Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-56-2013.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/56/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:44703015, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:36856584 proti žalovanému: W. O., R.. XX.X.XXXX, R. D. F. XX, J., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom S.. N. A., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Nám SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.677,96 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.677,96 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.338,91 EUR od 21.11.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 732,29 EUR, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 160,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 571,79 EUR, na účet Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:36856584, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.677,96 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.338,91 EUR od 21.11.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 29.11.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášiková 48, Bratislava, IČO:00151636, zmluvu č.0352306660, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.8.2002 a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s.. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa žalovanému úver vo výške 1.327,76 EUR a žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,99 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.12.2005 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.11.2010. Žalovaný sa zaviazal úver splácať podľa čl.1 zmluvy, kde je uvedená výška úveru, druh úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. V zmysle základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru, pričom tento poplatok bol splatný v deň podpisu zmluvy a taktiež si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50 EUR mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 17,30 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 9,59 % ročne. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a
dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému na sumu celkom vo výške 2.677,96 EUR, pričom táto suma pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2.338,91 EUR a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 na sumu 339,05 EUR. Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoločnosť Havel, Holásek & Partners uzatvorili dňa 21.10.2010 v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávok č.0918/2010/CE a v prílohe č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod č.516 aj pohľadávka voči žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 26.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstva a všetky práva s ňou spojené. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému doporučeným listom zo dňa 12.11.2010. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners svojim listom zo dňa 27.10.2010 požiadala Slovenskú sporiteľňu o písomné udelenie povolenia na postúpenie pohľadávok na tretí subjekt, ku čomu Slovenská sporiteľňa dňa 5.11.2010 tento súhlas udelila. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners a žalobca uzatvorili dňa 1.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 1.12.2010 a v prílohe č.1 k tejto zmluvy je pod č.516 uvedená pohľadávka voči žalovanému. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 3.1.2011, ktorým zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalovaný pohľadávku doposiaľ neuhradil a celkovo dlh žalovaného voči žalobcovi činí sumu 2.677,96 EUR, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2.338,91 EUR a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 na sumu 339,05 EUR. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania poukazujúc na § 3 nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z..
Súdu sa nepodaril zistiť pobyt žalovaného, preto mu súd v súlade s § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Do konania vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO:42176778, ktorý vzniesol námietku premlčania všetkých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali zročnými v období viac než troch rokov od doručenia žaloby súdu. Poukázal na to, že keďže žaloba bola súdu doručená dňa 3.7.2012 a splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.11.2010, nepremlčaných je 17 splátok (07/2009 - 11/2010). Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 34,99 EUR, preto pohľadávku žalobcu považuje vedľajší účastník za dôvodnú len do výšky 594,83 EUR. Žiadal, aby súd tak zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 594,83 EUR so zákonným úrokom z omeškania a aby v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a aby mu priznal náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, listinnými dôkazmi doloženými v spise, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2010 a z oznámenia pôvodného veriteľa Havel, Holásek & Partners zo dňa 3.1.2011 o postúpení pohľadávky ( § 526 ods.2 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere č.0352306660 uzavretú medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným dňa 29.11.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému vo výške 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 EUR. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal predmetný úver splácať v mesačných splátkach po 1.054,-Sk t.j. 34,99 EUR. Splátky mal žalovaný platiť mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.12.2005. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.11.2010. Úroková sadzba bola účastníkmi, resp. zmluvnými stranami dohodnutá na 17,30 % ročne ako pevná do konečnej splatnosti úveru. Poplatok za správu úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý na 50,-Sk mesačne.
V zmysle bodu 7.2.4 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo uvedené, že banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a to splnením podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom.
V bode 7.3.2 Všeobecných obchodných podmienok bolo stanovené, že pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere.
V bode 7.4.1 Všeobecných obchodných podmienok bolo stanovené, že zmluva o úvere stanoví výšku a typ úrokovej sadzby, t.j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia.
