvodnenie žaloby uviedla, že z dôvodu ťaživej finančnej situácie zatelefonovala na inzerát, v ktorom fyzická osoba ponúkala službu - "vybavím Vám úver, pomôžem Vám zbaviť sa Vašich dlhov". Zatelefonovala na predmetné číslo, kde jej p. N. prisľúbil, že ju navštívi hypotekárny poradca S. D.. Táto ju skutočne navštívila s tým, aby žalobkyňa spísala všetky dlhy, ktoré má voči veriteľom, aby mohla vybaviť výhodnejší úver, ktorý bude vedieť splácať. Následne žalobkyňa oslovila správcu bytového domu ohľadne nedoplatkov na byte k októbru 2013 a tiež Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s., kde mala hypotekárny úver zabezpečený záložnou zmluvou, a kde bol zostatok ku dňu 15.10.2013 v sume 23 768,53 eura. Následne ju D. odviezla do Žiliny k notárke podpísať dokumenty potrebné k vybaveniu hypotekárneho úveru. Po príchode na Notársky úrad v Žiline boli na stole pripravené nejaké listiny, ktoré podpísala, avšak do dnešného dňa nevie, čo podpísala, pričom nedostala ani kópiu z každého rovnopisu. Dňa 04.01.2013 jej došlo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, že už nie je vlastníčkou bytu, ale je ním žalovaný, ktorého nepozná, pričom nikto nebol v byte na ohliadke. Poukázala na to, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok uvedením ju do omylu, a preto je tento právny úkon absolútne neplatný, priečiaci sa dobrým mravom a v rozpore so zákonom pre spáchanie zločinu podvodu. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, uviedla, že bez tohto určenie by bolo jej právo ohrozené a jej postavenie by sa stalo neistým. Má ohrozené svoje postavenie v byte, v ktorom momentálne býva bez právneho dôvodu.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňa pri podpise zmluvy o prevode vlastníckeho práva presne vedela, aké listiny podpisuje, o čom svedčí aj ňou vlastnoručne vypísaný príjmový pokladničný doklad, ktorý potvrdzuje prevzatie časti finančných prostriedkov v hotovosti. Poukázal na to, že zmluva bola podpísaná pred notárom za účasti viacerých svedkov. On si pritom splnil všetky povinnosti zo zmluvy, najmä pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny, a to dňa 04.10.2013 prevodom na účet vyplatil časť kúpnej ceny vo výške 23 768,53 eura, dňa 04.10.2013 prevodom na iný účet vyplatil časť kúpnej ceny vo výške 1 000,- eur a dňa 03.10.2013 vyplatil v hotovosti časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- eur, čo žalobkyňa potvrdila nielen podpisom na zmluve, ale tiež vlastnoručne vypísaným a podpísaným príjmovým pokladničným dokladom. Podstatná časť kúpnej ceny bola použitá na úhradu dlhov žalobkyne voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktoré boli zabezpečené záložným právom k bytu. O jeho dobromyseľnosti svedčí aj to, že žalobkyni ponúkol spätné odkúpenie bytu za cenu 55 000,- eur, s čím žalobkyňa aj pôvodne súhlasila, ale napokon pre jej nečinnosť k spätnému odkúpeniu nedošlo.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie:
Výsluchom žalobkyne súd zistil, že v Novom Čase našla číslo, na ktoré zavolala, pričom sa jej ozval N., ktorý povedal, že vie vybaviť výhodnejší úver. Pýtal sa, v akej lokalite býva a či má byt v osobnom vlastníctve. Asi po týždni si prišiel byt nafotiť. Na predmetné číslo volala preto, lebo mala hypotéku v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 22 600,- eur a ešte dva ďalšie úvery v Poštovej banke, jeden 8 000,- eur a druhý 4000,- eur. Chcela výhodnejší úver, aby namiesto týchto troch mala iba jednu splátku. Asi po týždni ju kontaktovala D., ktorá povedala, že sa dá vybaviť ten úver, ale že musia ísť do Žiliny, kde majú sídlo. Keď sa D. pýtala po ceste do Žiliny na ten úver, tak jej nič nepovedala, lebo stále telefonovala. Keď prišli do Žiliny, tak jej D. začala vykladať karty s tým, že ešte musia počkať na J.. Potom sa premiestnili hore schodmi do inej miestnosti, kde už bola notárka. Tam podpísala všetky papiere, ktoré mal J. pripravené a o ktorých doteraz nevie, čo to bolo. Spolu s ňou podpisovala papiere aj jej suseda W., s ktorou sa spoločne nakontaktovali na N. a ktorá celú cestu absolvovala s ňou. Potom zišli po schodoch dole do inej miestnosti s tým, že J. si tie podpísané papiere zobral so sebou a potom prišiel s inými papiermi, ktoré im dal tiež podpísať. Keď sa ho pýtala, či je to ten úver, tak nič nepovedal, len aby to rýchlo podpísali. Keď sa pýtala, či im môže dať kópie tých listín, tak J. povedal, že všetko dostanú, keď sa vybaví ten úver. Potom sa s D. vrátili naspäť do Bratislavy, ale na parkovisku niekde pri Novom Meste nad Váhom zastavili, D.