Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-156-2013.pdf
PDF · 145.92 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM MARS s.r.o., Vajnorská 91 Bratislava, IČO: 36 294 616, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Hrbekom, konajúcim v mene spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7 Bratislava, IČO: 36 857 513 proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A Bratislava, IČO: 31 322 051 o zaplatenie istiny 208,28 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 208,28 eura istiny s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 208,28 eura od 11.2.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 208,28 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 208,28 eura od 11.2.2011 do zaplatenia z titulu poistného plnenia na základe poistnej zmluvy.
Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.9.2013, doručenom súdu dňa 26.9.2013, namietal opodstatnenosť uplatňovaného nároku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobcu a jeho právneho zástupcu, splnomocneného zástupcu žalovaného, znaleckým dokazovaním a následným osobným výsluchom ustanoveného znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. Žalobca v žalobe uviedol, že v danom prípade ide o pohľadávku vzniknutú z opravy motorového vozidla, ktorá bola uskutočnená v dôsledku poistnej udalosti č. 20832-2010, poistná zmluva č. 11-931-77054578, dátum a miesto poistnej udalosti 7.12.2010 na ulici Mestská č. 7 v Bratislave, motorové vozidlo Peugeot 206, EČV N., poistený a zároveň zákazník žalobcu pán O. O.. Na základe vykonanej opravy predmetného motorového vozidla bola žalobcom dňa 11.1.2011 vystavená faktúra č. 2011110003 znejúca na celkovú sumu opravy motorového vozidla vo výške 1.498,32 eura s dátumom splatnosti 18.1.2011. Po prešetrení danej poistnej udalosti oznámil žalovaný výsledok likvidácie poistnej udalosti listom zo dňa 26.1.2011, pričom z predmetného listu a výsledku likvidácie poistnej udalosti je zrejmé, že žalovaný označil za "nepreukázanú" položku "čelné sklo + práca" v celkovej výške 208,28 eura. Po oboznámení sa s predmetným listom zaslal žalobca žalovanému e-mailovú správu spolu s fotodokumentáciou, v ktorej podrobne a odborne vysvetlil dôvody pre neoprávnenosť krátenia poistného plnenia uskutočnenú žalovaným. Z povahy technologického postupu a odborného prístupu k uskutočňovanej oprave predmetného vozidla nebolo možné vykonať samotnú opravu/výmenu strechy
vozidla bez demontáže predného skla vozidla, a to z dôvodu, že predmetné okno bolo lepené a demontáž takéhoto okna sa vykonáva vyrezaním. Pri úkone vyrezania skla/okna je z hľadiska technológie vždy prítomná vysoká pravdepodobnosť poškodenia skla, a to aj v prípade vykonávania prác lege artis. V uvedenom prípade skutočne k poškodeniu skla došlo v dôsledku pnutia v ráme okna, ktoré bolo spôsobené poškodením strechy vozidla, pričom z odborného hľadiska nebolo možné uskutočniť vyrezanie okna/skla bez jeho poškodenia. Z objektívneho hľadiska išlo teda o poškodenie súvisiace s technologickým procesom opravy, pričom z daného titulu priamo súviselo a bolo neoddeliteľnou súčasťou poistnej udalosti, resp. jej dôsledkov. Žalovaný však bez zjavného či odbornými stanoviskami podloženého odôvodnenia neakceptoval dané vysvetlenie žalobcu a krátené poistné plnenie žalobcovi neuhradil. Z daného dôvodu žalobca za účelom priameho "dosahu" na žalovaného uzatvoril so svojím zákazníkom zmluvu o postúpení pohľadávky predstavujúcej nárok na doplatenie kráteného poistného plnenia. Žalobca ako prílohu k žalobe predložil súdu faktúru č. 2011110003 vystavenú dňa 11.1.2011, splatnú dňa 18.1.2011 a znejúcu na sumu 1.498,32 eura, ktorou žalobca ako dodávateľ vyúčtoval O. O.Č. ako odberateľovi cenu náhradných dielov, práce a lakovania. Ďalej žalobca predložil súdu splnomocnenie zo dňa 14.1.2011, ktorým O. O. splnomocnil žalobcu na vybavenie všetkých formalít týkajúcich sa poistnej udalosti číslo 20832-2010 a list žalovaného zo dňa 26.1.2011 nadpísaný ako "Likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia", ktorým žalovaný oznámil O. O.Á., že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť zo dňa 7.12.2010 a poistné plnenie vo výške 1.091,04 eura žalovaný poukazuje na účet žalobcu, pričom z predmetného listu je zrejmé, že žalovaný od výšky škody podľa faktúry 1.498,32 eura odpočítal spoluúčasť vo výške 199,- eur a nepreukázané náklady predstavujúce čelné sklo + práca vo výške 208,28 eura. Žalobca tiež predložil súdu mail žalobcu zo dňa 27.1.2011 adresovaný zamestnancovi žalovaného a fotodokumentáciu súvisiacu s opravou predmetného motorového vozidla. Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v danom konaní žalobca predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú v písomnej forme dňa 11.7.2011 medzi O. O. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 208,28 eura s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými ku dňu podpisu tejto zmluvy, pričom postupovaná pohľadávka je detailne špecifikovaná v článku I. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka predstavujúca predmet daného sporu.
