Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Moniky Géciovej PhD., v právnom spore žalobcu: Q. Ď., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, C., právne zastúpený: Mgr. Marcelom Kandríkom, advokátom, AK Prešov, ul. Grešova 7, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ul. Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ SIMA plus Krompachy, s.r.o., ul. Maurerova 935/13, Krompachy, IČO: 47426136, právne zastúpený: JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, 2./ Lidl Slovenská republiky, v.o.s., so sídlom ul. Ružinovská 1E, Bratislava 2, 3./ Mesto Krompachy, Námestie Slobody 1, Krompachy, 4./ Slovnaft a. s., Bratislava, Vlčie hrdlo 1, Bratislava, 5./ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Košice, ul. Ďumbierska 14, Košice, 6./ Z. E., E. XXXX/ XX, C., 7./ TATRA ATELIÉR s.r.o., Nám. sv. Egídia 45/78, Poprad, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2019/048819 zo dňa 03.10.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice, číslo: OU-KE-OVBP2-2019/048819 zo dňa 03.10.2019 a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania.

III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. až 7. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1./ Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Mesta Krompachy č. j. 12995/2019/ÚK-R/Čá zo dňa 22.07.2019, ktorým bola podľa § 39 a § 39a stavebného zákona umiestnená stavba „Obchodno-skladové centrum, Krompachy“ na pozemkoch parc. č. C KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú., C. pre navrhovateľa spoločnosť SIMA plus Krompachy, s.r.o., IČO: 47426136, so sídlom Maurerova č. 935/13 Krompachy.

2./ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že má za to, že v danom prípade preskúmaním predloženého spisového materiálu tunajší odbor dospel k záveru, že stavebný úrad sa riadil zákonom stanoveným postupom pri umiestnení stavby. Taktiež v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku náležite zistil skutkový a právny stav veci a za týmto účelom obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Správny orgán dal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Stavebný úrad taktiež rozhodol o námietkach účastníkov konania a zároveň návrh na umiestnenie stavby posúdil podľa stavebného zákona ako aj v súlade s vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebných predpisov a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a jej umiestnením nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práv a právom chránené záujmy účastníkov konania nad prípustnú mieru.

3./ V odôvodnení poukázal žalovaný na Územný plán mesta Krompachy, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Krompachy č. 24/C, 24/E- 3 dňa 29.10.2002, ku ktorému boli v roku 2011 schválené zmeny a doplnky Územného plánu mesta Krompachy, tieto však neriešili oblasť, kde sa má uvedená stavby umiestniť. Predmetná navrhovaná stavba sa bude nachádzať v urbanistickom obvode Maša, čo vyplýva z grafickej časti územného plánu a bližšie to upravuje Textová časť „A“ územného plánu mesta, kde danú oblasť špecifikuje v priestorovej štruktúre mesta Krompachy v bode 5.2.2, pričom urbanistický obvod Maša zaberá rozsiahle plochy zástavby pri E. ulici a okolie ulíc A. až po futbalový štadión. Okolie ulíc A. a E. je navrhovaná zmiešaná zástavba mestského charakteru, vnútorné priestory sú využité pre intenzívnu nízkopodlažnú obytnú zástavbu. Žalovaný poukázal na to, že územný plán mesta Krompachy „ A“ textová časť v bode 5.2.3 Regulácia funkčného využitia plôch, ktorá definuje územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného „Bm“ odsek c) stanovuje to, že výnimočne prípustné sú: maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky, slúžiace pre obsluhu tohto územia.

4./ Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že objekt je navrhnutý ako maloobchodná predajňa kusového stavebného materiálu. Na základe uvedeného podľa žalovaného umiestnenie stavby nie je v rozpore s platným územným plánom mesta Krompachy, keďže ako už bolo uvedené vyššie (v odseku vyššie v odôvodnení rozhodnutia) výnimočne je prípustné v danom území umiestňovať maloobchodné zariadenia a predmetné zariadenie, ktoré má byť na danom území umiestnené, spĺňa podmienky dané územným plánom mesta. V danom prípade prevádzka bude slúžiť ako maloobchodná predajňa . Územný plán mesta podľa žalovaného nešpecifikuje druh maloobchodnej predajne, ktorá má byť umiestnená v danom území, zároveň ani nestanovuje z akých konštrukčných materiálov má byť stavba vyhotovená. Z uvedeného dôvodu nemôže stavebný úrad prekročiť kompetencie a musí vychádzať podľa platného územného plánu obce - mesta a na základe toho rozhodnúť.

5./ Pokiaľ ide o námietku, že obchodné centrum obsahuje aj skladové priestory, ktoré v danom prípade územný plán nepovoľuje, žalovaný uviedol, že správny orgán pri posudzovaní vychádza z predloženej projektovej dokumentácie navrhovateľom a správnym orgánom nebol povolený samostatný skladový priestor. Predmetný sklad je súčasťou maloobchodného centra a jeho veľkosť netvorí ani cca 1/3 predajnej plochy. Pokiaľ ide o námietku vo veci nevyhodnotenia stavby obchodného centra stavebným úradom z hľadiska slúžiacej k účelu k obsluhe predmetného územia, je nutné uviesť, že súčasťou stavby budú aj obslužné komunikácie, ktoré budú slúžiť obsluhe daného územia.

6./ V závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že má za to, že správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí vyhodnotil námietky v odôvodnení rozhodnutia dostatočne a logickým spôsobom vyhodnotil stavbu maloobchodného centra s príslušným platným územným plánom mesta, použil pri svojom vyhodnotení správnu úvahu, ktorá vychádzala z platných podkladov ako je platný územný plán mesta a príslušných právnych predpisov.

II. Správna žaloba

7./ Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namieta to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že vychádzajúc z platného územného plánu mesta Krompachy je jednoznačne predložený návrh v rozpore s platným územným plánom, textová časť A, bod 5.2.3. Regulácia funkčného využitia plôch, pričom predmetné územie je z hľadiska územného plánu a jeho záväzných častí ako územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažné, kde v bode c/ uvedené, že je možné výnimočne umiestňovať maloobchodné predajne, stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky, slúžiace pre obsluhu tohto územia. Žalobca má za to, že žalovaný pri posudzovaní súladu/nesúladu nezohľadnil dostatočným spôsobom naplnenie podmienok, ktoré územný plán mesta Krompachy v namietanej

