Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-349-2015.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/349/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľky: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Z., proti odporcovi: JUDr. Vladimír Kostovčák, notár so sídlom Severná 14, Martin, v konaní o zaplatenie 102,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky Drahomíry Zelinovej na zaplatenie sumy 102,60 €, sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol doručený dňa 18.08.2015, navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu, aby jej vrátil časť odmeny za výkon notárskej činnosti v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Martin, sp. zn. 21D/895/2005. Navrhovateľka uviedla, že zaplatila odporcovi, ktorý v dedičskej veci vydal osvedčenie o dedičstve, sumu 147,- € a mala mu zaplatil len sumu 44,40 €. Rozdiel medzi týmito sumami, a to sumu 102,60 € žiadala, aby jej odporca zaplatil. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 18 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov a na to, že notár nesprávne určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky, ktorá tvorí základ pre výpočet odmeny notára.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním zo dňa 27.10.2015 a uviedol, že pri prejednaní dedičstva po nebohej G. T., rod. Y., bola všeobecná cena majetku tejto poručiteľky určená sumou 59 993,- €, a to so súhlasným vyhlásením všetkých dedičov na základe ich návrhu. Z tejto sumy si notár vypočítal svoju odmenu, a to v súlade s § 12 a § 18 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov vo výške 440,- € a túto odmenu mu dedičia, t. j. aj odporkyňa, pri vydaní osvedčenia o dedičstve dňa 23.02.2010, zaplatili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právneho zástupcu navrhovateľky, listinami založenými v spise a pripojeným dedičským spisom sp. zn. 21D/895/2005 a zistil:
V dedičskom konaní po poručiteľke Emílii Zelinovej, rod. Weisovej, nar. 24.02.1922, ktorá zomrela 09.10.2005 a ktoré vykonával Okresný súd Martin, sp. zn. 21D/895/2005, odporca JUDr. Vladimír Kostovčák ako súdny komisár vydal dňa 23.02.2010 osvedčenie o dedičstve, pričom všeobecnú cenu prejednávaného majetku poručiteľky určil vo výške 59 993,- € na základe dohody dedičov, t. j. v súlade s ustanovením § 175o O.s.p..
Podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
V bode IV. osvedčenia o dedičstve vyúčtoval odporca dedičom svoju odmenu vo výške 526,02 € spolu s daňou z pridanej hodnoty. Bez dane z pridanej hodnoty predstavuje táto odmena 442,03 €. Skutočnosť, že všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola určená dohodou dedičov vo výške 59 993,- €, navrhovateľka nespochybňuje a táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľka spochybňovala tú skutočnosť, že v inom konaní na Okresnom súde Martin o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré sa týka rodinného domu, ktorý bol predmetom dedičstva po G. T., rod. Y., bola všeobecná cena tohto majetku určená na základe znaleckého dokazovania nižšou sumou. Navrhovateľka argumentovala tým, že odporca ako notár mal z takejto nižšej všeobecnej ceny majetku vychádzať pri určovaní svojej odmeny.
Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov základom odmeny súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.
Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov ak je predmetom konania o dedičstve majetok poručiteľa, ktorý sa objavil po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie o dedičstve skončené, základom odmeny súdneho komisára za úkony vykonané v tomto konaní je všeobecná hodnota tohto majetku.
Podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov ustanovenie § 4 ods. 2 platí obdobne.
Podľa § 18 ods. 1 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov ak ďalej nie je uvedené inak, Súdny komisár a správca dedičstva majú popri nároku na odmenu aj nárok na a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému a iné), b) náhradu za stratu času.
Podľa § 18 ods. 2 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov súdny komisár a správca dedičstva sa môžu so žiadateľom vopred dohodnúť na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva.
Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov ak sa náhrada cestovných výdavkov nedohodla podľa odseku 2, určí sa podľa osobitných predpisov.
Podľa § 18 ods. 4 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov notár zisťuje všeobecnú hodnotu majetku na účely odmeny na vlastné náklady. Ak v dôsledku odvolania proti výroku o odmene notára vzniknú ďalšie trovy spojené so zisťovaním všeobecnej hodnoty majetku, notár ich znáša v prípade, ak dokazovaním bola zistená všeobecná hodnota majetku nižšia, ako určil notár.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca ako konajúci notár v dedičskom konaní po poručiteľke G. T., rod. Y., určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky na základe dohody dedičov vo výške 59 993,- €. Navrhovateľka nebola účastníčkou dedičského konania. Odporca postupoval pri vydaní osvedčenia v súlade s ustanovením § 175o a všeobecnú cenu majetku poručiteľky určil na základe dohody dedičov a z takto určenej všeobecnej hodnoty správne, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, vypočítal a vyúčtoval svoju odmenu, a to vo výške 526,02 € spolu s daňou z pridanej hodnoty.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Takto vyúčtovanú odmenu vo výške 526,02 € dedičia konajúcemu odporcovi aj v deň vydania osvedčenia o dedičstve, t. j. dňa 23.02.2010, zaplatili.
Navrhovateľke nárok na vrátenie časti odmeny nepatrí aj z toho dôvodu, že nebola účastníčkou dedičského konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Martin, sp. zn. 21D/895/2005 a nie je vo veci aktívne legitimovaná. Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia nemá, pretože odmenu notárovi sama neplatila.
Odporca namietal aj premlčanie nároku na vydanie časti odmeny notára, pretože prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a v trojročnej objektívnej lehote.
Ak by nárok na bezdôvodné obohatenie existoval, mohol by ho niektorý z dedičov (nie navrhovateľka) uplatniť na súde od nasledujúceho dňa po zaplatení odmeny, teda od 24.02.2010, najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, t. j. do 23.02.2013. Navrhovateľka návrh podala na súd dňa 18.08.2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná, odporca si svoju odmenu vyúčtoval v súlade so zákonom a nárok na vrátenie tejto odmeny nevznikol (ani dedičom) a navyše nárok na vrátenie časti odmeny z titulu bezdôvodného obohatenia zanikol z dôvodu jeho premlčania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca, ktorý bol v spore úspešný, si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).