á odniesla tie listiny PO., ktorý tam už čakal a potom išli rovno domov. D. povedala, že ich bude telefonicky kontaktovať, avšak nakoľko sa neozývala, tak jej volala ona, pričom ich stále ubezpečovala, že to bude v poriadku, že to bude do troch, štyroch mesiacov, avšak stále nebol žiadny úver vybavený. Až jej prišiel domov papier, že vlastníkom bytu je žalovaný. Tak ju zase kontaktovala, ale ona len povedala, že nech sa nebojí, že to dá do poriadku. Tiež jej povedala, že ak to nebude môcť vybaviť ona, tak to vybaví J.. Prišiel za ňou aj J., ktorý spomenul pani V., že ona môže vybaviť úver aj na jej nezamestnaného syna. Potom asi vo februári 2014 sa stretla so žalovaným, ktorý jej povedal, že nech mu dá 55 000,- eur za ten byt a že budú vyrovnaní. Vysvetlila mu, že D. vybavuje úver a že keď bude úver vybavený, tak mu dá tie peniaze. Keďže sa jej však stále nedarilo tie peniaze zohnať, išla za právničkou, ktorá jej poradila, aby si vyžiadala doklady z katastra. Uviedla tiež, že byt nikdy nechcela predať. Na otázku, či jej na stretnutí v Žiline dal J. podpísať príjmový pokladničný doklad, uviedla, že jej dal príjmový doklad, aby vypísala meno a sumu 15 000,- eur, ale nepovedal za akým účelom, pričom ona si myslela, že to potrebujú na ten úver. Na otázku, či sa nedožadovala tej sumy 15 000,- eur, uviedla, že ju to ani nenapadlo. Na otázku, či dokumenty, ktoré podpisovala v Žiline ani nečítala, uviedla, že nie, ju to vtedy nezaujímalo. Potvrdila, že ku dňu 03.10.2013, t.j. ku dňu podpisu kúpnej zmluvy mala u správcu domu dlh, ktorý D. uhradila, spolu išlo asi o sumu 300,- eur. Na otázku, či ešte s niekým iným komunikovala ohľadne úveru, uviedla, že na poslednom stretnutí s D. v marci 2014 jej D. povedala, že má jednu pani, ktorá úver vybaví. Išlo pani J., ktorá následne došla za ňou domov s tým, že vie vybaviť úver 70 000,- eur pre jej syna, ale potom sa syn zľakol, tak volala J., že žiadny úver nechce.
Výsluchom žalovaného súd zistil, že už v minulosti odkupoval v dražbe byty, ktoré boli problémové, na ktorých boli dlhy a následne tieto byty ďalej predával, prípadne ich opravil, a tak predal. Čo sa týka tohto konkrétneho prípadu, povedala mu o tom rodinná priateľka T., ktorej brat odkupoval byt od susedy žalobkyne W., ktorý bol rovnako problémový. Byt chcel odkúpiť a následne sa mal byt predať žalobkyni alebo jej synovi, resp. dcére. Potom ho kontaktoval N., ktorý bol niečo ako realitný maklér. Byt sa mal odkúpiť a následne predať tým dlžníkom alebo ich rodinným príslušníkom, podľa toho, či boli
priechodný v úverovom registri. Konkrétne T. mu povedala, že je možnosť odkúpiť tento byt, že následne sa predá žalobkyni prípadne jej rodinným príslušníkom, keby bola žalobkyňa v tom úverovom registri nepriechodná. Následne sa stretol s N., ktorý mu ukázal fotky, dohodli sa na cene a dal mu v hotovosti 15 000,- eur, ktoré boli určené pre predávajúcu. Nasledujúci deň, t.j. 03 alebo 04.10.2013 sa stretol s N., ktorý mu povedal, že je to v poriadku, že môže zaplatiť aj dve zvyšné časti kúpnej ceny a dal mu podpísanú kúpnu zmluvu a notársku zápisnicu, ako aj podpísaný príjmový doklad. Potom zaplatil tých 1 000,- eur a 23 000,- eur Prvej stavebnej sporiteľni. Potvrdil, že so žalobkyňou nebol v kontakte, nebol u nej ani pozrieť byt, keďže už aj predtým kupoval takto byty, či už cez realitku alebo na dražbe. Potom, ako bol zapísaný do katastra ako vlastník, kontaktoval N., kedy dôjde k spätnému odkúpeniu bytu. N. mu povedal, že sa vybavuje úver. Potom sa skontaktoval so žalobkyňou, ktorá ho odkázala na J. a od nej sa dozvedel, že sa vybavuje úver 70 000,- eur na syna žalobkyne. Na otázku, či boli dohodnuté aj konkrétne podmienky spätného predaja bytu žalobkyni, uviedol, že v podstate áno, kúpna cena mala byť 55 000,- eur, z čoho sa mal vyplatiť N., daň a potom tam bol zahrnutý jeho zisk. Poukázal na to, že dňa 12.03.2014 kontaktoval žalobkyňu s tým, že jej predá naspäť ten byt za sumu 55 000,- eur, na čo mu povedala, že si zoberie úver, potom ho odkázala na J. a H., následne bola dohoda, že úver si zoberie syn žalobkyne, potom ale zistil, že na liste vlastníctva je poznámka, že sa vedie súdny spor ohľadne toho bytu, tak žalobkyni povedal, že takto jej úver žiadna banka neposkytne. Potom sa ten kontakt skončil.
