Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-640-2015.pdf
PDF · 92.1 KB
No categories available
16C/640/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky: Y. Š. rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, X., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: Ö. F., nar. XX.XX.XXXX bytom X U. G., Q., Q. U., D. W., X. XAJ, občan Tureckej republiky, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: Y. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a Ö. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 17.08.2012 v Eastbourne, East Sussex, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/85, ročník 2012, na strane 28, pod poradovým číslom 55, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súd dňa 23.10.2015, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom na tom skutkovom základe, že manželstvo účastníci uzatvorili po osemmesačnej známosti z lásky a z dôvodu spoločných záujmov dňa 17.08.2012 v Eastbourne, v Anglicku, kde sa aj zoznámili a obaja študovali anglický jazyk. Po skončení štúdia sa navrhovateľka aj odporca zamestnali v meste Eastbourne ako čašníci a zhodli sa v tom, že v tomto meste zostanú žiť, avšak približne po 1 roku, sa navrhovateľka rozhodla vrátiť na Slovensko, nakoľko tu boli lepšie podmienky pre jej život. V Anglicku sa necítila šťastná, začala jej chýbať rodina, práca ju nenapĺňala. Odporca bol myšlienke žitia na Slovensku otvorený, aj keď sa obával či to zvládne. Po tom čo navrhovateľka od júla 2013 začala pracovať v IBM v Bratislave, odporca si našiel po mesiaci prácu v spoločnosti Swiss Post Solutions v Bratislave a začali spoločne bývať u rodičov navrhovateľky na adrese U. X, XXX XX X.. Od tejto doby sa vzťahy manželov zhoršili a často sa hádali. Nezhodli sa v názoroch na spoločnú budúcnosť, náboženstvo, deti a to i napriek tomu, že v minulosti tieto témy v jednoduchosti prediskutovali, avšak ich názory sa začali výrazne odlišovať. Asi po 2 mesiacoch spoločného bývania navrhovateľka prenajala byt v obvode Bratislava III. v záujme zlepšenia spolunažívania manželov a to aj z ohľadom na skutočnosť, že odporca je občan Turecka a chápala, že situácia v novej krajine nemusí byť pre neho jednoduchá. Odporca bol spočiatku proti prenájmu, nakoľko chcel odísť z krajiny, neskôr však názor zmenil a v novom prenájme bývali účastníci približne 1 rok (od 10/2013 do 11/2014) počas ktorého si odporca našiel lepšiu prácu v rovnakej firme ako navrhovateľka a ktorá ho napĺňala. Napriek tomu sa spolužitie manželov veľmi nezlepšilo, pre pretrvávajúce rozdielne názory na trávenie voľného času, na kamarátov, deti a ich výchovu. Odporca chcel viac detí aj hneď, s čím navrhovateľka nesúhlasila z dôvodu, že sa necítila byť v stabilnom vzťahu, nakoľko odporca menil často názory, neustále hovoril, že on na Slovensku neostane, bol žiarlivý, nerozumel si s priateľmi navrhovateľky a uprednostňoval názory jeho kamarátov pred názormi navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla., že nerozhodovali s odporcom spoločne ani v zásadných veciach, nakoľko odporca prijímal mnohé rozhodnutia sám a navrhovateľku o
tom iba informoval, s čím nesúhlasila, napr. kúpa a predaj auta, kúpa leteniek do Anglicka, nezaplatenie nájomného a pod.. Konkrétne v októbri 2014 po návrate z dovolenky v Turecku odporca oznámil navrhovateľke, že si kúpil letenky do Anglicka na nasledujúci týždeň a že dal výpoveď v práci a ako hlavný dôvod uviedol, že do Anglicka ide študovať. Podľa navrhovateľky to boli aj osobné dôvody a pocit neistoty, ktorý na Slovensku neustále pociťoval, napriek jej snahe o opak. Taktiež snaha navrhovateľky prehovoriť odporcu, aby si to rozmyslel bola neúspešná. Odporca však v Anglicku nezačal štúdium na vysokej škole a zamestnal sa u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa v meste Eastbourne ako čašník a navrhovateľka sa presťahovala späť k rodičom na adresu U.T. X P. X.N.U.I., kde žije doposiaľ. Prvé mesiace si manželia často písali a navrhovateľka dúfala, že sa odporca vráti na Slovensko, kde mali vytvorené lepšie podmienky než v Anglicku, nakoľko rodičia navrhovateľky kúpili druhý byt a je tu aj lepšia možnosť zamestnania, pričom navrhovateľka navštívila odporcu v priebehu roku 4 krát, vždy približne na 4-6 dní (v mesiacoch 02, 04, 06 a 09/20 15 a odporca na Slovensko neprišiel ani jeden krát. Účastníci rok nežijú v spoločnej domácnosti a nikdy sa nezhodli na spoločnej budúcnosti. Prvé mesiace po odlúčení sa navrhovateľka snažila nájsť riešenie a čakala, avšak po asi 6 mesiacoch žitia v rozdielnych krajinách zistila, že jej oddelené bývanie a stav bez manžela vyhovuje a cíti sa lepšie, pokojnejšie. Pochopila, že takto vzťah s odporcom ďalej fungovať nebude a že nemá zmysel, aby ostávali spolu aj naďalej ako manželia, nakoľko odporca sa na Slovensko nevráti. Zistila, že s odporcom majú rozdiely pohľad na manželský život a spolužitie, z ich vzťahu sa vytratila všetka dôvera, porozumenie, city a vzájomne sa odcudzili, pričom vzťahy manželov sú dlhodobo tak vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je ani nádej na ich obnovu, že manželstvo si neplní svoju funkciu. Z uvedených dôvodov začala navrhovateľka zvažovať rozvod manželstva s čím odporca súhlasil, avšak prejavil, že je vysoko pravdepodobné, že sa na súd na Slovensko nedostaví osobne. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo: U.T. X, XXX XX X..
