Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/58/2015

Zmenené rozhodnutím 5P/47/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou vo veci starostlivosti o malol. dieťa: U. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., R. L. N. N. XXX/XX-X, a otec W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. M. R. W. X/X, t.č. bytom S., A. XX/XX, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e uzavretú rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Otec dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu malol. U. Z., nar. XX.X.XXXX, sumou 160,- eur mesačne, vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca vopred, do rúk matky, s účinnosťou od 1.9.2019. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2019 do vyhlásenia rozsudku v sume 240,- eur sa otec dieťaťa z a v ä z u j e uhradiť v lehote do 29.2.2020. II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2.2.2016 č.k. 9P/58/2015-47 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči malol. U.. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľky: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. XX/X, proti odporcovi: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., M.R. Z. X/X v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému V. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpený v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky M. C., rod. K., nar. XX.X.XXXX a odporcu Z. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Prievidzi, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu O. zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a . Maloletý V. C., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne do rúk matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred. Súd styk odporcu s maloletým n e u p r a v u j e . Súd u k l a d á účastníkom konania, aby sa spoločne s maloletým podrobili výchovnému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v trvaní troch mesiacov.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že od počiatku bývali u jej matky, odporca nejavil záujem o jej osobu, postupne sa ich vzťah ochladzoval, odporca sa z domácnosti odsťahoval v septembri 2015. Dôvod rozvratu vidí v v rozdielnosti pováh a názoru na manželský život. Žiadala, aby jej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a abyy bol odporca zaviazaný platiť výživné 180 eur mesačne. Odporcovi bol návrh doručený dňa 2.11.2015, pričom odporca sa k nemu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 11.11.2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s navrhovateľkou a žiadal, aby súd návrh zamietol. Namietal, že doteraz spolu sami nežili, s matkou navrhovateľky bolo komplikované spolužitie, citil sa v byte obmedzovaný, vznikali veľké konflikty. Poukázal, že 14 rokov takto žili. Je presvedčený, že návrh nebol podaný z iniciatívy navrhovateľky, ale matky. Synovi zakázali sa s ním stýkať, aj dvíhať telefón, čo mu potvrdil aj maloletý. Žiadal striedavú zdravotnú starostlivosť. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, maloletého i matky navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré som uviedla v návrhu. Necítila z manželovej strany lásku, vždy bolo niečo iné prednejšie. Nemal ju na prvom mieste. Ona ho mala stále rada, ľúbila ho, ale od počiatku to bolo takto. Myslela si, že keď syn vyrastie, zmení sa to. Stále nebol doma, býval s kamarátmi. On ju obviňoval z toho, že sa nechcela osamostatniť, odísť od matky. Napriek tomu nechcela od mamy odísť, lebo vedela, že on sa nezmení, stále bude niekde preč. Ona stále býva s matkou. Mama má obývačku a onaa