Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5P-174-2014.pdf
PDF · 132.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/174/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti C., R., F.. XX.XX.XXXX I. R. C., F.. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov O.. G. E., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., I.. U. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen a C. C., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti C., R., F.. XX.XX.XXXX I. R. C., F.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec C. C., F.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí C., R., F.. XX.XX.XXXX sumou 60,- eur mesačne a R. C., F.. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne, t.j. spolu 110,- eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie júl 2015 až január 2016 na maloletú R. vo výške 210,- eur a na maloletého R. C. vo výške 140,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v eur 35,- mesačných splátkach na mal. R. a v 20,- eur mesačných splátkach na mal. R.O., t.j. v celkovej výške v 55,- eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky.
Otec C. C., F.. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi C., R., F.. XX.XX.XXXX I. R. C., F.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 h. do 18.00 h. s tým, že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky prevezme a v stanovenú hodinu ich opäť pred jej bytom vráti.
Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O trovách znaleckého dokazovania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Matka cestou právnej zástupkyne podala návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, zároveň žiadala určiť výživné na maloletú R. vo výške 70,- eur mesačne a na R. C. vo výške 60,- eur počnúc dňom 01.03.2014. Zároveň žiadala upraviť styk s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 15.00 h. do 18.00 h. Návrh odôvodnila tým, že vo frebruári 2014 po poslednej hádke otec opustil spoločnú domácnosť, kedy sa odsťahoval do svojho domu, kde žije dodnes. Odvtedy sa nepodarilo vzťahy a spolužitie obnoviť. Na podnet otca sa zúčastnili poradne u posychológa, ale aj tento pokus o obnovu vzťahu bol bezvýsledný a matka už nemá záujem o spolužitie s otcom maloletých detí, ako to viackrát v minulosti urobila. Otec od marca 2014 prispieva na výživu obidvoch
detí sumou 60,- eur mesačne, matka sa pokúšala s otcom viackrát dohodnúť, aby prispieval primeranou sumou, nakoľko je po skončení rodičovskej dovolenky bez príjmu, avšak neúspešne. Otec odmieta prispievať na výživu detí vyššou sumou argumentujúc tým, že je práceneschopný. Je zamestnancom SAD Zvolen, pričom od augusta je dlhodobo práceneschopný. Lieči sa v psychiatrickej ambulancii. Má podozrenie, že otec nie je v skutočnosti až tak chorý, nikdy predpísané lieky lekárom neužíval, snaží sa svojim konaním s pomocou lekára docieliť priznanie invalidného dôchodku. Okrem spoločných detí má vyživovaciu povinnosť aj k 15-ročnému Š. C. z predchádzajúceho manželstva, na ktorého podľa informácií prispieva sumou 80,- eur mesačne, avšak sa s ním nestýka. Otec detí takmer počas celého vzťahu a najmä po jeho ukončení, vyvýjal na ňu psychický nátlak, pokúsil sa bez jej vedomia zobrať maloletého z dvora domu, kde sa hral. Deti nemajú vytvorený hlboký citový vzťah k otcovi, nikdy sa im nevenoval, resp. len vtedy keď to uznal za vhodné. V súčasnosti si deti beráva k sebe na víkendy. Dohoda rodičov o stretávaní bola každý druhý víkend, ktorú otec nerešpektuje, prichádza neohlásene mimo dohodnutých hodín. Taktiež nedodržiava dohodnutý čas, kedy má deti vrátiť. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadnu dávku. Jej mesačné výdavky sú vo výške 455,64 eur, štvrťročné 350,73 eur, ročné 112,32 eur. Okrem toho sú to mimoriadne výdavky spojené s deťmi vo výške 663,40 eur. Príjem má 107,04 eur, pričom výdavky sú 637,19 eur. Z uvedeného vyplýva, že matka na pokrytie všetkých výdavkov je odkázaná na finančnú pomoc svojich rodičov, hlavne matky, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku a vlastné úspory. Aj keď otec je t.č. práceneschopný, poberá nemocenskú dávku, je schopný prispievať na výživu detí sumou 70,- a 60,- eur mesačne.
Súd výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to správou o šetrení pomerov, správou bývalého zamestnávateľa otca, potvrdením sociálnej poisťovne, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správami zadováženými v priebehu pojednávania zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu splnomocnenej zástupkyni matky súd zistil, že sa pridržiava písomného návrhu, s tým, že došlo k zmene pomerov na strane matky tým, že preddavkovo táto poberá dávky v hmotnej núdzi od 01.06.2014. Od podania návrhu deti sa stretávali s otcom každý druhý víkend, v júni, kedy boli u neho naposledy, stalo sa, že prišli veľmi spálené od slnka, odvtedy sa otec o ne nezaujímal, neinformoval sa, netelefonoval, až v septembri, kedy zatelefonoval dcére k narodeninám. Od júna až do septembra sa otec deťom neozval. Matka sa od podania návrhu snažila dohodnúť s otcom, aj čo sa týka úpravy styku, a to aj prostredníctvom poradensko-psychologického referátu, pričom sa nedohodli. V spojitosti s ďalším školským rokom, kedy maloletá nastúpila do školy sa zvýšili výdavky. Žiadali zveriť deti matke do osobnej starostlivosti, výživné určiť vo výške 70,- eur na R. a 60,- eur na R. C., od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom sa nedarí dohodnúť o úprave styku, otec sa ozval po 3 mesiacoch, o deti sa nezaujíma, ledva im zatelefonuje. Styk žiadajú upraviť aspoň raz do mesiaca, nakoľko na túto dobu deti prestávajú mať záujem stretávať sa s otcom.