Ako prílohu písomného podania zo dňa 5.9.2013, doručeného súdu dňa 10.9.2013, právny zástupca žalobcu predložil súdu poistnú zmluvu č. 11-931-77054578 uzavretú dňa 17.9.2010 medzi žalovaným ako poisťovateľom a O. O. ako poistníkom, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla Peugeot 206, EČV: N., ďalej žalobca predložil súdu zákazkový list č. 2010010293 a kalkuláciu opravy č. 2010010293 zo dňa 11.1.2011.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.9.2013, doručenom súdu dňa 26.9.2013, uviedol, že predmetom poistenia poistnej zmluvy č. 11-931-77054578 uzavretej medzi žalovaným ako poisťovateľom a O. O.Č. ako poistníkom bolo motorové vozidlo Peugeot 206 s EČV N.. Podľa Všeobecných poistných podmienok poistenia motorových a prípojných vozidiel S. A., ktoré sa na poistenie vzťahovali, časť B, článok 4, ods. 1 je poistnou udalosťou poškodenie alebo zničenie vozidla a jeho štandardnej alebo doplnkovej výbavy zabudovanej vo vozidle alebo na ňom pripevnenej, spôsobené: a) stretom vozidla s iným vozidlom, nárazom do iného vozidla alebo nárazom iným vozidlom do poisteného vozidla, alebo nárazom do iného predmetu, t.j. udalosťou, ktorá pôsobí na vozidlo bezprostredne zvonku, nečakane a mechanicky b) úmyselným konaním tretej osoby (vandalizmus) c) nasledujúcimi živelnými udalosťami:
- priamym pôsobením blesku
- zosuvom kamenia, zrútením skál, zosuvom pôdy, lavínami, tlakom snehu
- krupobitím
- povodňami alebo záplavami
- víchricou (rýchlosť vetra vyššia než 75 km/h)
- zemetrasením
- pádom alebo nárazom predmetov na vozidlo alebo proti vozidlu d) požiarom alebo výbuchom, e) poškodením káblov, hadíc obkladov alebo izolačných materiálov na vozidle spôsobených ohryzením alebo prehryznutím hlodavcami.
Ďalej žalovaný v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že z uvedeného vyplýva, že udalosti, ktoré sú poistnou udalosťou sú taxatívne vymedzené v uvedenom ustanovení S. A.. Poistnou udalosťou bol zosuv lavíny/tlak snehu, pri ktorom došlo k poškodeniu strechy poisteného automobilu. Prasknutie čelného skla pri výmene nie je poistnou udalosťou v zmysle S. A.. Za škodu, ktorá vznikla v dôsledku prasknutia skla zodpovedá v zmysle § 420a OZ práve žalobca, a to objektívne, nakoľko bola spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu; udalosť mala pôvod v prevádzke žalobcu a preto sa jej ani nemôže žalobca zbaviť podľa § 420a ods. 3 OZ. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi poisteným a žalobcom je podľa názoru žalovaného absolútne neplatná, nakoľko predmetom prevodu je neexistujúca pohľadávka a vzhľadom k uvedenému žalobca nie je aktívne legitimovaný. Zároveň aj podľa § 584 OZ ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť, ak zákon neustanovuje inak. V tomto prípade k zániku záväzku splynutím došlo z dôvodu, že splynulo právo žalobcu ako veriteľa voči O. O. ako dlžníkovi na zaplatenie nákladov za opravu - konkrétne časti týchto nákladov v sume 208,28 eura s povinnosťou nahradiť O. O. škodu, za ktorú žalobca zodpovedá podľa § 420a OZ.
Ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia žalovaný predložil súdu Všeobecné poistné podmienky poistenia motorových a prípojných vozidiel VPP PMV/0909.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2013, doručenom súdu dňa 20.12.2013, uviedol, že výmenu poškodenej strechy vozidla v danom prípade nebolo možné realizovať bez demontáže a výmeny čelného skla (tento úkon je súčasťou technologického postupu výmeny strechy - strechu totiž nie je možné vymeniť bez toho, aby čelné sklo ostalo pri demontáži strechy namontované). Čelné sklo je diel vozidla natrvalo pevne spojený s karosériou lepidlom, pričom z daného dôvodu sa nejedná o diel určený k bežnej demontáži. Pri tak výraznom rozsahu poškodenia strechy, ako tomu bolo v tomto prípade (nárazom snehu), došlo k výraznej deformácii okenného rámu a následnému odpruženiu blízkemu pôvodnému tvaru rámu, čo nemusí byť badateľné pri bežnej obhliadke, ale túto skutočnosť je nutné brať pri oprave vozidla do úvahy. Takáto deformácia spôsobuje napruženie čelného skla v ráme a deformáciu medzery medzi sklom a okenným rámom. Pokiaľ táto deformácia prekročí určitú medzu, nie je možné vzhľadom na hrúbku vyrezávacieho noža alebo drôtu tieto nástroje použiť, a to z jednoduchého dôvodu - do takejto medzery sa jednoducho vyrezávacie zariadenie nevojde. Keď sa k danému stavu materiálu pripočíta aj prepruženie skla, ako tomu bolo v tomto prípade, sklo praskne (čomu nie je možné sa vyhnúť). Z uvedeného je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že poškodenie skla bolo nevyhnutným následkom poistnej udalosti, predstavuje škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s danou poistnou udalosťou a nie je možné ho umelo izolovať od poistnej udalosti. Ak by sme prijali argumentáciu žalovaného, tak za poškodenie v súvislosti so škodovým dejom by sa mohlo považovať len také poškodenie, ktoré viditeľne nastalo v čase a mieste škodového deja. Motorové vozidlo je však komplexom množstva vzájomne pospájaných a interagujúcich súčastí, pričom zásahy do jednej či viacerých z nich a dopady takýchto zásahov sa cez materiál jeho fyzikálnymi danosťami prenášajú na ostatné. Zjednodušene povedané, k poškodeniu čelného skla došlo už v čase a mieste poistnej udalosti, no viditeľne sa prejavilo a "fyzikálne rozvinulo" až v priebehu opravy vozidla. Právny zástupca žalobcu súčasne poukázal na prinajmenšom nelogické správanie žalovaného, kedy likvidátor ako poverený zamestnanec žalovaného neuznal pri likvidácii poistnej udalosti ani čiastku za demontáž a montáž čelného skla pri výmene strechy, čo je z logiky veci technologický nezmysel. Ďalej právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poistencom žalovaného a žalobcom je absolútne neplatná, rovnako tak odkaz na § 584 Občianskeho zákonníka sú v tomto prípade úplne scestné a odzrkadľujú nepochopenie štruktúry právnych vzťahov žalovaným.
Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby s tým, že k technickým otázkam uvádza, že v danom prípade ide o pevne zabudovanú súčasť, pričom sklo je ku karosérii nalepené a nie je možné realizovať výmenu strechy vozidla bez demontáže predného skla. Pri demontáži je vzhľadom na nalepenie predného skla veľmi vážna pravdepodobnosť poškodenia predného skla, či už v podobe praskliny alebo v podobe mikro prasklín, ktoré môžu neskôr viesť k prasknutiu skla. V tejto súvislosti žalobca požiadal o poskytnutie stanoviska dve obchodné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výmenou a opravou autoskiel a ich vyjadrenia konateľ žalobcu predložil súdu na pojednávaní. Ďalej konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že v danom prípade pri výmene strechy a demontáži skla došlo k jeho poškodeniu a z toho dôvodu žalobca
kontaktoval technika poisťovne, aby prišiel situáciu zdokumentovať, avšak momentálne sa už konateľ žalobcu nepamätá, či skutočne technik žalovaného prišiel a vzniknutú situáciu aj zdokumentoval, nakoľko žalobca v tejto súvislosti nedisponuje žiadnym zápisom.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby, ako aj doplňujúceho vyjadrenia s tým, že v danom prípade už pri prvotnej ohliadke žalovaný vedel, že vzhľadom na poškodenie vozidla bude nutná demontáž skla, čo je prirodzený technologický postup vzhľadom na charakter poškodenia vozidla a vykonávaných opráv.
Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, pričom v danom prípade žalovaný zastáva názor, že medzi poškodením čelného skla a poistnou udalosťou, ktorá bola žalovaným likvidovaná, neexistuje priama príčinná súvislosť, nakoľko k poškodeniu skla došlo pri vykonávaní opravy poškodenia súvisiaceho s poistnou udalosťou, avšak poškodenie čelného skla má podľa názoru žalovaného pôvod v prevádzkovej činnosti žalobcu. Ďalej splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súčasne z opatrnosti namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní, a to s poukazom na dôvody uvádzané v písomnom vyjadrení k žalobe.
Vo vyjadrení obchodnej spoločnosti Autosklo H&D, spol. s r.o. Bratislava zo dňa 3.4.2014, predloženom súdu konateľom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014, je uvedené, že pri vyrezávaní čelného skla môže dôjsť aj k prasknutiu skla. Pri danom úkone, čiže vyrezávaní, nie je možné zaručiť, že sa čelné sklo pri vyrezávaní nepoškodí, na čo vždy aj zákazníka vopred upozornia. Taktiež sa môže poškodiť bauset rámik skla, ktorý je na niektorých sklách navulkanizovaný a prakticky by sa toto sklo už nemalo ani použiť, pretože je už znehodnotené.
Vo vyjadrení obchodnej spoločnosti Autosklo Hornet, s.r.o. zo dňa 3.4.2014, predloženom súdu konateľom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014, je uvedené, že takéto práce - demontáž čelného skla - vyrezanie a následné nalepenie skla uvedená spoločnosť vie spraviť a vykonáva. Pri každom takomto úkone - teda demontáži čelného skla vyrezaním uvedená spoločnosť negarantuje, že nedôjde k prasknutiu čelného skla. O vyrezanie čelného skla tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu sa vedia pokúsiť, ale môže sa stať, že čelné sklo pri vyrezávaní praskne a v tomto prípade bude nutné namontovať nové čelné sklo.
Ako prílohu písomného podania zo dňa 9.4.2014, doručeného súdu dňa 11.4.2014, žalovaný predložil súdu kópiu poistného spisu založeného k poistnej udalosti č. 20832-2010 zo dňa 7.12.2010.
Uznesením zo dňa 26.5.2014 pod č. k. 24Cb/156/2013-190, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2014, súd ustanovil vo veci znalca Ing. Martina Diešku z odboru "Doprava cestná".
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa 14.12.2014, v ktorom uviedol, že podľa Servicebox Peugeot, pokyny pre výmenu strechy vozidla Peugeot 206 poskytnuté znalcovi koncesionárom Peugeot AUTO-ŠENY s.r.o., Skuteckého 421 Gajary je pri výmene strechy vozidla Peugeot 206 okrem iného nutné demontovať čelné sklo vozidla. Podľa Servicebox Peugeot, pokyny pre výmenu strechy vozidla Peugeot 206 sa čelné sklo vyrezáva po otvorení prednej kapoty a po demontovaní nasledovných súčiastok vozidla:
- tesnenie prednej kapoty
- ramienka stieračov
- mriežka vzduchového kanálu
- obvodové tesnenie čelného skla
- vnútorné spätné zrkadlo
- strešná konzola
- slnečné clony
- háčiky slnečnej clony
- horné obloženie rámu čelného skla
- obloženie stĺpikov rámu čelného skla
- tesnenia a lišty čelného skla s príslušenstvom.