Výsluchom svedka S. N. súd zistil, že pracoval v realitnej kancelárii Hard real, mal na starosti nafotenie nehnuteľností a obstaranie podkladov k uzatvoreniu kúpnych zmlúv. Pracovali tam aj tiperi, ktorí mali vyhľadať klientov. Takto dostal tip na dve panie, ktoré bývali nad sebou a chceli predať svoje byty. Tak sa na nich nakontaktoval, pričom obidve trvali na tom, že všetko budú riešiť spolu a takisto, že chcú predať byty naraz. Obidva byty si nafotil, predtým im však povedal, aby si pripravili potrebné doklady ako list vlastníctva, kúpne zmluvy, na základe ktorých ony nadobudli ten byt, ďalej podklady k ťarchám na bytoch a občianske preukazy. Vysvetlil im, že tieto doklady sú potrebné na to, aby sa spracovali kúpne zmluvy ohľadne predaja týchto bytov. Obidve predávajúce mali úvery, pričom už došlo k ich zosplatneniu, lebo mali problémy s platením a hrozila tam dražba. Tiež hovorili, že sa im vyhráža bytové družstvo, lebo mali nedoplatky. Povedal im nech si hľadajú kupcu aj ony. Po určitom čase im volal, že už našiel kupcov a že tým sa jeho práca končí. Vysvetlil im, že D. zabezpečí podpísanie zmlúv a kontakt s katastrom. Potom sa stretol so žalovaným, doniesol mu zmluvy a prevzal od neho hotovosť 15 000,- eur. V ten večer sa stretol s D., odovzdal jej podpísané zmluvy, návrhy na vklad a peniaze. Na druhý deň večer mu D. odovzdala podpísané kúpne zmluvy, návrhy na vklad, notárske zápisnice a príjmové pokladničné doklady. Všetky dokumenty boli podpísané predávajúcimi. On potom tieto doklady odovzdal žalovanému a T.. Týmto sa jeho práca skončila. Potom sa dozvedel, že predávajúce stále špekulovali, že sa nechcú sťahovať, tak sa s nimi stretol, pričom mu povedali, že ony si skúsia zabezpečiť peniaze od rodiny a známych, aby to mohli odkúpiť naspäť a že ak si zoženú peniaze, tak to odkúpia a ak nie, tak si zoženú podnájom. Na otázku, či na stretnutí v byte obidvoch predávajúcich, sa s nimi rozprával o tom, že sa ich byt predá, uviedol, že už tá tiperka z realitnej kancelárie mu povedala, že tie panie majú exekúcie z bánk a z bytového družstva, že majú zosplatnené úvery, že im hrozí dražba a že potrebujú predať byty. O predaji sa bavili aj na tom stretnutí s nimi, vyslovene povedali, že keď sa ich byt predá, tak sa buď pokúsia zabezpečiť peniaze na spätné odkúpenie, alebo že pôjdu do podnájmu, za tie peniaze, čo im ostanú. Vysvetlil im, že nakoľko ide o predaj narýchlo, tak kúpna cena bude nižšia ako trhová, a to aj preto, že keď to niekto kúpi a bude to chcieť spätne predať, tak aby z toho niečo mal.
