Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/224/2015

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 proti povinnému: N. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, C. L. o vymoženie 1 933,73 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník zo dňa 27.8.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 296/2015.

odôvodnenie:

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 933,73 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. , ktorý dňa 4.12.2014 vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, priloženej zmluvy o úvere zo dňa 8.12.2011 a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej iba „VOP“) zistil, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 8.12.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd ako zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter.

V bode 5 tretej časti zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti VOP. V článku 10., II. časti VOP, konkrétne v bode 10.2.2 sa nachádza rozhodcovská doložka. Podľa bodu 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.4 Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

Podľa bodu 10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa bodu 10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom. Podľa článku 2, I. časti VOP rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.

Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 933,73 eur, úroku vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1 933,73 eur od 2.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 933,73 eur od 2.10.2014 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1.10.2014 vo výške 805,89 eur, sumy dlžných poplatkov vo výške 4,42 eur a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a ň 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter - povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka), teda ako dodávateľ. Uzavretá zmluva o úvere, obsahujúca odkaz na rozhodcovskú doložku má pritom povahu formulára, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom okrem identifikačných údajov právneho vzťahu druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah. Rovnako aj VOP, ktoré obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, spotrebiteľ nemá možnosť meniť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom

chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Znenie rozhodcovskej doložky je v rozsiahlych VOP. Jej znenie sa na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom, ak je žalobcom veriteľ (banka, resp. jej právny nástupca) a alternatívne pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom, ak je žalobcom dlžník s tým, že výber jednej z alternatív je na dlžníkovi. Rozhodcovská doložka teda na prvý pohľad zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola oprávneným vopred pripravená a povinný sa s ňou síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere, avšak v tejto časti nemohol ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, resp. VOP. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv, či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodným podmienok, alebo neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávneným je banka, súdu je známe, že táto mala v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však zastáva názor, že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi) umožňoval jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v prípade odstraňovania pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie však povinný, prijať takýto návrh. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, často i vôbec, neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Rozhodcovská doložka v danom prípade pritom nemá znenie návrhu, ale rovno dojednania, pričom vôľu neprijať túto rozhodcovskú doložku musí spotrebiteľ prejaviť najneskôr pri uzavretí zmluvy, a to písomne.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.