Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-63-2015.pdf
PDF · 119.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/63/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti vo veci starostlivosti o maloletého U. W., narodeného XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: H. U., narodená XX. XX. XXXX, bytom T. 2, V., zastúpená: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., Štefánikova 23, Trnava a N.. V. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom X. 4, O., zastúpený: JUDr. Eliška Mančíková, advokátka, Pečnianska 3, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a mimo bežnej úpravy je oprávnený sa stýkať s maloletým počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 28. 12. do 19.00 hod., od 31. 12. od 9.00 do 1. 1. do 19.00 hod., každý párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 19.00 hod., od 28. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod., každý párny rok Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 10. 7. od 9.00 hod. do 19. 7. do 19.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 10. 8. do 19.00 hod.
II. Matka je povinná maloletého v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať osobne v mieste bydliska matky maloletého a otec je povinný maloletého v stanovenom čase v pracovných dňoch prevziať osobne v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v stanovenom čase odovzdať vždy v mieste bydliska matky maloletého.
III. Obaja rodičia sú povinní, v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s maloletým uskutočniť, o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
IV. Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014 v časti úpravy styku.
V. Súd začína konanie o uložení výchovného opatrenia.
VI. Súd ukladá matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku v intervaloch podľa doporučenia psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov a zjednotenia výchovných postupov.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 7. 2015 sa otec domáha zmeny úpravy styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok v čase od 26. 12. od 9.00 hod. do 28. 12. do 19.00 hod. a od 31. 12. od 9.00 do 1. 1. do 19.00 hod., každý párny rok v čase od 23. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 19.00 hod. a od 28. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod., každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas jarných prázdnin od piatka do 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod. každý nepárny rok u matky a každý párny rok u otca, podľa letných prázdnin od 10. 7. od 9.00 hod. do 19. 7. do 19.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 10. 8. do 19.00 hod. Matka sa zaväzuje v uvedených termínoch odovzdať maloletého na adrese trvalého bydliska maloletého riadne pripraveného. Počas pracovných dní je otec oprávnený maloletého prevziať v materskej škole, ktorú bude navštevovať. Otec sa zaväzuje v uvedených termínoch odovzdať maloletého matke na adrese jej bydliska. Svoj návrh odôvodnil tým, že napriek všetkému úsiliu dohoda s matkou nie je možná, je potrebné aby autoritatívne zasiahol do rodinných vzťahov súd a rozšíril styk s maloletým, pretože momentálny režim stretávania je nedostatočný a nemajú upravené stretávanie počas sviatkov a prázdnin. Matka mu obmedzila stretnutia len podľa rozsudku a úplne prerušila otcovu komunikáciu so synom, nemôže mu celý týždeň ani zatelefonovať. So synom má vytvorený pekný vzťah a chce s ním udržiavať dobrý citový vzťah a nechce, aby sa mu začal odcudzovať. Maloletý je starší, s inými vývinovými a citovými potrebami, nie je už kojený. Starostlivosť o maloletého si vyskúšal aj počas noci, obaja to skvele zvládli aj opakovane.
Podaním doručeným súdu dňa 19. 10. 2015 matka uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na rozšírenie úpravy styku. Od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom ubehol krátky čas, spolu s maloletým sa odsťahovala do Hlohovca. Súčasná úprava najmä pokiaľ ide o stredu je komplikovaná, syn časom nastúpi do školy, ktorú bude prirodzene navštevovať v mieste súčasného bydliska, je podľa nej neprijateľné, aby sa stretávali v strede týždňa. Bude sa pripravovať na vyučovanie a takéto stretávanie by bolo v neprospech dieťaťa, keďže by sa do školy pripravoval až po 19.00 hod. Tiež nesúhlasí s tým, aby maloletý u otca prespával v strede týždňa, vzhľadom na už uvedené. Aj po opustení spoločnej domácnosti si maloletý zachovaný vzťah k obom rodičom, teda aj k otcovi. Ako matka si všíma zmeny v správaní maloletého po stretnutí s otcom, keď býva výrazne agresívny voči matke a okoliu. Zmeny si všimlo aj jeho okolie, predovšetkým v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje. Matke prekáža, že otec vyhľadáva náhodné stretnutia s maloletým, keď je v školskom zariadení, čím narúša socializačný program maloletého. Navrhla, aby sa otec s maloletým stretával každú nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod a nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu s tým, že otec maloletého odovzdá a prevezme v mieste obvyklého bydliska matky. Po uplynutí 6 mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý párny týždeň v piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletého prevezme a odovzdá v mieste obvyklého bydliska matky. S ostatným návrhom otca ohľadne vianočných sviatkov, okrem dňa 23. 12, navrhuje až 24.12., veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin súhlasí až na to, že navrhuje, aby sa styk realizoval v navrhnutej úprave počnúc rokom 2016, resp. právoplatnosťou rozsudku.