Výsluchom svedkyne S. Š. (predtým D.) súd zistil, že pracovala pre realitnú kancelária Hard Real, ktorú zastupoval N.. On sprostredkoval predaj dvoch bytov v Dúbravke, pričom jej povedal, že treba dať podpísať kúpne zmluvy a notársku zápisnicu. Potom kontaktovala žalobkyňu, že ju príde vyzdvihnúť, že bude treba ísť podpísať zmluvy do Žiliny v zmysle podmienok dohodnutých s N.. Do Žiliny išli preto, lebo tam sídlila notárka, s ktorou už aj predtým spolupracovali. Išlo o notárku, ktorá vedela zabezpečiť notárske zápisnice hneď na druhý deň a nie ako iní notári, kde to trvalo dlhšie. Okrem toho tam sídlila aj spoločnosť Bridge Finance, ktorá sprostredkúva úvery a s ktorou spolupracovala. Konateľom tejto spoločnosti je J.. Keď prišli do Žiliny, vytlačili sa zmluvy, žalobkyňa si ich prečítala a išli k notárke, ktorá sídlila v tej istej budove. Tam sa podpísala kúpna zmluva a počkalo sa na notársku zápisnicu. Žalobkyňa tam bola ešte so susedou, pre ktorú sa uskutočňovali tie isté úkony. Po podpise dokumentov u notárky išli naspäť do kancelárie, kde žalobkyňa podpísala so spoločnosťou Hard Real zmluvu o sprostredkovaní, ktorá sa týkala provízie 1 000,- eur, ďalej zmluvu so spoločnosťou Bridge Finance ohľadne sprostredkovania a zabezpečenia finančných prostriedkov na spätné odkúpenie bytu do vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa podpísal príjmový doklad na sumu 15 000,- eur, ktorá predstavovala
jednu časť kúpnej ceny. Potom tieto príjmové doklady aj s kúpnymi zmluvami odovzdala N.. Následne v ten istý deň, alebo na druhý sa z tých peňazí vyplácali dlhy žalobkyne, a to na bytovom družstve a ešte nejaké exekúcie. Ona dávala pozor, aby sa tie peniaze použili na ten účel, ako bolo sľúbené, teda na vyplatenie dlhov, aby tie byty boli bezdlžné, a aby mohlo dôjsť k prevodu bytu. Po tom, ako žalobkyňa získala potvrdenie správcu, tak ju odviezla na kataster. Potom už ďalšia komunikácia prebiehala medzi žalobkyňou, ňou a J. ohľadne vybavovania toho úveru. Potom, ako to prešlo katastrom, tak žalobkyňa si vybrala list vlastníctva už s novým vlastníkom, katastrálnu mapu a potvrdenie o veku stavby. Tiež sprístupnila byt za účelom vypracovania znaleckého posudku, teda zabezpečila všetky doklady potrebné na vybavenie úveru. Potom začal proces vybavovania úveru. Najprv chcela žalobkyňa úver na dcéru, potom na syna. Ďalší postup si už nepamätala, nakoľko tam bol zaangažovaný aj J. a každý robil nejaký úkon. Potom sa ešte párkrát stretla so žalobkyňou, hovorila, že stále nemá ten úver.
Výsluchom svedka S. J. súd zistil, že Š. prišla so žalobkyňou za ním do Žiliny, kde mal kanceláriu. Pracoval pre spoločnosť Fincentrum ako finančný sprostredkovateľ. Bol prítomný pri tom, ako Š. v jeho kancelárii vysvetľovala žalobkyni okolnosti predaja jej bytu. On jej zase hovoril niečo o úvere. Potom ich odprevadil k notárke JUDr. C., ktorá sídlila v tej istej budove. Tam došlo k spísaniu notárskej zápisnice. Potom sa vrátili k nemu do kancelárie, tam si prefotil občiansky preukaz žalobkyne a zistil vstupné informácie ohľadne jej rodiny a pomerov, a to za účelom zistenia možnosti na vybavenie úveru. Po zistení týchto informácií jej navrhol, aby ten úver išiel na jej syna. Po nejakom časovom odstupe od toho stretnutia sa skontaktoval so žalobkyňou, aby dohodli bližšie podmienky, na čo mu žalobkyňa povedala, že ten úver bude problém. Tak jej dal kontakt na V. zo spoločnosti Akcenta, ktorá sa zaoberá hypotekárnymi úvermi a pôžičkami. Potom ho kontaktoval N., že čo je s tým úverom. Povedal mu, že nakoľko nemá potrebné podklady k úveru, tak nemôže v tejto veci ďalej nič urobiť. Potom bol ešte v kontakte so žalobkyňou, ktorá mu volala a stále chcela riešiť ten úver. Tiež hovorila, že chce naspäť kúpiť ten byt a vyplatiť žalovaného. Na otázku, či sa v deň podpísania spornej kúpnej zmluvy v Žiline podpisovali aj zmluvy s Bridge Finance a Hard Real, uviedol, že sa podpisovala mandátna zmluva s Bridge Finance, ale nevie či aj s Hard Real. Na otázku, aký bol dôvod poskytnutia úveru, keď žalobkyňa mala podpisovať v ten istý deň kúpnu zmluvu ohľadne bytu, odkiaľ mala získať finančné prostriedky, uviedol, že ona mala získať úver na to, aby mohla naspäť odkúpiť svoj byt. Na otázku, odkiaľ vedel o tomto účele, uviedol, že žalobkyňa bola Š. o tom poučená v jeho kancelárii.