Navrhovateľka písomným podaním z 03.12.20125 oznámila súdu, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Zároveň predlžila súdu vyjadrenie odporcu (originál v anglickom jazyku s notársky overeným podpisom odporcu a s pripojeným úradným prekladom) zo dňa 23.11.2015, v ktorom odporca uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva a taktiež súhlasí, aby súd vo veci rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.
Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - a to predmet konania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania písomne súhlasili. Súd dňa 15.01.2016 oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02.02.2016 o 09.50 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a sobášnym listom účastníkov z 22.05.2013, zistil právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a to, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.08.2012 v Eastbourne, East Sussex, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/85, ročník 2012, na strane 28, pod poradovým číslom 55. Navrhovateľka je štátny občan Slovenskej republiky a odporca je štátny občan Tureckej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo: U.T. X, XXX XX X..
Od novembra 2014 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporca odišiel do Anglicka, kde pracuje a nejaví záujem o návrat na Slovensko, kde trvalo žije a pracuje navrhovateľka.
Bolo nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi pre zásadné a pretrvávajúce rozpory ohľadom podstatných otázok týkajúcich sa partnerského a rodinného života, úplne rozdielnych predstáv o zásadných otázkach
- na konkrétne miesto a krajinu, kde budú spolu žiť, názory na vzájomné rešpektovanie, partnerský vzťah v rámci manželstva, rozhodovanie o dôležitých otázkach, v otázkach týkajúcich sa predstáv o spoločných deťoch, práci a pod., vyústili do odlúčenia manželov, ktorí žijú viac ako rok každý v inej krajine, v dôsledku čoho sa manželia napokon vzájomne natoľko odcudzili, že ani nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzájomné vzťahy účastníkov a citové väzby obaja pokladajú za nezvratne narušené a trvalo rozvrátené. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné, z popísania skutkových okolností navrhovateľkou tak, ako ich uviedla v návrhu na rozvod manželstva a z vyjadrenia odporcu, ktorý sa k tomuto návrhu na rozvod manželstva bez výhrad pripojil a s ním súhlasil.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení (ďalej len „zákon o MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 21 zákona o MPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
V danom prípade je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva účastníkov podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“) a rozhodným právom je právo slovenské a to podľa § 21, § 22 ods. 1 zákona o MPS.
Súd pre posúdenie danej veci vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
Nie je úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, i keď súd v rámci svojej činnosti sa vždy pokúsi o zmierenie manželov, avšak predpokladom je obojstranný záujem manželov o zmierenie a obnovenie narušených vzťahov. Úlohou súdu je v takomto konaní zistiť, či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život i po citovej a sexuálnej stránke, vytvárať vhodné rodinné a citové prostredie.... Jednotlivé povinnosti manželov sú vymedzené v § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené a tieto povinnosti zásadne nemožno právne vynucovať. Pokiaľ sa však neplnia a účastníci ani nejavia záujem o ich naplnenie, resp. toho reálne nie sú schopní, a následkom ich absencie je rozvrat manželstva, je to dôvodom rozvodu manželstva na návrh jedného z manželov, pričom súd konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva.
V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené, že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie. U manželov, ktorí dlhodobo žijú odlúčene po všetkých stránkach, navyše v rozdielnych krajinách, sa stratila ich vzájomná citová väzba, nemajú záujem prekonať vzájomné odcudzenie, nie sú ochotní a zrejme ani schopní, akceptovať rozdielne názory na zásadné otázky partnerského spolužitia a rodinných vzťahov. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné z popísania skutkových okolností navrhovateľkou, tak ako ich uviedla v návrhu na rozvod manželstva a zo súhlasného vyjadrenia odporcu k podanému návrhu.
Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, rešpektoval súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, vyhodnotil názorové nezhody o podstatných otázkach manželského spolužitia, neschopnosť oboch manželov riešiť vzniknuté partnerské konflikty, dlhodobé odlúčenie manželov a následné vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach a obojstranný nezáujem na obnovení manželského spolužitia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.