so synom má spálňu a detskú. Takto bývali aj s manželom. Je pravda, že odporca bol nespokojný s tým, ako bývajú. Chcel kupovať rodinný dom, nesúhlasila s tým, lebo na to nemajú peniaze. Chcel, aby išli potom do prenajatého bytu. Ona mala strach ísť s ním do toho bytu, lebo mával výkyvy nálad, býval nervózny. On ju vtedy častoval, že je sprostá. Používal hrubé výrazy. Nedopustil sa voči nej žiadneho násilia. Mama mnoho vecí nevidela, lebo sa zatvárala do izby, keď mali konflikt. Vôbec sa do tohto nemiešala. Stávalo sa, že ju našla plačúcu. Neverila, že ju má ešte rád. Takýto stav mávala po tých jeho hrubých výrazoch. Keď odchádzal za kamarátmi, cítila sa sama. Nemá žiadny mimomanželský vzťah. Syn má k otcovi kamarátsky vzťah. Aj keď odporca tvrdí, že dieťaťu zakazujú sa s ním stretávať a telefonovať, je pravda, že synovi povedala, že otcovi nemusí dvíhať telefón, pretože prišiel za mnou a ukazoval, ako sa mu trasú ruky po telefonáte s otcom. Ona nedvíhala telefóny odporcovi, lebo jej do telefónu hrubo hovoril. K synovi sa hrubo takto nesprával, ani mu nehovoril hrubé veci. Je pravda, že keď malo dieťa neupratané, tak použil hrubý výraz aj pred ním. Pokiaľ žili spolu, mal s dieťaťom kamarátsky vzťah, posledné roky, ako je vnímavejší, keď videla, že odporca začína hrubo nadávať, odišli so synom do izby a zavreli sa. Syn sa s ním chcel hrávať, odporca na neho nemal čas, občas sa s ním ale hrával, napr. stolný hokej, väčšinou sa s ním hrávala ona, aj keď bola unavená z roboty, musela sa s ním aj učiť a plniť všetky povinnosti v domácnosti. Vzhľadom na tieto slovné ublíženia voči maloletému je toho názoru, že nie je vhodná striedavá rodičovská starostlivosť. Nemyslí si, žeby to odchádzanie z domu bolo spôsobené tým, že žili s jej mamou, jeho rodina jej povedala, že takto utekal z domu vždy. Syn povedal, že ak by mal ísť k ocinovi, radšej ujde z domu. Odporca uviedol, že keď sa zoznámili, mal svoj byt v G.. Chcela bývať u matky. Byt preto odovzdal preto Mestu G.. Žila s nimi ešte aj babka navrhovateľky. Boli ako v starobinci. Bývali v jednej malej izbe. Keď sa narodil syn, prepustila mu väčšiu izbu. On pracuje pre políciu, chodieval na nočné do služieb. Nechodil za kamarátmi. Mal koníček poľovníctvo, chcel brávať aj chlapca do hory, to mu navrhovateľka zakazovala. Stávalo sa, že mal vypité, keď prišiel z poľovačky, ale nikdy nerobil doma bordel. 14 rokov života po narodení syna strávil v jednej väčšej izbe, ktorú im pridelila navrhovateľkina matka. Od začiatku mu to vadilo, naliehal, aby sa odsťahovali, navrhoval aj prenájom. Po tomto sa s ním nebavila. Po 14 rokoch zohnal byt, sľúbila, že pôjde s ním, potom povedala, že sa ho bojí. Násilie nikdy nepoužil, nikdy nepoužil hrubé, ani škaredé výrazy, aj keď nadávky niekedy použil. Nikdy to nebolo bezdôvodne. Ona malého aj niekedy fyzicky trestala, bolo to pri učení, bolo ju počuť až na štvrté poschodie, upozorňovala ju aj matka. Vždy ju mal rád, aj ju má, neviem prečo povedala, že necíti od neho lásku. Býva teraz v trojizbovom byte, má k synovi dobrý vzťah. Syn mu povedal, že mu babka zakázala dvíhať telefón. Keď chceli niečo do rodiny kúpiť museli mať súhlas jej matky. Vadilo jej napr. koľko spotrebujú elektriny a podobne. Celú výplatu vždy dával navrhovateľke, nevie koľko ona platila matke za bývanie. Naposledy chcel syna pozrieť v nedeľu pred tromi týždňami, navrhovateľka povedala, po tom, ako bol tri minúty v jeho izbe, aby odišiel, lebo príde jej matka a bude zle. Keď mu doniesol peniaze pod stromček, stretli sa iba pri dverách, odovzdal mu peniaze, dal mu pusu a odišiel. Asi pred tromi týždňami bol u neho na tri hodinky. Volal mu, že príde pre neho, súhlasil. Pýtal sa ho, či súhlasí s tým, že odíde od nich, povedal, že s tým nesúhlasí. Rozprávali sa o poľovníctve, o rybárstve, čítali spolu časopisy, povedal mu, že mu vybavil rybársky lístok. On chodieva na ryby s bratrancom. Cez leto s ním chodieval na kúpalisko, volali aj navrhovateľku, nešla s nimi ani raz. Syn bol s ním spokojný. Trvá na striedavej starostlivosti. Telefonicky ju prosil, aby sa vrátila, hrubo jej nenadával. Navrhovateľka k tomu uviedla, že malý na poľovačky nechcel ísť, prosil ju aby povedala otcovi, že tam nechce ísť. Je pravda, že on chcel, aby s ním komunikovala. Sem-tam povedal, aby prišla za ním bývať. Ona to odmietla. Je pravda, že bol potrebný súhlas matky napr. na výmenu kuchynskej linky a pod. Naposledy bol u nich pozrieť syna, keď bol chorý, vtedy doniesol hrable, ktoré mal požičané od jej mamy. Povedala, aby odišiel, že príde matka. Podľa jej vedomostí vadí synovi, že na neho otec zvyšuje hlas a že na neho teraz nalieha. Pred Vianocami sa stretol s otcom, syn prišiel uplakaný, lebo otec mu vysvetľoval, že sa s ním chce stretnúť. Kolízna opatrovníčka uviedla, že otec nenaliehal na úpravu styku s tým, že bude akceptovať názor maloletého dieťaťa. Otec i matka maloletého súhlasili s tým, aby nebol styk otca s dieťaťom upravený. Maloletý pred súdom potvrdil, že si pamätá hádky medzi rodičmi, otec vždy nadával mamine. On sa otca bojí, nechce sa s ním už vôbec nikdy stretnúť. Aby sa s ním otec hral, musela ho mama prehovárať. Chodí športovať na floorbalový krúžok. Pokiaľ ide o stretnutia s bratrancami, stretáva sa len s bratrancami z maminej strany. S bratrancami z otcovej strany sa stretával málo, lebo otcovi sa nechcelo ísť im blahoželať. Párkrát sa s nimi stretol. Povedal aj mame, že si píše s Jurajom. Je pravda, že mame povedal, že sa s ní nechcel zhovárať ani písať. Otec mu ublížil, povedal, že je z detského domova, mama mu povedala, že nie je z detského domova. Rodičia súhlasili s návštevami na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. Matka navrhovateľky C. K. potvrdila hlboký rozvrat medzi manželmi ako aj konfliktné spolužitie v jej byte. Poukázala na to, že odporca sa o maloletého nestaral, bol hrubý k navrhovateľke i synovi.

Podľa prehľadu príjmov a výdavkov mal odporca príjem od novembra 2014 do októbra 2015 priemerný čistý príjem 473 eur, Podľa nájomnej zmluvy platí mesačne 220 eur za nájom. Navrhovateľka tiež predložila potvrdenie o príme podľa neho mala priemerne mesačný príjem 403 eur. Býva s matkou v byte, na polovicu platia inkaso a predpis na služby spojené s užívaním bytu 200 eur. Uviedla mesačné potreby na maloletého: hygienické potreby 15 eur mesačne, lieky 17 eur mesačne, školské potreby 3 eurá mesačne, strava v školskej jedálni 25 eur, ostatná strava 180 eur mesačne, oblečenie 9 eur mesačne ostatné nevyhnutné výdavky na mobilný telefón a internet plus doučovanie z matematiky 68 eur mesačne. Mala aj jednorazové výdavky za pol roka, na oblečenie asi 105 eur, , za školské potreby 90 eur . Z vykonaného dokazovania mal preukázaný tento skutkový stav: Účastníci uzavreli manželstvo v roku 2009 po dlhotrvajúcej známosti, pričom žili u matky navrhovateľky. Odporca býval málo doma, nevenoval sa navrhovateľke a maloletému. Navrhovateľka sa odmietala odsťahovať od matky. To viedlo k tomu, že účastníci v priebehu septembra minulého roku prerušili vzájomné spolužitie a žijú samostatne, odporca sa odsťahoval do bytu, v priebehu konania žiadal striedavú starostlivosť, od čoho v priebehu konania ustúpil, Navrhovateľka s ním odmieta komunikovať. Aj maloletý sa odmieta s otcom stretávať. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Podľa § 37 Zákona o rodine ods. (1) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Podľa ods. 7) tohto ustanovenia súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Podľa ods. 8) súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. Súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené trvalo a nemenne. Nemožno očakávať obnovu ich riadneho manželského spolužitia, a to v dôsledku toho, že odporkyňa počas trvania manželstva stratil záujem o spolužitie s odporcom, odmietala sa odsťahovať od matky, preto sa odporca odsťahoval. Odporca tiež stratil záujem na ďalšom spolužití s odporkyňou. Tento stav medzi účastníkom pretrváva dlhšiu dobu. Rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmom maloletého syna účastníkov, ktorý je v osobnej starostlivosti matky , s čím súhlasili obaja rodičia. Maloletý sa aktuálne odmieta stretávať s otcom, ktorý tento stav v súčasnosti akceptuje, nechce robiť na syna nátlak. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva bola tá skutočnosť, že účastníci žili u matky navrhovateľky, čo spôsobovalo ich vzájomné konflikty, odporca odchádzal z domu, nevenoval sa rodine, čo prispelo k ich vzájomnému odcudzeniu spolu s výraznou viazanosťou navrhovateľky na svoju matku, ktorá sa prejavuje aj na vzťahu maloletého k otcovi. Súd pri rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, otec s tým súhlasil, pričom v tejto starostlivosti sú zabezpečené všetky potreby maloletého. Pri určení výživného súd vychádzal zo schopností a možností účastníkov konania a potrieb maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ je v súčasnosti zamestnaný, pričom má príjem 473 eur mesačne, za odôvodnený výdavok v tomto prípade považoval súd nájomné 220 eur, byt si otec prenajal v úmysle, že tam budú žiť celá rodina, neskôr sa domáhal striedavej starostlivosti o syna, pričom nie je možné riešiť bytové otázky zo dňa na deň. Matka býva u svojej matky, spoločne sa podieľajú na výdavkoch na byt, ktoré sú 200 eur mesačne. Má príjem 403 eur, jej matka je na dôchodku. Pokiaľ preukazovala navrhovateľka výdavky na maloletého súd považoval za primerané mesačné výdavky 3 eurá na hygienu, akceptoval výdavok na lieky 17 eur mesačne, na školské pomôcky je priemerne 2 eurá mesačne, obedy v jedálni 25 eur mesačne. Na ostatnú stravu považuje súd primeranú sumu 120 eur mesačne, náklady na telefón nie sú nevyhnutné, zvlášť ak sa maloletý odmieta aj telefonicky kontaktovať so synom a matky ho v tomto postoji podporuje. Výdavok na internet nie je nevyhnutný výdavok samotného dieťaťa, v tomto smere vzhľadom na tri spolužijúce osoby sú primerané náklady za internet 3 eurá mesačne. Na ošatenie je primeraná suma 20 eur mesačne. Súd preto ustálil, že je v schopnostiach odporcu a zodpovedá oprávneným potrebám maloletého cca 175 eur mesačne, pričom matka sa o maloletého aj osobne stará, aby prispieval na výživu maloletého čiastkou 100 eur mesačne, takto bude životná úroveň rodičov a maloletého na rovnakej úrovni. Navrhovateľ sa úpravy styku s maloletou nedomáhal, matka súhlasila, že styk otca s maloletým súd neupravil. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v dôsledku rodinného prostredia maloletého sa u neho prejavujú výchovné problémy spočívajúce v precitlivenej reakcii na správanie otca, vedúce k jeho odmietaniu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že bolo nariadené výchovné opatrenie spočívajúce v podrobeniu sa výchovnému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.