časti vyžaduje pre umiestňovanie stavieb. Žalobca poukázal na to, že územný plán mesta Krompachy v bode 5.2.3. písmeno c) stanovuje pre umiestňovanie maloobchodných prevádzok kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to jeho výnimočnosť a obsluhu daného územia, ako aj územia čistého bývania mestského typu - nízkopodlažného, pričom územie čistého bývania nízkopodlažného slúži výlučne na bývanie. Hlavnou podmienkou vydania územného rozhodnutia podľa žalobcu je to, aby navrhovaná zmena bola v súlade s územným plánom obce a územným plánom zóny. Poukázal na to, že navrhovaná stavba predstavujúca Obchodno-skladové centrum predstavuje podľa projektovej dokumentácie predajňu spoločne so skladovými priestormi o rozlohe 1 096,53 m2, pričom v projektovej dokumentácii bola táto predajňa označená ako maloobchodné zariadenie osobných služieb slúžiace pre obsluhu tohto územia. Žalobca má za to, že umiestnenie stavby takéhoto rozsahu (tabuľka bod 10.4. projektu - 25 návštevníkov za dve hodiny) a rozlohy pre územie čistého bývania je v rozpore s územným plánom. Navrhovaná rozloha centra v zóne, ktorá je územným plánom mesta Krompachy a jeho záväznými časťami vyhradená výlučne pre bývanie, nemôže nezasahovať do územného plánu mesta Krompachy. Podľa žalobcu sa žalovaný pri výklade záväznej časti územného plánu týkajúcej sa danej zóny čistého bývania v bode 5.2.3. nevenoval základnej podmienke, ktorou je výnimočnosť tejto prevádzky a jej účelu alebo cieľu, ktorým je obsluha tohto územia. Pre takto charakterizované územie je podľa žalobcu pri splnení podmienok výnimočnosti, maloobchodu a obsluhy územia, rozumné a primerané, že ide o prevádzky slúžiace základnej občianskej vybavenosti a nie sú zdrojom rušenia okolitého obytného prostredia. Navrhovaná prevádzka svojim rozsahom presahuje aj niektoré veľké predajne obchodných reťazcov. Navrhované obchodno-stavebné centrum svojím rozsahom nemôže slúžiť výlučne obsluhe daného územia, čo vyžaduje územný plán mesta. Navyše podľa časti A bod 5.2.3. bod c) nie je možné na danom území zriaďovať skladové priestory, nakoľko sa s nimi v zónach čistého bývania ani nepočíta. Prvostupňový správny orgán napriek uvedenému vydal územné rozhodnutie navrhovateľovi, ktorý jednoznačne deklaroval v navrhovanej stavbe zriadiť rozlohou pomerne veľké skladové priestory, práve z dôvodu predpokladanej intenzity a rozsahu predaja kusového stavebného materiálu a to všetko v zóne čistého bývania, kde majú byť výnimočne povoľované maloobchodné prevádzky k obsluhe daného územia. Podľa žalobcu predpokladaný rozsah obchodného a skladového priestoru nemôže logicky slúžiť pre obsluhu tohto územia, ako to predpokladá územný plán mesta a jeho záväzné časti, ale vzhľadom k svojej veľkosti bude slúžiť k obsluhe zákazníkov celého mesta Krompachy a jeho širokého okolia, nakoľko predajňa s podobným sortimentom tovaru a porovnateľným rozsahom sa nachádza až v okresnom meste alebo v meste Prešov. Argument žalovaného o tom, že súčasťou navrhovanej komunikácie budú aj jej obslužné komunikácie, ktoré budú slúžiť k obsluhe predmetného územia nemôže obstáť, keďže z projektovej dokumentácie je zrejmé, že tieto obslužné komunikácie majú slúžiť k obsluhe navrhovaného centra a riešiť dopravnú situáciu najmä vo vzťahu k frekvencii a predpokladaného počtu zákazníkov. Žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré navrhovanú stavbu posúdil ako súladnú s územným plánom najmä z hľadiska jej výnimočnosti, maloobchodného charakteru a ani nedefinoval, ako vníma a prečo takúto navrhovanú prevádzku spojenú so skladom o rozlohe viac ako 1000 m2 ako prevádzku spojenú so skladom o rozlohe viac ako 1000 m2 ako prevádzku slúžiacu k obsluhe daného územia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí pri posudzovaní súladu navrhovanej stavby s územným plánom sa obmedzil len na splnenie podmienky „maloobchodnej predajne,“ čo žalobca nerozporuje, keďže by malo ísť o predaj konečnému spotrebiteľovi. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so schváleným a platným územným plánom mesta Krompachy, konkrétne časť „A“ bod 5.2.3 ignorujúc určenú prípustnosť funkčného využitia (zástavby) konkrétnej zóny, urbanistického obvodu XXX-X Maša ako územia čistého bývania mestského typu nízkopodlažné (kódové označenie Bm). Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie v rozpore aj so znením ust. až

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

8./ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.03.2020 k žalobe uviedol, že nie je si vedomý právneho nedostatku a rozporu so zákonom, resp. iným všeobecne záväzným predpisom, ktorý by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu preskúmaného rozhodnutia.

