Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Ek-768-2022.pdf
PDF · 96.56 KB
No categories available
35Ek/768/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného č. 1: A. A., E.. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/ XXA, XXX XX J. E. K., zákonne zastúpený: W. D. A., E.. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/XXA, XXX XX J. E. K., oprávneného č. 2: A. A., E.. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/XXA, XXX XX J. E. K., zákonne zastúpený: W. D. A., E.. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/XXA, XXX XX J. E. K., právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Mariánske námestie 6, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 843, proti povinnému: A. A., E.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/ X, XXX XX Ž., o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Margita Rojčeková, A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 799 622, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výške 300 eur z a s t a v u j e.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený č. 1 a oprávnený č. 2 (ďalej len „oprávnení“) sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 14.03.2022, domáhali vymoženia výživného na základe exekučných titulov - Rozsudok č. k. 30P/226/2018 - 378 vydaný Okresným súdom Žilina dňa 08.07.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 1”) a Rozsudok č. k. 7CoP/10/2021 - 471 vydaný Krajským súdom v Žiline dňa 17.03.2021 (ďalej len „exekučný titul č. 2”).
2. Poverením zo dňa 30.05.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Margitu Rojčekovú, so sídlom A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 799 622, ktorý ju vedie pod sp. zn. 141EX 392/22.
3. Dňa 07.07.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). K návrhu na zastavenie sa vyjadrili oprávnení a súdny exekútor.
4. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie pravidelnými úhradami výživného od právoplatnosti exekučného titulu č. 1, ktoré vykonáva k rukám matky oprávnených z účtu IBAN: SK70 5200 0000 0000 1582 6286, ktorého majiteľom je matka povinného K. A. a povinný je jeho disponentom. Podľa výpisu u účtu, ktoré tvorí prílohu jeho podania, v tomto kalendárnom roku povinný vykonal platby vo výške 300 eur v dňoch 12.01.2022, 15.03.2022, 01.04.2022, 14.04.2022, 16.05.2022 o čom mal zákonný zástupca oprávnených informovať súdneho exekútora, príp. mal súdny exekútor overiť platby výživného u oprávnených, čím by sa predišlo tomuto nedorozumeniu. Povinný má za to, že zákonný zástupca oprávnených uviedol súd a súdneho exekútora do omylu, keďže v mesiaci február neprišla platba, ale dňa 15.03.2022 povinný výživné doplatil a v mesiaci apríl poukázal dve platby za mesiace marec 2022 a apríl 2022, čím ku dňu vyhotovenia návrhu na zastavenie nedlhuje na výživnom. Povinný preto žiada
o zastavenie nedôvodnej exekúcie, vrátane trov exekúcie, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia do omylu zákonným zástupcom oprávnených.
5. Oprávnení v rámci svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedli, že jeho tvrdenia o platení výživného sa nezakladajú na pravde. Povinným uvádzané platby prichádzajú z účtu jeho matky, teda nejde o jeho finančné prostriedky a zo žiadnej poznámky alebo informácie nie je zrejmé, že išlo o platbu od povinného. Jediná zrejmá informácia bola, že finančné prostriedky prišli od starej matky oprávnených, ktorá ak chce môže dobrovoľne prispievať na výživu. Oprávnený má tak za to, že dotknuté platby prichádzajú od tretej osoby, ktorá má právo domáhať sa vyplatenia poukázaných finančných prostriedkov, ak by ich vyplatila omylom atď. Keďže povinný nepreukázal, že si plní vyživovaciu povinnosť, oprávnení trvajú na podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 06.06.2022 a návrh na zastavenie exekúcie podal osobne na exekútorskom úrade dňa 07.06.2022, teda bol podaný v zákonnej lehote. Napriek výzve na vyjadrenie sa oprávnení v stanovenej lehote nevyjadrili. Následne dňa 18.07.2022 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávnených, ktoré mu bolo doručené dňa 10.07.2022. K samotnému podaniu povinného súdny exekútor uviedol, že s ohľadom na predložené doklady o úhradách súhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko sa javí, že výživné povinných uhrádza, a zároveň žiadal súd aby rozhodol aj o trovách exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie a zistil, že je čiastočne dôvodný.
12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa predloženej doručenky povinnému doručené do vlastných rúk dňa 06.06.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad osobne dňa 07.06.2022, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a tak má odkladný účinok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je
obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
15. V danej veci súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu č. 1, ktorý nadobudol právoplatnosť v dotknutom výroku dňa 15.04.2021 a vykonateľnosť dňa 11.08.2020, a ktorým bola podľa výroku III povinnému uložená povinnosť v znení cit.: „Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- eur mesačne, na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.09.2018.“ Výrokom I exekučného titulu č. 2, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2021, bol potvrdený exekučný titul č. 1.
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpili oprávnení dňa 14.03.2022 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnili nárok na zameškané výživné vo výške 300 eur (z toho 150 eur na každého oprávneného) a na bežné výživné vo výške 300 eur (z toho 150 eur na každého oprávneného). V návrhu na vykonanie exekúcie v časti Doplňujúce informácie o vyživovacej povinnosti oprávnení uviedli cit.: „Na základe rozsudku OS Žilina má povinný platiť výživné na každého oprávneného vo výške 150,- € mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Povinný k dnešnému dňu nezaplatil výživné na mesiac marec 2022, ktoré bolo splatné 15. februára 2022.“ Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie po odstránení vyzývaných vád a vrátení súdneho poplatku Uznesením sp. zn. 35Ek/768/2022 vydaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa 12.04.2022 (právoplatné dňa 06.05.2022) neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 30.05.2022 súdneho exekútora JUDr. Margitu Rojčekovú.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
19. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
20. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného úhrada vymáhaného nároku, na dôkaz čoho priložil ako dôkaz výpis z účtu.
21. Z výpisu z Internet bankingu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vystaveného Tatra bankou, a. s., organizačná zložka podniku - Raiffeisen banka mal súd za preukázané, že v dňoch 12.01.2022, 15.03.2022, 01.04.2022, 14.04.2022, 16.05.2022 boli zadané platby na spracovanie vo výške 300 eur na účet S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (označeného ako XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX). Z uvedeného vyplýva, že na účet oprávnených (čo mal súd potvrdené z návrhu na vykonanie exekúcie, kde uviedli rovnaký bankový účet) bolo v období január - máj 2022 pripísaná suma v celkovej výške 1 500 eur (5 x 300 eur). Skutočnosť, či išlo o platby z účtu, ktorého majiteľom je povinný alebo jeho matka súd nemal za preukázané, avšak vzhľadom na to, že z dotknutého účtu bola vykonaná platba dňa 12.01.2022 vo výške 300 eur bez bližšej špecifikácie jej účelu a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 14.03.2022, ktorým sa oprávnení domáhali zameškaného výživného len za mesiac marec 2022 má súd za to, že oprávnení mali vedomosť, že povinný uhrádza výživné z dotknutého účtu, a to aj za predpokladu, že jeho majiteľom je matka povinného. Súd preto prisvedčil povinnému, že ním preukázané platby boli vykonané z dôvodu plnenia si vyživovacej povinnosti určenej exekučným titulom č. 1. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že na predídenie ďalším nezrovnalostiam pri platení výživného je vhodné (resp. potrebné) uvádzať pri zadávaní platieb ich účel, t. j. od koho ide platba (zaviazaný rodič), načo je určená (výživné) a na aký mesiac sa má započítať.
22. Podľa § 50 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
23. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
24. Podľa § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
25. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Súd sa ďalej zaoberal aj dobou, kedy boli vykonané povinným preukázané platby v súvislosti s povinnosťou určenou exekučným titulom č. 1 hradiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a s ohľadom na to, že oprávnení si uplatnili nárok len za 1 mesiac zameškaného výživného, a to konkrétne mesiac marec 2022.
27. Výživné má zabezpečovať pravidelné uspokojovanie základných potrieb dieťaťa ako aj jeho ďalších potrieb, preto je potrebné aby ho hradil zaviazaný rodič v pravidelných opakujúcich (spravidla mesačných) splátkach. Pri určovaní zročnosti výživného treba brať do úvahy, že výživné sa platí vopred. Keďže v danom prípade bol povinný zaviazaný na uhrádzanie výživného do 15. dňa v mesiaci vopred, tak splatnosť jednotlivých splátok nastala v mesiaci, ktorý predchádzal mesiacu, za ktorý sa platí výživné. V danom prípade si oprávnení uplatnili zameškané výživné za mesiac marec 2022, a teda povinný mal povinnosť uhradiť toto výživné do 15. februára 2022 (tak ako to uviedli oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie). V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoE/34/2018 zo dňa 25.05.2018 v obdobnej veci, cit.: „... prvým mesiacom, na ktorý bude výživné povinný platiť v pravidelnej dávke bude mesiac, ktorý nasleduje mesiacu, v ktorom mu bol doručený rozsudok odsudzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti v pravidelných sa opakujúcich dávkach. Čo sa týka výživného za mesiace nasledujúce mesiacu, v ktorom bol povinnému doručený rozsudok, treba vychádzať z toho, že v tejto časti rozsudok zaväzuje na dávky splatné v budúcnosti. Preto treba aplikovať § 217 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. Splatnosť dávok (súm) výživného treba tak určiť do budúcna. Splatnosť týchto dávok musí byť určená s ohľadom na hmotnoprávnu úpravu, predovšetkým na vyššie citované ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby bolo výživné poskytnuté už v čase pred skutočným vznikom potreby poskytnutia výživy. V prípade určenia splatnosti dávok (súm) výživného, preto treba výživné na príslušný kalendárny mesiac zaplatiť
