Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/253/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu Q. Q., nar. XX.X.XXXX, občana SR, bytom S. W. č. XXX, práv. zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 52/6 proti žalovanému VIREM, spol. s r.o. so sídlom v Trenčíne, Legionárska č.14, IČO: 36 297 399 o zaplatenie sumy 1.084,21€ s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 95,22€ s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.04.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti s a návrh žalobcu z a m i e t a.

III. Protinávrh žalovaného na zaplatenie 1.168,67€ s a z a m i e t a.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 340,32€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu C..

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 340,32€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu C..

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným konečným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.084,21€, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 816€ od 16.4.2007 do zaplatenia, zaplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku v sume 268,21€ (8.080,-Sk) a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.2.2006 pracovnú zmluvu na dobu určitú, t.j. od 2.2.2006 do 2.2.2007, na základe ktorej žalobca vykonával prácu vodiča kamiónov v rámci Európskej únie za mesačnú mzdu 6.900,-Sk. Podľa zmluvy mal žalobca nárok na dovolenku 4 týždne. Diéty sa žalovaný zaviazal žalobcovi vyplácať podľa zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalobca sa so žalovaným ku dňu 11.4.2007 dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou podľa §60 Zákonníka práce. Od počiatku nástupu do práce bola pracovná zmluva len formálny dokument pre úrady. Skutočnú mzdu spolu s diétami vyplácal zamestnávateľ za odjazdené kilometre a to do 8/2006 po 10 centov a od 8/2006 po 11 centov za 1 odjazdený kilometer. Mzda a diéty boli žalobcovi vyplácané z účtu pôvodného konateľa žalobcu priamo na účet v banke. V mesiaci 3,4/2007 odjazdil žalobca spolu 9.934 kilometrov , čo pri 11 centoch/km predstavuje sumu 1.093€. Po skončení pracovného pomeru žalovaný vyplatil žalobcovi 276,10€, teda žalovaný zadržiava žalobcovi sumu 816€, ktorá bola podľa zmluvy a obchodných zvyklostí firmy splatná dňa 15.4.2007. Počas trvania pracovného pomeru , od 1.2.2006 do 11.4.2007 žalobca nečerpal žiadnu dovolenku z dôvodu, že podľa žalovaného čerpal dovolenku, keď nejazdil. Žalobca

sa domáhal preplatenia mzdy za 3-4/2007, preplatenia náhrad a nevyčrpanej dovolenky, s tým, že písomne žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu dňa 29.5.2007, avšak bezvýsledne. Žalobca uviedol, že mal pridelené vozidlo zn. B. ev.č. TN XXX BC, v roku XXXX od 13.3.2007 do 19.3.2007 T. evč. TN XXX YC a od 26.3.2007 do 7.4.2007 mal V. ev.č. TN XXX CE a náves TT XXX YG a na tieto vozidlá neexistujú žiadne pokutové bloky, takže pohľadávku na pokutách neuznával.

Y. súd C. dňa 23.9.2008 č.k. -53 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 816€ s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.4.2007 do zaplatenia, sumu 8080,-Sk a náhrady trov konania 6.127,-Sk. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že uznáva za opodstatnený len nárok na nevyčerpanú dovolenku v sume 2.786,40,-Sk (264,68€). Uviedol, že v januári 2007 žalobca požiadal o úpravu mzdových podmienok , pretože potreboval z osobných dôvodov predložiť vyšší príjem. Zamestnávateľ mu vyšiel v ústrety s tým, že od 1/2007 do 3/2007 bude mať upravenú výšku základnej mzdy na 20.000,-Sk, s tým, že žalobca súhlasil, že odvody, ktoré sú nad rámec mzdového výmeru zo dňa 7.10.2006, ktorý je vo výške 9.120,-Sk si bude platiť osobne. Vzhľadom na túto dohodu mal žalobca zrážané sumy 5.538,Sk mesačne povinné odvody za 1,2-3/2007. V 3/2007 mu bola zo mzdy zrazená suma 122,-Sk za mobilný telefón, pretože prečerpal povolený limit 100€ mesačne a v 4/2007 limit presiahol o 1.739,50,-Sk. Ďalej sa domáhal zaplatenia pokuty 330€ za nezaplatený povinný poplatok za diaľnice, keď vykonával pracovnú cestu do T. a túto pokutu za neho dňa 3.4.2007 zaplatil iný zamestnanec, keď po ňom prebral vozidlo. Je pravda, že žalobca za 3,4/2007 odjazdil 9.934km, čo pri 11 centoch za km je 1.093€. Zo mzdy a cestovných náhrad mu bolo zrazených teda 5.538,-Sk odvody za 1-3/2007, 122,-Sk za mobil v 3/2007, 1.739,50,-Sk za mobil v 4/2007 a pokuta 330€. Po skončení pracovného pomeru bola žalobcovi vyplatená mzda 276,10€. Podľa mzdového listu mal žalobca v roku 2006 nárok na 23 dovolenky, z ktorej čerpal 6 dní v 12/2006. Zostatok bol 17 dní. V roku 2007 mal nárok na 6 dní. V januári 2007 čerpal dovolenku 5dní, v 2/2007 dovolenku 2 dni, v marci 2007 dovolenku 11 dní a 4/2007 čerpal 2 dni. Zostatok dovolenky bol 3 dni.