Matka na dotaz uviedla, že od 24.02.2014 nežije s otcom detí v spoločnej domácnosti, pričom od marca zasiela výživné po 30,- eur. Mali ústnu dohodu ohľadom styku každý druhý víkend od piatku od 17.00 h. do nedele do 17.00 h., ktorú otec porušoval, naposledy mal deti 06.06., pričom ich doniesol v strašnom stave, čo sú ochotní zdokumentovať fotodokumentáciou. Jej príjem je 140,- eur dávka v hmotnej núdzi, poberá rodinné prídavky a výživné od otca. Nájomné platí 120,- eur, synovi, ktorý navštevuje MŠ poplatok neplatí, nakoľko je v hmotnej núdzi, uhrádza mu len stravu 10,80 eur mesačne, saunu 10,- eur mesačne, na začiatku školského roku uhradila školský fond 10,- eur a triedny fond polročne 20,- eur. Čo sa týka dcéry, táto od septembra začala navštevovať 1. ročník ZŠ, tejto taktiež uhradila jednorázovo triedny fond 10,- eur a na učebnice a na hygienické potreby 20,- eur, pričom zrejme to bude len na polrok. Taktiež uhradila školský fond jednorázovo 10,- eur. Navštevuje tenis, za ktorý uhrádza 10,- eur, pričom v priebehu pojednávania doložila doklad o úhrade vo výške 30,- eur zo dňa 28.01.2016, ďalej detský spevácky zbor mesačne 1,- euro, avšak chodí na sústredenie, pričom naposledy uhradila 48,- eur. Úpravu styku navrhla tak, ako uviedla právna zástupkyňa.
Právny zástupca, v tom čase, otca uviedol, že je pravdou, že otec sa lieči u MUDr. Haceka. Pokiaľ ide o zverenie, pre deti bude lepšie, aby zostali v tom prostredí, v akom vyrastali doteraz, teda u matky. To je jediná vec, s ktorou súhlasia. Čo sa týka výživného, vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, nie je v možnostiach otca platiť výživné vo výške 60,- a 70,- eur mesačne z dôvodu príjmov otca, pričom jeho jediný príjem je invalidný dôchodok vo výške 223,80 eur, o čom zakložili do spisu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 10.09.2014. Výživné navrhujú po 30,- eur na každé dieťa zvlášť, maximálne po 35,- eur. Otec má okrem tejto vyživovacej povinnosti ešte ďalšiu jednu vyživovaciu
povinnosť k Š. C., nar. v roku XXXX vo výške 80,- eur mesačne, pričom návrh na zníženie nepodal. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak styk nie je aktuálne realizovaný z dôvodu nesúhlasu na strane matky. Od 06.06. otec nebol ešte s deťmi, nakoľko vedeli, že je podaný tento návrh a neporieši sa jeho návrh skôr ako tento. Navrhovaná úprava styku je každý druhý týždeň od piatku do nedele. S navrhovanou úpravu styku matky nesúhlasli, styk navrhovali upraviť od piatku od 17.00 h. do nedele do 17.00 h., Vianočné prázdniny od 23.12. od 17.00 h. do 25.12. do 17.00 h., v nepárnom roku od 30.12. od 17.00 h. do 02.01. nasledujúceho roku do 17.00 h., počas letných školských prázdnin od 15.07. od 17.00 h. do 30.07. do 17.00 h. v každom roku.
Otec sa v celom rozsahu pridržiaval vyjadrenia svojho právneho zástupcu, pričom na doplnenie uviedol, že do 06.10. bol práceneschopný, pričom poberal nemocenské dávky 432,- eur. Pokiaľ pracoval, mal príjem okolo 700,- eur. Mal vyplatené odstupné za 5 mesiacov, ktoré ešte neobdržal. Z dôchodku uhrádza mesačne okrem výživného elektrinu vo výške 82,- eur, koncesie 4,64 eur, domovú daň ročne 18,- eur, polročne vodu 9,- eur a komunálny odpad ročne 17,- eur. Na invalidný dôchodok odišiel z dôvodu psychických zdravotných problémov.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu čo sa týka zverenia maloletých detí vyhovieť, nakoľko vychádza zo správy o šetrení pomerov, taktiež doporučil výživné vo výške ako navrhla matka, čo sa týka úpravy styku, o tomto sa vyjadrí po vypočutí maloletých detí.
