Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22T/6/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaných W.. G. W. F. O. W., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. zo dňa 13.07.2012, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2016 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaná W.. G. W., I.. XX.XX.XXXX O. M., G. Z. U. N.. I. XXXX/XX, M.,

obžalovaná O. W., I.. XX.XX.XXXX O. M., G. Z. U. N.. I. XXXX/XX, M., uznávajú sa za vinné, že

1/

-W.. G. W. dňa 23.12.2011 v čase okolo 17.00 h v izbe rodinného domu Č. XXXX/XX I. U.. N.. I. O. M. po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke fyzicky napadla svoju sestru W.. E. W. tým spôsobom, že ju päsťami oboch rúk udierala do hlavy a hrudníka, k tomuto útoku sa pridala aj obv. O. W., ktorá tiež otvorenými rukami búchala do ramien svojej sestry W.. E. W., W.. G. W. napokon poštvala proti sestre W.. E. W. psa plemena Labrador, ktorý na ňu vyskočil a prednými labami jej búchal do pŕs, čoho sa W.. E. W. zl'akla a s pilníkom v ruke s čepel'ou dlhou 7 cm sa vyhrážala, že ju ním prepichne, čím u nej vzbudila dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie,

2/

-W.. G. W. dňa 24.12.2011 v čase okolo 11.00 h v miestnosti kuchyne rodinného domu Č.. XXXX/XX I. U.. N.. I. O. M. po príchode sestry W.. E. W. do tejto najprv sotila a keď jej to ona vrátila, päsťami ju začala udierať do hrudníka a trhať jej vlasy, čomu sa poškodená bránila, k útoku sa pridala aj T.. O. W., ktorá otvorenou rukou niekol'kokrát udrela W.. E. W., následne W.. G. W. poštvala proti poškodenej W.. E. W. psa Labradora slovami „Džastin trhaj!", načo pes začal nepríjemne vrčať a skákať do poškodenej, ktorá sa veľmi preľakla, začala ustupovať až ku kuchynskej linke, z ktorej vzala do rúk nôž a kričala na sestry, aby odvolali psa, lebo ho zapichne, po odvolaní psa nôž okamžite položila späť na kuchynskú linku, pričom v tej chvíli z gauča vyskočila W.. G. W. s ďalším kuchynským nožom v ruke s čepel'ou dlhou 17 cm a vo vzdialenosti asi 1 m ním mávala W.. E. W. pred tvárou a hrudníkom a kričala, že ju tým nožom prepichne a podreže, v dôsledku poškodená dostala šok, triasla sa po celom tele a mala obavu o svoj život a zdravie,

preto radšej z domu odišla a Vianoce strávila u príbuzných,

3/

-dňa 29.12.2011 v čase okolo 16.30 h W.. G. W. F. T.. O. W. v miestnosti detskej izby rodinného domu Č.. XXXX/XX I. U.. N.. I. O. M. po predchádzajúcich opakovaných vzájomných slovných hádkach, vulgárnych nadávkach a tiež po opakovaných vzájomných fyzických útokoch so sestrou W.. E. W. a matkou F. W. a tiež po tom, čo ich matka F. W. potvrdila, že majiteľkou rodinného domu je výlučne iba W.. E. W., túto fyzicky napadli a to tak, že jedna ju chytila za vlasy a trhala jej hlavou a druhá ju kopala do spodnej časti tela, od útoku náhle upustili a potom W.. G. W. povedala matke F. W., aby sa nebála, že keď pôjde do nočnej, tak E. podreže, k týmto vyhrážkam sa pridala aj T.. O. W., ktorá povedala, že E. spoločne s G. poviažu a budú ju rezať a tiež povedala, že podpália dom, v dôsledku čoho W.. E.I.F. W. privolala hliadku OO PZ v Snine, na polícii boli všetky vypočuté a po návrate z polície W.. E. W. počula cez dvere telefonický rozhovor svojej sestry O. W., pričom, táto niekomu hovorila, že nemá žiadne zábrany zabiť poškodenú W.. E. W. a taktiež hovorila, že G. W. je rovnako výbušnej povahy a tá je schopná ju zabiť, pričom týmto správaním obe vzbudili u svojej sestry W.. E. W. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, preto z obavy pred vyhrážkami odišla z domu a prespala u príbuzných, teda W.. G. W. v bodoch 1, 2 rozsudku inému sa vyhrážala smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

W.. G. W. F. O. W. v bode 3 rozsudku spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchali voči chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchali T. W.. G. W. v bodoch 1, 2 rozsudku prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona,

T. W.. G. W. F. T.Á. O. W. v bode 3 rozsudku prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako spolupáchateľky podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaná W.. G. W.

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

obžalovaná O. W.