Uznesením č. k. 8P/63/2015-51 zo dňa12. 11. 2015 súd nariadil predbežné opatrenie, 1. otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas vianočných sviatkov v roku 2015 v čase od 26. 12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a dňa 1. 1. 2016 v čase od 14:00 hod. do 19:00 hod., 2. matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v mieste svojho bydliska ho otcovi v určenom čase odovzdať, 3. otec je povinný maloletého matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť, ktorým čiastočne vyhovel návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 26. 10. 2015. Matka podala odvolanie, o ktorom nebolo ku rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom otca zo dňa 16. 7. 2015, vyjadrením matky zo dňa 16. 10. 2015, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 5. 1. 2016, potvrdením OO PZ v Hlohovci zo dňa 30.9.2015, podaním otca
doručeným dňa 16.10.2015, podaním otca zo dňa 30.10.2015, podaním otca zo dňa 4.1.2016, spisom tunajšieho súdu 16P/84/2014 (rozsudkom zo dňa 9.12.2014 na č.l. 12), s obsahom celého spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával a vyhlásil dokazovanie za skončené v neprítomnosti kolízneho opatrovníka v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Právna zástupkyňa otca uviedla, že o styku bolo rozhodnuté, keď bol maloletý ešte kojený. Od tej doby nastala zmena pomerov, maloletý navštevuje materskú škôlku, je starší vnímavejší, má iné vývinové potreby. Je tu potreba prehlbovania vzťahov s obidvoma rodičmi ako aj s ďalšími príbuznými. Maloletý chce tráviť čas s otcom. Nateraz prebieha stretávanie s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu. Na bežnej úprave počas roka sa rodičia nevedia dohodnúť. Nič nebráni tomu, aby bol styk rozšírený v zmysle návrhu otca, čoho dôkazom je bezproblémový priebeh styku v zmysle predbežného opatrenia. Otec má právo podieľať sa aj na tom, že dieťa privezie, vyzdvihne v škôlke, tak ako aj v budúcnosti bude mať právo pripravovať sa s dieťaťom do školy.