V priebehu ďalších pojednávaní právna zástupkyňa uviedla, že od posledného pojednávania k výraznejšej zmene ohľadom realizácie styku detí s otcom nedošlo, deti sa stýkajú s otcom pravidelne, matka v rámci svojich možností, najmä maloletú Viktóriu čo najviac pozitívne motivuje k tomu, aby chcela na realizáciu styku s otcom odísť. Napriek tomu maloletá na styk s otcom odchádza s nevôľou, čo však zdôvodňuje len tak, že by najradšej bola chorá, aby nemusla na styk ísť. Matka jej však vždy primerane vysvetľuje, že je to pre ňu a R. dobré a že je správne, aby sa s otcom stretávali. Z uvedeného dôvodu, aj kvôli záverom znaleckého posudku, ktorý priniesol také závery, aké prepokladali a hovorili, že problém absencie vôle najmä R. sa stýkať s otcom pramení v tom, že otec nemal nikdy vytvorený vzťah, ani keď žili v spoločnej domácnosti s matkou detí, k deťom a tým považujú túto skuotčnosť za prvoradú v tom, že R. realizuje styk s otcom s nevôľou. Majú za to, že je v záujme maloletých detí, aby sa s otcom stýkali, dokonca deti by privítali program s otcom, kde by radi realizovali nejaký výlet, v čom sú obmedzení z dôvodu, že ten styk je v súčasnosti realizovaný len pár hodín, preto je v záujme maloletých detí tento realizovať tak, že by si otec deti vyzdvihol povedzme každú druhú nepárnu sobotu o 9.00 h.a po ralizácii styku v 18.00 h. ich matke vrátil, za prepokladu, že deti budú celodennú realizáciu styku s otcom prijímať dobre, matka sa do budúcnosti nebráni ani širšej forme realizácie styku otca s deťmi. Úprava styku požadovaná otcom, nie je v súlade so záujmami maloletých detí. Pokiaľ sa týka výživného poukazujú na skutočnosť, že otec má na dieťa z predchádzajúceho vzťahu určené výživné 80,- eur, tvrdí že jeho príjem činí len 223,- eur z čiastočného invalidného dôchodku, ktorú skutočnosť považujú za nepravdivú v tom, že by len toto bol jeho jediný príjem, kedže dokáže prevádzkovať motorové vozidlo. Pokiaľ by to tak bolo tak, potom majú pochybnosť o tom, či z finančných prostriedkov, ktoré mu prichádzajú na účet by vôbec styk v takej forme ako požaduje vedel finančne utiahnuť tak, aby deťom nič nechýbalo. Aj z tohto postoja otca k plateniu výživného a zapieraniu akéhokoľvek iného príjmu, okrem invalidného dôchodku, máme za to, že ak tento je skutočne len v tejto výške, otec v tom prípade nemá dostatok finančných prostriedkov, aby počas ním požadovaného rozsahu realizácie styku s deťmi zabezpečil všetky ich potreby. Výživné žiadajú v zmysle návhru, pričom otec výživné v súčasnej dobe platí po 30,- eur na každé dieťa zvlášť. Nechávajú na zváženie súdu zabezpečenie výpisu z účtu otca, kedy podľa vedomostí matky má otec detí vedený účet vo VÚB banke, za ktorý mu banka neúčtuje žiadny poplatok a rovnako podľa jej vedomostí je toto benefit, ktorý požívajú klienti tejto banky, len ak majú na účte peniaze nad určitý obnos.
Matka uviedla, že 4 hodiny úpravy styku je málo na možnosť realizácie, preto je ochotná sa dohodnúť na jeden deň z dôvodu, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky nakoľko v dome má plesne. Navyše musí vynaložiť veľkú námahu k tomu, aby deti k otcovi chodili.
Právny zástupca otca uviedol, že je v záujme maloletých detí, aby tieto boli zverené do výchovy a starostlivosti matky. Toto jedno medzi účastníkmi sporné nie je. Otec nesúhlasí s navrhovanou intenzitou stretávania sa, ktorá je podľa neho samotného nedostatočná, pretože hoci strana matky sama uznáva, že styk v trvaní štyroch hodín ako je upravený teraz na základe predbežného opatrenia, keďže matka
nemala ochotu deti dávať ani len na 4 hodiny, nič nerobí preto, aby styk mal byť nejakým spôsobom na dlhší čas, hoci už je doručený znalecký posudok, z ktorého je zrejmý určitý odborný názor znalca. Otcov návrh je taký, že sa s deťmi stretne každý nepárny víkend v mesiaci tak, že v piatok večer o 17.00 h. si deti vyzdvihne pred bytom matky a v nedeľu deti odovzdá o 15.00 h. Víkend je tak krátka doba, keď je to každý druhý v mesiaci, že dokáže otec zabezpečiť finančné prostriedky.