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d), j) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal obžalobu sp. zn. zo dňa 13.07.2012 na obžalované: 1/. W.. G. W., X/ O. W. pre skutky, ktorých sa mali podľa obžaloby dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2012 okresný súd obidve obžalované podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli obžalované stíhané.

Na základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 23.05.2013, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu veci znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd sa dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré nariadil súdu v ďalšom postupe odstrániť a v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť.

Súd po opätovnom prejednaní veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.04.2014 tak, že obidve obžalované podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, spod obžaloby oslobodil, pretože skutky nie sú trestným činom.

Na základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 04.12.2014, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu veci znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd nedostatočným spôsobom zdôvodnil prečo niektoré skutočnosti považoval za preukázané a iné nie. Krajský súd v Prešove upozornil, že v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by znižovala dôveryhodnosť výpovede poškodenej W.. E. W., pričom ani reakciu ich matky, ktorá podala trestné oznámenie nemožno bagatelizovať.

Obhajca obvinených navrhol doplniť dokazovanie opätovným výsluchom matky obvinených a ako nový dôkaz navrhol vykonať výsluch staršej sestry obvinených N. W., ktorá i keď nebola priamym účastníkom konfliktných situácií, mala ozrejmiť „úlohu ich domáceho psa v tomto konflikte“. Mala preukázať, že poškodená nemohla mať skutočnú obavu z tohto psa. O týchto návrhoch na doplnenie dokazovania súd rozhodol uznesením tak, že podľa § 277 ods. 2 TP, tieto návrhy zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že matka obvinených F. W. (ktorá sa v priebehu hlavného pojednávania výslovne vzdala práva poškodenej) bola viackrát na hlavnom pojednávaní vypočutá - dňa 04.10.2012 a na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2013, kedy bola opätovne vypočutá a to v súlade s pokynom krajského súdu.

F. W. mali možnosť vypočuť obidve procesné strany ako aj obhajcovia obvinených. Z uvedeného dôvodu opätovne (už tretí výsluch matky obvinených považoval za nedôvodný). Za rovnako nedôvodný považoval súd výsluch staršej sestry N., ktorá nebola priamym svedkom konfliktu a ani jej hodnotenie povahy a správania sa domáceho psa, nemohlo zmeniť to, akým spôsobom vnímala prítomnosť psa poškodená W.. E. W..

Poškodená E. W. (Ď. Y. E.) bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2012 uviedla, že udrela Teréziu, avšak v sebaobrane. Po predchádzajúcej hádke sestier O. F. G., v čase kedy bola O. v kúpeľni, požiadala G.É., ktorá bola zamknutá v izbe, aby vyšla z izby von. V tom G. O.ybehla a zaútočila na

ňu päsťami. Potvrdila, že aj pred týmto obdobím boli medzi nimi bežné sesterské hádky a občas aj s nejakými údermi. Hádky vedela vyhrotiť O., pretože občas sa dostávala do akéhosi amoku.

Ku skutku zo dňa 24. decembra 2011 poškodená E. uviedla, že skutok sa odohral v kuchyni, kde boli prítomné jej sestry (obžalované) a pes V.. Poškodená E. sa chrbtom opierala o kuchynskú linku a zobrala nôž, ktorý tam bol položený a zdvihla ho pred seba, aby sa ubránila pred psom, ktorý mal na ňu vrčať. Podľa jej slov obžalované sestry sedeli na gauči a psa mali proti nej poštvať slovami „V. trhaj“. Po tom, čo sa odvolali, položila nôž späť na kuchynskú linku, pričom v tom momente k nej priskočila sestra G. s nožom v ruke, s ktorým začala mávať zo vzdialenosti asi pol metra od poškodenej so slovami: „Ty budeš na V. vyťahovať nôž“? Sestra O. vtedy tiež vyhodnotila situáciu ako nebezpečnú a stiahla sestru G. k sebe na gauč. Keď poškodená opustila kuchyňu s tým, že odišla hľadať dokumenty o vlastníctve domu, vtedy do domu vstúpila teta pani Z., ktorá jej začala dohovárať.