Ďalej znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že na vyrezanie čelného skla je potrebné použiť vyrezávací drôt a pracovné prípravky č. 1354-AZ a č. 1354-BZ. Čelné sklo vyrezáva jeden pracovník. Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 20832-2010 vyhotovený povereným pracovníkom žalovaného dňa 9.12.2010 popisuje rozsah poškodenia vozidla Peugeot 206 ev. č. N.- XXXMX nasledovne:
- strecha vozidla vymeniť a lakovať
- tapacír strechy vymeniť
- zadný stierač kontrola.
Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 13.11.2014 na otázku znalca ohľadne doobhliadky poškodeného čelného skla počas výmeny strechy, žiadna doobhliadka vykonaná nebola. Na vyžiadanie znalca ohľadne oznámenia presného pracovného postupu, ktorý vykonal pracovník pri demontáži čelného skla vozidla Peugeot 206 ev. č. N.-XXXMX zaslal žalobca dňa 13.11.2014 technologický postup demontáže čelného skla na predmetnom vozidle nasledovne: 1. Demontáž súčastí čelného skla: vnútorné kryty A stĺpikov, lišty A stĺpikov, stropný obklad, predné stierače, kryt pod stieračmi. 2. Kontrola okna, očistenie okolia kadiaľ bude vykonávaný rez, odstránenie tesnenia okna. 3. Pomocou prievlačnej ihly prepichnúť vrstvu lepidla v dolnej časti okenného rámu. 4. Pretiahnuť vyrezávací drôt a nasadiť rukoväte. 5. Dvaja pracovníci postupne s najvyššou opatrnosťou režú lepiacu vrstvu a kontrolujú postup vyrezávania, usmerňujú vedenie rezu a ťah drôtu tak, aby nedošlo k poškodeniu skla. 6. Napriek maximálnej snahe približne v polovici procesu sklo náhle prasklo.
V ďalšej časti predmetného znaleckého posudku znalec uviedol, že posúdením poškodenia motorového vozidla podľa fotodokumentácie predmetného vozidla zaslanej znalcovi žalovaným dňa 12.11.2014 je možné konštatovať, že vozidlo bolo poškodené pádom snehu a ľadu na strechu vozidla, pričom poškodenie vozidla podľa fotodokumentácie zodpovedá zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 20832-2010 v rozsahu:
- výmena strechy z dôvodu prevalenia škrupiny strechy dovnútra kabíny, jej zohnutia v nepravidelných tvaroch a celkového zdeformovania
- výmena vnútorného čalúnenia strechy z dôvodu prehnutia a poprelamovania na viacerých miestach.
Znalec ďalej v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že z fotodokumentácie poškodeného vozidla je možné usudzovať vznik napätí v ráme skla, resp. v skle a uložení čelného skla. Vzniknuté napätia a pružné deformácie tlmí lepidlo čelného skla, zložením väčšinou na báze polyuretánu. Po demontáži strechy vozidla môžu napätia zaniknúť a nemusia sa vôbec prejaviť. Podľa listu žalobcu prasklo čelné sklo približne v polovici procesu vyrezávania. V liste žalobcu nie je uvedený smer vyrezávania drôtom voči čelnému sklu. Smer rezania môže mať vplyv na možnosť poškodenia čelného skla pri jeho vyrezávaní. Dôvody poškodenia čelného skla pri vyrezávaní je možné z technického hľadiska popísať nasledovne:
- sklo praskne z dôvodu zachytenia vyrezávacieho drôtu o okraj skla počas jeho vyrezávania, sklo sa poškodí tlakom drôtu
- sklo praskne z dôvodu jeho lokálneho uvoľnenia počas vyrezávania pri pôsobení pnutia v okolí nevyrezaných častí skla (napr. po dopravnej nehode vozidla, poškodení strechy a pod.), sklo nevydrží pnutie pri vyrezávaní
- sklo praskne z dôvodu manipulácie so sklom (vyrezávanie) v mieste mikropraskliny, ktorá bola spôsobená v minulosti napr. nárazom kamienka vystreleného spod kolesa iného vozidla počas prevádzky, sklo praskne v oslabenom, resp. narušenom mieste
- sklo praskne z dôvodu manipulácie s vyrezávacím drôtom v mieste, kde lepidlo čelného skla tvorilo príliš tenkú vrstvu medzi rámom skla a sklom, tlak drôtu na sklo
- sklo praskne z dôvodu zle zvolenej vyrezávacej sily a smeru rezania pracovníkmi (nesprávny, resp. neodborný spôsob opravy), sklo sa poškodí tlakom drôtu na sklo, príp. pnutím skla
- kombináciou uvedených možností, resp. inými možnosťami.
Poškodené čelné sklo a uloženie skla v čase poškodenia skla a ani dodatočne neboli podľa vyjadrenia zúčastnených strán zdokumentované. Podľa kalkulácie opravy č. 2010010293 po demontáži strechy vozidla nebolo zistené pnutie skeletu karosérie. Znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že na základe uvedeného nie je možné ustáliť dôvod prasknutia čelného skla pri zvolenom technologickom
postupe demontáže čelného skla na poškodenom vozidle. Porovnaním technologického postupu demontáže čelného skla podľa Servicebox Peugeot a postupu podľa žalobcu zaslaného dňa 13.11.2014 je možné konštatovať, že postupy demontáže čelného skla sú rozdielne. Pri popisovanom spôsobe demontáže čelného skla podľa žalobcu smer a silu vyrezávacieho drôtu určujú dvaja pracovníci. Pri popisovanom spôsobe demontáže čelného skla podľa Servicebox Peugeot určuje smer a silu rezu vyrezávacieho drôtu jeden pracovník. Technologický popis neupravuje spôsob demontáže čelného skla u poškodeného vozidla. Vzhľadom na poškodenie strechy však nie je možné vylúčiť, že čelné sklo vozidla by prasklo aj pri spôsobe demontáže podľa Servicebox Peugeot, resp. pri akomkoľvek zvolenom spôsobe demontáže.