9./ Vo vyjadrení poukázal na územný plán mesta Krompachy, na časť „A“ - Textová časť, na bod 5.2.3 písmeno c) - Regulácia funkčného využitia plôch, ktorá definuje územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného „Bm“ a stanovuje, že výnimočne sú prípustné: - maloobchodné a stravovacie zariadenie, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky slúžiace pre obsluhu tohto územia. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženej projektovej dokumentácie pre územné konanie

navrhovateľom vyplýva, že daný objekt je navrhnutý ako maloobchodná predajňa kusového stavebného materiálu. Na základe uvedeného teda podľa žalovaného umiestnenie stavby nie je v rozpore s príslušným platným územným plánom mesta Krompachy, keďže ako už bolo uvedené je prípustné v danom území umiestňovať maloobchodné zariadenia a predmetné zariadenia, ktoré má byť na danom území umiestnené spĺňa podmienky dané planým územným plánom mesta. V danom prípade ide o maloobchodnú prevádzku, pričom územný plán nešpecifikuje druh maloobchodnej predajne aká má byť umiestnená v danom území a zároveň ani územný plán mesta nestanovuje z akých konštrukčných materiálov má byť stavba vyhotovená. Z uvedeného dôvodu nemôže stavebný úrad prekročiť svoje kompetencie a musí vychádzať podľa územné plánu obce - mesta a na základe tohto rozhodnúť. K námietke, že obchodné centrum obsahuje aj skladové priestory, ktoré v danom prípade územný plán mesta nepovoľuje, k tomuto uviedol, že pri posudzovaní správny orgán vychádzal z predloženej projektovej dokumentácie a správnym orgánom nebol povolený samostatný skladový priestor, predmetný sklad je súčasťou maloobchodného centra a jeho veľkosť netvorí ani 1/3 predajnej plochy. K námietke ohľadom obsluhy predmetného územia obchodného centra je podľa žalovaného nutné uviesť, že súčasťou stavby budú aj jej obslužné komunikácie, ktoré budú slúžiť k obsluhe predmetného územia. Zároveň aj popísal ako posúdil navrhované dopravné napojenie stavby v nadväznosti na jestvujúcu zástavbu troma rodinnými domami.

10. / V rámci prípravy na pojednávanie súd z administratívneho spisu zistil, že účastníkmi administratívneho konania boli aj: spoločnosť SIMA plus Krompachy, s.r.o. ako investor a navrhovateľ umiestnenia stavby; spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s. ako vlastník susednej nehnuteľnosti; Mesto Krompachy ako vlastník susednej nehnuteľnosti; Slovnaft, a.s. ako vlastník susednej nehnuteľnosti; SVP š.p. ako sused a vlastník susednej nehnuteľnosti, Z. E. ako vlastník susednej nehnuteľnosti. Rozhodnutia boli zasielané aj spoločnosti TATRA ATELIER s.r.o., ktorá spoločnosť v konaní bola projektantom. Súd preto následne v zmysle ust. konal aj s týmito subjektmi ako s ďalšími účastníkmi konania. Súd vykonával procesné úkony v rámci prípravy na pojednávanie aj s Mgr. Kandríkom, advokátom žalobcu ako s ďalším účastníkom konania, nakoľko na rozhodnutí žalovaného je uvedené, že rozhodnutie sa doručí aj jemu ako účastníkovi konania z pozície suseda. Na pojednávaní dňa 28.09.2022 však zástupkyňa žalovaného uviedla, že toto označenie Mgr. Kandríka ako účastníka konania však bolo omylom, nakoľko s ním žalovaný konal v administratívnom konaní ako so zástupcom žalobcu.