Otec sa pridržiaval vyjadrenia právneho zástupcu, pričom na dotaz uviedol, že návrh na zníženie výživného nepodal z dôvodu, že tamto dieťa je staršie. Odstupné mu bolo vyplatené vo výške 3.300,- eur, pričom t.č. na účte má okolo 2.000,- eur. 300,- eur uhradil zamestnávateľovi za neodovzdané lístky ako náhradu škody, zvyšok minul na bežné míňanie. Podľa neho deti nemajú problém so stykom, v jeho domácnosti sú čistého času iba 2 hodiny, nakoľko hodina je cesta k nemu a hodina cesta späť. Vminulosti sa stalo, že pokiaľ matka mala zápaľ pľúc, deti u neho spali 5 nocí. Nemá vedomosť o tom, že by dcéra nechcela k nemu chodiť, taktiež že by mal v dome plesne. Na dotaz, že z čoho chce pokryť náklady počas pobytu detí u neho uviedol, že sa bude snažiť si niečo nájsť, pričom je pravdou, že na benzín mesačne minie 30,- eur.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky čo sa týka zverenia, deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, výživné navrhol 50,- eur na dcéru a 40,- eur na syna. Čo sa týka úpravy styku, prikláňa sa k vyjadreniu navrhovanej úpravy matky s prihliadnutím k tomu, že dcéra odmieta styk s otcom.
Z výsluchu maloletého vrámci pojednávania, tento na otázku, či chce chodiť k otcovi uviedol, že nie a ako dôvod uviedol, že bil mamu, čo videl na vlastné oči. Teraz chodí k otcovi na 4 hodiny, pričom chvíľu sa s nimi hrá, potom sa hrá s R. hry, on sa hrá sám, potom sa hrajú spolu sami. Otec nie je s nimi v izbe, nevie čo robí. Pokiaľ sú u neho, nedá im nič najesť, niekedy len sladkosti a to palacinky. Nechcel by s ním byť cez víkendy, pričom mu bolo vysvetlené, že by u otca boli od piatku, spal by tam do soboty, celú sobotu, zase by tam spal a k mame by šiel v nedeľu poobede, tak zakaždým opakoval, že s otcom sa nechce stretávať, nemá ho rád. Na dotaz právneho zástupcu otca uviedol, že otec bol s nimi na výlete na Donovaloch, v Sklených Tepliciach, Bojniciach. Na dotaz právnej zástupkyne matky, ako tam bolo uviedol, že ani nevie. Na ďalší dotaz, či by šiel s otcom ešte na výlet, uviedol že nie.
Maloletá R. plakala, odmietla komunikovať, následne uviedla, že chce aby bola pri výsluchu prítomná matka, prítomnosť otca si neželala, pričom si taktiež neželala, aby sudkyňa bola oblečená v predpísanom odeve, čomu súd vyhovel. Na kladené otázky odpovedala, že sa volá R. C., je žiačkou 2.B triedy. Na dotaz, či vie, kde ju maminka zobrala, neodpovedala. Na dotaz, čo jej vadí pri stretávaní sa s otcom uviedla, že smrad. Na špecifikáciu smradu uviedla, že otec chová sliepky a prasce a to smrdí aj v dome. U otca spala len s mamou, pričom si nepamätá kedy to bolo. S otcom sa vôbec nechce stretávať, resp. k otcovi nechce vôbec nechce chodiť, pričom na dôvod prečo, neodpovedala. Pri vysvetlení či chodí k otcovi počas víkendov prakticky na dve hodiny a čo v tom čase robia, uviedla, že otec sa s nim chvíľku hrá, potom sa hrajú sami. Na ďalšie otázky už neodpovedala, plakala, preto súd upustil od jej výsluchu.
Matka ako aj právna zástupkyňa vyjadrili podozrenie, že otec pracuje, aj keď oficiálny pracovný pomer nemá. O styk s deťmi neprejavil dve soboty záujem, pokiaľ sa realizoval styk predtým, matka mala voči nemu výhrady. Nateraz deti sú v takom stave, že nechcú k nemu chodiť, musí ich presviedčať. Aj keď matka súhlasila s realizáciou styku na 4 hodiny, tento sa zväčša realizuje, situácia na strane detí sa iba zhoršila, deti odmietajú odísť na realizáciu styku s otcom. Dôvody tak ako dnes na súde, ani matke neuviedli. Matka má v tomto roku zvýšené výdavky spojené s nástupom detí do školy a škôlky a za obedy v MŠ platí 20,- eur, dcére 21,80 eur, školský klub 7,- eur, za spevácky zbor 15,- eur jednorázovo. Vzhľadom k tomu, že matka mala záujem na tom, aby deti mali aj pozitívny zážitok zo styku s otcom, umožnila mu, aby s deťmi išiel napríklad do ZOO, pričom ako bolo možné počuť u maloletého R., aj keď má zvieratá rád, nebol z toho nadšený. Naďalej trvajú na podanom návrhu o výške výživného, pričom k finančným pomerom otca by sa mohla vyjadriť suseda matky pani U., či otec má alebo nemá iný príjem.
Právny zástupca otca uviedol, že styk sa trikrát realizoval, trikrát nerealizoval. Jeden víkend bol chorý on, nie je pravdou, že sa neozval, ozval sa, ale matka poslal SMS že sú choré deti.
Na dotaz otec uviedol, že lekárske ošetrenie nevyhľadal, chorý bol 4 dní. Naďalej trvá na úprave styku v zmysle návrhu, čo sa týka výživného uvádza, že bude platiť výživné tak ako požaduje matka, nakoľko táto je len zlatokopka. Čo sa týka toho, že bol dvakrát videný na zájazdovom autobuse, toto sa nezakladá
na pravde, nakoľko práve z dôvodu, že nemohol vykonávať vodiča z povolania, bol zo zamestnania prepustený. Predložil k nahliadnutiu vodičský preukaz zo dňa 24.10.2014, kde mu bolo zmenené oprávnenie na vedenie motorového vozidla z dôvodu, že stratil vodičský preukaz. Má oprávnenie naďalej viesť autobusy do 25.02.2018.
Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že stretávanie otca s deťmi prebieha v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, s výnimkou jedného razu, keď R. bol chorý. Pri jednom stretnutí otec sa dopytoval maloletej R. čo má proti nemu, pričom s ňou triasol, čo bolo negatívnym zážitkom pre maloletú. Matka nemá problém s tým, aby sa deti s otcom stretávali, dostatočne sa snaží deti motivovať, aby šli na stretnutie s otcom, chýba snaha zo strany otca, deti sa tam nudia, chvíľku sa s nimi pohrá, potom sa hrajú sami. Matka by súhlasila maximálne s úpravou styku v zmysle predbežného opatrenia, t.j. každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 h. do 18.00 h.. Pokiaľ sa týka výšky výživného, trváme na návrhu a to 60,- eur na R. a 70,- eur na R. odo dňa 01.07.2015. Matka má príjem cca 500,- až 530,- eur. Čo sa týka pomerov na strane otca, tam bol robený dopyt na sociálnu poisťovňu, kde si všimla, že otcovi bolo zvýšené percento miery poklesu pracovať na 55 %, s čím súvisí aj zvýšenie invalidného dôchodku. Poukazuje na skutočnosť, že otec predložil výpisy z účtov a tam si všimla, že otec investoval značné sumy v decembri 2014 do podielových fondov a to konkrétne 3.000,- eur, čo by bolo výživné na dva roky. Taktiež v decembri 2014 mu prišla platba vo výške 1.233,- eur, vyzerá to ako nejaká dotácia z fondov. Ďalej v júni 2015 otec investoval 2.000,- eur do podielových fondov, čo je tiež výživné na rok. Z účtov vyplýva, že si platí mesačne poistku 34,- eur, pričom prvoradá je výživa detí. K výdavkom uvádza, že keďže deti nemali žiadne poistky, ani sporenia, tak im matka pozakladala, a to pre R. poistenie mesačne 18,53 eur, pre R. 18,99 eur mesačne, taktiež matka založila sporenie pre deti. Pokiaľ poberala dávku v hmotnej núdzi stravu v škole pre R. neplatila, teraz je to cca 22,- eur od septembra 2015. Čo sa týka R. tam za škôlku platí 20,- eur a 25,- eur stravu.
Matka sa vyjadrila, že sa pridržiava vyjadrenia právnej zástupkyne, pričom čo sa týka úpravy styku, deti na tento pripravuje, pričom otec nie je schopný po dobu pokiaľ sú u neho, sa im venovať. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti na návrhu trvá, nakoľko má za to, že otec má aj vedľajší príjem, nakoľko sama bola svedkom na benzínovej pumpe, že tam bol len on, autobus, pumpárka a ona s autom, taktiež považuje s prihliadnutím na jeho príjem, že auto je pre neho luxus.
Otec naďalej trval na stretávaní tak, aby styk bol upravený od piatku do nedele, pričom podľa neho keď ho aj deti odmietajú, je to len preto, že ich nahovorila matka. Stáva sa, že keď idú od neho, točia hlavu, aby zistili, či ich matka nevidí, že sa usmievajú. Čo sa týka platenia výživného, s prihliadnutím k tomu, že deti sú staršie o dva roky, je ochotný prispievať po 40,- eur. Naďalej poberá invalidný dôchodok 253,- eur, pričom návrh na zníženie výživného u maloletého Š. nepodal, nakoľko na to nemá čas kvôli tomuto súdnemu konaniu. Na ďalší dotaz uviedol, že sumu 3.300 eur v októbri 2014 vložil do podielových fondov, a to na doporučenie, aby ich nemal na bežnom účte. Po nahliadnutí do výpisov z účtu, ktoré zaslal súdu bol vyzvaný na vysvetlenie, na čo použil vybrané finančné prostriedky, ktoré sa pohybovali vo výške 2.205,- eur v júli 2015, v októbri 2014 vo výške 640,- eur, v decembri 2014 vo výške 3.630,- eur, uviedol, že pre vlastnú potrebu. Aktuálne výpisy nemá, nakoľko zrušil podielové fondy. Na dotaz kedy ich zrušil, uviedol, že si nepamätá, bol tam zostatok asi 2.300,- eur, t.č. môže mať hotovosť okolo 1.000,- eur. Z týchto finančných prostriedkov uhrádzal platby, pričom presne uviesť nevie koľko to bolo priemerne mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil maloleté deti zveriť matke, čo sa týka výšky výživného, toto doporučil určiť u R. 60,- eur, u R. 50,- eur, styk upraviť v zmysle predbežného opatrenia s poukazom na to, že matka deti mala snahu dať otcovi aj nad rámec, čo nevyužil.