Žalovaný dňa 5.2.2009 vzniesol protinávrh vo veci samej a žiadal zaplatenie sumy 1.168,67€ od žalobcu, z čoho 385€ požadoval titulom nároku na náhradu škody a 783,67€ ako bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobcu označil za nedôvodný. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku v sume 385€ ako náhradu škody za neuhradené pokuty vo výške 330€ a 55€ za prekročený limit na služobnom mobilnom telefóne. Súdu predložil potvrdenia o pokutách zo dňa 20.3.2008 a 13.3.2008 a tvrdili, že podľa záznamu o prevádzke vozila ev.č. TN XXXCD v čase od 13.3.2008 do 20.3.2008 viedol predmetné vozilo žalobca. Žalobca sa bránil tým, že dňa 19.3.2008 odovzdal vozidlo vodičovi T. a preto pokuta zo dňa 20.3.2008 o 2,36 hod. nemohla byť vyrúbená jemu. Avšak z výpisu GPS navigátora vyplýva, že dňa 20.3.2008 o 2,30 hod predmetné vozidlo nedorazilo do miesta striedania vodičov, lebo sa pohybovalo 80 km pred B. a k výmene vodičov došlo až 20.3.2008 o 18,45 hod., teda v spornom čase vozidlo viedol žalobca Tieto pokuty boli uhradené vodičom T. ( následne preplatené žalovaným), potom ako bol dňa 3.4.2008 zastavený políciou a boli mu odovzdané pokuty vo výške 440€, z čoho bola 110€ pokuta vyrúbená jemu. Túto sumu 330€ bol žalovaný oprávnený zraziť žalobcovi zo mzdy podľa ust. § 131 ods.2 písm.c/ Zákonníka práce. Žalobca mal v čase výkonu zahraničných pracovných ciest k dispozícii mobilný telefón, ktorý mal slúžiť výhradne na komunikáciu s dispečerom. Limit na telefonovanie na čisto pracovné účely bol žalovaným stanovený na 100€. Z výpisov hovorov vyplýva, že tento telefón využíval žalobca na súkromné účely a dlhuje žalovanému náhradu škody v sume 55€ za telefonovanie nad dohodnutý limit ( 122,-Sk + 1.739,50,-Sk, spolu 55€). Žalovaný sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia v sume 783,67€ ( 23.609,-Sk) v zmysle ust. § 222 ods.1,2 Zákonníka práce. V zmysle pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi mal žalobca nárok na sumu 6.900,-Sk a od 1.10.2006 na 7.600,-Sk, čo v tom čase predstavovalo minimálnu mzdu. Koncom roka 2006 žalobca žiadal z osobných dôvodov ( čerpanie úveru) o zvýšenie základnej mzdy na 20.000,-Sk mesačne s tým, že na základe toho žalovaný požiadal účtovnícku o prepočet, či je to možné a pre firmu rentabilné, s tým, že v prípade, ak áno, vypracuje sa dodatok k pracovnej zmluve. Chybou účtovníčky však došlo k tomu, že v čase od 1/2007 do 4/2007 vyplácala žalobcovi sumu 20.000,-Sk brutto, napriek tomu, že nebol podpísaný príslušný dodatok k pracovnej zmluve. Medzi účastníkmi nebolo platne dojednané zvýšenie mzdy a napriek vyššie uvedenému si žalobca ako zamestnanec ponechal neoprávnene vyplatené sumy za 1/2007 vo výške 7.396,-Sk, za 2/2007 vo výške 8.152,-Sk, za 3/2007 vo výške 6.077,-Sk a za 4/2007 vo výške 1.984,-Sk, teda spolu 23.609,-Sk (783,67€), ktorú žiadal žalovaný od žalobcu vydať. Po vykonanom započítaní vyššie uvedených nárokov teda žalobca dlhuje žalovanému 260,18€, ktoré žalovaný žiadal uhradiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pôvodného konateľa žalovaného J.. V. A., oboznámil pracovnú zmluvu zo dňa 1.2.2006, údaje pre zápočet predchádzajúcich období práceneschopnosti, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, výpisy z účtov s názvom Z. Q., výpis z obchodného registra žalovaného, odpor proti platobnému rozkazu, doklady o pokutách, mzdové listy žalobcu, znalecký posudok č. 2/2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.2.2006 pracovnú zmluvu na dobu určitú, t.j. od 2.2.2006 do 2.2.2007, na základe ktorej žalobca vykonával prácu vodiča kamiónov v rámci Európskej únie za mesačnú mzdu 6.900,-Sk. Podľa zmluvy mal žalobca nárok na dovolenku 4 týždne. Diéty sa žalovaný zaviazal žalobcovi vyplácať podľa zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v čl. II pracovnej zmluvy ako „celé územie krajín Európskej únie a iné“. Žalobca sa so žalovaným ku dňu 11.4.2007 dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou podľa §60 Zákonníka práce.