11./ Spoločnosť SIMA plus Krompachy s.r.o. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2021 uviedla, že so stanoviskom žalobcu uvedenom v podanej žalobe nesúhlasí, má za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a tiež s územným plánom mesta Krompachy. Poukázala na to, že predmetný priestor odpradávna slúžil na podobné účely a zároveň sa v minulosti v tomto priestore nachádzala budova mestských lesov, pričom v areáli boli umiestňované stroje, materiál a iné podobné veci pre stavebné akcie mesta. Taktiež sa v uvedenom priestore pohyboval veľký počet ľudí, tiež sa tu rezalo a štiepalo drevo a táto prevádzka tam bola niekoľko rokov. Spoločnosť SIMA plus Krompachy s.r.o. má za to, že tvrdenia žalobcu sú účelové, poukazuje na históriu danej lokality ako aj súčasnosť, nakoľko v blízkosti sa nachádza nákupné centrum Lidl a tiež ďalšie prevádzky slúžiace pre obsluhu tohto územia. Navrhovaný objekt má slúžiť ako maloobchodná predajňa kusového stavebného materiálu. Predpokladaná frekvencia a počet návštevníkov daného objektu bude v obdobnom rozsahu ako to bolo doteraz. Spoločnosť SIMA plus Krompachy s.r.o. má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne v súlade s územným plánom mesta Krompachy a teda aj s časťou a bodom 5.2.3. tohto územného plánu. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a to výnimočnosť povolenia takejto prevádzky, resp. tvrdenie o nemožnosti zriaďovania skladových priestorov v zóne čistého bývania, či účel prevádzok, je potrebné tieto všetky vyhodnotiť komplexne a vychádzať z relevantných údajov uvedených v predmetných rozhodnutiach a nie z čiastkových, účelových a nekompletných tvrdení žalobcu.

12./ Žalobca v replike k vyjadreniu spoločnosti SIMA plus Krompachy s.r.o. uviedol (replika zo dňa 18.08.2021), že jej vyjadrenie považuje za účelové, okolnosti historického využitia danej oblasti nemajú na územné rozhodnutie o umiestnení stavby absolútne žiaden vplyv a tieto tvrdenia sú bez právneho významu a porovnanie frekvencie počtu ľudí pri nákupnom stredisku o rozlohe viac ako 1000 m2 je pri počte mestských lesov (cca 10 ľudí) bývalého podniku mesta Krompachy úplne mimo pravidiel formálnej logiky. Na žalobe aj naďalej zotrval v plnom rozsahu.

13./ Ďalší účastníci konania - spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s. ako vlastník susednej nehnuteľnosti; Mesto Krompachy ako vlastník susednej nehnuteľnosti, Slovnaft, a.s. ako vlastník susednej nehnuteľnosti; SVP š.p. ako sused a vlastník susednej nehnuteľnosti, Z. E. ako vlastník susednej nehnuteľnosti ani spoločnosť TATRA ATELIER s.r.o. svoje vyjadrenie k žalobe súdu nezaslali a taktiež ani nereagovali duplikou na repliku žalobcu.

IV. Konanie pred súdom

14./ Na prejednanie veci samej súd nariadil na základe žiadosti žalovaného pojednávanie a vo veci rozhodol podľa ust. písmeno a) na pojednávaní dňa 28.09.2022 v neprítomnosti spoločnosti Lidl Slovensko, v.o.s., ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila riadne a včas a taktiež v neprítomnosti spoločnosti Slovnaft, a. s. ako vlastníka susednej nehnuteľnosti a SVP š. p. ako suseda.

15./ Na pojednávaní zotrval tak žalobca na svojej žalobe a svojich vyjadreniach a taktiež ako aj žalovaný na svojom vyjadrení. Zástupkyňa spoločnosti SIMA plus Krompachy, s.r.o. na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, má za to, že obe správne orgány správne vyhodnotili predloženú dokumentáciu a správne posúdili, že táto spĺňa podmienky stanovené územným plánom mesta Krompachy. Ďalší účastník konania - Mesto Krompachy na pojednávaní uviedlo, že má za to, že obe rozhodnutia sú zákonné a odôvodnené a stotožnil sa so záverom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník konania - vlastník susednej nehnuteľnosti Z. E.G. sa zdržal v konaní svojho vyjadrenia a zástupca projektanta - spoločnosti TATRA ATELIER, s.r.o. uviedol, že si je vedomí rozhodnutí správnych orgánov a má za to, že tieto sú správne.

V. Relevantná právna úprava a právny názor správneho súdu

16./ Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

17./ Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.

18./ Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

19./ Podľa 1 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku Územný plán zóny ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, b) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, c) pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia, d) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky, e) chránené časti krajiny, f) zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, g) zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny, h) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, i) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb, j) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.

20./ Podľa písmeno f) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania.