V závere predmetného znaleckého posudku znalec na súdom položenú otázku čo bolo príčinou prasknutia čelného skla pri zvolenom technologickom postupe opravy vozidla, odpovedal, že príčinou prasknutia čelného skla pri zvolenom technologickom postupe opravy vozidla Peugeot 206 ev. č. N.- XXXMX bola jeho demontáž, vyrezávanie.
Na otázku súdu, či bolo možné zvoliť technologický postup opravy strechy, ktorý by vylúčil prasknutie čelného skla, znalec odpovedal, že technologický postup opravy strechy vozidla Peugeot 206 ev. č. N.-XXXMX, ktorý by vylúčil prasknutie čelného skla na základe známych a zistených skutočností popísaných v znaleckom posudku nebolo podľa názoru znalca možné zvoliť.
Na otázku súdu, či bol technologický postup opravy strechy vozidla s demontážou čelného skla v danom prípade správny, znalec odpovedal, že technologický postup opravy strechy vozidla Peugeot 206 ev. č. N.-XXXMX s demontážou čelného skla bol v danom prípade podľa názoru znalca správny.
Na otázku súdu, či bolo poškodenie čelného skla spôsobené neodborným konaním pracovníka príslušného servisu, znalec odpovedal, že na základe známych a zistených skutočností popísaných v znaleckom posudku nie je možné vylúčiť možnosť poškodenia čelného skla spôsobené neodborným konaním pracovníka príslušného servisu.
Na otázku súdu, či bol rozsah opravy strechy motorového vozidla vyúčtovaný v súlade s cenami obvyklými v danom čase a teritóriu, znalec odpovedal, že na základe prvotného rozsahu poškodenia vozidla Peugeot 206 ev. č. N.-XXXMX a neskoršieho poškodenia čelného skla vozidla pri posúdení nákladov na opravu podľa kalkulácie SilverDAT a faktúry č. 2011110003 v zmysle kalkulácie opravy č. 2010010293 vypracovanej žalobcom dňa 11.1.2011 je možné konštatovať, že rozsah opravy strechy uvedeného motorového vozidla nie je vyúčtovaný v súlade s cenami obvyklými v danom čase a teritóriu, avšak výsledná cena za opravu poškodenia uvedeného vozidla je nižšia, ako obvyklá cena v danom čase a teritóriu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2015, doručenom súdu dňa 9.1.2015, uviedol, že žalovaný má za to, že znaleckým dokazovaním nebola žiadnym spôsobom preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom poistnej udalosti, t.j. zosuvom snehovej lavíny (tlakom snehu), pri ktorom došlo k poškodeniu strechy poisteného motorového vozidla zn. Peugeot 206 EČV: N.-XXXMX a spôsobenou škodou, t.j. prasknutím čelného skla na poistenom motorovom vozidle. Zo znaleckého posudku podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že jedinou príčinou prasknutia čelného skla na predmetnom motorovom vozidle bola pri zvolenom technologickom postupe opravy žalobcom jeho demontáž, resp. vyrezávanie, pričom samotný znalec nevylúčil možnosť poškodenia čelného skla v dôsledku neodborného konania príslušného pracovníka žalobcu. Znalec mal za ustálené, že na základe kalkulácie opravy č. 2010010293 po demontáži strechy vozidla nebolo zistené žiadne pnutie skeletu karosérie poisteného motorového vozidla. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zotrváva na svojom názore, že prasknutie čelného skla pri jeho demontáži, resp. vyrezávaní nie je poistnou udalosťou v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. c) časti B Všeobecných poistných podmienok poistenia motorových a prípojných vozidiel S. A. a preto žalobca nemá právny nárok na doplatok poistného plnenia vo výške žalovanej istiny. Zároveň je žalovaný toho názoru, že za škodu na čelnom skle poisteného motorového vozidla, ktorá vznikla v dôsledku jeho demontáže, resp. vyrezávania zodpovedá v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka výlučne žalobca, pričom jeho zodpovednosť je objektívna, keďže škodu na čelnom skle spôsobil žalobca svojou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 3.2.2015, doručenom súdu dňa 5.2.2015, uviedol, že žalovaný z textu znaleckého posudku (účelovo) "vytrhol" informácie, ktoré stojac samé (t.j. vytrhnuté z celého kontextu znaleckého posudku) by mali podľa názoru žalovaného potvrdzovať jeho právne zhodnotenie celej situácie - s odkazom na závery znalca prezentované v znaleckom posudku (a pri nahliadaní na znalecký posudok ako celok) je však zrejmé, že právne závery žalovaného sú mylné, pričom právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti poukázal na bod 1.2.1 a posledný odsek bodu 2.2 znaleckého posudku. Ďalej právny zástupca žalobcu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého "samotný znalec nevylúčil možnosť poškodenia čelného skla v dôsledku neodborného konania príslušného pracovníka" žalobcu, v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že je to pravda; znalec skutočne uviedol, že túto eventualitu nevie vylúčiť. Žalovaný však akosi opomenul uviesť túto informáciu úplne
- znalec totiž nič také ani nepotvrdil, t.j. akékoľvek náznaky tvrdení žalovaného na tému "neodbornosti konania" spoločnosti žalobcu počas opravy vozidla považuje žalobca za znalcom nepreukázané a uvedenie tejto "polovičatej" informácie vo vyjadrení žalovaného za účelové. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu relevantnými informáciami, ktoré sa dajú vyčítať zo znaleckého posudku, sú závery znalca o tom, že:
- demontáž čelného skla bola nevyhnutnosťou,
- jednou z možných príčin prasknutia skla je jeho lokálne uvoľnenie počas vyrezávania pri pôsobení napätia/pnutia v okolí nevyrezaných častí skla (napr. po dopravnej nehode vozidla, poškodení strechy a pod.), kedy sklo nevydrží pnutie pri vyrezávaní,
- z fotodokumentácie poškodeného vozidla je možné usudzovať vznik napätí v ráme skla, resp. v skle a uložení čelného skla,
- akékoľvek pochybenie spoločnosti žalobcu pri vykonávaní opravy nebolo znalcom konštatované,
- nebolo možné zvoliť taký technologický postup opravy, ktorý by vylúčil prasknutie skla,
- technologický postup opravy zvolený spoločnosťou žalobcu bol správny.