Zo správy o šetrení pomerov otca súd zistil, že otec bol v tom čase zamestnaný ako vodič SAD, pričom bol dlhodobo práceneschopný, cca 14 mesiacov. Zo vzťahu účastníkov pochádzajú dve maloleté deti R. C. I. R.. R. navštevuje 1. ročník ZŠ, C. navštevuje MŠ. Rodičia neboli manželia, žili v spoločnej domácnosti do februára 2014. Podľa vyjadrenia otca od uvedenej doby navštevoval deti v zmysle ústnej dohody každý druhý týždeň, pričom matka často rušila vopred stanovený termín stretnutia. Od júna 2014 nevide deti, a to aj napriek snahe o dohodu v danom smere. Vzal na vedomie, že súd môže vyniesť rozhodnutie na základe návrhu po vykonanom dokazovaní. Ďalej uviedol, že na výživu detí prispieva od marca 2013 po 30,- eur na každé dieťa zvlášť, uhrádzal aj poplatky v škôlke, ktorú deti navštevovali. Býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je jeho vlastníctvom, hygiena je na dobrej úrovni. Prostredie
je vhodné pre pobyt detí v domácnosti. Z rozvedeného manželstva má celkovo tri deti, t.č. je maloletý už iba Š., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti matky a má na neho prispievať pravidelne 80,- eur výživné. Stretávajú sa sporadicky.
Zo správy o šetrení pomerov matky zo dňa 15.06.2015 súd zistil, že matka obýva trojizbový byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Je kompletne zariadený starším nábytkom. Zmena od posledného šetrenia nastala v tom, že v domácnosti sa aktuálne nachádzajú aj jej rodičia, ktorí sú na starobnom dôchodku. Matka je zamestnaná vo firme Betamont, s.r.o. ako sekretárka s príjmom 510,- eur, tiež poberá aj rodinné prídavky a má uplatnený bonus a výživné od otca, ktoré od odchodu zo spoločnej domácnosti platí vo výške 60,- eur mesačne na obidve deti spolu, aj keď oneskorene. Nad rámec výživného poskytuje darčeky pri príležitosti sviatkov, niekdy len maličkosti. Matka poukázala na skutočnosť, že otec deťom nič nekúpi na bežné používanie, napríklad doteraz nemajú u neho papuče, nekúpi im krém na opaľovanie alebo sprej proti kliešťom. Mesačne matka platí nájom 123,- eur, sporenie 15,- eur, orange plus internet 36,- eur, plyn 36,- eur. Vzhľadom k tomu, že už nepoberá dávku v hmotnej núdzi, pribudli jej výdavky za MŠ a stravu v škole. R. od septembra 2015 navštevuje 2. ročník ZŠ, maloletý MŠ. Stretávanie detí s otcom aktuálne prebieha na základe predbežného opatrenia každú druhú sobotu v čase od 14.00 h. do 18.00 h. Uvedené rodičia rešpektujú až na výnimky, kedy matka odmietla deti dať z dôvodu choroby a obavy, že otec sa o ne nedokáže adekvátne postarať, ani keď sú zdravé. V jednom z uvedených prípadov toto riešiel otec cestou polície. Ďalej uviedla, že dcéra s týmto fungovaním mala obrovský problém a ako tak si naň zvykla len nedávno. Vážne spochybňuje šetrenie rodinných pomerov na strane otca, nakoľko vie v akom stave sa domácnosť nachádzala, keď tam chodila aj ona. Tvrdí, že dom je plný plesní, na dvore sú šachty, ktoré sú nedostatočne zakryté. Keď sa deti vrátia od otca smrdia po benzíne. Stalo sa, že raz bola dcéra poštípaná od blchy. Vzhľadom tiež na pretrvávajúcu nevôľu detí chodiť k otcovi, netešia sa tam, údajne sa tešia hlavne na návrat a berú to ako nutnosť, trvá na tom, aby zatiaľ deti u otca neprespávali a styk bol nanovo upravený každú druhú sobotu od 9.00 h. do 17.00 h. Tiež sa vyjadrila, že ak otec vymyslí program, ktorý by si vyžadoval, aby u neho prespali deti, ona by mu toto príležitostne umožnila, nechce však nútiť deti stále. Za zarážajúcu matka pokladá aj skutočnosť, že otec síce deti niekedy neodovzdá načas, ale nikdy sa napríklad nesnažil dohodnúť vopred, aby mu deti dala na celý deň alebo na víkend. Preto nechápe, prečo sa dožaduje takejto úpravy. Otec deti nekontaktuje ani telefonicky, v čase medzi stretnutiami s výnimkou, keď mala dcéra narodeniny, poslal jej SMS-ku, pričom deň predtým boli spolu.