21./ Podľa písmeno b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia).

22./ Podľa písmeno b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Grafická časť územného plánu obce obsahuje hlavné výkresy v mierke alebo v mierke 1:5 000, prípadne v mierke 1:2880 alebo v mierke 1:2000, podľa potreby doplnené výškopisom. Výkres širších vzťahov je v mierke 1:50 000 alebo v mierke 1:25 000. Výkresy grafickej časti obsahujú najmä komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami.

23./ Podľa písmeno e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii riešenie územného plánu zóny obsahuje urbanistickú koncepciu priestorového a funkčného usporiadania územia a funkčného využitia pozemkov a urbánnych priestorov a stavieb, najmä riešenie bývania, občianskej vybavenosti, verejnej dopravnej a technickej vybavenosti, zelene, riešenie priestorovej kompozície a organizácie územia.

24./ Podľa písmeno e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii záväzná časť územného plánu zóny obsahuje presne formulovaný návrh regulatívov na funkčne a priestorovo homogénne jednotky a jednotlivé pozemky vychádzajúce zo zastavovacích podmienok na umiestňovanie stavieb, ktoré určujú spôsob využitia územia a obmedzujú, vylučujú alebo podmieňujú umiestňovanie stavieb na pozemku. Záväzná časť územného plánu zóny obsahuje regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.

25./ Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou () a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

26./ Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadenom v stavebných konaniach v zmysle ust. stavebného zákona, preto ho nebolo možné zo strany stavebného úradu zákonne posúdiť a vyhodnotiť.

27./ Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

28./ Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov.

29./ Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

30./ Podľa ust. o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

31./ Podľa § 47 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32./ Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33./ Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, na základe čoho nie je možné ani posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil a žaloba žalobcu je teda dôvodná.

34./ Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (druhostupňového správneho orgánu) v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o umiestnení stavby číslo 12995/2019/ÚK-R/Čá zo dňa 22.07.2019. Sporným v tomto konaní medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným a ďalším účastníkom konania - spoločnosťou SIMA plus Krompachy s.r.o. bolo to, či navrhovaná stavba - „Obchodno-skladové centrum“ spĺňa podmienku súladu s územným plánom mesta Krompachy. Spornosť spočíva v tom, či navrhovaná stavba je v súlade s podmienkami územného plánu mesta Krompachy konkrétne s podmienkami stanovenými v bode 5.2.3 textovej časti „A“ územného plánu mesta Krompachy, teda či spĺňa podmienku „výnimočnosti maloobchodného zariadenia slúžiaceho obsluhe územia mesta Krompachy - časti mesta - Maša, ktoré je v územnom pláne mesta Krompachy označené ako územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného.“

35./ Po oboznámení sa s administratívnym spisom a preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa má správny súd za to, že v oboch rozhodnutiach absentuje správna úvaha správnych orgánov na základe ktorej tieto ustálili svoj právny záver o tom, že predmetná navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Krompachy.

36./ Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

37./ V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne v týchto intenciách a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé prečo je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom mesta Krompachy a prečo spĺňa podmienky stanovené v bode 5.2.3 textovej časti „A“ územného plánu mesta Krompachy, teda prečo spĺňa podmienku „výnimočnosti maloobchodného zariadenia slúžiaceho obsluhe územia mesta Krompachy - časti mesta - Maša, ktoré je v územnom pláne mesta Krompachy označené ako územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou nielen v tom, že jeho rozhodnutie je ohľadom tohto posúdenia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale zároveň za takejto situácie aj trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.

38./ Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na právnu úpravu územnoplánovacej dokumentácie a poukázať na jej výklad, z ktorého je podľa názoru súdu potrebné vychádzať pri riešení otázky správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o umiestnení stavby.