do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, resp. do niektorého iného dňa predchádzajúceho mesiaca alebo mesiaca, na ktorý sa suma výživného poskytuje, a to v závislosti od výroku rozhodnutia súdu o platení výživného. V danom prípade, ak je vyživovacia povinnosť určená súdom do 10. dňa každého mesiaca vopred, uvedené znamená, že výživné za určitý mesiac treba zaplatiť do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca.“
28. Povinný vykonal v roku 2022 prvú platbu dňa 12.01.2022, ktorá s poukazom na vyššie uvedené mala byť započítaná na mesiac február 2022 (za predpokladu, že by nemala byť započítaná na niektorý z predošlých mesiacov, ak by bol povinný v omeškaní aj s inými platbami bežného výživného, ktoré si však oprávnení v návrhu na vykonanie neuplatnili, čo však súd nemal za preukázané ani z vyjadrenia oprávnených, ani povinného). Následne do 15. februára 2022 mal povinný uhradiť bežné výživné na mesiac marec 2022, čo však nevykonal. Ďalšiu platbu vykonal až dňa 15.03.2022, ktorá podľa vyjadrenia povinného mala byť započítaná na február 2022, hoci mala byť vykonaná za ním uvedený mesiac do 15. januára. Výživné za mesiac marec 2022 vykonal povinný v zmysle jeho vyjadrenia dňa 01.04.2022, dňa 14.04.2022 za mesiac apríl 2022 a dňa 16.05.2022 za mesiac máj. V nadväznosti na dátum uhradenia výživného súd poukazuje na § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za dátum splnenia prostredníctvom peňažného ústavu považuje dátum pripísania sumy na účet veriteľa, t. j. zákonného zástupcu oprávnených, ktorý bol určený ako platobné miesto plnenia, a nie, ako nesprávne tvrdil povinný, dátum zadania platby v peňažnom ústave (t. j. podľa výpisu z účtu dátumy spracovania, keďže ide o dátumy, kedy povinný platil, nie kedy bolo výživné aj reálne pripísané na účet zákonného zástupcu).
29. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že dňa 14.03.2022 bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, ktoré bolo na základe povinným predložených dôkazov začaté dôvodne, keďže v tom čase si povinný svoju povinnosť v zmysle exekučného titulu č. 1 dobrovoľne nesplnil riadne a včas. Následne povinný vykonal platbu, ktorá mala byť započítaná na oprávnenými uplatnené zameškané výživné za mesiac marec. Dňa 30.05.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 30.05.2022, čím sa podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Súd tak považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za čiastočne dôvodný, a to vo vzťahu k zaplatenému zameškanému výživnému, ktoré bolo uhradené v čase po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd v tejto časti (t. j. zameškané výživné vo výške 300 eur) exekúciu zastavil.
30. Súd má tak za to, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie bolo dôvodné, keďže k vyššie uvedenej úhrade došlo v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a oprávneným tak vznikli v súvislosti s jeho podaním účelne vynaložené náklady, a to za trovy právneho zastúpenia vo výške 57,79 eur, povinný má preto povinnosť uhradiť aj tento nárok oprávnených. Zároveň vzhľadom na dôvodnosť začatia exekúcie patrí aj súdnemu exekútorovi nárok na náhradu jeho trov (vzhľadom na zmenenú výšku vymáhaného nároku), ktoré má povinnosť uhradiť povinný.
31. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
32. Pokiaľ ide o bežné výživné, tu súd dáva do pozornosti, že výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške.
33. Z povinným predloženého výpisu z účtu však vyplýva, že povinný si síce túto povinnosť plní vo vzťahu bežného výživného riadne, t. j. v stanovenej výške (300 eur, z toho 150 eur na každého oprávneného), avšak neplní si ho včas, čo má za následok, že jeho konanie možno považovať za konanie v rozpore s povinnosťou uloženou exekučným titulom č. 1 a súčasne v rozpore so zákonom o rodine. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nemožno vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, keďže si neplní svoju povinnosť tak ako mu bola uložená exekučným titulom č. 1, t. j. vždy do 15 dňa mesiaci vopred.
34. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, úlohou povinného je preto strpieť exekučné konanie za účelom vymoženia výživného a trov exekúcie, ktoré sám zapríčinil nepravidelnými úhradami, v dôsledku čoho došlo k nedoplatku na výživnom.
35. Súd dáva do pozornosti § 61h ods. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný môže podať žiadosť o odklad exekúcie u súdneho exekútora za splnenia zákonných podmienok. V prípade, že sa v priebehu trvania odkladu exekúcie osvedčí s plnením bežného výživného riadne a včas, súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
36. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že podaný návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol čiastočne dôvodný, preto súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 300 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
37. Vo zvyšnej časti nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.