Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/135/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Ľ. Č., S. O., N. XXX/X, Š. L. O. U., M.A.. H.. X. I. W.. M. U., O..U..L.., O. O. I., I. XX, M. odporcovi M., O..U..L.., S. O. O. S., M. XX, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 120,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120,83 eur od 24.5.2015 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 74,97 eur, trovy na účet právneho zástupcu č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX, A.šetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 120,83 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.2.2008 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXX, C. základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 2 mesačných splátkach, počnúc dňom 12.3.2008. V zmluve bola dohodnutá odplata označená ako „príslušný poplatok“ v sume 120,83 eur. Ročný úver by tak dosiahol sadzbu 300 %. Úver bol poskytnutý na osobné potreby. V úverovej zmluve absentovali povinné údaje v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to RPMN, úroková sadzba a termín konečnej splatnosti istiny. Z dôvodu chýbajúcich náležitostí mal odporca nárok len na vrátenie istiny. Uvedením do omylu odporcom uhradil celkovo sumu 585,84, vrátane poplatku, teda o 120,83 eur viac, ako mal. V tomto rozsahu teda došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu. Odporca ani na výzvu bezdôvodné obohatenie nevydal.

V písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi na základe úverovej zmluvy je spotrebiteľským právnym vzťahom. Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať vždy, ak ide o vzťah medzi dodávateľom alebo spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na tento právny vzťah sa teda vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. aj OZ. Úver v tomto prípade spĺňa definíciu podľa uvedeného zákona. Zároveň sa jedná o zmluvu o pôžičke podľa OZ, keďže na rozdiel od obchodnoprávnej zmluvy o úvere ide o reálnu zmluvu, kým v druhom prípade ide o zmluvu konsenzuálnu. Zo strany odporcu išlo o účelové označenie zmluvy s cieľom vyňať jej posudzovanie z režimu občianskeho práva. Posudzovanie podľa obchodného práva namietané odporcom je len obchádzaním práva, aby nedošlo ku kontrole obsahu a náležitostí zmlúv, ktoré obsahujú množstvo chýb a neprijateľných zmluvných podmienok. Jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah, pričom úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj početná rozhodovacia činnosť súdov SR a aj napriek tomu stále dochádza k

takýmto praktikám zo strany odporcu. Keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový, odporca mal nárok na vrátenie iba úverovej istiny. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej istinu došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní navrhovateľka ďalej uviedla, že v roku 2008 na pobočke odporcu v Poprade požiadala o pôžičku vo výške 14.000,- Sk. Peniaze potrebovala na nevyhnutné opravy domu. V tom čase nebola podnikateľom. Poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie zdravotne postihnutej dcéry. Peniaze vrátila v splátkach, avšak na splatenie úveru si musela požičať od svojho brata, ktorému neskôr pôžičku splácala. Mala pocit, že uhradila príliš vysokú sumu, preto vyhľadala právneho zástupcu JUDr. Rybára. Pôžičku vrátila odporcovi aj s poplatkom a trvala na tom, aby jej bol tento poplatok vrátený.

Odporca v písomnom podaní k veci uviedol, že na daný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ani výlučne ustanovenia OZ. Zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Nie je dôležité, či zmluva má náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľka nemá status spotrebiteľa. Vzťah a je subsidiárny. Vylúčiť aplikáciu možno v prípade, ak upravuje danú problematiku komplexne, vylučuje aplikáciu alebo aplikáciu dispozitívnych ustanovení vylúči dohoda zmluvných strán. aplikáciu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv neupravuje ani ju nevylučuje, preto je potrebné ju použiť v skutkovo relevantných situáciách. U odporcu však je potrebné prihliadnuť na jeho dobrú vieru, že druhá strana nekoná v postavení spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v takejto dobrej viere, nemôže sa druhá strana dovolávať toho, že koná v postavení spotrebiteľa. Obdobne aj v prípade, ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, jedná sa o obchod, nie spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľka bola riadne oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pri podpise zmluvy prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a zmluvných podmienok, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň potvrdila ich prevzatie. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, zmluva nemusí obsahovať náležitosti ako RPMN. Účastníci sa dohodli, že všetky ich vzťahy sa budú spravovať ObZ. Nie je teda dôvod na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Vzhľadom k týmto dôvodom nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Navrhol návrh zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľky ,oboznámením návrhu, listinných dôkazov a to úverovej zmluvy a splátkového kalendára, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11.2.2008 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 eur). Navrhovateľ mal odporcovi vrátiť úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 3.640,- Sk (120,83 eur) a to v 2 mesačných splátkach po 8.820,- Sk (292,77 eur) počnúc dňom 12.3.2008. Poplatok bol v zmluve vyjadrený nasledovne: „Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 14.000,- Sk (slovom štrnásťtisíc) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.640,- Sk, t. j. celkovo zaplatí čiastku 17.640,- Sk.“ Navrhovateľ uhradil prvú splátku dňa 13.3.2008 a druhú dňa 14.4.2008, čím došlo k riadnej a včasnej úhrade celého dlhu. Celkovo vrátil odporcovi sumu 585,54 eur. Až neskôr, po splatení úveru, sa navrhovateľ dozvedel o tom, že za úver zaplatil vysokú sumu a že je možné žiadať o vrátenie navyše zaplateného poplatku. Písomný návrh adresovaný súdu bol odporcovi doručený dňa 22.5. 2016.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53, ods. 1, 2, 5