39./ Legislatíva jednoznačne vymedzuje v akej podrobnosti sa jednotlivé stupne územnoplánovacej dokumentácie majú spravovať a čo majú spĺňať. V prípade územného plánu obce stanovuje, že návrh riešenia má okrem iného obsahovať ( písmeno f) aj určenie regulácie využitia jednotlivých plôch, pričom grafická časť územného plánu obce má obsahovať hlavné výkresy, pričom jedným z výkresov je komplexný výkres priestorového a funkčného využitia územia s vyznačenou časťou riešenia s verejnoprospešnými stavbami ( vyhlášky č. ). Z uvedeného vyplýva, že územný plán obce sa spracováva na úrovni funkčného členenia obce, pričom zároveň z toho vyplýva aj to, že pracuje z funkčnými plochami a parcelami a regulatívy teda platia pre funkčné plochy ako také vrátane koeficientov využitia. Naproti tomu územný plán zóny podľa písmeno e) vyhlášky č. obsahuje koncepciu priestorového a funkčného usporiadania územia a funkčného využitia pozemkov a v záväznej časti podľa písmeno e) vyhlášky č. má obsahovať presne formulované návrhy regulatívov na funkčne a priestorovo homogénne jednotky a jednotlivé pozemky. Z uvedenej právnej úpravy tak vyplýva to, čo majú obsahovať jednotlivé stupne územnoplánovacej dokumentácie a jednak aj to ako sa majú čítať a používať v praxi.

40./ Pokiaľ ide o územnoplánovaciu dokumentáciu mesta Krompachy, táto je spracovaná pre územný plán obce. Územný plán mesta Krompachy bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Krompachy 24C/4, 24E-3 zo dňa 29.10.2002. Ako uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, k tomuto územnému plánu boli schválené doplnky v roku 2011, ktoré však neriešili oblasť, v ktorej má byť umiestnená navrhovaná stavba investora - spoločnosti SIMA plus Krompachy s.r.o..

41./ Zo všeobecne záväzného nariadenia mestského zastupiteľstva mesta Krompachy o záväzných častiach územného plánu mesta Krompachy zo dňa 29.10.2002 (ďalej len VZN) z článku 4 bod c) je zrejmé, že záväznými časťami územného plánu mesta Krompachy sú regulatívy rozvoja mesta a funkčné využitie urbanizovaných a neurbanizovaných častí mesta.

42./ Z článku 7 tretej časti predmetného VZN v bode 2 je stanovené, že pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnom pláne mesta stanovuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť využitia (zástavby) jednotlivých území, ktoré je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb.

43./ Podľa článku 7 bod 3 predmetného VZN reguláciou funkčného využitia sa definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou lokálne stanovuje prípustnosť zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií tak, ako sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta.

44./ V bode 4 článku 7 predmetného VZN je zároveň stanovený systém regulácie budúceho funkčného využitia plôch (s kódovým označením), pričom jedným z nich je územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného (kód Bm).

45./ Z grafickej časti územného plánu mesta Krompachy (komplexný urbanistický návrh - výkres č. 3) vyplýva, že navrhovaná stavba sa bude nachádzať v urbanistickom obvode Maša. Uvedenú oblasť špecifikuje textová časť „A“ územného plánu mesta, kde danú oblasť špecifikuje v priestorovej štruktúre mesta Krompachy v bode 5.2.2. Urbanistický obvod 006-0 - Maša ako je zrejmé z územného plánu zaberá rozsiahle plochy zástavba mestského charakteru, vnútorné priestory sú využité pre intenzívnu nízkopodlažnú obytnú zástavbu.

46./ Územný plán mesta Krompachy v časti „A“ textová časť bod 5.2.3. Regulácia funkčného využitia plôch - bod 5.2.3., pokiaľ ide o územie čistého bývania mestského typu nízkopodlačného (Bm), toto slúži výlučne na bývanie, je na ňom prípustné umiestňovať rodinné domy vo voľnej alebo skupinovej zástavbe s pomocnými objektmi domového príslušenstva a podľa bodu c) tohto ustanovenia

- výnimočne sú prípustné maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky slúžiace pre obsluhu daného územia.

47./ Z investorom predloženej projektovej dokumentácie pre územné konanie vyplýva, že v prípade navrhovanej stavby „Obchodno-skladové centrum Krompachy“ ide o maloobchodnú predajňu kusového stavebného materiálu.