Ku skutku zo dňa 29. decembra 2011 sa poškodená E. vyjadrila tak, že pri konflikte medzi ňou a G. spočiatku mama nebola, potom predpoludním ich však rozdelila, pričom pokračovali útoku na mamu, na ktorú zaútočili obžalované. Začali ju biť fyzicky a to päsťami. Nakoľko mama na to nijako nereagovala tak aj poškodená E. sa ich snažila od mamy odtrhnúť. S mamou potom odišli do mesta a vrátili sa podvečer o 17.00 hod., kde E. utekala z izby, nakoľko videla, že ja tam O., ktorá hľadala niečo medzi svojimi vecami, ktoré tam mala odložené, nakoľko predtým obývala ona túto izbu. Vznikla tak medzi nimi hádka, ktorej sa potom zúčastnili aj sestra G. a matka, pričom mama zdôraznila, že jediným vlastníkom domu je poškodená E.. E. ďalej uviedla, že počula, ako sa O. F. G. medzi sebou zhovárajú o tom, že keď mama pôjde na nočnú, tak ju zabijú, pričom O. sa mala pridať so slovami, že ju poviažu. Počula, že sa vyhrážali aj tým, že podpália dom. Tieto vyhrážky podľa nej zneli tak presvedčivo, že mama zobrala všetky dokumenty od domu do práce, lebo sa báli, že to uskutočnia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2012 bola ako svedkyňa vypočutá F. W., W. G., O. F. E.. Potvrdila, že dňa 24. decembra 2011 jej zavolala dcéra O. s krikom v telefóne, ktorá jej oznámila, Ž. E. robí „vojnu“, preto požiadala svoju švagrinú W. Z., aby sa išla pozrieť do domu, čo sa deje. Táto jej neskôr oznámila, že dcéra E. sa k nej síce nevhodne správala, ale myslí si, že situácia sa ukľudnila. E. jej večer oznámila, že pôjde spať k jej sestre V. M.. Po návrate F. W. popísala udalosti zo dňa 29. decembra 2011 kedy pri spoločnej stretnutí všetkých sestier bolo cítiť ich nevraživosť a popísala hádku, ktorá sa udiala podvečer pred 17.00 hodinou, kedy opätovne sa začali jej dcéry hádať, pričom ona nepremyslene uviedla, že v skutočnosti celý dom patrí E.. Toto však vyvolalo ešte väčšiu hádku a následne E. zavolal políciu. F. W. ďalej uviedla, že hádka prebiehala tak, že jedna sestra kričala cez druhú s tým, že určite nie sú schopné si ublížiť a už vôbec nie takým spôsobom, že by jedna druhú podrezala. Psa popísala ako stredne veľkého s tým, že má priateľskú povahu. F. W. v ďalšej časti výpovede spochybnila postup vyšetrovateľky pri podaní trestného oznámenia.

Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2013, súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu opätovne vypočul poškodenú E. W. v procesnom postavení svedka. E. zotrvala na všetkých svojich výpovediach realizovaných v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Následne samosudca postupujúc v zmysle § 125 Trestného poriadku, postavil obžalovanú G. F. M. E. tvárou v tvár a vykonal konfrontáciu ku skutku zo dňa 23.12.2011. Terézia uviedla do očí svojej sestry E., že dovtedy mali dobré vzťahy a i keď mala vtedy ťažké obdobie a s nikým nekomunikovala, jej správanie hodnotí ako odporné. Obžalovaná G. sa pri tomto prednese spontánne rozplakala (viď zápisnica z hlavného pojednávania). G. ďalej do očí E. uviedla, že pes ju nikdy nenapadol, a preto si nevie vysvetliť, prečo to všetko E. robí. V rámci konfrontácie E. G. uviedla, že má panický strach zo psov a že G. úmyselne psa poštvala proti nej. Aj ona sama konflikt zo dňa 23.12.2011 spočiatku vyhodnotila ako nedorozumenie a sesterský konflikt. Avšak v kontexte ďalších udalostí naozaj dostala strach o svoj život a preto išla spať k M.. Na to jej G. spontánne odpovedala, že k M. išla spať úplne bezdôvodne a celú situáciu vyhrotila práve ona (E.), pričom sa aj pohádala s vlastnou tetou pani Z..

Výrok o vine a právnej kvalifikácii súd takto odôvodňuje tým, že okolnosti uvádzané v skutkovej vete výroku o vine boli preukázané z výpovedí predovšetkým poškodenej W.. E. W., s ktorou korešponduje aj preukázané konanie matky obvinených, ktorá požiadala švagrinú p. Z. o zistenie situácie v čase, keď ešte nebola doma.

Ustanovenie § 360 poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušením konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy.

Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu).

Konanie obžalovanej W.. G. W. uvedené v bodoch 1, 2 rozsudku, súd posúdil ako konanie, ktorým sa svojej sestre vyhrážala smrťou a ťažkou ujmou na zdraví na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Konanie obžalovanej W.Y.. G. W. F. O. W. v bode 3 rozsudku súd posúdil ako spoločné konanie, ktorým sa svojej sestre vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu. Obžalovaná W.. G. W. v bodoch 1, 2 rozsudku tak spáchala prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, Obžalovaná W.. G. W. F. T. O. W.Á. v bode 3 rozsudku tak spáchali prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako spolupáchateľky podľa § 20 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu W.. G. W. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba po úprave pre mladistvých v zmysle § 117 ods. 1 na tri mesiace až trinásť mesiacov.

Pri ukladaní trestu O. W. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d), j) TZ, to je, že obžalovaná spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba na šesť mesiacov až dva roky a dva mesiace.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obidve obžalované nemajú žiadny záznam v odpise registra trestov, preto súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu určenú na jeden rok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.