Výsluchom svedkyne O. W. súd zistil, že v Novom Čase bol inzerát, že vedia poskytnúť pôžičku na vyrovnanie dlhov. Tak tam aj so žalobkyňou zatelefonovali, pričom N. povedal, že to vie vybaviť. Potom si prišiel pozrieť ich byty, nafotil si ich a povedal, že tá pôžička by sa dala vybaviť tak, aby splátka bola okolo 200,- eur. Potom povedal, že ich bude kontaktovať D., že ona vybaví stretnutie a pôjdu do Žiliny. Následne došla D. a vycestovali do Žiliny. Po príchode do Žiliny ich usadila do jednej miestnosti a čakali na J.. Ten im povedal, že idú hore podpísať hypotekárne úvery. Tam už sedela jedna pani, ktorá len obracala listy a ukazovala, kde to majú podpísať. Potom odišli zase domov, ale niekde pri Novom meste nad Váhom zastavili a D. sa stretla s N., ktorému odovzdala všetky papiere, čo mala aj s nejakými peniazmi. Následne ich doviezla domov s tým, že ona sa ozve. Keďže sa však dlhšie neozývala, tak ju žalobkyňa urgovala, ale ona sa stále iba vyhovárala, že už sa to vybavuje. Na otázku za akým účelom volali na inzerát do Nového Času, uviedla, že ona aj žalobkyňa mali hypotéky, ktoré nevládali platiť, pričom mali aj založené byty v banke, a tak chceli nejakú výhodnejšiu pôžičku. Na stretnutí s N. hovorili o sume okolo 70 000 - 80 000,- eur, pričom on povedal, že to nie je problém, že splátka by bola okolo 200,- eur. Na otázku, či im D. povedala niečo bližšie o tom úvere, uviedla, že nie, celé to bolo také rýchle. Na otázku, s akým úmyslom podpisovali tie listiny v Žiline, keď nemali vedomosť o výške úveru, uviedla, že to podpisovali s tým, že ide o hypotekárny úver, pričom hovorili o sume 50.000, 70.000 alebo 80.000,- eur, podľa toho, aká by bola výška ich dlhov. Podpísali to napriek tomu, že o tom úvere nič nevedeli. Uviedla tiež, že keď ich D. priviezla naspäť do Bratislavy, tak za nich uhrádzala dlhy na nedoplatkoch za byty. Išli do Domusu v Petržalke, tam D. zistila, že aké majú nedoplatky a potom ich odviezla do banky v Dúbravke pri Dome kultúry, kde im dala do ruky peniaze, presne toľko koľko bol nedoplatok na byte a ony to išli zaplatiť.
Výsluchom svedkyne JUDr. T. C. súd zistil, že si nespomína na okolnosti, za ktorých bola podpisovaná notárska zápisnica o vyprataní nehnuteľnosti z 03.10.2013, ale všetko čo je uvedené v zápisnici platí. Pri vyhotovovaní notárskych zápisníc o vyprataní bytu sa vždy postupuje tak, že táto sa prečíta, vysvetlí, a na znak súhlasu účastníkom vlastnoručne podpíše, potom sa opečiatkuje a na záver sa podpíše aj notárom.
Originál sa uloží do zbierky notárskych zápisníc. Potom sa vyhotoví osvedčenie a odpis zápisnice sa odovzdá účastníkovi, čo bolo určite aj v tomto prípade. Na otázku, či sa mohlo stať, že notárska zápisnica bola daná účastníkovi bez toho, aby bola vysvetlená, uviedla, že určite nie.
Výsluchom svedkyne H. J., zamestnankyne notárky JUDr. C.j, súd zistil, že na okolnosti podpisovania kúpnej zmluvy žalobkyňou si nepamätá, ale pri overení podpisu vždy poučí toho, kto podpisuje listinu o tom, o akú listinu sa jedná. Takisto pri spisovaní notárskych zápisníc o notárskom úkone sa postupuje vždy tak, že notárka poučí účastníka o povahe toho úkonu, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica.
Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.10.2013 (č.l. 6 spisu) súd zistil že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila žalobkyni, že ku dňu 07.10.2013 došlo k úplnému splateniu jej úveru. Prílohou oznámenia bola kvitancia - súhlas s výmazom záložného práva (č.l. 7 spisu), podľa ktorej Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. súhlasila so zrušením záložného práva zriadeného v jej prospech ako záložného veriteľa na byte žalobkyne.
Z listu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.09.2013 (č.l. 8-9 spisu) súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila žalobkyni, že na základe jej žiadosti súhlasí s predčasným splatením medziúveru v kombinácii s účelovou výpoveďou zmluvy o stavebnom sporení, pričom zostatok dlžnej sumy medziúveru predstavuje ku dňu 15.10.2013 sumu 23 768,53 eura.
Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 04.11.2013, číslo vkladu: V 25723/13 (č.l. 10-11 spisu) súd zistil, že dňa 04.11.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného k bytu žalobkyne.