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase uzavretia zmluvy

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je v prevažnej časti dôvodný. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Uzavretá zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia právnych predpisov slúžiacich ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti je irelevantné, či bola zmluva uzavretá podľa v súlade s ust. § 497 a nasl. zmluvu o úvere neupravuje. Aj zmluvy uzatvorené podľa ObZ, sú spotrebiteľskými zmluvami, pokiaľ spĺňajú definíciu v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ. V danom prípade odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, čo vyplynulo z výsluchu navrhovateľky. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Neobstojí teda tvrdenie odporcu, že predmetný právny vzťah nie je spotrebiteľský. Zmluvné ustanovenia, ktoré vylučujú aplikáciu zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, sú obchádzaním zákona s cieľom odoprieť spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu bezvýnimočne patrí. Keďže zmluva bola uzavretá v roku 2008, na tento právny vzťah by prichádzala do úvahy aplikácia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa však o krátkodobú pôžičku, ktorú navrhovateľka mala splatiť v 2 mesačných splátkach. Zákon č. 258/2001 Z. z. sa na krátkodobé zmluvy v zmysle svojho ust. § 1 ods. 2 písm. f/ nevzťahuje. Preto nie je možné na základe chýbajúcich náležitostí sankcionovať úver ako bezúročný a bezpoplatkový v zmysle tohto zákona. Súd však pristúpil k preskúmaniu zmluvných ustanovení úverovej zmluvy z hľadiska všeobecnej úpravy ochrany spotrebiteľa podľa OZ. K výške poplatku súd uvádza, že uvedená výška je vzhľadom na krátkodobé trvanie úveru a s prihliadnutím na riziko poskytovateľa úveru neprimerane vysoká a nezodpovedá povahe úveru. Keďže sa jedná o krátkodobý úver v trvaní 2 mesiacov, pri prepočte na ročný úrok by sme dostali výšku úroku cca 157 %, čo v značnej miere mnohonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v čase poskytnutia úveru. Okrem jeho neprimeranej výšky, zmluvné ustanovenie o poplatku, tak ako je koncipované v úverovej zmluve, nespĺňa podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zmluva neupravuje jednoznačne úrok ako odmenu za poskytnutie úveru, ale v podstate klasický zmluvný úrok „skrýva“ za neurčité ustanovenie „príslušný poplatok“. Takto pre spotrebiteľa nejasná formulácia spôsobuje neprehľadnosť zmluvných ustanovení pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu. Tým, že zmluva neobsahuje ustanovenie o úroku, vytvára dojem, že poskytovaný úver je bezúročný. Na druhej strane, upravuje bližšie nedefinovaný poplatok, pričom ukladá spotrebiteľovi povinnosť vrátiť dlžnú sumu zvýšenú o tento poplatok. Zmluva neupravuje účel poplatku resp. službu, za ktorú spotrebiteľ má tento poplatok uhradiť. Možno sa len domnievať, že uvedený poplatok je de facto odplatou za poskytnutie úveru, čo však z textu zmluvy nie je jednoznačne zrejmé. Takto nejasné, neúplné a nezrozumiteľné formulovanie poplatku je ustanovením, ktoré má za cieľ zmiasť spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatnou. Keďže navrhovateľ uhradil odporcovi plnenie na základe neplatného zmluvného ustanovenia, odporca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Na základe uvedeného je teda povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 120,83 eur.

Navrhovateľovi patria aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v príslušnej výške v súlade s ust. § 517 , § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., a § 563 O.z. pričom k prvému dňu omeškania predstavuje zákonná výška úroku z omeškania 5,05 %. Pretože odporca bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie dňa nasledujúceho po výzve navrhovateľky / žalobný návrh navrhovateľky doručený súdom odporcovi/, po márnom uplynutí lehoty na plnenie je odporca v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľka mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby /prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, písomné podanie zo dňa 27.11.2015/ po 16,60 eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál /3x 8,39 eur/.

O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.