Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-1-2012.pdf
PDF · 89.83 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-16Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, vo veci žalobcu B. B., Z.. X.X.XXXX, B.V. V. A., Š. XX, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom Hutnícka 1, Košice, proti žalovanému U. S. Steel Košice s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel Košice, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava, o určenie, že úraz zo dňa 23.3.2012 je pracovným úrazom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodne podanou žalobou zo dňa 20.11.2012 žalobca žiadal, aby súd určil, že poškodenie jeho zdravia zo dňa 23.3.2012 je pracovným úrazom a že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz v celom rozsahu.
Tvrdil, že tento pracovný úraz utrpel v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ktoré bolo následkom stresovej situácie spočívajúcej v podmienkach, ktoré boli u žalovaného vo vzťahu k nemu vyvolané konaním vedúcich zamestnancov žalovaného po jeho návrate z dlhodobej práceneschopnosti, na ktorej bol do 16.3.2012. Táto stresová situácia trvala od 19.3.2012 a postupne sa vystupňovala dňa 23.3.2012. V uvedený deň po dostavení sa na pracovisko bol na personálnom servise, kde konzultoval prehodnotenie svojej zdravotnej spôsobilosti. Počas konzultácie do miestnosti vstúpil X. Z. L. I. A. D.. Q. P., ktorý mu zvýšeným hlasom a znevažujúcim spôsobom oznámil, že vec má riešiť na svojom pracovisku - L. I. A.. Približne o 8,00 hod. sa dostavil na personálne oddelenie pre A., kde D.. Q. P. trval na tom, že je schopný podľa lekárskeho posudku vykonávať naďalej prácu prevádzkového elektrikára. Pritom bol na neho vyvíjaný nátlak, že bude preradený na pracovisko s horšími podmienkami. Odovzdával svoju žiadosť doloženú lekárskou správou F.. I. F., ktorú jeho nadriadený odmietal prevziať. Nakoniec však potvrdil prevzatie, avšak záver pohovoru bol z jeho strany jednoznačný v tom, že má vykonávať prácu ako pred obdobím práceneschopnosti. Po návrate na pracovisko svojmu priamemu nadriadenému oznámil ako bol vedený pohovor u D.. Q. P., aký bol jeho jednoznačný záver a jeho odmietavý postoj k žiadosti. Bezprostredne po pohovore začal pociťovať nevoľnosť, bolo mu zle, požiadal hneď pri rozhovore svojho nadriadeného o priepustku za účelom vyšetrenia. V tom čase sa na pracovisku zvukovým signálom zaplo testovanie prístrojov na meranie CO. Zistil, že sa nevie dostať k svojmu prístroju, čo zároveň spôsobilo u neho obavu, že žalovaný bude posudzovať tento stav ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré môže s ním okamžite skončiť pracovný pomer. Následne okolo 9,00 hod. so zhoršeným zdravotným stavom a v zlom psychickom rozpoložení odišiel na lekárske ošetrenie, po ktorom ho hospitalizovali.
Podaniami zo dňa 12.3.2013 a 24.7.2014 spresnil žalobu a žiadal, aby súd určil, že poškodenie jeho zdravia zo dňa 23.3.2012 - hypoxia a jej následné vyústenie do šokového stavu a syndrómu AP - angína pectoris, ako aj rozvinutie paranoidného syndrómu je pracovným úrazom a že žalovaná za tento úraz zodpovedá v celom rozsahu. Argumentoval, že toto ochorenie ktoré utrpel, je pracovným úrazom, lebo došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca pri plnení pracovných úloh a za plnenie pracovných úloh treba považovať aj lekárske vyšetrenie, ktorému sa v uvedený deň podrobil. Spôsob jednania zo strany vedúceho oddelenia Servisu ľudských zdrojov D.. Q. P., odmietanie jeho - žalobcovho, práva na doplnenie rozsahu zdravotnej prehliadky, hrozba, že naďalej má vykonávať aj s vážne poškodeným zdravím prácu na pôvodnom pracovisku, pískanie osobných dozimetrov, obavy zo straty svojho prístroja a vzniku mimoriadnej situácie, to všetko v krátkom čase u neho spôsobilo, že začal pociťovať celkovú slabosť, bolesť pri srdci a problémy s dýchaním. Kulmináciou a pôsobením týchto faktorov došlo k tvrdenému poškodeniu jeho zdravia, ktoré poškodenie treba považovať za pracovný úraz. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca síce nastúpil dňa 23.3.2012 do práce na svoju rannú zmenu, avšak vzhľadom na záver posudku zo dňa 21.3.2012 o jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti nebola žalobcovi v ten deň prideľovaná žiadna práca. Tvrdí, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vznik pracovného úrazu, lebo k údajnému poškodeniu zdravia žalobcu zo dňa 23.3.2012 nedošlo pri výkone činnosti, ktoré by bolo možné v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práca považovať za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Tak nie je možné takéto tvrdené poškodenie zdravia kvalifikovať ako pracovný úraz. Navyše nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné údajné poškodenie zdravia žalobu zahrnúť pod definíciu pracovného úrazu a to, že poškodenie zdravia bolo spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Neprimeranú emocionálnu reakciu žalobcu na možné alternatívy jeho ďalšieho pracovného zaradenia, o ktorých bol žalobca dňa 23.3.2012 žalovaným v rámci bežného rozhovoru informovaný, nie je možné považovať za príčinu, ktorá by viedla k vzniku údajného pracovného úrazu. Priebeh a spôsob komunikácie žalobcu so zamestnancami žalovaného nekorešponduje so skutočnosťou a tvrdenie žalobcu považuje iba za jeho účelovú obranu. Žiadal priznať aj náhradu trov konania predstavujúcich zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Vedľajšia účastníčka žiadala žalobu zamietnuť. Poškodenie zdravia žalobcu totiž nespĺňa definíciu pracovného úrazu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov A. B., P. J., D.. X. B., D.. Q. P., P. Š., oboznámením sa s predloženými písomnosťami a to pracovnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom, zápisnicou zo šetrenia podozrenia na chorobu z povolania zo dňa 24.1.2012, posudkom o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 22.3.2012, žiadosťou žalobcu zo dňa 22.3.2012 o prehodnotenie jeho zdravotnej spôsobilosti, dohodou o skončení pracovného pomeru žalobcu zo dňa 30.4.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočky Košice, Festivalové námestie 1 zo dňa 7.8.2012, lekárskymi správami týkajúcimi sa žalobcu, znaleckým posudkom znalkyne F.. T. L. a ďalšími predloženými písomnosťami, na základe ktorých zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca bol zamestnancom žalovaného od roku 1991, pracoval ako prevádzkový elektrikár dialógu na L. I. A.. V októbri 2011 bol v dôsledku zdravotných ťažkostí (onkologických, psychiatrických a kardiologických) pri posúdení jeho zdravotného stavu uznaný za osobu s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%.
Po dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej do 15.3.2012 žalobca dňa 19.3.2012 nastúpil do zamestnania, odovzdal dôkaz o skončení práceneschopnosti, následne bol vyslaný na preventívnu prehliadku, po absolvovaní ktorej bol dňa 21.3.2012 vydaný lekársky posudok F.. Z. J. o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti so záverom, že je spôsobilý na výkon práce podľa svojho pracovného zaradenia s obmedzením pre prácu na koľajisku, vo výškach a s bremenami. Dožadoval sa však u žalovaného ďalšieho posúdenia či prehodnotenia jeho zdravotnej spôsobilosti a predložil aj lekársku správu F.. I. F. zo dňa 22.3.2012, podľa ktorej u žalobcu „nie je prípustná práca v riziku ionizujúceho žiarenia a chemických karcinogénov, ani v rizikovej kategórii 2“.
Dňa 23.3.2012 žalobca nastúpil do zamestnania na rannú zmenu, naďalej sa dožadoval lekárskeho zhodnotenia svojho zdravotného stavu, či vzhľadom na charakteristiku jeho onkologického ochorenia môže vykonávať dohodnutý druh práce v prostredí, v ktorom podľa jeho názoru je vystavený účinkom karcinogénneho prostredia. Vedúci zamestnanci žalobcovi nevyhoveli. Keďže subjektívne pociťoval nevoľnosť, požiadal o priepustku za účelom lekárskeho ošetrenia v ambulancii F.. D.. Ďalší deň 24.3.2012, po vstupnom vyšetrení na IV. Internej klinike UN LP v Košiciach, bol o 12,45 hod. prijatý na JIS za účelom observácie ako rizikový pacient. Dňa 28.3.2012 bol (so záverečnými diagnózami
- syndróm AP, stav po anteroseptálnom infarkte myokardum (2002), akinéza hrotu ľavej komory, stredne závažná systolická dysfunkcia ľavej komory, koncentrická hypertrofia ľavej komory, paranoidný syndróm, paranoidná psychóza s depresívnymi dekompenzáciami, artériová hypertenzia 3. stupňa, stav po prekonaní hlbokej flebotrombóze ĽDK (2011) a Ca prostaty preložený na Psychiatrickú kliniku, kde bol do 19.4.2012 s tým, že podľa prepúšťacej správy na internom oddelení došlo k rozvinutiu paranoidného syndrómu vyžadujúcemu hospitalizáciu.
Listom zo dňa 23.3.2012 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 23.3.2012 utrpel úraz, ktorý pokladá za pracovný úraz. Od uvedeného dňa sa stal práceneschopným s úrazovou diagnózou a požiadal o spísanie záznamu o pracovnom úraze.
Pracovný pomer trval do 30.4.2012, kedy žalobca ukončil pracovný pomer so žalovanou organizáciou dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa predmetnej dohody žalobca vyhlásil, že dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú uzavrel slobodne a vážne jeho prejav vôle je určitý a zrozumiteľný, prejav vôle nie je vynútený ani fyzickým ani psychickým nátlakom. Neuzatvára dohodu v omyle alebo za zjavne nevyhovujúcich podmienok alebo v duševnej poruche, ktorá ho robí na uzatvorenie tejto dohody neschopným.