Otec uviedol, že maloletý sa domáha, aby bol s obidvoma rodičmi, je citovo naviazaný na oboch rodičov. V domácnosti, je zvyknutý, keďže tam od narodenia žil. O syna sa dokáže plnohodnotne postarať. Počas vianočných sviatkov, ktoré u neho strávil, prebehlo všetko bez problémov, nedožadoval sa prítomnosti matky. Viackrát sa pokúšal s matkou o rozšírení styku dohodnúť, čo sa nepodarilo. Bežná komunikácia s matkou je cez e-maily alebo sms-ky. Navrhuje bežné stretávanie počas víkendu v nepárny týždeň v piatok o 15.00 hod. s tým, že by si maloletého vyzdvihol v škôlke, je schopný ho odovzdávať v škôlke v pondelok do 8.00 hod. Nesúhlasí s návrhom matky, pokiaľ ide o párny týždeň v piatok. Vzdialenosť medzi Hlohovcom a Trnavou nie je taká veľká. Navrhuje stretávanie každý párny týždeň od stredy 15.00 hod do štvrtka do 19.00 hod. s tým, že maloletého by si prevzal v škôlke a vrátiť ho môže v mieste bydliska matky alebo nasledujúci deň ráno ho priniesť do škôlky. Komunikácia s matkou nie je v poriadku, keď matka odmieta komunikovať, čoho dôkazom je odmietnutie mediácie, psychológov. Je ochotný pokiaľ ide o stretnutie každý párny týždeň od stredy 15.00 hod do štvrtka 19.00 hod., netrvá na piatku odovzdania v škôlke. Je schopný doviesť maloletého do škôlky na 8.00 hod. Počas jazdy v aute sa môže hrať, pozerať rozprávky. Každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletého v určenú dobu prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po skončení styku odovzdám v mieste bydliska matky. Ak to súd považuje za potrebné, súhlasí s nariadením opatrenia, je ochotný sa podrobiť odbornému poradenstvu. Je ochotný zohľadniť výhrady matky pokiaľ ide o dochádzanie ráno do škôlky tak, že stretnutie s maloletým by bolo v stredu od 15.00 do 19.00 hod a v piatok od 15.00 do 19.00 hod alebo v pondelok a v stredu v párnom týždni alebo v pondelok a v piatok v párnom týždni.
Splnomocnenkyňa matky uviedla, že matka súhlasí s úpravou počas sviatkov a prázdnin v zmysle návrhu otca. Upustila od požiadavky obdobia 6 mesiacov bez prespatia. Navrhla, aby sa otec s maloletým stretával každý nepárny víkend v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Nesúhlasí s dňom 23. 12., navrhuje deň 24. 12. S ohľadom na problémovú komunikáciu medzi rodičmi, je matka ochotná podrobiť sa poradenstvu. Matka nesúhlasila, aby sa otec domáhal stretnutí náhle, telefonicky, alebo aby vyhľadával stretnutia počas pobytu maloletého v škôlke. Otec sa návrhom preberania maloletého v škôlke vyhýba komunikácii s matkou, keď matka stratí možnosť dozvedieť sa čo sa stalo s dieťaťom, keď bolo u otca.
Matka uviedla, že nikdy nespochybňovala, že maloletý má dobrý vzťah k otcovi, že ho má rád. Maloletého vedie k tomu, aby sa tešil a mal otca rád. Otec sa dožadoval stále viacej stretnutí s maloletým, nech urobila čokoľvek nebolo to dostačujúce, preto obmedzila styk iba v zmysle rozhodnutia súdu. Súhlasí s úpravou počas vianočných sviatkov, každý párny rok aj dňa 23. 12. Úpravu každý párny týždeň od stredy 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., navrhuje, aby to bolo bez prespania t.j. odovzdanie v stredu do 19.00 hod. Maloletý ráno vstáva o 6.30 hod., škôlku zatvárajú o 8.00 hod. Keď to chcú ráno stihnúť na 7.30 hod. musia vstať o 6.00 hod. Niekedy sa dožaduje raňajok. V škôlke sa začína deň raňajkami. Ráno sú zápchy do Hlohovca. Nesúhlasí s prespaním v párny týždeň a trvá na odovzdaní v stredu o 19.00 hod. v mieste bydliska matky.
Z potvrdenia OO PZ v Hlohovci zo dňa 30. 9. 2015 vyplýva, že matka podala trestné oznámenie na bývalého partnera V. W., ktorý nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014 a z potvrdenia OO PZ v Hlohovci zo dňa 7. 10. 2015 vyplýva, že matka podala trestné oznámenie na bývalého partnera V. W., ktorý nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014.