Z prehľadu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (č.l. 16-17 a 130-131 spisu) súd zistil, že na účet správcu domu DOMUS REAL, spol. s r.o. bola dňa 04.10.2013 vložená záloha za služby vo výške 1 038,07 eura a príspevok do FO vo výške 260,- eur.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 03.10.2013 (č.l. 35-37 spisu) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný podali spoločne návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu žalobkyne v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.10.2013 (č.l. 38-45 spisu) súd zistil, že žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovaným ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Podľa čl. II kupujúci vyhlasuje, že pred uzavretím tejto Zmluvy sa oboznámil so stavom predmetných nehnuteľností a v tomto stave ich kupuje a preberá. Podľa čl. III kupujúci sa zaväzuje za nehnuteľnosti uvedené v čl. I odsek 1) tejto Zmluvy zaplatiť kúpnu cenu určenú dohodou zmluvných strán vo výške 39 768,53 eura v troch splátkach a to nasledovne: Prvá časť kúpnej ceny vo výške 23 768,53 eura bude kupujúcej (správne predávajúcej - pozn. súdu) zaplatená na účet č.: 2872431 2 02/5900, Druhá časť kúpnej ceny vo výške 1 000,- eur bude kupujúcej (správne predávajúcej - pozn. súdu) zaplatená na účet č.: 5041933053/0900, Tretia časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- eur bola zaplatená pri podpise tejto zmluvy. Predávajúca podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie tretej časti kúpnej ceny vo výške 15 000,- eur. Podľa čl. IV bod 11) predávajúca a kupujúci sa dohodli, že predávajúca môže nehnuteľnosti užívať do 03.01.2014. Predávajúca je povinná dňa 04.01.2014 odovzdať kupujúcemu nehnuteľnosti špecifikované v čl. I odsek 1) tejto Zmluvy zodpovedajúce súčasnému stavu voľné a vypratané. Podľa čl. V Zmluvné strany sa týmto dohodli, že predávajúca (splnomocniteľ) udeľuje kupujúcemu (splnomocnencovi) splnomocnenie, aby zastupoval splnomocniteľa vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam.
Z potvrdenia správcu domu DOMUS REAL, spol. s r.o. (č.l. 46-47 spisu) súd zistil, že správca na žiadosť žalobkyne vydal potvrdenie o veku stavby a potvrdenie o tom, že žalobkyňa nemá ku dňa 31.10.2013 nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu ani nedoplatky do FPÚaO za byt žalobkyne.
Z notárskej zápisnice zo dňa 03.10.2013, N 525/2013, NZ 34294/2013, NCRIs 34939/2013 (č.l. 185-187 spisu) súd zistil, že žalobkyňa uznala svoj nepeňažný záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy
zo dňa 03.10.2013 voči žalovanému spočívajúci vo vyprataní predmetných nehnuteľností najneskôr do 04.01.2014. Zároveň vyhlásila, že je jej známy právny dôvod, predmet a aj čas plnenia vyplývajúci jej z kúpnej zmluvy zo dňa 03.10.2013.
Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 12.02.2014 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Z pokusu o zmier zo dňa 23.04.2015 (č.l. 60-62 spisu) súd zistil, že žalovaný navrhol žalobkyni spätný prevod vlastníckeho práva k bytu za predpokladu vyplatenia kúpnej ceny 52 000,- eur a zaplatenia dlžnej sumy na zálohových platbách ako aj iných platbách spojených s užívaním bytu.
Ostatné dôkazy súd nevykonal, nakoľko účastníci nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom na vykonaní tých, ktoré pôvodne navrhli, netrvali (č.l. 274 spisu). Navyše súd tieto dôkazy ani nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41a ods. 2 prvá veta O.z. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva k bytu žalobou na určenie jej vlastníckeho práva k bytu. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Súd pritom dospel k záveru, že žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem má, keď bez požadovaného určenia by nebolo možné vykonať zmenu zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Podaná žaloba je teda vhodný (účinný) a správne zvolený procesný prostriedok ochrany práv žalobkyne, ktorou môže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho vlastníckeho práva k bytu. Žaloba na plnenie (vypratanie bytu) pritom vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci (v spornom byte žalovaný nebýva) neprichádzala do úvahy. Súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu uplatneného nároku.
Súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu žalobkyne na žalovaného. Týmto právnym úkonom bola kúpna zmluva zo dňa 03.10.2013, ktorou žalobkyňa ako predávajúca mala previesť vlastnícke právo k svojmu bytu na žalovaného. Po posúdení všetkých relevantných okolností vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, vrátane toho, čo vyšlo za konania najavo, ako aj toho, čo uviedli účastníci, dospel súd k záveru, že tento právny úkon je neplatný. Súd vychádzal z toho, že hlavným účelom uzatvorenia "kúpnej zmluvy" zo strany žalovanej bolo získanie peňažných prostriedkov na vyplatenie jej hypotekárneho úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. zabezpečeného záložným právom k jej bytu a odvrátenie tak hrozby výkonu tohto záložného práva. Okrem toho mala žalobkyňa ďalšie dva úvery v Poštovej banke, a.s., ktoré nevládala splácať a k tomu nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu. Tento účel nebol medzi účastníkmi sporný, keď aj samotný žalovaný potvrdil, že vedel o tom, že predmetný byt je "problémový" a "sú na ňom dlhy", pričom už aj v minulosti odkupoval byty, ktoré boli rovnako "problémové, na ktorých boli dlhy". Potom, ako by žalobkyňa získala potrebné peňažné prostriedky na vyplatenie dlhov "predajom" svojho bytu a došlo by k výmazu záložného práva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. k bytu, bol by žalobkyni vybavený ďalší úver (za súčinnosti N., Š. O. J.), ktorý by slúžil na "spätné odkúpenie" bytu žalobkyne od žalovaného. Tým by sa vlastne splatila pôžička žalovaného, ktorú formou "kúpnej zmluvy" (v podobe kúpnej ceny) poskytol žalobkyni na zbavenie sa jej dlhov. Pochopiteľne "kúpna cena" za spätné odkúpenie bytu bola
vyššia ako "kúpna cena", za ktorú žalovaný pôvodne "nadobudol" byt od žalobkyne, keďže tento rozdiel v skutočnosti predstavoval úrok za poskytnutú pôžičku. Skutočnosť, že v danom prípade malo dôjsť k spätnému odkúpeniu bytu žalobkyňou potvrdili vo svojich výpovediach jednak samotný žalovaný, ako aj svedkovia S. N., S. Š. /./ a S. J.. Žalovaný vypovedal, že: "Byt som chcel odkúpiť a následne sa mal byt predať žalobkyni alebo jej synovi, resp. dcére". "...Byt sa mal odkúpiť a následne predať tým dlžníkom alebo ich rodinným príslušníkom podľa toho, či boli priechodný v úverovom registri. Konkrétne pani T. mi povedala, že je možnosť odkúpiť tento byt, že následne sa predá žalobkyni prípadne jej rodinným príslušníkom, keby bola žalobkyňa v tom úverovom registri nepriechodná." (č.l. 122 spisu). "...04.01.2014 mal byť čas plnenia, tak som kontaktoval pána N., kedy dôjde k spätnému odkúpeniu bytu. N. mi povedal, že sa vybavuje úver.". "...Potom som sa skontaktoval so žalobkyňou prostredníctvom pani W.. Žalobkyňa ma odkázala na pani J. a od nej som sa dozvedel, že sa vybavuje úver 70 000,- eur na syna žalobkyne.". Na otázku, čo bolo zahrnuté v cene 55 000,- eur, za ktorú sa mal byt spätne predať žalobkyni, uviedol: "Z tejto sumy sa mal vyplatiť pán N., daň a potom tam bol zahrnutý môj zisk." (č.l. 125 spisu). Svedok N. vypovedal, že: "O predaji sme sa bavili aj na tom stretnutí s nimi, ony mi vyslovene povedali, že keď sa ich byt predá, tak sa buď pokúsia zabezpečiť peniaze na spätné odkúpenie, alebo že pôjdu do podnájmu, za tie peniaze, čo im ostanú.". "...Len som im vysvetlil, že keďže ide o predaj narýchlo, tak tá kúpna cena bude nižšia ako trhová. A to aj preto, že keď to niekto kúpi a bude to chcieť spätne predať, aby z toho niečo mal." (č.l. 152 spisu). Svedkyňa Š. vypovedala, že: "Po podpise dokumentov u notárky sme išli naspäť do kancelárie. Tam žalobkyňa podpísala so spoločnosťou Hard Real zmluvu o sprostredkovaní, ktorá sa týkala provízie 1 000,- eur, ďalej zmluvu so spoločnosťou Bridge Finance ohľadne sprostredkovania a zabezpečenia finančných prostriedkov na spätné odkúpenie bytu do vlastníctva žalobkyne." (č.l. 158 spisu). Svedok J. vypovedal, že: "Potom som bol ešte v kontakte so žalobkyňou, ktorá mi volala a stále chcela riešiť ten úver...". "Žalobkyňa chcela naspäť kúpiť byt a vyplatiť žalovaného." (č.l. 163 spisu). Na otázku, aký bol dôvod poskytnutia úveru, keď žalobkyňa mala podpisovať v ten istý deň kúpnu zmluvu ohľadne bytu, odkiaľ mala získať finančné prostriedky, uviedol: "Ona mala získať úver na to, aby mohla naspäť odkúpiť svoj byt.". Na otázku, odkiaľ vedel o tomto účele, vypovedal: "Lebo bola pani Š. o tom poučená v mojej kancelárii, a tak som to z toho vypočul." (č.l. 164 spisu). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemali skutočnú a vážnu vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu. V skutočnosti sa mal týmto úkonom zastrieť iný právny úkon, a to pôžička zabezpečená bytom žalobkyne, ktorú poskytol žalovaný žalobkyni za účelom splatenia jej dlhov, vrátane zbavenia hrozby výkonu záložného práva zo strany Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že výška "kúpnej ceny" (39 768,53 eura) takmer presne zodpovedala výške dlhov žalobkyne (úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. - 23 768,53 eura, úvery v Poštovej banke, a.s. - približne 8 000,- eur a 4 000,- eur, nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu - 1 298,07 eura) vrátane "provízie" 1 000,- eur pre realitnú kanceláriu. Po prevode bytu na žalovaného sa mal žalobkyni začať vybavovať úver, ktorý by bol zabezpečený práve spätne odkupovaným bytom (keďže už na ňom neviazlo záložné právo Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.), pričom z tohto úveru by žalobkyňa splatila pôžičku žalovaného (aj s úrokom v podobe zvýšenej "kúpnej ceny" spätne odkupovaného bytu). Pôžička žalovaného bola pritom zabezpečená (formou "kúpnej zmluvy") bytom žalobkyne, ktorý slúžil ako záloh. V prípade, že by žalobkyňa nesplatila žalovanému poskytnutú pôžičku (nepodarilo sa jej vybaviť úver na spätné odkúpenie bytu, čo sa v danom prípade aj stalo), žalovaný by sa uspokojil tým, že by mu zostalo vlastnícke právo k bytu (stal by sa natrvalo vlastníkom bytu). V danom prípade bol teda de facto dojednaný tzv. prepadný záloh, čo však zákon výslovne zakazuje. V zmysle § 151j ods. 3 O.z. je totiž akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Ak by aj súd posúdil zabezpečenie pôžičky poskytnutej žalobkyni žalovaným ako zabezpečovací prevod práva podľa § 553 O.z., viedlo by to k rovnakému záveru o neplatnosti takejto dohody. V zmysle § 553c ods. 2 O.z. sú totiž dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, neplatné. V obidvoch prípadoch by boli teda tieto dohody neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 O.z.).
Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 O.z, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá O.z.). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len "naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 O.z.).
V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa nemala skutočnú a vážnu vôľu predať svoj byt, ale v skutočnosti si chcela požičať peniaze; obdobne žalovaný jej chcel požičať peniaze (za výhodný úrok), a nie kúpiť od nej byt. Účastníci právneho úkonu označeného ako "kúpna zmluva" len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného z titulu pôžičky poskytnutej žalobkyni bytom žalobkyne. Keďže predmetná "kúpna zmluva" ako dvojstranný právny úkon nebola uzatvorená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 O.z. absolútne neplatná. Ich disimulovaný právny úkon (v podobe tzv. prepadného zálohu, resp. zabezpečovacieho prevodu práva s trvalým ponechaním si prevedeného práva) bol však rovnako absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 151j ods. 3, resp. § 553c ods. 2 O.z. v spojení s § 39 O.z.).
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010, v ktorom najvyšší súd riešil obdobný prípad, pričom dospel k rovnakým záverom o simulovanom právnom úkone (kúpna zmluva ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu) a disimulovanom právnom úkone (zabezpečenie pôžičky formou prepadného zálohu).
Na podporu správnosti záveru súdu o neplatnosti simulovaného a disimulovaného právneho úkonu súd poukazuje okrem všetkých vyššie uvedených skutočností tiež na čl. II kúpnej zmluvy, kde kupujúci vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so stavom predmetných nehnuteľností a v tomto stave ich kupuje a preberá, hoci žalovaný nikdy nebol v byte žalovanej na ohliadke, ďalej na čl. V kúpnej zmluvy, kde predávajúca (splnomocniteľ) udelila kupujúcemu (splnomocnencovi) splnomocnenie, aby zastupoval splnomocniteľa vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, hoci všetky úkony spojené s prevodom vlastníckeho práva vykonávali celkom odlišné osoby (N., Š.), a napokon na čl. IV bod 11 kúpnej zmluvy, kde sa predávajúca a kupujúci dohodli, že predávajúca môže nehnuteľnosti užívať do 03.01.2014, pričom ich je povinná odovzdať kupujúcemu dňa 04.01.2014. Práve týmto dňom bola podľa názoru súdu vymedzená splatnosť pôžičky žalovaného, dokedy mala žalobkyňa pôžičku vrátiť (vybaviť si úver na spätné odkúpenie bytu). Výška "kúpnej ceny" uvedenej v "kúpnej zmluve" pritom nezodpovedala trhovej cene bytu (čo nebolo medzi účastníkmi sporné), ale zodpovedala (takmer presne) výške dlhov žalobkyne, ktoré chcela (potrebovala) splatiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.10.2013 ako absolútne neplatného právneho úkonu nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva žalobkyne k jej bytu na žalovaného, čím žalobkyňa zostala vlastníčkou svojho bytu, a preto súd žalobe žalobkyne na určenie jej vlastníckeho práva k bytu vyhovel.
Rozhodnutie o trovách konania si súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.