Podľa § 195 ods. 2 Zák. práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
To, čo je pracovný úraz, vlastne hovorí citované zákonné ustanovenie a do intencií tohto ustanovenia sa musíme vtesnať, aby sme mohli uzavrieť, že v danom prípade ide o pracovný úraz. Všeobecne možno povedať, že pracovným úrazom je poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli a náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Vplyvy môžu byť už mechanické alebo chemické, prípadne niektoré prírodné udalosti.
V danom prípade súd je toho názoru, že ani po vykonaní rozsiahleho dokazovania aj nad potrebný rámec neboli zistené také skutočnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver o tom, že žalobca utrpel dňa 23.3.2012, alebo v čase od 19.3.2012 do kritického dňa, také poškodenie zdravia, ktoré by bolo možné klasifikovať ako pracovný úraz - teda, že sa to stalo pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s ním, nezávisle na jeho vôli a náhlym, krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Žiadny z vypočutých svedkov, okrem manželky žalobcu, nepotvrdil, že by k tvrdenému stavu mohlo dôjsť. Je síce pravdou, že manželka žalobcu ako svedkyňa vo svojej výpovedi dokazovala nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, avšak aj tá pripúšťala, že už v čase, keď išiel do zamestnania - 19.3.2012, mal zdravotné problémy. Za obdobie od nástupu do zamestnania, teda dňa 19.3.2012, do 23.3.2012 žalobca neplnil žiadne pracovné úlohy, ak nezohľadňujeme lekárske preventívne prehliadky. Žiadne práce mu ani neboli prideľované a nedošlo k takému konaniu zamestnancov žalovaného, ktoré by malo primárne za následok tvrdené poškodenie zdravia žalobcu. To potvrdil nielen svedok P. Š., ale aj ďalší vypočutí svedkovia - P.Á. J., D.. X. B. T. D.. Q. P..
Ani zo znaleckého posudku č. 19/2014 zo dňa 15.11.2014 znalkyne F.. T. L. nemožno takýto záver vyvodiť. Pri odpovedi na súdom položené otázky odpovedala, že tvrdené dôvodné obavy žalobcu pracovať v pracovnom prostredí A., kde bol potvrdený výskyt chemických karcinogénov, mali ako jeden zo zistených faktorov negatívny vplyv na psychický zdravotný stav žalobcu, ale súhrn všetkých negatívnych faktorov na pracovisko žalobcu patrí vzhľadom k jasnej časovej nadväznosti medzi podnetom a reakciou k podstatným, nie však k jediným podstatným príčinám vedúcim k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. K zhoršeniu zdravotných ťažkostí žalobcu v zmysle rozvoja
paranoidného syndrómu ho disponovala, spolu s vrodenou predispozíciou, aj zistená štruktúra osobnosti. Nevyrovnaná, s akcentovanými rysmi senzitívnej vzťahovačnosti už v minulosti sa opakovane v rôznych záťažových životných situáciách stala u žalobcu podkladom pre vývoj paranoidného syndrómu a je podstatnou príčinou jeho vzniku. Súhrn všetkých negatívnych faktorov, náhlym a krátkodobým pôsobením vyvolaným na pracovisku žalobcu, nespôsobil poškodenie zdravia žalobcu v zmysle vzniku nových zdravotných ťažkostí. Súhrn všetkých negatívnych faktorov, spolu s ostatnými zistenými faktormi, viedol k dekompenzácii a k relapsu - k zhoršeniu a opätovnému prejaveniu, už predtým existujúcich psychických a telesných ťažkostí žalobcu. Pritom po dni 23.3.2012 k ďalšiemu poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo.
K tvrdeniu žalobcu, že kumuláciou všetkých faktorov došlo pri plnení pracovných úloh či v priamej súvislosti s ním k poškodeniu jeho zdravia súd dodáva, že nie je dôvodné.
Niet pochýb o tom a ani sa to netvrdí, aby k prípadnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v súvislosti s vykonávaním zdravotnej prehliadky, ktorú činnosť možno považovať za činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a na pokyn zamestnávateľa.
Ostatná žalobcom tvrdená činnosť žalobcu na pracovisku nemá žiadnu súvislosť s plnením pracovných úloh. Žalovaný nijaké pracovné úlohy neplnil a ani žiadne práce mu neboli počas kritického obdobia prideľované.
Je síce pravdou, že žalobca sa domáhal na pracovisku a v rámci pracovnej zmeny prehodnotenia svojho zdravotného stavu argumentujúc nevhodnosťou pracovného prostredia či podmienok pri jeho nepriaznivom zdravotnom stave, avšak ani prípadná psychická trauma, ktorá nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala v nesprávnej a neprimeranej reakcii žalobcu na neochotu zamestnancov žalovaného riešiť tento jeho problém nekorešpondujúci so závermi posudku zo dňa 21.3.2012 o žalobcovej zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti - prevádzkový elektrikár dialógu na L. I. A., nemôže byť pracovným úrazom.
Je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní má a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu rozhodnúť v zmysle podanej žaloby, teda že išlo o predmetný pracovný úraz. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania súd si vyhradil právo rozhodnúť osobitným uznesením, tak ako mu to umožňuje ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.