Dňa 20.3.2007 o 10,55 hod. polícia v T. pokutovala na diaľnici vodiča vozidla s ev.č. TN XXXCD sumou 110€, dňa 20.3.2007 o 02,36 hod. to isté vozidlo sumou 110€, dňa 13.3.2007 o 11,27 hod. sumou 110€ a dňa 3.4.2007 o 08,55 hod. sumou 110€.

Zo znaleckého posudku č. 2/2015 súdnej znalkyne J.. J. Q. vyplýva, že skutočná výška čistej mzdy u žalobcu, ktorá mu patrila za celé odpracované obdobie, teda od 1.2.2006 do 11.4.2007 predstavovala sumu 2.980,58€, za predpokladu, ak nemal čerpanú žiadnu dovolenku. Pri výpočte čistej mzdy sa vychádzalo z pracovnej zmluvy, kde bola mzda dojednaná ako minimálna a to od 1.2.2006 do 30.9.2006 v sume 6.900,-Sk a od 1.10.2006 do skončenia pracovného pomeru zo sumy 7.600,-Sk. Znalkyňa nebola schopná vypočítať podľa účtovných dokladov žalovaného a platieb na účte žalobcu, aká konkrétna suma bola žalobcovi žalovaným celkovo zaplatená v čistom za celé trvanie pracovného pomeru od 1.2.2006 do 11.4.2007 na mzde, cestovných náhradách a dovolenke a akú sumu teda žalovaný dlhuje a z čoho dlh má pozostávať. V spise je doložený bankový výpis z devízového účtu v eurách č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX na meno Z. Q. za obdobie od 1.1.2006 - 31.3.2006, 1.4.2006- 30.6.2006, 1.7.2006-30.9.2006, 1.10.2006-31.12.2007, 1.1.2007-31.3.2007, 1.4.2007-30.6.2007 a na tento účet boli poukazované platby od žalovaného s poznámkou mzda/diéty/obdobie. Platby, ktoré boli na tento účet poukazované sa nerovnali ani v jednom prípade výplate uvedenej na mzdovom liste zamestnávateľa. v tom čase umožňoval podľa ust. §128 zamestnancovi, s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy možnosť poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene. V pracovnej zmluve žalobcu je uvedené miesto výkonu práce v čl.II „celé územie krajín európskej únie a iné“ a nie tam ani zmienka o spôsobe vyplácania mzdy alebo jej časti určenej zamestnancom na ním určený účet v banke ( §130 ods.6 Zákonníka práce). Hotovostné potvrdenia o prijatí mzdy neboli k dispozícii. Zo mzdových listov vystavených žalovaným vyplýva, že žalobca čerpal 26 dní dovolenky, z čoho znalkyňa usúdila, že zamestnávateľ priznal žalobcovi nárok na 5 týždňov dovolenky za kalendárny rok, z čoho pripadala na rok 2006 pomerná časť dovolenky v trvaní 23 dní a na rok 2007 pomerná časť v trvaní 6 dní, celkom nárok na 29 dní. Uvedený výpočet zamestnávateľa bol správny a či sa táto dovolenka skutočne čerpala sa nedalo zistiť, lebo dovolenkové lístky neboli k dispozícii. V prípade, ak sa skutočne čerpalo 26 dní, nárok na preplatenie dovolenky má žalobca za 3 nevyčerpané dni. Konkrétna suma , ktorá bola poukázaná v spornom období na účet žalobcu pod názvom mzda predstavovala sumu 2.039,81€ a s poznámkou diéty v o výške 903,14€, spolu teda na účet s názvom Z. Q. bolo vyplatených 2.942,95€. Znalkyňa nebola schopná zistiť, kto šoféroval podľa účtovných dokladov dňa 13.3.2007, 20.3.2007 a 3.4.2007 vozidlo s ev.č. TN XXXCD, či žalobca, alebo pracovník T. a kto z ich bol povinný podľa účtovných dokladov platiť pokuty predložené žalovaným, ani o aký druh vozidla išlo ( ťahač, náves, príves) a nedá sa zistiť, kto pokuty zaplatil, z akých prostriedkov, ani či boli zamestnávateľom preplatené. Znalkyňa poukázala na ust. §2 ods.1 zákona o cestovných náhradách a znenie pracovnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že podľa zákona o cestovných náhradách žalobcovi nevznikol žiaden nárok na poskytovanie náhrad pri pracovnej ceste, pretože nebol podľa zmluvy vysielaný na pracovnú cestu ( vykonával prácu na pravidelnom pracovisku, ktorým bolo podľa čl. II pracovnej zmluvy celé územie krajín Európskej únie a iné). Znalkyňa vypočítala, že pri zohľadnení mzdy za prácu, dojednanej v pracovnej zmluve ako mzdy minimálnej so zohľadnením čerpania nároku pomernej časti dovolenky v trvaní 26 dní, a preplatení pomerného nároku na 3 dni predstavovali nároky žalobcu ma mzde za celé odpracované obdobie v sume 3.038,17€.

