Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/405/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Q. J., F. XX.X.XXXX, T. Ú. Č.. X/X, o zaplatenie 97,64 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 16,94 eura od 26.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 11,56 eura od 26.3.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 7.9.2015 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 97,64 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2012 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 zmluvu Z. H. Č.. XXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. zriadiť pre žalovaného telefónnu prípojku, pripojiť koncové telekomunikačné zariadenie a poskytnúť mu s tým súvisiace služby za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zariadenie a užívanie telefónnej prípojky a za poskytované verejné telekomunikačné služby podľa platnej tarify formou mesačných faktúr. Žalovaný neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby celkovo vo výške 97,64 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému na žalobcu.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení Č.. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX a s jej dodatkom, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a s jej prílohou a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy Z. H. Č.. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX spolu s jej dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby (ďalej len „zmluva“). Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal

žalovanému ako užívateľovi mikroprocesorovú SIM kartu a súčasne pridelil žalovanému účastnícke telefónne Č. XXXXXXXXXX.

Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 v celkovej sume 41,73 eura a to vrátane poplatku za obmedzenie služieb vo výške 16,50 eura a poplatku za upomienku vo výške 4,99 eura, so splatnosťou dňa 25.2.2013.

Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 v celkovej sume 31,36 eura a to vrátane poplatku za prerušenie služieb vo výške 16,50 eura, so splatnosťou dňa 25.3.2013.

Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura so splatnosťou do 25.12.2013.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za službu poskytnutú podľa zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2007 (bez poplatku za odpojenie vo výške 30,99 eura, poplatkov za upomienky vo výške 10,50 eura) v celkovej výške 28,50 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu na základe resp. po predložení dokladov o vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 28,50 eura (titulom M. Č.. XXXXXXXXXX J. XX,XX eura so splatnosťou do 25.2.2013 a titulom faktúry Č.. XXXXXXXXXX J. XX,XX L. so splatnosťou do 25.3.2013).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a z jej prílohy má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy Z. H. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 26.2.2013 a 26.3.2013 0,75%.

Súd teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 28,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 16,94 eura od 26.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 11,56 eura od 26.3.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eura spolu s príslušenstvom - s úrokmi z omeškania, podľa bodu 2. dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a - c všeobecných podmienok) a následne vypojenia SIM-karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura.

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčovská).

Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení resp. jej dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (bod 4 dodatku k zmluve o pripojení predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísala) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané.

Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa bodu 2 a 4 dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Navyše z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „ v prípade porušenia zmluvných povinností “ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná pre nezaplatenie faktúr resp. z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM - karta vypojená z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty vidí súd v tom, že pre právo na jej zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti (pozn. súdu - za predpokladu jej určitého vymedzenia) a 2. vypojenie SIM karty.

K tomu súd ďalej uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva, aké porušenie zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu SIM karty a teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené dokumenty zároveň neuvádzajú čo to vypojenie SIM - karty vôbec je.

Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrice ako odvolacieho súdu (sp. zn. , ).

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § ustanovenia 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM - karty. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka

vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu na vypojenie SIM - karty) je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute, aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených, neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka

- za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku).

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eura s príslušenstvom podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie časti poplatku za obmedzenie služieb vo výške 1,54 eura a poplatku za prerušenie služieb vo výške 19,80 eura vrátane dph spolu s príslušenstvom, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. )

Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanej boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a žalobcovi priznal i príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.

V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval aj zaplatenie časti poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 21,34 eura spolu s príslušenstvom. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Súd poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho

konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 21,34 eura a vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

Súd považuje poplatok za obmedzenie služieb a poplatok za prerušenie služieb v zmluve o pripojení za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného, súd v prevyšujúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie časti poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 21,34 eura spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti ich dojednania žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko žalovaná mal vo veci úspech v pomere 70,81 % k 29,19% úspechu žalobcu, avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej ich náhradu nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 1.2.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš