Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-192-2014.pdf
PDF · 75.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa I. G. Z., Z..F..P.., XXX XX N., A. X, L.: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni V. Z., D.. XX. V. XXXX, XXX XX N. N., H. Z. XX, o zaplatenie 3.094,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.533,12 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12. októbra 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok v sume 118,16 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 395,13 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.094,76 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
Odporkyňa uviedla, že jej bola poskytnutá pôžička v sume 2.000 Eur a väčšia čiastku uhradila. S odôvodnením, že poberá minimálnu mzdu a nevlastní žiadny majetok požiadala o oslobodenie od platenia dlžnej čiastky.
Pretože sa odporkyňa pojednávania nezúčastnila, konal súd (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v jej neprítomnosti, vypočul právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zo zmluvy, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, a zistil nasledovné:
Odporkyňa uzavrela so spoločnosťou Y. T. C., V..Z.., L.: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný navrhovateľ“) dňa 20. apríla 2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mal pôvodný navrhovateľ poskytnúť sumu 2.635,74 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s úrokom 24 % ročne v 59 mesačných splátkach po 73,04 Eur. Listom zo dňa 25. septembra 2010 pôvodný navrhovateľ úverovú zmluvu pre nesplácanie pôžičky odporkyňou v súlade s čl. 13.2 všeobecných obchodných podmienok vypovedal a vyzval odporkyňu na vrátenie dlhu do 5 dní od doručenia výpovede. Podľa obálky odoslal pôvodný navrhovateľ výpoveď odporkyni na adresu uvedenú v zmluve (Banská Bystrica, Starohorská 6151/14), zásielka sa mu vrátila dňa 6. októbra 2010 ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky a prílohy vyplýva, že pôvodný navrhovateľ postúpil dňa 18. októbra 2013 túto pohľadávku navrhovateľovi, na čo súd reagoval uznesením o zmene účastníka č. k. 9Ro/219/2013-32 zo dňa 2. januára 2014.
Z právneho hľadiska posúdil súd zmluvu uzavretú pôvodným navrhovateľom a odporkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným navrhovateľom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) odporkyni ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania). Súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012). V tejto zmluve je však dátum konečnej splatnosti určený len ako „59 mesiacov“ a nie je uvedené, od ktorého dátumu sa má týchto59 mesiacov počítať, a preto nemožno termín konečnej splatnosti určiť. V zmluve tiež chýbajú termíny splatnosti jednotlivých splátok, lebo nie je uvedené, ku ktorému dňu v mesiaci má odporkyňa splátky uhrádzať (alebo akékoľvek iné určenie ich splatnosti). V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má odporkyňa začať úver splácať, lebo chýba uvedenie splatnosti prvej splátky. Splatnosť jednotlivých splátok je uvedená len v čl. 6 všeobecných obchodných podmienok, čo nestačí, lebo táto musí byť ako povinná náležitosť zmluvy dohodnutá účastníkmi priamo v zmluve. V prípade uvedenia niektorej z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere len do všeobecných obchodných podmienok nie je dodržaná predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.), lebo zmluvné strany obchodné podmienky nepodpísali, a preto všeobecné obchodné podmienky nemožno považovať za súčasť zmluvy. Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že navrhovateľ má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhradu odporkyne. Podľa zmluvy o pôžičke poskytol navrhovateľ odporkyni sumu 2.635,74 Eur, z ktorej odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa a prehľadu splátok a úhrad (č. l. 8 spisu) uhradila sumu 102,62 Eur. Súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu odporkyne, že jej bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000 Eur, lebo z predloženej zmluvy vyplýva, že suma pôžičky bola 2.635,74 Eur. Súd nemal ničím preukázané tvrdenie odporkyne, že uhradila vyššiu sumu, lebo odporkyňa o tom nepredložila (ani nenavrhla vykonať) žiaden dôkaz. Preto súd uložil odporkyni uhradiť zostatok istiny navrhovateľovi v sume 2.533,12 Eur (2.635,74 Eur - 102,62 Eur) s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa 12. októbra 2010 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej lehoty poskytnutej odporkyni na splnenie dlhu počítanej od vrátenia zásielky pôvodnému navrhovateľovi. Výpoveď zo zmluvy treba považovať za výzvu pôvodného navrhovateľa na splatenie dlhu pri absencii dohody o splatnosti (§ 563 Občianskeho zákonníka). Doručením výzvy ako adresného jednostranného právneho úkonu na adresu odporkyne uvedenú v zmluve došlo k výzve na zaplatenie, napriek tomu, že si ju odporkyňa neprevzala v odbernej lehote, lebo táto bola doručená do sféry jej dispozície (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/63/2005). Aj v prípade, že sa odporkyňa v čase doručovania výzvy na uvedenej adrese nezdržiavala, má súd za to, že pôvodný navrhovateľ doručil výpoveď zo zmluvy odporkyni riadne, lebo inú adresu na doručovanie mu neoznámila, ani v konaní netvrdila a nepreukázala, že by pôvodnému navrhovateľovi oznámila zmenu svojej pôvodnej adresy.
Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti 81,85 % (2.533,12 Eur zo žalovaných 3.094,76 Eur), odporkyňa vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, teda 18,15 %. Preto čistý procesný úspech navrhovateľa predstavuje 63,70 %. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 185,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 620,30 Eur (za 4 úkony právnej služby po 121,17 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne a účasť na pojednávaní, s režijnými paušálmi 2 x 7,81 Eur za úkony vykonané v roku 2013, 8,04 Eur za úkon v roku rok 2014, a 8,58 Eur za úkon v roku rok 2016, všetko zvýšené o 20 % DPH). Z týchto súm predstavuje 63,70 % sumy 118,16 Eur a 395,13 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za pokus o zmier, lebo zo spisu nevyplýva, že právny zástupca navrhovateľa takýto úkon vykonal
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.