Podľa § 130 ods.1 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor a vypláca sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 130 ods.2 veta prvá, ods.4 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa § 130 ods.8 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa § 111 ods.1 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 111 ods. 3 ( účinného do 31.8.2007) Zákonníka práce ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Podľa § 116 ods.2 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 131 ods.2 písm.c/ Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

Podľa § 131 ods.3 Zákonníka práce ( účinného do 31.8.2007) ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Podľa § 2 ods.1,2 zák.č. 283/2002 Z.z o cestových náhradách ( účinný do 31.8.2007) pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko ( odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty ( odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa § 2 ods. 3 zák.č. 283/2002 Z.z o cestových náhradách ( účinný do 31.8.2007) pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ( účinného do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na rozpornosť výpovedí účastníkov a sporné vzájomné nároky súd vo veci ustanovil znalkyňu z odboru mzdy a účtovníctvo J.. J. Q.. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2015 vyplýva, že znalkyňa nemala k dispozícii všetky potrebné údaje, pretože žalovaný neposkytol kompletnú dokumentáciu, týkajúcu sa pracovného pomeru žalobcu. Súd vychádzal preto z dostupných údajov a znaleckého posudku č. 2/2015. Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci boli v období od 2.2.2006 do 11.4.2007 v pracovno -právnom vzťahu a nemali zmluvne dohodnuté, na aký účet bude žalobcovi mzda vyplácaná. Mzda sa vyplácala na účet s názvom Z. Q. a za celé trvanie pracovného pomeru v čase od 15.8.2006 do 18.4.2007 bola na tento účet od žalovaného poukázaná pod poznámkou mzda suma 2.039,81€ a suma 903,14€ s poznámkou diéty, čiže celkove suma 2.942,95€. Znalkyňa nebola schopná zistiť, či tieto platby možno vôbec považovať za úhradu mzdy a cestovných náhrad v čistom a nedalo sa zistiť, či v platbách s poznámkou mzda bola zaplatená dovolenka. Znalkyňa vypočítala, že pri zohľadnení mzdy za prácu, dojednanej v pracovnej zmluve ako mzdy minimálnej so zohľadnením čerpania nároku pomernej časti dovolenky v trvaní 26 dní, a preplatení pomerného nároku na 3 dni predstavovali nároky žalobcu ma mzde za celé odpracované obdobie v sume 3.038,17€. Súd nemal preukázané, že by žalobca predmetnú časť dovolenky, napriek chýbajúcim vypísaným dovolenkovým lístkom v trvaní 26 dní nevyčerpal, vzhľadom na nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a tvrdenie samotného žalobcu, že v tomto období, vykazovanom ako dovolenka nepracoval ( keď nejazdil, mal dovolenku). Vzhľadom na obsah zmluvných dojednaní v pracovnej zmluve žalobca nemal podľa znalkyne nárok na preplatenie žiadnych cestovných náhrad, pretože jeho dohodnutým miestom výkonu práce v čl. II pracovnej zmluvy bolo „celé územie krajín Európskej únie a iné“.

