Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-339-2014.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/339/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Y.B. L., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX/XX, XXX XX V., občan SR, o zaplatenie sumy 400,92 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 293,93 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 30.1.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 400,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne odo dňa 23.5.2007 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské financovanie v Slovenskej republike. Odporca dňa 9.1.2007 v meste Šaštín - Stráže v predajni Elektro - MIX uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. na nákup domáceho kina zn. Philips a fotoaparátu zn. Olympus, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8.855 Sk. Tento úver sa zaviazal vrátiť spolu s úrokom v 18 mesačných splátkach po 671 Sk v celkovej výške 400,92 € (12.078 Sk). Keďže klient úver nesplácal, navrhovateľ dňa 22.5.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dodatočným šetrením navrhovateľ zistil, že v predmetnej veci bol uvedený do omylu, lebo odporca uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa Jozef Nemec, Hudecova 165, Gbely, s čistým mesačným príjmom 13.700 Sk, kde však nikdy nepracoval. Odporca bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 32/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2010, že spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu. Predmetným rozhodnutím podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. U odporcu je porušením právnej povinnosti konanie, ktorým vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Za skutočnú škodu sa pokladá ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, táto bola vyčíslená sumou 293,93 € (istina poskytnutého úveru). Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu. Pre jeho výšku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu. Vychádza sa zo sumy, ktorú by za normálnych okolností poškodený získal,
s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. V tomto prípade ušlý zisk je suma zmluvného úroku ako vopred dohodnutej odplaty za užívanie istiny úveru, keďže úver je odplatný právny úkon. Odporca sa zaviazal splatiť úver s dohodnutým úrokom vo výške 106,98 € (3.223 Sk). Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Vzhľadom na citované ustanovenie vzťah medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou je nutné považovať za vzťah príčiny a následku, pretože toto bolo odporcovi preukázané už v trestnom konaní na Okresnom súde Senica. Zavinenie odporcu bolo riadne dokázané a bol uznaný vinným z trestného činu. navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody vo výške 400,92 €, ktorá bola spôsobená trestným činom a pozostáva zo skutočnej škody vo výške 293,93 € a ušlého zisku vo výške 106,98 €. Sadzba úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne bola stanovená k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 23.5.2007 (deň nasledujúci po dni zosplatennia úveru).
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania na pojednávanie mali vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní účastníci konania neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., trestným rozkazom Okresného súdu Senica č.k. 1T 32/2009 zo dňa 17.3.2010, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 32/2009 a zistil tento skutkový stav veci:
Odporca dňa 9.1.2007 uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu č. 3701036595, ktorá má formu vopred pripraveného, predtlačeného formulára. V mene obchodnej spoločnosti veriteľa zmluvu uzatváral jeho splnomocnený zástupca (predávajúci) Predajňa ELEKTRO - MIX v Šaštíne - Strážach, evidenčné číslo predajne 1069. Odporca bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom, ďalej boli v zmluve uvedené jeho kontaktné údaje (mobilný telefón, doručovacia adresa). V bodoch 26 až 34 zmluvy sú obsiahnuté údaje o zamestnaní klienta, podľa ktorých mal byť odporca zamestnaný u Jozefa Nemca od 09/2006 so sídlom Hudecova 165 v Gbeloch s čistým mesačným príjmom 13.700 Sk. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 8.855 Sk na zakúpenie domáceho kina zn. Philips a fotoaparátu zn. Olympus. Odporca pri podpise zmluvy zaplatil v hotovosti sumu 3.795 Sk z celkovej predajnej ceny tovaru 12.650 Sk a zostatok kúpnej ceny bol financovaný z poskytnutého úveru. Úver mal byť splatený v 18 mesačných splátkach vo výške 671 Sk splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 9.3.2007. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Klient svojim podpisom výslovne prehlasuje, že všetky údaje uvedené v tejto zmluve, prípadne tie, ktoré ústne či písomne uvedie zástupcovi spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. sú pravdivé. Ďalej prehlasuje, že ak uviedol ako svoj zdroj príjmu ´zamestnanec´ nie je v skúšobnej dobe, nie je s ním vedené jednanie o ukončení pracovného pomeru a tento nekončí ani iným spôsobom. Súčasne klient prehlasuje, že si je vedomý dôsledkov uvedenia nepravdivých údajov, hlavne skutočnosti, že takéto jednanie môže byť klasifikované ako trestný čin. V prípade, ak v kolónke 26 tejto úverovej zmluvy je uvedené ako zdroj príjmu ´zamestnanec´, klient vyhlasuje na svoju česť, že má uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú, resp. na dobu určitú, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu so spoločnosťou, nie je v skúšobnej dobe, ako aj to, že tento pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí.
Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Senica č.k. 1T 32/2009 zo dňa 17.3.2010, odporca Ján Polák bol uznaný vinným, že dňa 9.1.2007 po predchádzajúcej dohode spoločne s ďalšími tromi obvinenými, vylúčenými na samostatné konanie, prišli do Šaštína - Stráží, kde na Nám. slobody 956 v predajni Elektro - MIX obv. Ján Polák uzatvoril úverovú zmluvu č. 3701036595 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup domáceho kina zn. Philips a fotoaparátu zn. Olympus v celkovej hodnote 12.650 Sk, pričom pri uzatváraní zmluvy obv. Ján Polák podľa pokynu ďalšieho obvineného do tejto uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa Jozef Nemec, Hudecova 165, Gbely, s čistým mesačným príjmom 13.700 Sk, kde však nikdy nepracoval,
ďalší obvinený zaplatil akontáciu vo výške 3.795 Sk a po prevzatí tovaru z predajne ďalší traja obvinení domáce kino a fotoaparát odpredali neznámej osobe a ďalšie dohodnuté mesačné splátky uhrádzané neboli, čím spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, spôsobili škodu vo výške 400,92 € (12.078 Sk), teda spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 2 roky. Poškodená spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. bola v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným vo vzťahu k odporcovi dňa 22.5.2010.
Z trestného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 32/2009 súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 12.078 Sk podaním zo dňa 22.8.2007 adresovaným OR PZ v Senici, ktorým sa ako poškodená strana pripojil k trestnému stíhaniu voči odporcovi. Uznesením OR PZ v Senici ČVS: ORP-626/OEK-SE-2007 zo dňa 3.1.2008 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo odporcovi vznesené obvinenie za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Odporca uznesenie prevzal dňa 7.1.2008. Pri výsluchu odporcu konanom dňa 10.1.2008 na útvare PZ - 1. v Senici odporca uviedol, že o termíne preštudovania si spisu po skončení vyšetrovania nežiada byť vyrozumený a tohto práva sa výslovne vzdal. Dňa 20.2.2009 bola na Okresnom súde Senica podaná obžaloba na odporcu (okrem iných tam uvedených obvinených) vo veci spáchania prečinu úverového podvodu spolupáchateľstvom. Obžaloba bola doručená odporcovi do vlastných rúk dňa 29.1.2010.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 135 ods. 1, veta tretia O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrhu je možné vyhovieť len čiastočne. Právnym dôvodom nároku uplatneného v návrhu na začatie konania je náhrada škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi trestným činom, za spáchanie ktorého bol odporca právoplatne odsúdený. Škodové konanie odporcu spočívalo v tom, že odporca ako dlžník uzatvoril s navrhovateľom ako veriteľom úverovú zmluvu za účelom úhrady časti kúpnej ceny tovaru formou úveru poskytnutého navrhovateľom vo výške 293,93 € (8.855 Sk), pričom v tejto zmluve odporca úmyselne uviedol veriteľa do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, keď uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa Jozefa Nemca, Hudecova 165, Gbely, kde však nikdy nepracoval. Odporca žiadnu splátku zo zmluvy o úvere neuhradil a spôsobil tak navrhovateľovi škodu, ktorá bola uplatnená vo výške 400,92 eur a pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 293,93 € a ušlého zisku (zmluvného úroku) vo výške 106,98 €. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Senica sp. zn. 1T 32/2009 bol odporca právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu spolupáchateľstvom, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale môže znamenať aj záver o vzniku určitej ujmy, ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Na trestnosť páchateľa trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku na úver. Pri trestnom čine úverového podvodu podmienkou trestnosti je aj to, aby páchateľ takým konaním inému spôsobil malú škodu. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný spôsobením malej škody. V trestnom konaní súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo dospel k záveru, že odporca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu (vrátane toho, že týmto konaním spôsobil navrhovateľovi škodu) a súd je týmto rozhodnutím viazaný v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p., teda predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie) boli splnené a otázkou zostáva posúdenie výšky spôsobenej škody, nakoľko navrhovateľ ako poškodený v trestnom konaní bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na samostatné, občiansko-súdne konanie.