V závere predmetného písomného vyjadrenia právny zástupca žalobcu poukázal na závery právnej vedy a judikatúry, podľa ktorej v otázke príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti, no určite nie je rozhodujúca). Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený (t.j. nestačí napríklad, ak je len sprostredkovaný). Podľa názoru strany žalobcu je zrejmé, že poškodenie strechy snehom (ako poistná udalosť) je priamou príčinou poškodenia čelného skla, nakoľko čelné sklo a strecha vozidla tvorili tak vzájomne fyzikálnymi vlastnosťami materiálu prepojené súčasti vozidla, že poškodenie jednej priamo vyvolalo poškodenie druhej (bez ohľadu na prejavenie sa poškodenia na pomyseľnej časovej osi - poškodenie oboch súčastí bolo totiž v tomto prípade fyzikálne nevyhnutné, čo v znaleckom posudku potvrdil aj súdny znalec v záverečných odpovediach znalca na otázky pod bodom 1.2 a 1.3 znaleckého posudku, podľa ktorých nebolo možné zvoliť taký technologický postup opravy strechy vozidla, ktorý by vylúčil prasknutie čelného skla a technologický postup opravy zvolený spoločnosťou žalobcu bol správny.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2015, doručenom súdu dňa 16.2.2015, uviedol, že žalovaný považuje tvrdenia žalobcu uvedené v jeho podaní zo dňa 3.2.2015 za čisto účelové a domnelé vo vzťahu ku skutočnostiam, ku ktorým dospel znalec. Žalobca neunáša dôkazné bremeno pri preukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom poistnej udalosti, t.j. zosuvom snehovej lavíny (tlakom snehu), pri ktorom došlo k poškodeniu strechy poisteného motorového vozidla a spôsobenou škodou, t.j. prasknutím čelného skla na poistenom motorovom vozidle. Podľa názoru žalovaného je nepochybné a zrejmé, že znalec v záverečnej časti znaleckého posudku v bode 1 ods. 1.1 konštatuje, že príčinou prasknutia čelného skla na poistenom motorovom vozidle bola pri zvolenom technologickom postupe opravy žalobcom demontáž, resp. vyrezávanie. Žalovaný z toho dôvodu odmieta tvrdenia žalobcu o tom, že údajne "z laického pohľadu je možné tvrdiť, že príčinou prasknutia čelného skla bola jeho demontáž a že z odborného hľadiska je však nutné vychádzať zo záverov a informácií prezentovaných znalcom ako celku". Uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za absolútne rozporuplné a zmätočné, keďže samotný znalec ako odborne zdatná autorita vykonaným znaleckým dokazovaním dospel k takým skutkovým tvrdeniam, ktoré preukazujú, že príčinou prasknutia čelného skla bola výlučne a jedine jeho demontáž, resp. vyrezávanie. Túto skutočnosť však žalobca odmieta akceptovať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu s poukazom na bod 2 ods. 2.2 znaleckého posudku, že "z fotodokumentácie poškodeného vozidla je možné usudzovať vznik napätí v ráme skla, resp. v skle a uložení čelného skla", a teda, že má existovať podľa žalobcu prítomnosť napätia v ráme skla, žalovaný považuje takéto tvrdenie
opäť za čisto účelové a vytrhnuté z kontextu celkového vyjadrenia znalca v tejto časti posudku, keďže stanovisko znalca v tomto bode 2 ods. 2.2 pokračuje ďalej a samotný znalec uvádza, že "vzniknuté napätia a pružné deformácie tlmí lepidlo čelného skla, zložením väčšinou na báze polyuretánu, po demontáži strechy vozidla môžu napätia zaniknúť a nemusia sa vôbec prejaviť". Ďalej žalovaný v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že pre samotné preukázanie skutkových okolností vzniku poistnej udalosti, resp. škody spočívajúcej v prasknutí čelného skla nestačí iba domnelé tvrdenie žalobcu ako poškodeného o existencii kauzálneho nexusu. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej je jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúca následku, vyvolá neodvratne druhý jav, t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v danom čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je nevyhnutné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody.