Zo správy bývalého zamestnávateľa SAD Zvolen súd zistil, že otec u nich nepracuje od 30.07.2013, nakoľko je na dočasnej práceneschopnosti. Pracovná morálka bola primeraná, kvalita práce uspokojivá. Pracovnú disciplínu hodnotia tak, že bol málo spoľahlivý a neistý. Prácu vykonával bežným spôsobom. Zaznamenali u neho výraznú zmenu v jeho správaní. Nemal zaznamenané žiadne sťažnosti zo strany cestujúcej verejnosti. Bolo u neho zaznamenané závažné porušenie pracovnej disciplíny v roku 2013. Do služby nastupoval včas a upravený. Jeho vťahy na pracovisku boli nevyvážené až problematické. Stal sa neústupčivý a chcel mať vždy pravdu. V kolektíve sa stal neobľúbeným. Za obdobie január 2013 až júl 2014 dosiahol v priemere za odrobených 7 mesiacov príjem 759,70 eur. Do 07.04.2014 bol práceneschopný, po ukončení PN bol vyslaný na lekársku prehliadku so záverom, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Z uvedeného dôvodu bol s ním ukončený pracovný pomer dňa 07.10.2014. V prípade, že by s ním nebol ukončený pracovný pomer, tento by bol vyslaný na psychotesty skôr ako mu skončila ich platnosť, nakoľko vedúci zamestnanci zaznamenali výraznú zmenu v jeho správaní. Odstupné mu bolo vyplatené vo výške 3.7012,32 eur v októbri 2014.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen súd zistil, že matke bola posktovaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.06.2014 vo výške 146,40 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina súd zistil, že otec nepoberá žiadnu pomoc v hmotnej núdzi, o túto nepožiadal.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Zvolen súd zistil, že otec poberal nemocenské dávky od 03.07.2013 do 28.07.2014, a to v celkovej výške 5.103,30, eur.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava súd zistil, že otcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 29.07.2014 vo výške 223,80 eur.
Zo správy o povesti otca súd zistil, že býva sám v rodinnom dome, teší s dobrej povesti, má súdny spor so susedom o pozemok, v súčasnej dobe nepracuje, alkoholické nápoje nad mieru neužíva.
Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára otca MUDr. Vladimíra Haceka súd zistil, že je ambulantne psychiatricky liečený pre neurotickú úzkostne-depresívnu poruchu, ktorá nie je duševným ochorením v pravom slova zmysle, pričom nepredstavuje žiadnu prekážku pre stretávanie sa menovaného s deťmi.
Na základe návrhu matky súd predbežným opatrením 5P 174/2014-98 zo dňa 10.11.2014 predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s nimi stretávať každý nepárny týždeň v roku, v sobotu od 14.00 h. do 18.00 h. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06.12.2014.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Františkom Nociarom za súčinnosti znalkyne MUDr. Jarmily Opáthovej, znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetie psychiatria, súd zistil, že v tomto čase považuje z psychologického hľadiska za dôležité, aby deti mali kontakt s otcom a pravidelne sa s ním stretávali. Kontakt s otcom ich môže obohatiť v prirodzenom vývine o dimenziu, ktorú im matka nemôže nahradiť. Psychologickým, ani psychiatrickým vyšetrením sa u otca deti nepreukázala prítomnosť takých prekážok, ktoré by otca detí zneschopňovali alebo diskvalifikovali v starostlivosti a výchove o ne v rozsahu, aký sám požaduje pre svoj styk s deťmi. Jeho spôsobilosť poskytovať starostlivosť o deti je čiastočne obmedzená nedostatočnou skúsenosťou a zručnosťou pri praktickej starostlivosti o deti, ale nie je preukážkou pre realizáciu styku v rozsahu každého druhého víkendu. Práve pozitíva, ktoré z takéhoto rozsahu styku môžu plynúť pre maloleté deti, ako aj pre otca samotného, prevažujú v argumentácii o vhodnosti styku.
