Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-292-2014.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/292/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným F.H. A., D.. X.X.XXXX, V. O. A., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., G. XX, v konaní o zaplatenie 5.445,78 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 5.000 eur istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.7.2013 do zaplatenia a trovy konania 272,95 eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy k 20. - temu dňu v bežnom mesiaci, počnúc mesiacom marcom 2016 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas.
U r č u j e, že v zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 27.10.2011 je neprijateľná podmienka uvedená v čl. VII bod 5 v znení: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.“
U r č u j e, že v zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 27.10.2011 je neprijateľná podmienka uvedená v čl. VII bod 6 v znení: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 5.445,78 eur s 6,69 % ročnými úrokmi zo sumy 5.000 eur od 19.7.2013 do zaplatenia a 5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 5.445,78 eur od 19.7.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0752136 4 02 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2011, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 5.000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,69% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,88 eur a do pridelenie cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 22 eur. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,88 eur.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Žalobca preto odstúpil od zmluvy dňa 15.7.2013 a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie zostatku úveru v 7-dňovej lehote. Žalovaní v dohodnutej lehote finančné prostriedky nevrátili. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 18.7.2013. Dlžná sumu ku dňu odstúpenia predstavovala sumu 5.445,78 eur, pričom pozostáva z istiny 5.000 eur, z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov vo výške 445,78 eur.
V písomnom podaní zo dňa 25.1.2016 ozrejmil, že, nesplatenú časť poskytnutých úverových prostriedkov tvorí istina 5.000 eur, suma nezaplatených úrokov a poplatkov ku dňu účinnosti od zmluvy vo výške 445,78 eur. Tá pozostáva z nezaplatených úrokov vo výške 204,73 eur a nezaplatených poplatkov účtovaných na konte medziúveru vo výške 208 eur a nezaplatených poplatkov na konte sporenia ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 33,05 eur. Nezaplatené úroky vo výške 204,73 eur predstavujú rozdiel medzi účtovanými úrokmi a úhradami žalovaných. Ďalej uviedol, že chápe sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaných, nenamieta voči povoleniu plniť uplatnený nárok mesačnými splátkami, ale žiada, aby súd pri ich určení zohľadnil aj výšku uplatneného nároku. Preto navrhol umožniť plniť uplatnený nárok mesačnými splátkami vo výške 100 eur.
Žalovaní dlh považujú v uplatnenom rozsahu za neopodstatnený, určitá časť dlhu bola splácaná pravidelným splátkami a majú za to, že vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu a iných dlhov z pôžičiek môžu dlh splácať iba v splátkach. Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere uzatvorili, však z dôvodu finančných problémov splátky neuhrádzali. Mesačný príjem žalovanej v 1. rade je po vykonaných zrážkach vo výške 350 eur a žalovaného v 2. rade asi 1.200 eur. Okrem toho platia nájom 150 eur, hypotéku 606 eur, inkaso 60 eur a boli nútení aj predať byt.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, odstúpením od zmluvy, doručenkami, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpoveďou žalovaných, výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru, dokladmi o vyúčtovaní mzdy žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2011. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 0752136 03 01 vo výške 5.000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 0752136 4 02 vo výške 3.116,22 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z medziúveru mesačnými splátkami vo výške 27,88 eur v počte 88, s fixnou úrokovou sadzbou na dobu 5 rokov 6,69 % ročne a na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 22 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali pravidelnými mesačnými vkladmi úveru vo výške 49,88 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom.
Dňa 15.7.2013 žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní s viac ako dvoma splátkami na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami. Žalobca zároveň žalovaných vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré do 15.7.2013 predstavovali sumu 5.442,99 eur. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným doručené dňa 18.7.2013.
Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy bola vo výške 5.442,99 eur, v ktorom boli započítané okrem úrokov z úveru aj rôzne poplatky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa čl. II zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení číslo 0752136 4 02 až do pridelenia cieľovej sumy. Výška úrokovej sadzby medziúveru je 6,69% ročne a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru vo výške 27,88 eur
v prospech účtu 0752136 4 02. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 0752136 4 02 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 22 eur.
Podľa čl. II zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v časti stavebný úver, dlžník sa zaväzuje pravidelnými splátkami úveru vo výške 49,88 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom na účet stavebného úveru č. 0752136 4 02/5900.
Podľa čl. VII bod 1 zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIV Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.
Podľa čl. XIV ods. 2 psím a) všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/ alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
Podľa čl. XIV ods. 3 psím c) všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.
Podľa čl. VII bod 5 zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou.
Podľa čl. VII bod 6 zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. ´
Podľa čl. VII bod 7 prvá veta zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere odstúpením od zmluvy zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.
Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a), b) ods. 2 z.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaní uzavreli dňa 27.10.2011 so žalobcom zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere. Žalobca svoj záväzok z uzavretej zmluvy splnil a žalovaným dohodnutú sumu úveru poskytol. Žalovaní ako dlžníci svoje záväzky z uzavretej zmluvy neplnili riadne a včas, žalobca v súlade s uzavretou zmluvou a obchodnými podmienkami, ktoré boli jej súčasťou, listom zo dňa 15.7.2013 odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami nadobudlo účinnosť dňa 18.7.2013.