Žalobca platby, dochádzajúce v spornom období trvania pracovného pomeru od žalovaného na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom Z. Q. zjavne považoval za úhradu mzdových nárokov a cestovných náhrad. Súd vzhľadom k tomu priznal žalobcovi preukázaný a opodstatnený nárok na neuhradenej mzde za obdobie od 1.2.2006 do 11.4.2007 v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou 3.038,17€ (čistá mzda k výplate pri riadnom čerpaní dovolenky v trvaní 26 dní a preplatenej dovolenky 3 dni) a sumou 2.942,95€ ( celkovej sumy na mzde vyplatenej na účet s názvom Z. Q.), spolu 95,22€. Mzda bola splatná vždy v 15-teho dňa v mesiaci, pri skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak sa nedohodlo inak, čo v danom prípade bol 15.4.2007. Dňom nasledujúcim, teda od 16.4.2007 bol žalovaný s úhradou mzdy v omeškaní a preto ho súd zaviazal zaplatiť z tejto sumy aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne od 16.4.2007 až do zaplatenia v zákonnej výške stanovenej podľa na r. vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšku nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol.

Súd zamietol aj protinávrh žalovaného vo veci samej na preplatenie sumy 1.168,67€, resp. jeho čiastočné započítanie a zaplatenie sumy 260,18€. Časť pohľadávky žalovaný žiadal titulom nároku na náhradu škody v sume 385€, spočívajúcej v úhrade pokút v sume 330€ udelenej vodičovi vozidla ev.č. TN XXX CD v T. za neuhradený diaľničný poplatok a sumu 55€ za použitie služobného telefónu nad dohodnutý limit 100€ mesačne. Z účtovných dokladov nevyplýva zavinenie udelenia spornej pokuty, resp. viacerých pokút žalobcom, ani to, že v čase ich udelenia toto vozidlo viedol a nebola predložená žiadna písomná dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej by vyplývala povinnosť žalobcu hradiť náklady na prevádzku služobného mobilného telefónu, v prípade prekročenia nejakého limitu; a nedalo sa preukázať, ktoré hovory z tohto telefónu bolo možné považovať za pracovné, a ktoré za súkromné. Žalovaný sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu v sume 23.609,-Sk ( 783,67€) za údajne neoprávnene prevzatú mzdu, ku ktorej došlo chybou účtovníčky v čase od 1/2007 do 3/2007, na základe ktorej a napriek chýbajúcej dohode o zmene výšky základnej mzdy žalobcovi bolo vyplácaných na mzde suma 20.000,-Sk brutto. Vzhľadom na chýbajúce hodnoverné záznamy o skutočných platbách na mzde v čistom a znalkyňou zistenej skutočnosti, že „ suma vyplatených miezd sa nezhoduje s vyplatenými mzdami, ktoré sú uvedené na mzdových listoch od zamestnávateľa“ a doklady

o hotovostných výplatách nejestvujú, súd nárok žalovaného v tomto rozsahu mohol iba zamietnuť ako nepreukázaný a nepodložený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. , v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

V konaní vznikli trovy štátu za vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2015 znalkyni J.. J. Q. v sume 680,64€, ktoré platil štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Znalecký posudok sa vykonal pre potreby oboch účastníkov konania, z ktorých žiaden nemal vo veci plný úspech a preto súd podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. zaviazal oboch účastníkov zaplatiť trovy štátu každý v 1-ici po 340,32€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.