Z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že maloletá bola veselá, usmiata, bezprostredná, uviedla, že je prváčka, v škole sa jej páči. Do školy chodí pre ňu maminka, bude chodiť aj starká, keď bude u nich bývať. Ocko doma nebýva. Raz za ňou prišiel do školy, nepotešila sa, že prišiel, lebo ho nemá rada. Keď spolu ešte bývali, vtedy ho mala trošku rada. Niekdy sa s nimi aj hral, napríklad pexeso. Teraz ho nemá rada, lebo mamine robí zle, napríklad jej zobral kľúče od bytu, nie naozaj, ale akože, ale maminka sa bála a hnevala. Hádali sa viackrát, nevie prečo. Keď ocko odišiel, R. a ona chodili za ním na D., tešili sa tam. Má tam trampolínu, ale zaplatila ju mamina. Mamina vždy musela kupovať veci, ktoré boli drahé a ocko kupoval iba tie, ktoré neboli drahé. Vtedy chodila rada k ockovi a to bolo dávnejšie. Teraz tam nechodí, ocko ich tam volá, ale oni s Vilkom tam nechcú ísť, chcú byť s maminkou. Nevadí, že sú s ňou často, chcú byť s ňou stále. U ocka, ak by si mohla ona povedať, nechce byť vôbec. Nič zlé sa jej tam nikdy nestalo, ale nechce sa vidieť s ním. Je jej jedno, či mu bude smutno. Sama sa tak rozhodla. Spravil im zle v lete, spálil ich na kupku. Ju to až tak nebolelo, len R.. Keď chodili do D. nič im nekúpil, variť vie dobre. Mamina jej nehovorí, aby tam nešla. Maloletý R. odmietal vojsť do kancelárie, bol hamblivý. Po mnohých pokusoch dosiahli, že prikývol na niektoré otázky. Nevedel povedať prečo prišiel na výsluch s maminkou, nepotešil sa keď na úrade stretol ocka. Ráno pozerá rozprávky, lebo teraz nechodí do škôlky, je chorý. Matka uviedla, že má stále obavy deti nechcať s otcom samé na základe predošlých skúseností. Domnieva sa, že by im otec mohol ublížiť, napríklad aj neúmyselne, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Sama prezentovala, že sa ho bojí, nevie čoho všetkého by bol schopný. Ukazovala, že akutálne je kvôli nemu v strese, roztrasená, triasli sa jej ruky. Priznala sa, že aj doma sa s tým neustále zaoberá, trápi sa o svoj stav, často nedokáže skryť ani pred deťmi, aj keď sa o to veľmi snaží. Deti vidia, že sa ho bojí a odmieta ho. Na základe uvedeného sa domnievajú, že deti sú matkou pravdpodobne manipulované neprimerane. Nie je však jasné, či si matka uvedomuje, že deti zrejme len kopírujú jej správanie a postoje.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky súd zistil, že táto je zamestnaná od 02.03.2015, pričom jej príjem sa pohybuje v priemre 531,62 eur.
Z rozsudku OS Zvolen 5P 588/2010-158 zo dňa 09.05.2011 súd zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému Š.O. C., F.. XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o nedoplatku za obdobie december 2010 až apríl 2011 vo výške 217,45 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v 18,12 eur splátkach.
Z výpisov účtov vedených vo VÚB banke súd zistil, že otec k 30.11.2014 mal k dispozícii 5.132,94 eur, k 30.09.2014 mal 2.085,90 eur, k 31.10.2014 mal 1.669,19 eur, k 30.11.2014 mal 3.132,94 eur, k 31.12.2014 mal 3.054,38 eur, k 31.01.2015 3.149,70 eur, k 28.02.2015 3.243,48 eur, k 31.03.2015
4.029,55 eur, k 30.04.2015 mal 4.123,34 eur, k 31.05.2015 mal 4.217,13 eur, k 30.06.2015 mal 2.235,92 eur, k 31.07.2015 mal 2.329,69 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, pričom od februára 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka. Súd vychádzajúc zo správy o šetrení pomerov matky, ako aj súhlasu otca a doporučenia kolízneho opatrovníka, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, nakoľko im zabezpečuje primeranú starostlivosť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd mal v konaní preukázané, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 30,- eur mesačne, pričom matka bola poberateľkou dávky pomoci v hmotnej núdzi. Súd vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností otca mal za to, že stanovené výživné vo výške 60,- eur na R. a 50,- eur na R. je primerané, pričom nebral do úvahy skutočnosť, že má príjem len invalidný dôchodok, nakoľko bolo preukázané, že vlastní úspory, navyše má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- eur. Pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká, ako tvrdí, nebolo by v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletého Š. vo výške 80,- eur, pričom súdu nepreukázal, že by podal návrh na jeho zníženie. Matka naopak na druhej strane vyčíslila náklady spojené s výživou maloletých detí. Pri určení výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka v súčasnej dobe pracuje a má svoj vlastný príjem vo výške 531,62 eur. Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil 01.07.2015, tak ako požadovala matka v priebehu pojednávania, ako aj s ohľadom k tomu, že otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom dobrovoľne plnil.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 360,- eur, pri zohľadnení plnenia vyživovacej povinnosti po 30,- eur u každého dieťaťa zvlášť, splácať v 55,- eur mesačných splátkach na obidve deti spolu, pričom pokiaľ bude v jeho možnostiach a schopnostiach, môže tento nedoplatok uhradiť vyššími splátkami, prípadne jednorázovo.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd postupoval v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pričom vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku, kde nebolo preukázané, že by otec vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný zabezpečiť starostlivosť maloletým deťom, na druhej strane však prihliadol na vyjadrenie samotných maloletých detí, preto na túto dobu nepovažoval za primerané upraviť styk v zmysle návrhu otca počas celého víkendu. Keďže predbežným opatrením bol styk upravený, ktorý sa realizuje v súčasnej dobe, súd mal za to, že je v záujme detí, aby sa s otcom stretávali. Pokiaľ sa opätovne obnoví citová väzba medzi otcom a maloletými deťmi, nič nebráni tomu, aby sa do budúcna stretávali aj vo väčšom rozsahu, a to či už na základe mimosúdnej dohody, ktorej je matka ústretová, pokiaľ otec prejaví ozajstný záujem o maloleté deti, prípadne na návrh niektorého z rodičov.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).