V tomto právnom vzťahu vystupujú žalovaní nepochybne ako spotrebitelia, ktorí čerpaním úveru uspokojujú svoje osobné potreby na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou spotrebiteľskou zmluvou, preto je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákona alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc). Zrušením zmluvy zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia vznikajú nové práva a povinnosti, a to práva a povinnosti z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť si vykonané plnenia.
V prejednávanej veci si účastníci v predmetnej zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v čl. VII bod 5 a čl. VII bod 6 dohodli iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ako obsahuje citovaná všeobecná úprava občianskeho práva a to oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaných zaplatenie celej dlžnej sumy podľa zmluvy vrátane jej príslušenstva, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, ku dňu účinnosti odstúpenia. S poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a tým zhoršiť jeho zmluvné postavenie, súd zastáva názor, že dôsledky odstúpenia od zmluvy tak, ako si ich účastníci v predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluve dohodli, sú nevýhodnejšie pre žalovaných ako spotrebiteľov, než dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v Občianskom zákonníku, nakoľko zaväzujú žalovaných k povinnostiam nad rámec povinnosti, ktoré vznikajú v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Tým zhoršujú postavenie spotrebiteľa, čím sa spotrebiteľ na základe takéhoto zmluvného dojednania dostáva do nevýhodnejšieho postavenia ako mu priznáva Občiansky zákonník.
Preto súd dojednanie účastníkov o dôsledkoch odstúpenia od predmetnej spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. § 39 a § 54 Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za absolútne neplatnú. Vychádzal zo záveru, že odstúpením žalobcu od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku (ex tunc), pôvodné práva a povinnosti zmluvných strán zanikli a vznikla povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia. Súd len dodáva, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, a to aj napriek tomu, že existujú aj iné právne inštitúty, ktoré zmluvu nerušia komplexne s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky v celkovej výške 5.000 eur. Žalovaní podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru uhrádzali úroky z medziúveru vo výške 27,88 eur, pričom nesplatená istina poskytnutých úverových prostriedkov z medziúveru predstavuje sumu 5.000 eur, ktorú žalovaní neuhradili. Súd preto uložil žalovaným titulom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur a žalobu v časti prevyšujúcej túto sumu - úroky z úveru 204,73 eur a poplatky 208 eur a 33,05 eur zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na úroky z úveru z nezaplatenej istiny 5.000 eur vo výške 6,69% ročne od 19.7.2013 do zaplatenia, na ktorú žalobca nemá nárok z vyššie uvedených dôvodov. Súd nevyhnutne dodáva, že úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V tejto súvislosti z obsahu spisu vyplýva, že zosplatnenie úveru nastalo 18.7.2013, teda počnúc dňom 19.7.2013 nemožno priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania.
V opačnom prípade by došlo ku kumulácií nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, hoci úroky z omeškania, ktoré sa aplikujú práve v prípade, ak nedochádza k riadnemu splateniu úveru, nahrádzajú úroky z úveru a majú zároveň aj sankčnú povahu. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998. Vzhľadom k uvedenému súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
Keďže žalovaní svoj dlh riadne a včas nesplnili, dostali sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania z istiny úveru odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 19.7.2013 do zaplatenia vo výške 5% ročne, ktoré si žalobca uplatnil v nižšej miere ako je najvyššia zákonná prípustná miera úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
Súd pri určení zo sporu týkajúceho sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, dôsledku čoho nebolo žalobcovi priznané plnenie a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia.
Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 5.445,78 eur a priznaného práva vo výške 5.000 eura, žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 445,78 eur, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. Vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 5.445,78 eura (100 %) a priznaného práva vo výške 5.000 eur (91,80 %), žalobca bol neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške 445,78 eur (8,2 %), ktorá suma predstavuje úspech žalovaných. Pomer úspechu žalobcu vo výške 91,80% ku 8,2 % úspechu žalovaných znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie práva vo výške 83,60 % (91,80 % - 8,2 %).
Náhrada trov konania žalobcu predstavuje nárok na nahradenie súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 272,95 eur 83,60% zo 326,50eur), podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
Podľa ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Toto ustanovenie zákona ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. možná i bez návrhovej dispozície povinného, spravidla však s ňou spojená), že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale môže sa vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Každá takáto výnimka (bez ohľadu na jej konkrétny obsah) sa považuje vždy za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, jeho prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé.
V danom prípade súd prihliadajúc najmä na výšku peňažného plnenia (sledujúc tým oprávnené záujmy oprávneného), ale aj sociálne pomery žalovaných určil, že priznané peňažné plnenie možno uskutočniť v mesačných splátkach po 100 eur. Dôraz len na zohľadnenie osobných pomerov žalovaných (nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie, ktorá značne obmedzuje alebo vylučuje možnosť žalovaných uskutočniť plnenie v splátkach), tak ako nimi argumentovali žalovaní, by jednak narušil vyváženosť záujmov oboch účastníkov konania a sám osebe je indikátorom právnej argumentácie, ktorá by odôvodňovala skôr záver o nesplnení podmienok pre povolenie plnenia v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., najmä pokiaľ ide o platobnú schopnosť žalovaných, ich snahu o zaplatenie plnenia v splátkach, skutočnosť, že plnenie v splátkach nebude vzhľadom na osobné pomery žalovaných príliš ťaživé a nedôjde k faktickému popretiu právoplatne priznaných práv ani k inej ujme na oprávnených záujmoch žalobcu. Preto priznané plnenie povolil žalovaným splniť v 100 eurových mesačných splátkach pod stratou výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.