Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-90-2010.pdf
PDF · 72.39 KB
Case nature
Subarea
15Er/90/2010
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad proti povinnému W. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B., Z. XXX/X, o vymoženie 15 eur vedenou súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Gorkého 8, Spišská Nová Ves, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 78,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 08.02.2010 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 15 eur na základe exekučného titulu bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 0378163 zo dňa 28.09.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04.03.2010.
Dňa 02.10.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súčasne predložil vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený v podaní doručenom súdu vo veci pod sp. zn. 15Er/263/2007 uviedol, že Mesto Poprad nemá možnosť ani prostriedky na preverenie majetkových pomerov povinného. Tie zisťuje a preveruje v rámci svojej činnosti exekútor a ten nesie zodpovednosť za výkon tejto činnosti. Ak exekútor podá návrh na zastavenie exekúcie podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, v ktorom prehlásil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Mesto Poprad nemá dôvod pochybovať o tomto jeho postupe. Z uvedeného dôvodu súd podnet súdneho exekútora oprávnenému na vyjadrenie opakovane nedoručoval.
Súd mal zo zistení súdneho exekútora za preukázané, že povinný je nemajetný a vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov po preskúmaní exekučného spisu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 14 úkonov (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3 x zisťovanie účtu povinného, 7 x zisťovanie platiteľa mzdy) v sume 46,48 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a 20 % DPH, spolu odmenu vo výške 55,78 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. náhradu za poštovné vo výške 18,35 eur, poplatok za zisťovanie bánk v sume 0,70 eura a poplatok za výpis z Registra obyvateľov SR v sume 0,20 eur + 20 % DPH t.j. 23,10 eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného, ktoré bude vynaložené na predloženie uznesenia o zastavení exekúcie na vyznačenie právoplatnosti, vrátenie poverenia a odblokovanie účtov. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov, ktoré sú potrebné na účelné vymáhanie nároku. Súd má za to, že úkony odblokovanie účtov, vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a vrátenie poverenia nie sú úkonmi potrebnými na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného. Vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom potrebným pre súdneho exekútora z hľadiska ukončenia jeho veci a uplatnenia svojich trov exekúcie.
Oprávnený by tak súdnemu exekútorovi hradil poštovné, ktoré nebolo vynaložené na vymáhanie jeho pohľadávky, ale na uspokojenie trov súdneho exekútora. Naviac uznesenie o zastavení exekúcie sa doručuje aj oprávnenému, tento si môže sám požiadať o vyznačenie právoplatnosti. Pokiaľ ide o úkon vrátenia poverenia, súd má za to, že v zmysle § 60 Exekučného poriadku ide len o splnenie povinnosti súdneho exekútora vrátiť súdu listinu, ktorú súd vydal a ktorá súdneho exekútora oprávňovala na jednotlivé úkony znamenajúce zásah do majetkových a iných práv povinného. V žiadnom prípade sa nejdená o úkon smerujúci k účelnému vymáhaniu nároku, a preto aj hotové výdavky (poštovné) vynaložené na tento úkon neznáša oprávnený, ale samotný súdny exekútor. Nakoľko súdny exekútor nepreukázal telekomunikačné výdavky, súd mu tieto nepriznal.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 78,88 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia podaním adresovaným a doručeným tunajšiemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.