V bode 7.4.2 je stanovené, že úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
Z písomného podania žalobcu zo dňa 23.4.2014 súd zistil, že žalovaný uzatvoril dňa 29.11.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č.0352306660, v súlade s ktorou Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému úver vo výške 1.327,76 EUR a to jednorázovo a bezhotovostne a ktorý úver žalovaný čerpal v plnej výške dňa 29.11.2006 (správne 29.11.2005 - poznámka súdu). V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť Slovenskej sporiteľni za úver dohodnutý úrok vo výške 17,30 % ročne. Táto úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná do konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úrokov bola v zmluve dohodnutá mesačne a to vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do dňa postúpenia pohľadávky, teda do dňa 21.10.2010 a od uvedeného dňa boli počítané zvlášť. Úver bol poskytnutý bez poplatku. Zmluvné strany si dohodli poplatok za správu úveru a to vo výške 1,66 EUR, ktorá výška sa zmenila od 1.7.2006 na sumu 1,99 EUR mesačne a od 1.10.2010 na sumu 2,99 EUR mesačne, pričom poplatok za správu úveru bol splatný vždy ku koncu mesiaca v zmysle čl.2 bodu 3 zmluvy. Poplatky boli účtované do dňa postúpenia pohľadávky. V zmysle zmluvy bol žalovaný povinný splácať úver v mesačných splátkach vo výške 34,99 EUR, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2005 a posledná dňa 20.11.2010. Uvedený systém splácania bol nastavený pre prípad, že žalovaný bude uhrádza splátky riadne a včas. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 557,60 EUR, pričom prvýkrát v omeškaní bol s deviatou splátkou vo výške 35,95 EUR, ktorú neuhradil riadne a včas ( v deň splatnosti uhradil žalovaný 28,74 Sk). Úhrady žalovaného v celkovej výške 557,60 EUR boli v sume 162,30 Sk ( 5,39 EUR ) započítané na splatný úrok z omeškania a v sume 16.636,34 Sk ( 552,23 EUR) na istinu úveru. Ku dňu 21.10.2010 žalovaný voči žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi mal pohľadávku v sume 2.677,96 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 2.338,91 EUR a z vyčíslených úrokov z omeškania do 21.10.2010 vo výške 339,05 EUR. Uvedené vyplýva aj z prehľadu platieb úveru, resp. z výpisov z úveru č.0352306660.
Predmetom tohto konania je zaplatenie dlhu zo spotrebiteľského úveru.
Ustanoveniami Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. sa spravujú právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Keďže medzi účastníkmi konania ide o vzťah upravený v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, riadia sa ich vzájomné vzťahy ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 25f zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
Podľa § 25f ods. 6 citovaného zákona, zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 7 citovaného zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 ods. 8 citovaného zákona, veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania všetkých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali zročnými v období viacej než troch rokov od doručenia žaloby súdu. Poukázal na to, že v danom prípade je nepremlčaných 17 splátok (obdobie 07/2009 - 11/2010), teda nepremlčaný je dlh vo výške 594,83 EUR pri dohodnutej výške mesačnej splátky v sume 34,99 EUR. Právny predchodca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že žalobca má za to, že jeho nárok nie je premlčaný, poukázal na to, že žalovanému ako dlžníkovi bola daná možnosť splácať poskytnutý úver v splátkach. Poukázal na konečnú splatnosť úveru, do ktorej lehoty bol žalovaný ako dlžník povinný vrátiť svoj dlh. Poukázal na to, že žaloba bola podaná dňa 3.7.2012, žalovaný bol povinný dlh splatiť do 20.11.2010. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná včas, jeho nárok premlčaný nie je. Poukázal na to, že dňom 21.11.2010 sa žalovaný so svojim nárokom dostal do omeškania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena ( oslabenie ) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie
pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať dôvodnosťou žaloby.
Ochranu spotrebiteľa poskytuje aj inštitút posudzovania premlčania uplatneného nároku ex offo, aj bez toho, že sa dlžník premlčania dovolá.
Ku dňu 13.6.2014 nadobudol účinnosť § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1.5.2014 zmenený a doplnený zákon č. 550/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods. 1 stanovuje, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch ( procesnej činnosti súdu ), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní - porovnaj poslednú vetu ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a lex specialis ( § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie ( správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty ) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka. Z uvedenému vyplýva záver o procesnoprávnom charaktere právnej normy § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalšou otázkou skúmania bola otázka časovej pôsobnosti, teda uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej norme v čase. Zdalo by sa, že vyargumentovaním procesnoprávneho charakteru právneho pravidla § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v argumentačnej línii zodpovedaná i otázka jeho časovej pôsobnosti. Avšak táto otázka si zaslúži hlbšiu pôsobnosť. Otázka časových súvislostí problematiky pôsobnosti právnych noriem vykazuje nielen značnú náročnosť, predovšetkým v rovine právnej abstrakcie, no i značné penzum vo všeobecnosti - opätovne je to do istej miery zapríčinené absenciou hlbšej analýzy inštitútov, akými sú platnosť a účinnosť právnych noriem, derogačné a abrogačné klauzuly, legisvakancia a pod. Tzv. intertemporálne právo však predstavuje len istú časť problematiky časovej pôsobnosti právnych noriem, konkrétne tú časť, ktorá pojednáva o koexistencii skoršej ( zrušenej, neplatnej, neúčinnej ) právnej úpravy a právnej úpravy novej ( účinnej ). Rozdiel medzi pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem zásadný nie je. Pravidlom a vlastne pojmovým znakom právnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, nie spätne. Právny a širší sociálny záujem na stabilite právnych vzťahov, právnej istote a ochrane nadobudnutých práv však v zásade legitimizuje úvahy o inom časovom pôsobení právnych noriem. Z hľadiska legislatívneho vyjadrenia túto problematiku obsahujú tzv. intertemporálne ( prechodné ) ustanovenia právnych predpisov - alebo aj neobsahujú. Sú prípady, ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď zákonodarca mlčí a nestanovuje žiadne pravidlá časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy. Inak povedané z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase dopredu. Spravidla však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov ( ale aj plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností ). Aj keby tomu tak nebolo, je to vyvoditeľné z ústavnokonformného výkladu s odkazom na požiadavku právnej istoty a dôvery subjektov práva v právo samotné. Tak je tomu i v skúmanom prípade. Výkladovo súd ustálil, že v prípade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ide o normu procesnú, a zároveň, ak zákonodarca nestanovil osobitný právny ( intertemporálny ) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Ak teda platí, že
právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, súd prihliada na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia v začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:
1. márne uplynutie premlčacej lehoty, 2. dokonanie premlčania v súdnom konaní ( spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplynutie súdom ex officio ).
