Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-168-2015.pdf
PDF · 76.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého S. O., K.. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov U. O., K.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom Č. T. X. S., K.. XX. XX. XXXX a W. V.H., K.. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom B. G.- Č. Č.. XXX, o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým S. O., K.. XX. XX. XXXX sa z a s t a v u j e .
Súd u r č u j e nad výchovou maloletého S. O., K.. XX. XX. XXXX dohľad.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 14. 09. 2015 č. k. 7P 168/2015-18 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým S. O. a to na tom skutkovom základe, že na tunajší súd bolo telefonicky oznámené neznámou osobou, že otec, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti maloletého neprimerane trestá, hádže ho o stenu, keď je dieťa hladné dáva mu za trest žuť horké papieriky, zároveň, že dieťa býva často hladné, smädné a máva na tele modriny. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v anonymnom podaní, pričom uviedol, že dieťa určite netrpí hladom a ani nie je nejakým spôsobom fyzicky trestané, bité, poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti s družkou, z ktorého spolužitia pochádzajú aj maloleté deti a táto má aj vlastné deti, pričom o všetky deti spolu sa starajú, potvrdil však tú skutočnosť, že pokiaľ je on v zamestnaní, pripustil, že jeho družka situáciu týkajúcu sa starostlivosti o všetky maloleté deti nezvláda a preto nestihne zabezpečiť hygienu maloletého Kristiána, keďže s touto sú problémy, nakoľko dieťa sa pokaľuje, nemá vypestované hygienické návyky, poprel, že by dieťa bolo fyzicky týrané, resp. že by bolo iným spôsobom týrané a že by nemalo dostatok stravy.
Matka maloletého pri svojom výsluchu uviedla, že maloletého navštívila u svojho otca, že v čase, keď bola na návšteve bol neporiadok v byte a tiež jej susedia hovorili, že dieťa hladuje, zároveň ďalej uviedla, že ho nechodí navštevovať, lebo nemá peniaze na to, aby mohla dať na cestu.
Svedok A. R.- pracovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši pri svojom výsluchu uviedol, že v rodine maloletého dieťaťa vykonával šetrenia rodinných pomerov, že určité problémy v rodine zistili a podľa jeho názoru družka otca maloletého robila rozdiely medzi deťmi a to medzi deťmi, ktoré boli deťmi otca maloletého, jej deťmi, jednalo sa najmä o hygienu rodinného prostredia, pričom bol rozdiel v poriadku v jednotlivých izbách, pričom neporiadok bol v izbe, v ktorej sa nachádzali deti otca maloletého a poriadok bol v izbách kde sa nachádzali deti družky otca. Zároveň pri svojom výsluchu uviedol, že po určitom upozornení sa pomery v rodine stabilizovali, nedostatky, ktoré boli zistené boli odstránené a situácia v rodine sa stabilizovala.
Svedkyňa Q. Y. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16. 11. 2015 uviedla, že tvrdenia, ktoré sú predmetom anonymného podania sa nezakladajú na pravde, potvrdila však to, že nezvláda situáciu a to starostlivosť o všetky maloleté deti, ktoré sú v ich rodine a potvrdila aj určité problémy v schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletého, lebo najmä na jeho osobu je to dieťa ťažšie zvládnuteľné, nemá vypestované základné hygienické návyky, avšak pokiaľ sa týka citového vzťahu k maloletému, ona má dieťa rada, ani dieťa nebije, pričom poukázala na to, že deti medzi sebou sa zvyknú pohašteriť aj pobiť a aj v dôsledku toho mohli sa na dieťati určitým spôsobom tieto prejavy v podobe modrín prejaviť.
Svedkyňa S. Y. na pojednávaní uviedla, že ona žije v susedstve s rodinou, situáciu v rodine môže vnímať z vlastného pohľadu, pričom podľa jej názoru starostlivosť otca ako aj jeho družky o maloletého je podľa ich schopností a ona nebola ani svedkom toho ani to nevidela, že by dieťa bolo bité zo strany družky, resp. otca, poukázala na to, že dieťa je viac hyperaktívne, tiež poukázala na to, že občas rodičia, teda otec a družka na maloletého aj skríkli, avšak skríkli aj na ostatné deti. Zároveň uviedla, že zvykla dieťa vídať vonku, keď sa chodilo hrávať s ostatnými deťmi, bolo dieťa čisté a podľa jej vedomostí bolo v rodine vždy čo jesť a ona aj osobne zvykne chodiť na návštevu do rodiny, dieťa vídavala ako sa hrá s ostatnými deťmi, ako s ostatnými deťmi konzumuje jedlo, pozerá televízor a podobne.
Svedkyňa I. O. pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ by malo dôjsť k zmene umiestnenia maloletého, ona je starou matkou maloletého a najmä v záujme maloletého, keďže sa stará aj o jeho súrodenca podá návrh na zverenie dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 O. s. p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Vzhľadom k tomu, že súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, pričom však vykonaným dokazovaním neboli podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti spoľahlivým spôsobom preukázané, súd nezistil, že by otec maloletého spolu so svojou družkou nezabezpečovali starostlivosť o maloletého, že by maloletému dieťaťu ubližovali. Súd mal preukázané, že starostlivosť o maloletého je zabezpečená v rámci schopností a možností otca maloletého a jeho partnerky, pričom zo správy z prešetrenia pomerov v rodine otca maloletého Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši bolo zistené, že po prvotnom zistení nedostatkov prejavujúcich sa v spôsobe zabezpečovania starostlivosti o maloletého bolo následne ďalšími šetreniami zistené, že v rodine nastala podstatná zmena v rámci sociálnej situácie dieťaťa, došlo k úprave pomerov vo vzťahu k hygiene dieťaťa, k celkovej starostlivosti o dieťa, ale aj starostlivosti zdravotnej, rodina je od augusta 2015 priebežne monitorovaná bez zistených závažných nedostatkov. Zároveň z vyjadrenia opatrovníka maloletého na pojednávaní dňa 01. 02. 2016 mal súd preukázané, že v rámci socializácie maloletého síce existujú určité problémy vo výchove čo je však následkom zdravotného stavu a zdravotného postihnutia maloletého dieťaťa a je za danej situácie vhodné najmä nariadenie výchovného opatrenia, ktorým bude určenie dohľadu nad výchovou maloletého a zároveň s prihliadnutím na výsluch svedkyne I. O. pre zlepšenie celkovej situácie maloletého prichádza do úvahy zmena jeho umiestnenia, ktorú starostlivosť zabezpečí osoba I. O., ktorá je starou matkou maloletého. Súd s prihliadnutím na uvedené preto potom konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Spoločnosť vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom, pričom zákon proklamuje právo každého- každej osoby oznámiť nevhodné správanie sa, či už detí, resp. porušovanie povinností rodičov, alebo zneužívanie ich práv. V danom prípade bolo oznámené súdu neznámou osobou zanedbávanie a porušovanie povinností rodiča, pričom súd v rámci svojich právomocí po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné vo veci maloletého nariadiť výchovné opatrenie, ktoré bude plniť ochrannú funkciu, ktoré zabezpečí, že sa maloleté dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Bolo nesporne preukázané, že v prípade maloletého
určitým spôsobom bola zanedbaná starostlivosť o maloletého, pričom však podľa názoru súdu si stupeň tohto zanedbania za súčasného stavu nevyžaduje odňatie dieťaťa a jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti, keďže podľa názoru súdu dostatočným preventívnym opatrením na to, aby sa zabezpečila riadna starostlivosť o dieťa bude uloženie výchovného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.