Rozsudkom č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014 súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stýkať každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v byte matky, pričom styk sa bude do 10. 1. 2015 realizovať za prítomnosti matky.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5. 1. 2016 vyplýva, že s rodičmi riešili úpravu styku. Komunikácia je problémová a nekonštruktívna, preto v prípade, že sa rodičia nedohodnú na úprave styku, doporučujú rodičom návštevu referátu pedagogicko-psychologických služieb.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť, ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Ustanovenia citované zhora vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú, či dokonca k zmene skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov vo vzťahu k predmetu konania. Vo všetkých prípadoch uvedených vyššie sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa, a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie hľadiská.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, ohľadom ktorej uzavreli rodičia rodičovskú dohodu v decembri 2014 nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia a to predovšetkým z dôvodu vyššieho veku maloletého, ukončenia kojenia, navštevovaním predškolského zariadenia. Keď už aj uplynula doba počas, ktorej sa mal otec stretávať s maloletým za prítomnosti matky k 10. 1. 2015. Od podania návrhu ku dňu vyhlásenia
dokazovania za skončené matka upustila od požiadavky určenia 6 mesačnej lehoty, v rámci ktorej by sa styk realizoval bez prespania. Nespochybnila, že maloletý má k otcovi dobrý vzťah a má ho rád. Zároveň vyjadrila svoj súhlas s návrhom otca mimo bežnej úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, preto súd v tejto časti návrhu otca vyhovel a ohľadom uvedeného neviedol ďalšie dokazovanie, keď má za to, že otec má právo, aby mal vytvorený priestor pre styk cez Vianočné a Veľkonočné sviatky i prázdniny, keď pri sviatkoch s prihliadnutím na ich pretrvávajúci tradicionalistický ráz niektoré aktivity v prípade potomka mužského pohlavia vyžadujú i prítomnosť, resp. vzor otca. Zároveň v konaní neboli zistené okolnosti spochybňujúce schopnosť otca riadne sa postarať o maloletého počas stretávania, vrátanie prespávania, a to ani zo strany matky. Maloletý je v domácnosti otca zvyknutý, keďže v nej spolu s matkou a otcom žili do doby ako ju matka spolu s maloletým opustila. V zmysle Uznesenia č. k. 8P/63/2015-51 zo dňa 12. 11. 2015, maloletý strávil s otcom časť Vianočných sviatkov v roku 2015 (vrátanie prespatia).
Spornou zostala časť bežnej úpravy styku ohľadom, ktorej viedol súd dokazovanie na pojednávaní dňa 12. 1. 2016. Otec zotrval na návrhu úpravy styku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. (resp. do pondelka do 8.00 hod.), každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. (resp. pondelok a piatok, pondelok a streda). Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhla styk každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. V priebehu pojednávania však na uvedenom netrvala a zotrvala len výhrade k styku v párny týždeň v stredu, keď ho navrhla bez prespania. Pričom uvedené odôvodňovala denným režimom maloletého, časom vstávania ako aj príchodom do predškolského zariadenie do 8.00 hod. a v neposlednom rade aj zhoršenou dopravnou situáciou na cestách v ranných hodinách medzi Trnavou a Hlohovcom. Otec naopak tvrdil, že dopravnú situáciu a ranné vstávanie je schopný s maloletým zabezpečiť. Z výpovedí oboch rodičov mal súd preukázané, že ich vzájomná komunikácia nefunguje a je problematická, pričom v záujme maloletého je, aby rodičia dokázali spolu riadne komunikovať. Súd zohľadnil výhradu matky, ktorá mala za to, že odovzdávaním maloletého po skončení styku v predškolskom zariadení sa otec vyhne vzájomnej komunikácii, ktorá je potrebná, aby matka vedela od otca ako prebehol styk otca s maloletým, ale zároveň, aby nebol narušený režim maloletého. Súd teda rozhodol tak, že v pracovných dňoch otec prevezme maloletého v predškolskom zariadení o 15.00 hod., inak platí, že si ho prevezme v mieste bydliska matky maloletého, avšak vždy bude maloletého odovzdávať v mieste bydliska matky maloletého. Režim bežnej úpravy styku počas nepárneho týždňa upravil čiastočne v zmysle návrhu otca zo dňa 16. 7. 2015, keď neakceptoval návrh otca na odovzdávanie maloletého až v pondelok o 8.00 hod. v predškolskom zariadení, keď takýto návrh nie je v záujme maloletého, pokiaľ ide o rannú dochádzku do predškolského zariadenia a nezohľadňuje ani riešenie problémov v komunikácii rodičov, resp. možnosti vyhnúť sa osobnému stretnutiu medzi rodičmi. Záujem maloletého súd zohľadnil aj pri bežnej úprave styku počas párneho týždňa, keď akceptoval námietku matky pokiaľ ide styk bez prespania a upravil styk čiastočne v zmysle návrhu otca ako aj návrhu matky a to v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., keď v párnom týždni nebude styk otca realizovať cez víkend, ktorý patrí matke, ale počas pracovných dní a to bez prespania, keď otec maloletého prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá v mieste bydliska matky. Uvedené zohľadňuje výhrady matky k rannej domácke do predškolského zariadenia a riešenie problémov v komunikácii rodičov, ale predovšetkým záujem maloletého tak, aby aj v párnom týždni mohol tráviť plnohodnotne čas s otcom. Súd ponechal začiatok styku v rovnakom čase o 15.00 hod. tak, aby bol zachovaný režim z nepárneho týždňa. Súd má za to, že rozšírenejší styk je na prospech maloletého dieťaťa a v súčasnosti nastal čas na takú zmenu, v rámci ktorej otcovi bude umožnený zvýšený podiel na starostlivosti o dieťa. Keďže dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má len počas výkonu práva na styk možnosť výchovne vplývať a pôsobiť na dieťa, pričom je nepochybné, že dieťa potrebuje otcovský aj materský vzor. Ak ale takýto vplyv na dieťa nemá pôsobiť len symbolicky, musí byť tomu vytvorený adekvátny časový priestor, keď v konaní nezistil súd objektívne okolnosti spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca. Navzdory tomu, že vzájomný vzťah rodičov dieťaťa neprešiel skúškou životnosti (čoho dôsledkom je, že dieťa vyrastá bez vedomia ucelenej rodiny či už založenej manželstvom alebo existujúcej mimo neho), rodičia sú povinní v takejto situácii prispôsobiť všetko svoje počínanie tomu, aby dieťa takouto pre neho nepriaznivou zmenou trpelo čo najmenej. Súd nevidel dôvod na akceptovanie námietok matky, že sú tu niektoré zmeny v správaní dieťaťa zatiaľ len matkou tvrdené a žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdené nemožno z nich vyvodiť, že by tu bola príčinná súvislosť medzi výkonom práva otca na styk s maloletým a takýmito zmenami a to aj so zreteľom k tomu vzťah otca a maloletého je potrebné za takejto situácie rozšíriť a oprávnenou je preto požiadavka na relatívne ucelené časti víkendov (každý nepárny víkend nepretržite od piatka od 15.00 hod. do nedele
do 19.00 hod., ako aj počas párneho týždňa v stredu a v piatok, keď súd zobral do úvahy námietky matky voči prespávaniu. Takto určený styk vytvára priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie vzájomného vzťahu otca i maloletého, čo súd považuje za nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd začal konanie o uložení výchovného opatrenia rodičom, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba takého rozhodnutia, ktoré je v záujme maloletého, keď rodičia vyjadrili svoj súhlas a ochotu podrobiť výchovnému opatreniu, ak o ňom súd rozhodne.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania, ako aj zo založených listinných dokladov, výpovedí rodičov má súd preukázané, že ich vzájomná komunikácia je problémová a nefunguje, čoho dôkazom je skutočnosť, že ohľadom zmeny úpravy styku sa nedohodli pred podaním návrhu a ani v priebehu konania, ale aj to, že spoločne nenavštívili psychológa za účelom zlepšenia komunikácie na referáte poradensko- psychologických služieb, hoci im takáto možnosť bola ponúknutá kolíznym opatrovníkom už dňa 5. 