Súd vychádzajúc zo zásady hospodárnosti skúmal, či v danom prípade došlo k premlčaniu práva. Konečná splatnosť úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na deň 20.11.2010. Žaloba bola podaná dňa 3.7.2012 a z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedená konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2010. Keďže žaloba bola podaná žalobcom 3.7.2012, v danom prípade nedošlo k premlčaniu dlhu, keďže neuplynula zákonom stanovená trojročná premlčacia lehota.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava, IČO:00151653 a žalovaným bola uzatvorená v písomnej forme zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade so zákonom č.129/2010 Z.z. dňa 29.11.2005, číslo 0352306660. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 40.000,-Sk, t.j. 1.327,76 EUR a žalovaný sa predmetný spotrebiteľský úver zaviazal platiť pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20.dňu v mesiaci vo výške 1.054,-Sk, t.j. 34,99 EUR, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 20.12.2005 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.11.2010. Bola dohodnutá úroková sadzba 17,30 %, ktorá bola dohodnutá ako pevná do konečnej splatnosti úveru. Bol dohodnutý poplatok za správu úveru na 1,66 EUR mesačne, ktorá výška sa zmenila od 1.7.2006 na sumu 1,99 EUR mesačne a od 1.10.2010 na sumu 2,99 EUR mesačne, pričom poplatok za správu úveru bol splatný vždy ku koncu mesiaca v zmysle čl.2 bodu 3 zmluvy. Poplatky boli účtované do dňa postúpenia pohľadávky. RPMN bolo dohodnuté na 9,59% ročne.
Z listinných dôkazov doložených žalobcom jednoznačne vyplýva dlh žalovaného voči žalobcovi a ktorý činí sumu žalovanú, t.j. 2.677,96 EUR a ktorá pozostáva výšky istiny 2.338,91 EUR a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do 26.10.2010 vo výške 339,05 EUR.
Súd zhodnotiac zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, žalovaná suma vyplýva so žalobcom predložených listinných dôkazov. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2012, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Okrem zaplatenia sumy 2.677,96 EUR sa žalobca domáhal aj zaplatenia príslušenstva. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na deň 20.11.2010, do omeškania sa tak žalovaný s istinou úveru - 2.338,91 EUR dostal od 21.11.2010, teda tak, ako to žiadal.
žalobca. Keďže žalobcom uplatňovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, súd preto vyhovel žalobcovi aj v časti ním uplatňovaného príslušenstva.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 160,50 EUR a z trov právneho zastúpenia z hodnoty sporu za 4 úkony právnej pomoci po 111,21 EUR (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia zo dna 19.9.2011, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 20.6.2012, § 10 ods. 1 , § 13a ods. 1 písm. c, d vyhlášky č. 655/2004 Z.z účinnej od 1.7.2013 - písomné podanie vo veci samej zo dňa 6.5.2013 - námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka, 1 x účasť na pojednávaní dňa 2.2.2016 ) + paušál 2 x 7,63 EUR + 1 x 7,81 Eur, + 1 x 8,58 EUR, t. j. 31,65 EUR (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ) + 20 % DPH zo sumy 476,49 EUR, čo činí sumu 95,30 EUR ( § 18 ods. 3 vvhl. č. 655/2004 Z.z. ). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 571,79 EUR a spolu trovy v konaní úspešného žalobcu činia sumu 732,29 EUR, a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., č. účtu: X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C.: XXXXXXXXX.
Súd nepriznal žalobcovi trovy konania za 1 úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 6.5.2013 - vyjadrenie k odporu vedľajšieho účastníka z dôvodu, že v danom prípade odpor podaný nebol a preto ide o neúčelné vynaloženie trov.
O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal s poukazom na neúspešnosť v spore žalovaného, na strane ktorého vystupoval.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.