Znalec Ing. Martin Dieška vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 na otázku súdu, či bolo možné v prípade daného poškodenia strechy vozidla v dôsledku zosuvu snehu na vozidlo zo strany žalobcu vykonať opravu vozidla bez demontáže čelného skla, uviedol, že v prípade riadne profesionálne vykonanej opravy nebolo možné poškodenie vozidla opraviť bez demontáže čelného skla. Na otázku súdu, či bolo možné v danom prípade realizovať demontáž čelného skla bez jeho poškodenia pri demontáži, znalec uviedol, že z fotodokumentácie je zrejmé, že v dôsledku preliačenia strechy došlo k pnutiu a preto je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu čelného skla by došlo v prípade akéhokoľvek postupu pri demontáži čelného skla. Na otázku súdu ohľadom tretieho odseku na strane 7 znaleckého posudku, a to predovšetkým vo vzťahu k vete: "Po demontáži strechy vozidla môžu napätia zaniknúť a nemusia sa vôbec prejaviť", znalec uviedol, že čelné sklo sa vždy demontuje ešte pred demontážou strechy, t.j. v čase existencie napätia, pričom z dostupnej fotodokumentácie je zrejmé, že v danom prípade došlo v dôsledku preliačenia strechy k vzniku napätia. Na otázku splnomocnenej zástupkyne žalovaného, či môže existovať pnutie aj pred poškodením strechy vozidla, znalec uviedol, že k pnutiu môže dôjsť pri prejazde cez nerovný terén, ale v prípade zaparkovaného vozidla pnutie neexistuje. Na otázku splnomocnenej zástupkyne žalovaného týkajúcu sa bližšieho vysvetlenia vety na strane 7 znaleckého posudku, predposledný odsek: "Podľa kalkulácie opravy č. 2010010293 po demontáži strechy vozidla nebolo zistené pnutie skeletu karosérie", znalec uviedol, že z kalkulácie je zrejmé, že zo strany žalobcu neboli účtované práce týkajúce sa odstraňovania pnutia skeletu karosérie, t.j. neheverovali sa nosníky alebo nerovnal skelet. Strecha vozidla tvorí v podstate škrupinu, pričom aj v prípade existujúceho pnutia v dôsledku jej poškodenia - preliačenia môže po jej demontáži dôjsť k odstráneniu tejto deformácie prirodzeným spôsobom, pričom hovoríme o pružných deformáciách v rozsahu niekoľkých milimetrov alebo desatín milimetra, nie o pružných deformáciách v rozsahu niekoľkých centimetrov. Na otázku splnomocnenej zástupkyne žalovaného týkajúcu sa možných dôvodov poškodenia čelného skla pri vyrezávaní uvedených na strane 7 znaleckého posudku, znalec uviedol, že aj v danom prípade je možné, že došlo k poškodeniu čelného skla z niektorého z uvedených dôvodov alebo ich kombináciou, resp. inými možnosťami. Na otázku súdu, či je možné z dôvodov uvedených v znaleckom posudku na strane 7 ustáliť najpravdepodobnejší dôvod poškodenia čelného skla v danom prípade, znalec uviedol, že keď daný prípad konzultoval s ľuďmi, ktorí bežne vyrezávanie čelného skla realizujú, bolo mu povedané, že sa stáva asi v 2/3 prípadov, že dôjde k poškodeniu čelného skla pri jeho vyrezávaní. Na otázku súdu, či je možné ustáliť cenu prác v súvislosti s demontážou a opätovnou montážou čelného skla bez ohľadu na jeho poškodenie pri vyrezávaní, znalec uviedol, že na strane 9 v znaleckom posudku je uvádzaná v prvom riadku cena prác 324,- eur za 9 hodín práce, pričom v tomto rozsahu deviatich hodín je zahrnutý aj čas súvisiaci s demontážou a opätovnou montážou čelného skla. V štandardných prípadoch, keď neexistuje pnutie v dôsledku poškodenia strechy, možno ustáliť trvanie demontáže a montáže čelného skla na dve hodiny práce. V danom prípade však v dôsledku preliačenia strechy bola demontáž čelného skla náročnejšia a z toho dôvodu zrejme žalobca zvážil účtovanie ceny prác samostatne za hodiny uvedené v znaleckom posudku, t.j. 5,3 hodiny.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 záverom k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania. Vo vzťahu k cene opravy v súvislosti s výmenou čelného skla právny zástupca žalobcu poukázal na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že demontáž a montáž čelného skla zahrnutá podľa cenníka SilverDAT v hodinách na celú opravu strechy, zahŕňa v sebe len štandardný prípad, kedy nedochádza k pnutiu v dôsledku preliačenia strechy. V danom prípade k preliačeniu strechy došlo a z toho dôvodu bola vyššia náročnosť na práce súvisiace
s demontážou čelného skla, v dôsledku čoho žalobca účtoval samostatne hodiny za prácu. Právny zástupca žalobcu však poukázal na skutočnosť, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že celková cena opravy účtovaná žalobcom bola nižšia než cena opravy podľa cenníka SilverDAT, ktorý ešte aj počíta so štandardnými podmienkami pri vykonávaní opravy. K argumentácii žalovaného v danom konaní právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v prípade jej akceptácie by mohlo dôjsť k absurdnej situácii, kedy by servisy odmietali vykonávať demontáž čelného skla, keďže by hrozilo, že v prípade jeho poškodenia pri demontáži pri riadnom postupe, by neboli zo strany poisťovne poskytované v tejto súvislosti poistné plnenia. Právny zástupca žalobcu poukázal tiež na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že k poškodeniu čelného skla pri jeho vyrezávaní dochádza asi v 2/3 prípadov.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalovaný má za to, že v danom prípade nejde o poistnú udalosť v zmysle poistnej zmluvy, pričom zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca na pojednávaní vyplynulo, že prichádzajú do úvahy rôzne dôvody a príčiny poškodenia čelného skla pri jeho vyrezávaní a z toho dôvodu má žalovaný za to, že daný prípad spadá pod objektívnu zodpovednosť žalobcu z titulu jeho prevádzkovej činnosti.
Podľa § 788 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Zo znenia § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 420a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 17.9.2010 v písomnej forme uzavretá platná poistná zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla Peugeot 206, EČV: N.-XXXMX, pričom v priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že dňa 7.12.2010 došlo na predmete poistenia ku škodovej udalosti predstavujúcej poškodenie strechy predmetného vozidla jej preliačením v dôsledku spadnutia ľadu a snehu zo strechy na dome na strechu predmetného vozidla, pričom uvedená udalosť bola jednoznačne poistnou udalosťou v zmysle všeobecných poistných podmienok vzťahujúcich sa na predmetné poistenie, ktorá bola žalovaným aj likvidovaná. Vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť bolo zo strany žalovaného preukázateľne ukončené najneskôr dňa 26.1.2011, kedy je datovaný list žalovaného, ktorým oznámil právnemu predchodcovi žalobcu výšku poskytnutého poistného plnenia, pričom v priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná ani skutočnosť, že zo strany žalovaného nebolo poskytnuté poistné plnenie zodpovedajúce demontáži, montáži a výmene čelného skla v sume 208,28 eura. Zo strany žalovaného nebol nárok na poistné plnenie v sume 208,28 eura uznaný s odôvodnením, že nešlo o poistnú udalosť, ale k poškodeniu čelného skla predmetného motorového vozidla došlo pri jeho demontáži, resp. vyrezávaní žalobcom a podľa názoru žalovaného zodpovednosť za túto škodu nesie žalobca z titulu objektívnej zodpovednosti v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. V súvislosti s vyššie uvedenou obranou žalovaného súd považuje za potrebné uviesť, že obrana žalovaného poukazujúca na ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka je jednoznačne neopodstatnená vo vzťahu k cene za demontáž a montáž čelného skla, nakoľko z vykonaného znaleckého dokazovania nepochybne vyplynulo, že demontáž a montáž čelného skla bola nevyhnutnou súčasťou správneho technologického postupu odstraňovania predmetnej poistnej udalosti, t.j. poškodenia strechy vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že obrana žalovaného by mohla byť opodstatnená len vo vzťahu k výmene čelného skla, avšak na základe vykonaného dokazovania súd ustálil názor, že obrana žalovaného nie je ani v tejto časti opodstatnenou obranou, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného znaleckého dokazovania písomným znaleckým posudkom doplneným osobným výsluchom znalca na pojednávaní mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca zvolil pri oprave strechy predmetného vozidla správny technologický postup, pri ktorom bolo nevyhnutné demontovať čelné sklo vozidla, pričom demontáž sa správne realizovala ešte pred demontážou samotnej strechy vozidla. Znalec na základe dostupnej fotodokumentácie v znaleckom posudku uviedol, že možno usudzovať vznik napätí v ráme skla, resp. v skle a uložení čelného skla a vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec uviedol, že z fotodokumentácie je zrejmé, že v dôsledku preliačenia strechy došlo k pnutiu, z čoho vyplýva, že demontáž čelného skla bola realizovaná ešte v čase existujúceho pnutia, pri ktorom je veľmi vysoká pravdepodobnosť poškodenia čelného skla pri jeho vyrezávaní. Podľa názoru súdu je nesporné, že demontáž čelného skla bola žalobcom realizovaná v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou pri odstraňovaní následkov poistnej udalosti, pričom v dôsledku preliačenia strechy a s tým súvisiacich pnutí nešlo o demontáž čelného skla za štandardných ideálnych podmienok, ale naopak za podmienok značne sťažených v dôsledku poistnej udalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodenie
čelného skla nebolo zo strany zúčastnených strán zdokumentované, znalec nemal dostatok podkladov pre jednoznačné ustálenie príčiny poškodenia čelného skla, čo však podľa názoru súdu nezakladá bez ďalšieho zodpovednosť žalobcu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, keďže existencia pnutí v ráme skla v dôsledku v tom čase existujúcej pružnej deformácie spôsobenej preliačením strechy je v danom prípade nesporná, pričom znalec uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu čelného skla by došlo v prípade akéhokoľvek postupu pri demontáži čelného skla. Žalovaný sa v konaní obmedzil len na tvrdenie, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou ide o objektívnu zodpovednosť, z ktorej vyplýva dôkazné bremeno na strane žalobcu. Je však potrebné zo strany súdu uviesť, že žalovaný v priebehu konania nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce jednoznačným spôsobom skutočnosť, že k poškodeniu čelného skla došlo výlučne prevádzkovou činnosťou žalobcu bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Samotná skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti nebolo čelné sklo priamo poškodené, neznamená, že k jeho poškodeniu nemohlo dôjsť neskôr ako k dodatočnému dôsledku poistnej udalosti. Pnutie spôsobené preliačením strechy ako priameho následku poistnej udalosti, ktoré mohlo byť jedným z dôvodov poškodenia čelného skla pri jeho demontáži a ktoré v danom prípade existovalo v čase demontáže čelného skla, je podľa názoru súdu v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, v dôsledku čoho je potrebné uznať aj príčinnú súvislosť poškodenia čelného skla pri jeho demontáži s predmetnou poistnou udalosťou. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil obranu žalovaného ako skutkovo i právne irelevantnú. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom konaní je daná platnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.7.2011, pričom námietky žalovaného týkajúce sa absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že podľa názoru žalovaného bola postupovaná neexistujúca pohľadávka, súd vyhodnotili ako zjavne neopodstatnené. Predmetom postúpenia okrem istiny vo výške 208,28 eura bolo tiež príslušenstvo pohľadávky, pričom v danom prípade žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny 208,28 eura uplatnil tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9% ročne od 11.2.2011 do zaplatenia, pričom dátum 11.2.2011 je šestnástym dňom po dni ukončenia šetrenia predmetnej poistnej udalosti 26.1.2011), t.j. prvým dňom po dátume splatnosti poistného plnenia v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd s poukazom na znenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.