48./ Súd má za to, že územný plán mesta v časti „A“ - textová časť v bode 5.2.3. síce hovorí o tom, že v časti mesta Krompachy, v ktorej má byť umiestnená navrhovaná stavba - územie čistého bývania mestského typu sa výnimočne pripúšťa výstavba maloobchodných prevádzok slúžiacich pre obsluhu tohto územia, avšak tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa žiadnym spôsobom vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s tým, akým spôsobom bude táto maloobchodná prevádzka slúžiť obsluhe tohto územia a ani s tým, prečo je táto prevádzka výnimočne prípustná pre výstavbu v tomto území. Ako vyplýva z textácie samotného územného plánu mesta z vyššie uvedenej časti „A“ bodu 5.2.3. jedná sa o územie, ktoré slúži výlučne na bývanie a len výnimočne pripúšťa výstavby prevádzok tak uvedených. V tomto prípade má súd za to, že rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na vyššie uvedené chýbajúce zdôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v ňom chýba zdôvodnenie toho, prečo práve táto maloobchodná prevádzka je prípustná v tomto území a prečo spĺňa podmienku výnimočnej výstavby v tomto území, ako aj podmienky obsluhy tohto územia v zmysle vyššie citovaného bodu 5.2.3 textovej časti „A“ územného plánu mesta Krompachy. Súd má za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom súladu navrhovanej stavby s územným plánom mesta Krompachy, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní. Vzhľadom k tomu má súd za to, že za takejto situácie, keď je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a absentuje v ňom správna úvaha tak, ako to už súd uviedol vyššie, nie je možné konštatovať, že žalovaný vec správne právne posúdil z hľadiska podmienok prípustnosti navrhovanej stavby v zmysle vyššie uvedených podmienok územného plánu mesta Krompachy. Námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval teda súd za dôvodné. Preto bolo potrebné v zmysle ust. písmeno c) a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu podľa ustanovenia vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

49./ Súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

50./ Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak ako to súd uviedol v bode 49 vyššie, rešpektovať vyššie citované VZN mesta Krompachy, to, že regulatívy tvoria záväznú časť územného plánu mesta Krompachy a záväzne určujú prípustnosť zástavby v jednotlivých častiach mesta a taktiež aj záväzne určujú výnimočne prípustnosť iných objektov v jednotlivých častiach mesta a za takýchto podmienok rozhodnúť o tom, či navrhovaná stavba spĺňa kritéria uvedené v textovej časti „A“ bodu 5.2.3 územného plánu mesta Krompachy, dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha ktorou sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní a aby

bolo zrejmé, prečo podľa neho navrhovaná stavba spĺňa/nespĺňa kritéria výnimočnosti maloobchodnej prevádzky slúžiacej obsluhe územia, v ktorom má byť vybudovaná.

51./ Pokiaľ žalobca navrhoval aj zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, súd vzhľadom k tomu, že žalovaný ako odvolací orgán môže sám ak zistí, že prvostupňový správny orgán pochybil zrušiť jeho rozhodnutie, preto vzhľadom na túto jeho právomoc nerozhodol aj o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

52./ Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

53./ Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

54./ Žalovanému a ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania pre ich neúspech v konaní nepriznal (žalovanému podľa a ďalším účastníkom konania podľa ). Pokiaľ ide o to, že súd v konaní vykonával procesné úkony aj s advokátom žalobcu Mgr. Kandríkom ako účastníkom administratívneho konania, súd o jeho práve na náhradu trov konania nakoniec nerozhodoval, nakoľko na pojednávaní bolo zo strany žalovaného ozrejmené, že aj keď v referáte rozhodnutia žalovaného je uvedené, že sa mu doručuje rozhodnutie ako účastníkovi konania - susedovi, správny orgán s ním v administratívnom konaní konal len ako s advokátom žalobcu.

55./ O výške náhrady trov konania úspešného žalobcu rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

56./ Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiacia odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).