6. 2015 (úradný záznam na č.l.10), kedy ich komunikácia o možnej dohode o rozšírení styku deštruktívna a ani možnosť riešenia veci cestou mediácie nebola úspešná pre neochotu matky (oznámenie mediátorky na č.l. 11 a na čl. 14). Keď podľa priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 22. 6. 2015 (na č.l. 12) vyplýva, že rodičia z vlastnej iniciatívy v dňoch 7. 11. 2014 a 5. 12. 2014 navštívili RPPS a výsledkom za prítomnosti psychológa bola dohoda o rodičovských právach. Následne boli v telefonickom kontakte od 1. 4. 2015 do 12. 6. 2015 s otcom, ktorý informoval o nespokojnosti s komunikáciou s matkou a o snahe rozšíriť styk. S matkou sa im nepodarilo spojiť. Ďalej súd zistil, že vec týkajúca sa priestupku pri občianskemu spolunažívaniu v zmysle oznámenia matky zo dňa 5. 8. 2015 bola OO PZ v Hlohovci bola odložená (na č.l. 31), že dňa 30. 9. 2015 a dňa 7. 10. 2015 podala matka na otca trestné oznámenie, ktorý nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/84/2014-12 zo dňa 9. 12. 2014. Dňa 7. 10. 2015 sa síce rodičia zúčastnili pohovoru na kolízneho opatrovníka, matka však odmietla stretávanie mimo súdneho rozhodnutia, odmietla sa zúčastniť psychologického pohovoru a mediácie. Kolízny opatrovník považuje komunikáciu rodičov za problémovú a nekonštruktívnu. Zdravý psychosociálny vývin maloletého dieťaťa bude ohrozený, pokiaľ samotní rodičia maloletého nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý. Ak rodičia splodili spoločného potomka, je predpoklad, že medzi sebou boli v minulosti schopní pri vzájomnej znalosti svojich charakterových vlastností aj adekvátne komunikovať a pre pozitívne pôsobenie na maloleté dieťa by bolo vhodné, keby sa pokúsili nekonfliktnú komunikáciu a zjavne naštrbenú dôveru vo výchovnú spôsobilosť toho druhého (minimálne priamo pred dieťaťom) obnoviť. Súd má za to, že neschopnosť rodičov riadnej komunikácie má vplyv aj na maloletého, čo sa môže prejavovať aj na jeho správaní. Napriek tomu, že doteraz rodičia spoločne problémy vzájomnej komunikácie neriešili s pomocou psychológia, na pojednávaní dňa 12.
1. 2016 zhodne prejavili ochotu o takéto riešenie a ochotu podrobiť sa odbornému poradenstvu. Súd uvedené zobral do úvahy, ale predovšetkým z vykonaného dokazovania mal za to, že je potrebné na strane rodičov riešiť problémy v ich vzájomnej komunikácii, a preto im uložil povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu počas doby 1 roka. Predmetné výchovné opatrenie je predovšetkým v záujme psychického a fyzického zdravia maloletého, keď súd má za to, že dlhodobé neriešenie záťaže, ktorej je maloletý vystavený v súvislosti s problematickou komunikáciou rodičov a v neposlednom rade a v odlišných výchovných postupoch, by mohlo mať negatívny vplyv na jeho celkový zdravý duševný vývin. V danej veci je predpoklad toho, že predmetné výchovné opatrenie bude nielen úspešné s ohľadom na vyjadrenú ochotu rodičov, ale bude prínosom predovšetkým pre maloletého a to práve v súvislosti s priebehom styku otca s maloletým.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. V konaní účastníci konanie nemali návrhy na vykonanie dokazovania (hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a obaja sú v konaní zastúpení právnymi zástupcami). Vypočutie maloletého v konaní súd nevykonal s ohľadom na jeho vek, ale predovšetkým z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal zistené skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Tým, že vyhlásil súd dokazovanie za skončené ďalej nevykonával iné dokazovanie, keď potreba ďalšieho dokazovania vo veci nevyplynula a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce iný záver ohľadom potreby dokazovania. S ohľadom na uvedené ako aj z dôvodu hospodárnosti, súd v rozhodnutí neprihliadal na ďalšie písomné podania oboch rodičov, ktoré boli súdu doručené potom ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.