Pokiaľ je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku zvyčajne necítia byť viazané. Túto úvahu treba považovať za správnu, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ustanovení § 135 OSP. (R 27/1977). Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, keď je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní
nie je viazaný v zmysle § 135 ods. 1, pokiaľ ide o výšku škody. (R 22/1979) Z vyššie citovaného vyplýva, že hoci vo výrokovej časti trestného rozkazu Okresného súdu Senca č.k. 1T 32/2009 zo dňa 17.3.2010 bola škoda spôsobená konaním odporcu navrhovateľovi vyčíslená sumou 400,92 €, súd touto časťou výroku trestného rozkazu nie je viazaný.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. V danom konaní skutočnú škodu predstavuje istina úveru poskytnutého odporcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 9.1.2007 (t.j. finančné prostriedky, ktoré boli odporcovi reálne poskytnuté a o ktoré bol zmenšený majetok navrhovateľa ako poškodeného) a za ušlý zisk navrhovateľ označil zmluvné úroky, ktoré mal odporca uhradiť podľa zmluvy vo výške 106,98 €. Navrhovateľ v návrhu poukázal, že ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu a za normálnych okolností by dojednanú sumu úrokov získal, nebyť protiprávneho konania škodcu. Súd sa s vyššie uvedeným názorom navrhovateľa pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úrokov z úveru titulom ušlého zisku nestotožnil. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok len na zaplatenie istiny úveru bez zmluvných úrokov, nakoľko nárok na zaplatenie ušlého zisku a jeho výška neboli v konaní preukázané. Pri tomto závere sa súd opiera o rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Avšak tu nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku. Požadovaná výška zmluvného úrokuje je iba na úrovni tvrdenia navrhovateľa a nie je preukázaným ušlým ziskom podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré by poskytli súdu dostatočný podklad pre záver, že navrhovateľ mal príležitosť uzavrieť totožnú zmluvu o úvere aj s iným subjektom za rovnakých podmienok ako s odporcom. Zo zmluvy o úvere č. 3701036595 zo dňa 9.1.2007 nie je možné vychádzať pre jej neplatnosť. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky peňazí (v čase uzavierania zmluvy o úvere) konal v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil (R 54/1967, R 15/1969 a R 57/1978-III). Škoda, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha podaným návrhom, vznikla následkom trestného činu podvodu, t.j. v situácii, keď odporca už pri uzatváraní zmluvy nemal úmysel úver (istinu) vrátiť a ak nemal úmysel vrátiť istinu, potom nemohol mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek úroky z tejto istiny. Vôľa odporcu v tomto smere neexistovala. Nie je zrejmé, či by si odporca dohodol aj úroky a v akej výške, ak by zmluvu uzatvoril riadne. Z uvedeného dôvodu, keď nárok na ušlý zisk reprezentovaný úrokmi z úveru nemožno považovať za preukázaný, súd návrh v tejto časti zamietol.
V časti uplatnených úrokov z omeškania súd návrhu čiastočne vyhovel, keď dospel k záveru, že odporca sa dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po tom, čo mu bola doručená obžaloba, t.j. dňom 30.1.2010. Súd má za to, že nemožno zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pohľadávky, nakoľko právnym dôvodom návrhu na začatie konania nie je plnenie zo zmluvy o úvere, ale náhrada škody. Úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka príslušenstvom pohľadávky, sú teda viazané k pohľadávke. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011). Ak predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa spočívajúca v jeho práve na náhradu škody spôsobenej trestným činom, aj právna povaha úrokov z omeškania ako príslušenstva tejto pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Pri úrokoch z omeškania nie je dôvod vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy a prvý deň omeškania posudzovať podľa konečnej alebo predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky. Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou ani ustanovený právnym predpisom, jeho splatnosť sa preto posudzuje podľa § 563 Obč. zákonníka a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ prvýkrát uplatnil v prípravnom konaní.
Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 6 To 8/02 zo 16. apríla 2002), páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške, teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Vzhľadom k tomu, že odporca sa v danom prípade v prípravnom konaní vzdal práva na preštudovanie spisu, súd má za to, že prvýkrát sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške až prevzatím obžaloby, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 29.1.2010. Do omeškania s plnením peňažného dlhu sa teda dostal dňa 30.1.2010, a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny od 30.1.2010, a to v sadzbe 8,5 % p.a. uplatnenej navrhovateľom, ktorá je v súlade s Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. (podľa vykonávacieho predpisu navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne
- základná sadzba ECB 1 % platná k 30.1.2010 zvýšená o 8 percentuálnych bodov, avšak súd nemôže prekročiť návrh navrhovateľa).
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v konaní úspešnejšiemu navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si trovy konania nevyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli. V takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)